Vstup do školy je významný míľnik v živote dieťaťa a jeho rodiny. Začiatok školskej dochádzky predstavuje zásadnú zmenu v spôsobe života dieťaťa. Hrová činnosť ustupuje do pozadia a učenie sa stáva hlavnou aktivitou. Dieťa sa musí prispôsobiť požiadavkám školy, čo vedie k zmenám v osobnosti, rozvoji poznávacích procesov, citov, vôle, myslenia a socializácie.
Čo je školská zrelosť?
Školská zrelosť je dosiahnutie takej úrovne vývinu dieťaťa (telesného, rozumového, emocionálneho a sociálneho), ktorá mu umožňuje úspešne si osvojovať školské vedomosti a zručnosti. Zjednodušene povedané, je to pripravenosť dieťaťa zvládať požiadavky, ktoré so sebou škola prináša.
Definícia školskej zrelosti:
- Dosiahnutie stupňa telesného, rozumového, emocionálneho a sociálneho vývinu, ktorý zabezpečuje úspešné zvládanie nárokov školy.
- Zrelosť centrálnej nervovej sústavy (CNS), ktorá predstavuje odolnosť voči záťaži, schopnosť sústrediť sa a emocionálnu stabilitu.
Kritériá školskej zrelosti
Na hodnotenie školskej zrelosti sa používa viacero kritérií. Medzi základné patria:
- Vek: Podľa zákona má dieťa povinnosť nastúpiť do školy, ak dovŕši 6 rokov do 31. augusta daného roka. Avšak, priemerný vek pripravenosti na školu je 6,5 roka. Chlapci často dozrievajú neskôr, najmä v oblasti motoriky ruky a sústredenia.
- Telesná zrelosť: Posudzuje sa pomer výšky a hmotnosti, premena postavy (strata detskej tukovej vrstvy, zmena telesných proporcií). Dôležitý je aj vývoj zubov (začiatok výmeny mliečneho chrupu) a zlepšenie koordinácie pohybov.
- Kognitívna zrelosť: Dochádza k prestavbe v poznávacej činnosti detí. Dieťa realistickejšie chápe svet, lepšie rozlišuje detaily, zlepšuje sa reč, pamäť a má určité poznatky o svete.
- Emocionálna zrelosť: Dieťa by malo mať veku primeranú kontrolu impulzov a citov, byť schopné odložiť realizáciu svojich plánov, ak je to výhodné vzhľadom na neskorší cieľ.
- Sociálna zrelosť: Dieťa má byť menej závislé na rodine, schopné podriadiť sa autorite a prijať novú sociálnu rolu, nájsť si svoje miesto v skupinke spolužiakov.
- Reč: Dieťa by malo správne vyslovovať všetky hlásky, vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách, rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu.
- Matematické schopnosti: Dieťa by malo spočítať predmety do "päť", orientovať sa v priestore (vpredu, vzadu, hore, dole, vpravo, vľavo).
- Grafomotorika: Dieťa by malo kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené, nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi, vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary.
Detailnejšie znaky a kritéria školskej zrelosti
- Vek: Priemerný vek pripravenosti na školu je 6 - 6,5 - 7 rokov. U chlapcov sa motorika ruky, reč a sústredenie zdokonaľujú pomalšie.
- Telesná spôsobilosť: Predpokladá vyspelosť, zrelosť nervových dráh a neurotransmiterov. Posudzuje sa výška a hmotnosť dieťaťa, kvalitatívna premena telesnej stavby, predĺženie končatín, relatívne zmenšenie hlavy, zúženie a sploštenie trupu, zníženie tukovej vrstvy, nástup druhej dentície. Pohyby dieťaťa sú presnejšie, úspornejšie, jemnejšie.
- Mentálna spôsobilosť: Dieťa by malo byť schopné vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi, reprodukovať vypočutý text s fantazijnými dodatkami. Prudko sa zvyšuje slovná zásoba, obsah je bohatší, objavuje sa spontánny záujem o čísla a písmená. Dochádza k diferencovanejšiemu vývinu v duševných schopnostiach, vo vizuálnej a sluchovej diferenciácii, v rozlišovaní tvaru a priestoru, ako aj v rozvoji kauzálneho myslenia. Grafomotorika, lateralita, správne držanie ceruzky, sklon zošita, primeraná manipulácia a tlak pri písaní sú úlohy, ktoré dieťa zvláda postupne.
- Emocionálna zrelosť: Predstavuje dosiahnutie relatívnej emocionálnej stability, ústup impulzívnych reakcií a nadmernej vzrušivosti.
- Sociálna zrelosť: Predpokladá vyvinutú potrebu stretávať sa s inými deťmi, rovesníkmi, schopnosť podriadiť sa zásadám a záujmom detských skupín. Dieťa musí byť dostatočne samostatné a primerane svojmu veku nezávislé od rodičov, musí byť schopné prevziať patričnú zodpovednosť za svoje konanie i za plnenie školských povinností a prevziať rolu školáka.
- Reč a sluchové vnímanie: Reč je predpokladom úspešnej školskej zrelosti. Dieťa, ktoré sa v tomto veku vyjadruje plynule, zvyčajne nemá problémy s interakciou a jeho reakcie na podnety sú adekvátne. Ak je reč výrazne spomalená, alebo zrýchlená, zvyčajne generuje problémy, zvlášť ak sú spojené s dysláliou (rotacizmus, sigmatizmus) a inými odchýlkami, ktoré mohli vzniknúť napodobňovaním, alebo nedostatočným vývinom. Rečová chyba často sprevádza ťažkosti v čítaní a písaní, čo sa môže javiť ako dyslexia. Primárne je treba logopedicky upraviť chybu reči. Fonologické uvedomovanie dieťaťa je jeden zo základných predpokladov, vedúcich k rýchlemu a úspešnému zvládnutiu čítania.
Ako zistiť, či je dieťa pripravené na školu?
Rodičia by mali sledovať vývin svojho dieťaťa a všímať si, či spĺňa uvedené kritériá. Ak majú pochybnosti, je vhodné poradiť sa s odborníkmi:
- Detský lekár (pediater): Posúdi telesný vývin a zdravotný stav dieťaťa.
- Psychológ v pedagogicko-psychologickej poradni: Zhodnotí psychickú zrelosť dieťaťa a jeho pripravenosť na školu.
- Logopéd: Pomôže pri akýchkoľvek nedostatkoch v reči dieťaťa.
- Učiteľ v materskej škole: Môže poskytnúť cenné informácie o správaní a schopnostiach dieťaťa v kolektíve.
Čo by mal budúci prvák vedieť a ako by sa mal správať?
Budúci prvák by mal vedieť:
- Samostatne sa obliecť a obuť, zapínať gombíky a zaviazať šnúrky.
- Samostatne sa najesť a obslúžiť na WC.
- Správne vyslovovať všetky hlásky a vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách.
- Kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené, nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi, vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary.
- Poznať základné farby a spočítať predmety do "päť".
- Rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu, naučiť sa naspamäť detskú pesničku alebo básničku.
- Vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach a orientovať sa v priestore (vpredu, vzadu, hore, dole, vpravo, vľavo).
Ako by sa budúci prvák mal správať:
- Vydrží pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút a začatú prácu alebo hru dokončí.
- Na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká).
- Väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý.
- Nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti.
- V jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie.
- Nezajakáva sa pri reči a nepomočuje sa.
Oblasti, ktoré by mal ovládať dostatočne zrelý školák
- Reč: Dieťa by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia, základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela. Dôležitá je rozvinutá sluchová analýza - vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky.
- Sociálna zrelosť: Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča. Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
- Jemná motorika: Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.
- Hrubá motorika: Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.
- Orientácia: Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary.
- Počítanie: 6-ročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu.
- Chuť učiť sa: V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca?
Odklad školskej dochádzky
Ak dieťa nespĺňa kritériá školskej zrelosti, je možné požiadať o odklad školskej dochádzky. Odklad navrhne rodič, pedagóg, psychológ alebo detský lekár. O odklad požiada písomne rodič dieťaťa. Súčasťou žiadosti je záver odborného psychologického vyšetrenia. Rozhodnutie o odklade vydáva riaditeľstvo školy, na ktorú bolo dieťa zapísané.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Dôvody na odklad školskej dochádzky:
- Chronické ochorenie dieťaťa
- Problémy psychického charakteru
- Zaostávanie vo vývine
Odklad školskej dochádzky nie je hanba!
Je dôležité si uvedomiť, že odklad školskej dochádzky nie je pre dieťa žiadna hanba ani znevýhodnenie. Naopak, môže mu pomôcť dobehnúť zameškané a úspešne zvládnuť nároky školy v budúcnosti.
Čo robiť počas odkladu školskej dochádzky?
- Navštevovať materskú školu, ktorá dieťaťu poskytne systematickú a odbornú starostlivosť.
- Aplikovať intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania (odporučí detský psychológ).
- Rozvíjať kognitívne zručnosti (cvičenia s manipulovaním, triedením, radením predmetov).
- Podporovať primárne intelektuálne schopnosti (všeobecná metodika podporovania školskej zrelosti, špeciálna metodika, metodika prípravy rodičov).
Ako rozvíjať dieťa a podporiť jeho školskú zrelosť?
- Rozvíjanie reči a slovnej zásoby: Čítanie rozprávok, učenie riekaniek a básničiek, návšteva logopéda (v prípade potreby), hry so slovami (napr. tvorenie slov na posledné písmeno).
- Trénovanie pamäte a predstavivosti: Skladanie skladačiek, kociek, puzzle, hranie pexesa, hľadanie rozdielov.
- Rozvoj motoriky: Strihanie, lepenie, navliekanie korálok.
- Využívanie počítača: Náučné CD a DVD pre škôlkarov a školákov, pracovné listy pre predškolákov.
- Pozitívny prístup k škole: Rozprávať o škole pozitívne, vyzdvihnúť jej dôležitosť a pozitívne stránky.
- Vedenie k disciplíne, samostatnosti a spolupráci: Podporovať samostatnú činnosť, vyžadovať trpezlivosť a sústredenosť, zapájať do pomoci v domácnosti.
Špeciálne programy na prípravu detí na prechod do školy
- Piagetova ženevská škola: Príprava, ktorá by dieťa „posunula“ do štádia logických operácií, t.j. cvičenia s manipulovaním, triedením, radením predmetov.
- Chicagská škola (Thurstonová): Podporujú sa tzv. primárne intelektuálne schopnosti - na základe nej vypracovaný viedenský program má 3 zložky: a) všeobecná metodika podporovania školskej zrelosti, b) špeciálna metodika, c) metodika prípravy rodičov.
- Americký Headstart program: Pre deti zo sociálne znevýhodnených rodín, imigrantov a pod.
- Triedy pre rómske deti: Hlavne rozvoj reči, práca s ceruzkou a pod., podpora verbálneho myslenia.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM