Výživa detí predškolského veku: Ako zabezpečiť zdravý rast a vývoj

Správna výživa v detskom veku je kľúčová pre zabezpečenie optimálneho rastu, vývoja a celkového zdravia. Deti v predškolskom veku si vytvárajú stravovacie návyky, ktoré ich budú sprevádzať po celý život. Preto je dôležité, aby rodičia a opatrovatelia venovali pozornosť tomu, čo deti jedia a ako sa stravujú. Tento článok sa zameriava na dôležité aspekty výživy detí predškolského veku, vrátane odporúčaní pre stravovanie v školských zariadeniach a tipov pre zdravé stravovacie návyky.

Význam vyváženej stravy

Výživa v detskom veku musí byť nutrične vyvážená a obsahovať všetky živiny potrebné na vývoj a rast, metabolizmus a ostatné telesné funkcie. Dôležité je zabezpečiť dostatočný príjem energie, bielkovín, sacharidov, tukov, vitamínov a minerálov. Medzi jednotlivými chodmi nie je odporúčané dopĺňanie nevhodných kalórií, akými sú sladkosti, podávanie sladených nápojov či chuťoviek, ktoré z hľadiska nutričných hodnôt charakterizujeme ako prázdne.

Stravovanie v školských zariadeniach

Pred nástupom dieťaťa do predškolského zariadenia a do školy má rodič prehľad o skladbe taniera svojho potomka. Nástupom do štátnych zariadení je však strava dieťaťa v „rukách“ vyhlášky o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. z.

Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. majú mať deti v rámci jedného týždňa dve hlavné mäsové jedlá, jedno jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením (odporúča sa nadstavenie napr. strukovinami). K zeleninovým jedlám sa odporúčajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky s obsahom mäsa alebo mlieka. Prívarky sa odporúčajú podávať 2 x do mesiaca, zemiaky 2-3 x týždenne, zelenina denne vo forme šalátu alebo oblohy k hlavnému jedlu. Ryby, obilniny a strukoviny majú byť na jedálnom lístku raz týždenne, rovnako ako múčniky z tvarohu, mlieka a ovocia.

Podľa vyššie uvedeného percentuálneho vyjadrenia prijatej dennej energie obed má najvyššie percento a má byť výživovo najhodnotnejším pokrmom dňa. Práve tu sa rodičia spoliehajú na kvalitu obedňajších jedál podávaných v školských jedálňach. Je dôležité, aby školské jedálne dodržiavali tieto normy a zároveň sa snažili o to, aby strava bola pestrá, chutná a atraktívna pre deti.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Kritické body v školskom stravovaní a odporúčania

Pri hodnotení stravy v školských jedálňach je dôležité venovať pozornosť niekoľkým kritickým bodom.

  • Mäso: V jedálničkoch často prevláda bravčové mäso, ktoré nepatrí k najvýživnejším druhom mäsa kvôli vysokému obsahu tukov a nasýtených mastných kyselín. Pri výbere druhov mias v detskej strave by mali byť uprednostňované chudé biele mäsá typu morčacie, kuracie z domácich chovov, ryby, chudé hovädzie alebo teľacie mäsá.
  • Prílohy: K mäsitým jedlám je vhodnejšie použiť prílohy z celozrnnej múky. V školských jedálňach sa málokedy stretávame s celozrnnou prílohou, či už sa jedná o ryžu, pšenicu alebo iný druh obilniny.
  • Sladkosti a sladené nápoje: V jedálničkoch sa často objavujú sladké múčniky a sladené nápoje, ktoré neúmerne zvyšujú hladinu glukózy v tele a prispievajú k rozvoju závislosti na sladkom. Sladené nápoje ani sladkosti v podobe cereálií sa v jedálničku detí nemajú nachádzať.
  • Ovocné jogurty: Väčšina ovocných jogurtov nemá s ovocím veľa spoločného. Namiesto ovocia sú v nich použité sladené sirupy, množstvo farbív, konzervačných látok.
  • Polievky: Aj pri polievkach je dôležitý spôsob prípravy. Hodnotné látky si väčšina zeleniny uchová len krátkym, šetrným spracovaním. Najvýživnejší spôsob prípravy polievky s vysokou koncentráciou zeleniny sú mixované polievky. Pri dochucovaní polievky sa odporúča použiť len základné dochucovadlá - soľ a korenie. Ostatnú prácu na doladenie chutí urobí množstvo zeleniny a vňate. Cestoviny by mali byť podávané celozrnné.
  • Názvy jedál: Názvy jedál by mali byť pre deti a rodičov zrozumiteľné a mali by obsahovať informácie o hlavných zložkách pokrmu. Napríklad, namiesto názvu "mäso na divoko" by mal byť uvedený názov "Bravčové karé dusené na cibuli s paradajkami (a údenou slaninkou)".

Tipy pre zdravé stravovacie návyky

Okrem stravovania v školských zariadeniach je dôležité, aby rodičia dbali na zdravé stravovacie návyky aj doma.

  • Pestrosť stravy: Jedálny lístok by mal obsahovať dostatok ovocia, zeleniny, celozrnných potravín, mliečnych výrobkov a kvalitných bielkovín. Rastlinné tuky a oleje majú mať prednosť pred tukmi živočíšnymi.
  • Obmedzenie sladkostí a sladených nápojov: Deťom nebudeme prisoľovať už hotové pokrmy a snažíme sa obmedzovať príjem sladkostí. Pre deti nie sú vôbec vhodné potraviny s vysokým obsahom tukov: tučné mäso, údeniny, masť, konzervované potraviny.
  • Pravidelný pitný režim: Zásadná v pitnom režime je voda. Základom pitného režimu sú voda, minerálne vody, čaje, ovocné a zeleninové 100 % šťavy. Z nich je pre deti najvhodnejšia nesýtená voda a čaje bez obsahu kofeínu. Nápoje, najmä pre deti, by sme nemali sladiť pridanými rafinovanými sladidlami.
  • Spôsob úpravy jedla: Pri úpravách jedla je vhodné dávať prednosť vareniu, duseniu a pečeniu.
  • Príklad rodičov: Rodičia by mali u svojich detí nielen podporovať zdravé stravovanie, ale predovšetkým im ísť príkladom.

Výživa a psychika

Vzťahy medzi výživou a psychikou sú obojsmerné. Správna výživa je teda spôsob, ako nájsť ten správny pomer medzi tým, čo telo naozaj potrebuje, a tým, čo človek skutočne zje. Samozrejmosťou musia byť podnety pre správny telesný, ale aj duševný vývoj.

Konkrétne príklady a odporúčania

  • Zelený hrášok: Obsahuje ľahko stráviteľné bielkoviny, veľa vlákniny, vitamínov B, mangán, vitamín C, železo a zinok. Vhodná je šetrná úprava, dusenie po dobu maximálne troch minút, pretože pri dlhodobej tepelnej úprave stráca veľa výživných látok.
  • Hovädzí vývar: Kvalitný domáci hovädzí vývar z kostí a mäsa, aby skutočne obsahoval všetky potrebné nutrienty, musíme variť veľmi pomaly, ideálne po dobu 6 až 8 hodín. Čím viac sa kosti vyvaria, tým viac sa z nich uvoľnia telu prospešné zložky. Sú výborným zdrojom vápnika, fosforu, horčíka, sodíka a draslíka. Vývar má skvelé zastúpenie aminokyselín. Posilní imunitu, dodá telesnú silu a energiu. Je najbohatší zo všetkých mäsových vývarov. V kombinácii s množstvom zeleniny je pre deti výbornou voľbou.
  • Karfiol: Karfiol sa radí medzi najzdravšie druhy zeleniny. Už 100 g obsahuje väčšie množstvo vitamínu C ako je odporúčaná denná dávka.
  • Šošovica: Šošovica je veľmi cennou potravinou, obsahuje 3-krát viac vápnika než obilniny a 7-krát viac železa než špenát. Zo všetkých strukovín je šošovica najbohatšia na bielkoviny (25 %) a obsahuje najmenej tukov (0,6 %).
  • Hrušky: Hrušky majú antibakteriálny a posilňujúci účinok. Prečisťujú črevá, odstraňujú zápchu a iné poruchy trávenia. Patria medzi najmenej alergénne druhy ovocia.

Príklad dobrej praxe

V jasličkách kloki deti dostávajú veľmi pestrú a zdravú stravu, ktorá splňa všetky normy pre stravovanie v zariadeniach pre deti predškolského veku. Denne majú deti na tanieroch ovocie a zeleninku, rôzne zeleninové pomazánky (brokolicová, mrkvová, kalerábová,…). Strava je prispôsobená malým detičkám nieje korenistá, slaná a nachádzajú sa v nej všetky živiny potrebné pre zdravý vývoj najmenších detí. Pre deti s alergiou alebo intoleranciami vieme zabezpečiť aj jedlo prispôsobené ich potrebám.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

tags: #dieta #ktore #este #nechodi #do #skoly