Detská kresba: Okno do detskej duše – Ako čítať z kresieb našich detí?

Deti a umenie sú nerozlučne späté. Už od útleho veku deti s radosťou chytajú do rúk pastelky, farbičky, či čokoľvek, čím môžu zanechať stopu na papieri. Detská kresba je viac než len čmáranica; je to forma komunikácie, vyjadrenie emócií, myšlienok a vnímania sveta očami dieťaťa. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo kreslí vaše dieťa?

Detská kresba ako vyjadrenie vnútorného sveta

Detská kresba vyjadruje skôr osobný svet, ako svet vonkajší. Pokiaľ kresba vyjadruje vonkajší svet, je skôr fantazijným výtvorom, ako „fotografiou“ skutočnosti. Je to realita taká, ako ju vidí a spracováva detská myseľ a býva emotívne podfarbená. V tomto období dieťa kreslí to, čo vie a pozná. Kresba nepredstavuje model, ktorý má dieťa pred očami, ale iba to, čo z neho pozná. Napríklad sa môžeme stretnúť s tým, že dieťa nakreslí tvár z profilu, ale namiesto jedného oka budú nakreslené obe oči. Toto obdobie, kedy dieťa kreslí všetko, čo pozná, sa zvykne nazývať aj obdobím intelektuálneho realizmu.

Vývinové štádiá detskej kresby

Vývoj detskej kresby prechádza niekoľkými fázami, ktoré súvisia s vekom a kognitívnym vývojom dieťaťa.

  • Štádium čarbaníc (približne 1-3 roky): Dieťa experimentuje s pohybom ruky a ceruzkou. Kresby sú zväčša náhodné čiary, bodky, slučky. V tomto štádiu ide predovšetkým o motorickú hru.
  • Hlavonožce (približne 3-4 roky): Prvé pokusy o zobrazenie človeka. Typicky ide o veľkú hlavu, ku ktorej sú pripojené nohy, niekedy aj ruky. Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre. Podľa výskumu Coxovej (1993) polovica detí nakreslí aj ruky. Pripojí ich buď k hlave alebo k nohám, záleží, ktorú časť nakreslilo dieťa väčšiu. Tvorí ju figúra s dlhými nohami ku ktorým sú pripojené ruky. Nohy vytvárajú priestor, ktorý má znázorňovať trup. Neskôr dieťa buď nohy spojí čiarou a tým trup uzavrie alebo ho začne kresliť samostatne. V tomto období býva často postava zobrazovaná v poradí hlava, trup, ruky, nohy. Deti ešte zvyknú striedať hlavonožce s inými typmi postavy a tie jednoduchšie postupne miznú.
  • Preschematická fáza (približne 4-7 rokov): Kresby sú detailnejšie, postavy majú viac častí tela. Dieťa sa snaží zobraziť realitu, ale stále veľmi symbolicky. Konvenčná kresba ku ktorej dochádza medzi 5. a 6. rokom je charakteristická zobrazením všetkých podstatných častí tela. Najčastejším detailom v kresbe sú očí a tak ich dieťa ako prvé začína kresliť dvojrozmerné. V tejto fáze si môžeme všímať aj lepšie prepojenie jednotlivých častí. Aj kresba končatín sa v tomto veku mení, zlepšuje sa ich proporcionalita, pripojenie k trupu a menia sa na dvojrozmerné. Ruky už nebývajú pripojené k trupu v pravom uhle ale pozdĺž tela.
  • Schematická fáza (približne 7-9 rokov): Dieťa si vytvára vlastné schémy pre zobrazovanie objektov (napr. dom, strom, človek).
  • Začínajúci realizmus (približne 9-12 rokov): Dieťa sa snaží o realistickejšie zobrazenie, všíma si proporcie, perspektívu a detaily.Medzi 7 - 12 rokmi sa objavuje vizuálny realizmus. V tomto období sa dieťa snaží kresliť to, čo vidí. Pokiaľ napríklad kreslí dom, nakreslí ho zvonku a to, čo je vo vnútri, nakreslí len tam, kde je to vidieť cez okno. V tomto období sa tiež začína v kresbe objavovať profil, je to významný pokrok. Kresby sú vyumelkovanejšie, detailnejšie a prepracovanejšie.Posledným štádiom, ktoré nasleduje po predchádzajúcom, teda okolo 12. roku, je zobrazovanie v priestore. V kresbách sa teda už objavuje aj perspektíva.

Ako "čítať" z detskej kresby?

Pri interpretácii detskej kresby je dôležité brať do úvahy vek dieťaťa, jeho osobnostné črty a aktuálnu životnú situáciu. Existuje mnoho aspektov kresby, ktoré nám môžu poskytnúť cenné informácie.

Využitie priestoru na papieri

Papier môžeme rozdeliť horizontálnou a vertikálnou čiarou na štyri rovnako veľké kvadranty. Ľavá strana papiera patrí minulosti a pravá strana budúcnosti. Horná polovica výkresu súvisí s vedomím dieťaťa a s jeho osobnostným rastom. Dolná časť výkresu je naopak spojená s podvedomím. Ak dieťa kreslí do ľavého dolného kvadranta, môže znamenať fixáciu na matku, obavy z budúcnosti, egocentrizmus alebo komunikačný blok u dieťaťa. Táto časť výkresu znázorňuje zmyslové vnímanie človeka. Kvadrant v hornom ľavom rohu je miesto, kde sa dá “ukryť” pred svetom, ale pritom pozoruje dianie ostatných. Dieťa, ktoré preferuje horný ľavý roh môže mať menší zmysel pre realitu, uniká do snov, prejavuje sa pomalším životným tempom. Pravý dolný kvadrant znázorňuje pudové konflikty človeka. Ak dieťa kreslí najmä v tejto časti výkresu, čmára, gumuje, začierňuje - môže to znamenať nie najlepšie vnímanie svojho tela a sexualitu. Prejavujú sa tu nahromadené emócie, ktoré dieťa nevie spracovať. Pravý horný kvadrant predstavuje pozitívne životné smerovanie, harmonickú osobnosť dieťaťa, cieľ, aktivitu, budúcnosť a životnú dynamiku.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Usporiadanie kresby

Tu je dôležitý celkový dojem z kresby. Ako na vás kresba pôsobí? Práve to, ako dieťa vníma prázdny papier a ako sa s tým vysporiada, napovedá o jeho skutočnom životnom priestore. Dieťa, ktoré kreslí malé objekty vníma okolo seba veľký životný priestor, v ktorom sa môže cítiť osamotené či bojazlivé. Dieťa, ktoré však kreslí veľké objekty môže vnímať, že jeho životný priestor je malý a že má nedostatok možnosti na realizovanie, má veľké plány. Ak dieťa kreslí objekty na dolnej polovici papiera, napovedá to o jeho realizme. Ak kreslí najmä na hornej polovici papiera, môžte vyčítať, že je to zasnený typ dieťaťa s hlavou v oblakoch. Ak vidíte kresbu, ktorá je pekne vyčlenená a harmonická, môže vám napovedať o vyrovnanosti a harmónií dieťaťa, ktoré pozná svoje hranice. Na druhej strane, chaotické usporiadanie objektov, čarbanie a prelínanie pravdepodobne naznačujú vnútorný chaos dieťaťa, ťažívosť problémov a neschopnosť rešpektovať pravidlá.

Farby a ich význam

Farby môžu byť jedným z ukazovateľov emočného naladenia dieťaťa, no ich interpretácia je zložitá a individuálna. Nemali by sme sa spoliehať na zjednodušené poučky. Dieťa používa farby dvoma spôsobmi, buď napodobňuje prírodu: slnko je žlté, tráva zelená, alebo naopak, necháva sa unášať fantáziou a nevedomím, a práve toto vypovedá o jeho osobnosti a myslení najviac. Podľa používania farieb môžeme odhaliť aj farbosleposť - na obrázku sa vyskytujú tlmené, nevýrazné farby, alebo farby, ktoré sa úplne odlišujú od skutočnosti, napr. červená tráva, zelená obloha…

  • Červená: Podľa doktora A. Bouveta je úplne normálne, keď dieťa pred šiestym rokom používa výhradne červenú. U chorých detí červená nemáva taký sýty odtieň. Po šiestom roku poukazuje jej výhradné alebo prevažné používanie na tendenciu byť agresívnym a nedostatočnú kontrolu emócií.
  • Modrá: Používajú ju i deti mladšie ako 5 rokov. Tieto deti zvyknú svoje správanie viac kontrolovať, ako deti, ktoré používajú červenú. Používanie modrej v šiestich rokoch znamená, že dieťa je dobre adaptované. Modrá nahradzuje hnedú, keď dieťa už naozaj nechce zostať „bábätkom“. Pokiaľ používa výhradne modrú, poukazuje to na prílišnú sebakontrolu.
  • Zelená: Používanie je porovnateľné s modrou, ale odráža skôr sociálne vzťahy.
  • Žltá: Je veľmi často spájaná s červenou alebo používaná samostatne. Niekedy ukazuje na veľkú závislosť dieťaťa na dospelom.
  • Hnedá: Túto farbu s obľubou volia tvrdohlavé a svojhlavé deti. Horšie sociálne adaptovateľné.
  • Fialová: Malé deti ju používajú zriedka, je príznakom nepokoja. Často sa vyskytuje v spojení s modrou a prezrádza úzkosť. Je používaná hlavne v obdobiach náročnej adaptácie, niekedy sa vedľa nej objavuje zelená.
  • Čierna: Vyskytuje sa v akomkoľvek veku a prezrádza určitú mieru úzkosti. Niekedy svedčí aj o bohatom vnútornom živote. Symbolika čiernej je zvláštna v období puberty, kedy vyjadruje neprístupnosť a ostych vo vyjadrovaní citov (v tomto období deti s obľubou nosia čierne časti oblečenia).

Dôležité sú aj kombinácie farieb, príliš krikľavé a neharmonické farebné spojenia môžu poukazovať na vnútorný konflikt, niekedy až poruchu, ktorá býva citového pôvodu.

Čiary a tvary

Už samotná čiara a jej sila nám môže niečo napovedať. Dieťa, ktorému chýba sebadôvera, má zábrany, býva ustráchané, kreslí zvyčajne tenké, len naznačované čiary; obrázok stále prerába a niekedy si pomáha aj pravítkom. Naopak, dieťa, ktoré kreslí silné čiary (môže sa stať, že pretrhne papier), je pravdepodobne agresívne. Vyrovnané dieťa kreslí čiary, ktoré má pod kontrolou.

  • Šťastné a spokojné deti kreslia silné čiary, ktoré zaberajú veľa miesta.
  • Tenké čiary, matne naznačené čiary súvisia s nízkym sebavedomím a sebadôverou u detí. Často takéto čiary kreslia deti introverti, ktorým sa ťažšie komunikuje a ustrašené deti.
  • Vyrovnané deti kreslia optimálne čiary.
  • Deti, ktoré nakreslia čiaru bez prerušovania jedným ťahom, bývajú nekomplikované a ľahšie komunikujú s okolím.
  • Oblé a uzavreté tvary (napríklad domy, autá, srdcia) predstavujú pre deti pocit bezpečia.
  • Neuzavreté a nedokončené tvary (napríklad neuzavreté vetvy na strome) predstavujú neistotu u dieťaťa.

Kresba postáv

Všímajte si, či je nakreslená postava adekvátna veku. Aká je veľká, čo má oblečené, prepracované detaily, pohlavné znaky, výraz tváre a jej jednotlivé časti ako oči, uši, nos, ústa, vlasy. Všimnite si ruky, nohy, dynamiku postavy a jej sklon. Dôležité je pozerať na vzťahy medzi jednotlivými postavami.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

  • Veľké postavy naznačujú dominantné osobnosti.
  • Malé postavy môžu signalizovať pocity menejcennosti alebo osamelosti.
  • Vynechanie postavy môže znamenať, že dieťa sa necíti dobre v danej situácii.

Symbolika kresby

Niektoré motívy v detských kresbách majú ustálenú symboliku:

  • Dom: Často symbolizuje pocit bezpečia, rodinné zázemie. Dôležité je všímať si detaily - má okná, dvere, komín s dymom (teplo domova)? Dom umiestnený v strede, s otvorenými oknami a niekoľkými dverami vypovedá o dieťati, ktoré je prívetivé, živé a otvorené. Okolie domu spravidla býva nenápadné a harmonické. Malý dom, často bez okien a s mnohými prvkami v jeho okolí, kreslia deti s poruchami afektivity, vo veku 6 - 8 rokov to značí nesmelosť a pripútanosť k matke, nad 8 rokov pocit menejcennosti a pocit osamelosti. V puberte kresba tohto typu ukazuje na zdržanlivosť v prejavovaní citov a citlivosť. Naopak, ak je dom príliš veľký (prečnieva cez papier), pôjde skôr o túžbu po prejavoch lásky, po adaptácii alebo po ovládaní svojich pudov. Dom, ktorý je nedostupný, bez dverí, obohnaný plotom, je znakom prehry. Okná bývajú otvorené a do 6 rokov ich deti zvyknú kresliť až na samotný okraj domu, hovorí sa tomu vyplňovanie, deti si nevedia predstaviť prázdny priestor. Pokiaľ sa tento jav vyskytne po 6 rokoch, môže to svedčiť o zaostávaní duševného vývinu a vnímaní priestoru, alebo o závažnej citovej poruche. Cesta vedie k dverám domu a u detí s nejakým problémom môže byť nejasná, alebo namaľovaná čiernou, prípadne červenou farbou, čo svedčí o úzkosti alebo agresivite. Najčastejšie sa na kresbe nachádzajú dva komíny, niektorí odborníci v tom vidia prítomnosť matky a otca. Deti, ktorých rodičia spolu nebývajú, väčšinou kreslia dva domy, jeden matkin a druhý otcov.
  • Strom: Rovnako ako postava, aj strom prechádza vývojom, ktorý závisí od veku dieťaťa. Prvé stromy sú „čmáranice“, neskôr, rovnako ako postava, vyzerajú ako hlavonožce, potom sa kmeň stromu dole rozširuje a nestojí na ničom. V ďalšom štádiu čiara, ktorá znázorňuje zem, pretína spodnú časť kmeňa, strom je zakorenený. Táto etapa vypovedá o dobrom zaradení dieťaťa do rodinného a sociálneho života. Okolo 8 - 10 rokov dieťa kreslí strom ako kruh - kmeň a listy symbolizuje zahnutá neprerušovaná čiara. Ako dieťa rastie, strom sa začína podobať na zvláštnu rastlinu. Pokiaľ dieťa po 10. roku a ešte neskôr kreslí strom ako kruh, naznačuje to oneskorenie duševného a citového vývinu. Pokiaľ ide o umiestnenie stromu na papieri, známy grafológ Max Pulver vypracoval schému, podľa ktorej môžeme určovať niektoré vlastnosti. Vrchná časť papiera (21 x 29,7 cm) predstavuje intelektuálnu a duchovnú oblasť, kontakt s okolím. Je to „ja“ človeka, jeho city a vedomie. Naopak, spodná časť predstavuje nevedomie, pudy, sexuálny život. Ľavá časť je introverzia, minulosť, egoizmus, puto k matke. Pravá zas extraverzia, pokrok, altruizmus, puto k otcovi. Podľa toho teda dieťa, ktoré nakreslí dom na pravú stranu papiera, je orientované k pokroku, sociálne založené a má dobrý vzťah k otcovi. Dieťa, ktoré nakreslí strom na ľavej strane, inklinuje skôr k egoizmu, strachu z budúcnosti a je pripútané k matke. Pri interpretácii kresby sa treba pozrieť aj na štruktúru stromu. Skladá sa z dvoch častí, stabilnej - kmeň, korene, vetvy; a dekoratívnych prvkov, listy, plody a okolie. Kmeň predstavuje stabilné JA človeka. Vetvičky vyjadrujú, ako subjekt dokáže uplatniť svoju osobnosť vo vzťahu k okoliu, dostredivý alebo odstredivý smer naznačuje intro-, resp. extraverziu. Každé poškodenie kmeňa alebo vetiev je známkou nejakej traumy v minulosti. Čím vyššie na kmeni sa nachádza, tým kratšia doba od nej uplynula. Strom dolu široký poukazuje na materiálne založené dieťa. Pokiaľ strom smeruje dohora, dieťa bude založené skôr duchovne a mysticky.
  • Slnko: Zvyčajne predstavuje radosť, teplo, optimizmus, zdroj energie.
  • Voda: Často spájaná s emóciami.

Dôležité upozornenia

  • Neberte jednu kresbu ako definitívnu diagnózu: Jedna kresba sama o sebe nie je definitívnym diagnostickým nástrojom.
  • Zohľadňujte vek a vývoj dieťaťa: Interpretácia kresby musí byť adekvátna veku a vývojovej úrovni dieťaťa.
  • Pýtajte sa dieťaťa: Najlepším spôsobom, ako pochopiť kresbu, je opýtať sa dieťaťa, čo nakreslilo a čo tým chcelo povedať.
  • Vyhnite sa unáhleným záverom: Buďte pozorným pozorovateľom, ale vyhnite sa amatérskym interpretáciám.
  • Obráťte sa na odborníka: Ak máte akékoľvek obavy týkajúce sa emocionálneho stavu, správania, vývoja vášho dieťaťa, alebo ak sa jeho kresby javia ako znepokojujúce a tieto obavy pretrvávajú, neváhajte a obráťte sa na detského psychológa, špeciálneho pedagóga alebo vášho pediatra. Diagnostiku dieťaťa prostredníctvom kresby musí spraviť odborník, pričom dieťa treba tiež posudzovať z hľadiska kultúrnych a sociálnych súvislostí.

Ako podporovať dieťa v kreslení?

  • Prejavujte úprimný záujem: Pozerajte si kresby spolu s dieťaťom.
  • Neopravujte a nekritizujte: Ak dieťa nakreslí zelené slnko alebo psa s piatimi nohami, neopravujte ho.
  • Podporujte kreativitu: Dajte dieťaťu možnosť experimentovať s rôznymi technikami a materiálmi.
  • Poskytnite dostatok času a priestoru: Vytvorte pre dieťa prostredie, v ktorom sa môže slobodne vyjadrovať prostredníctvom kresby.
  • Kreslite spolu s dieťaťom: Zapojte sa do kreslenia a vytvorte si spoločný zážitok.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

tags: #dieta #kresli #tvar #naopak