Detská myseľ a fantázia sú fascinujúce, hoci im niekedy nerozumieme. Od momentu, keď dieťa vezme do ruky pastelku a načmára svoje prvé umelecké dielo, máte šancu pochopiť, ako vaša ratolesť myslí, čo cíti a po čom túži. Detské kresby môžu dokonca napovedať aj o osobnosti dieťaťa. Všeobecná záľuba v maľovaní a kreslení je najlepšou prípravou na písanie. Preto je veľmi dôležité deti v tejto záľube podporiť, venovať im čas a priestor na jej rozvíjanie. Určite sa nám to v dobrom vráti.
Vývoj Kreslenia u Detí
Začiatky detského výtvarného prejavu prichádzajú už okolo 18. mesiaca, respektíve hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke. Spočiatku ide iba o kostrbaté čiary, ale výtvarníkom v plienkach prináša nová „superschopnosť“ zanechať na papieri či stene trvalú stopu rovnaké uspokojenie ako veľkým maliarom ich dokonalé plátna. Koniec-koncov, tak ako skutoční výtvarní umelci prezentujú svoj kritický pohľad na svet, tak aj dieťa vizualizuje svoj imaginárny svet, vlastné myšlienky, pochybnosti a radosť.
Detskí psychológovia rozlišujú tri základné etapy detskej kresby:
- Štádium čmárania (približne od 2 do 4 rokov)
- Predschematické štádium (od 4 do 7 rokov)
- Schematické štádium (okolo 7. roku)
V štádiu čmárania, ktoré trvá približne od 2 do 4 rokov, ešte obrázky nie sú realistické a kreslenie je iba akousi motorickou hrou. Niekedy však dieťa vytvorí čosi, čomu sa hovorí tzv. náhodný realizmus. To znamená, že na obrázku, ktorý sa pôvodne javil ako čmáranica, môžete pozorovať konkrétne tvary a objekty. Skúste sa v takom prípade malého maliara rovno opýtať, čo namaľoval.
Asi po 3 - 4 rokoch, keď sa začína objavovať spolupráca oka a ruky, sa veľké neprerušované čiary začínajú spájať a vytvárajú uzavreté tvary. Ide o dôležitý míľnik, keďže schopnosť kresliť uzavreté tvary umožňuje dieťaťu zobrazovať predmety a postavy, ktoré okolo seba vidí a neskôr aj vytvárať písmená abecedy.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Snaha zachytiť svet okolo seba je typická pre predschematické štádium, ktoré trvá od 4 - 7 rokov. Z kruhov a kociek sa razom stávajú slniečka, jednoduché tváre, postavy, autíčka a domy. Samozrejme, bez realistických detailov. Tie prichádzajú až v schematickom štádiu okolo 7. roku.
Hodnotenie úrovne detských kresieb poskytuje spoľahlivé informácie o potrebe terapie ruky. Od polovice 2. roku života do približne 3 rokov sa kreslenie nachádza v štádiu čmárania - dieťa spočiatku drží pastelku celou dlaňou a kreslí širokými pohybmi celej ruky. Tlak pastelky na papier je pomerne silný a na papieri zostávajú chaotické línie - najprv tzv.
Na konci 3. roku života sa dieťa učí držať ceruzku prstami a snaží sa napodobniť jednoduché čiary a kruh. Na začiatku predškolského veku sa objavujú prvé kresby jednoduchých objektov pozostávajúcich z čiar a kruhov (slnko, pes, dom atď.) a prvé kresby ľudskej postavy, tzv. hlavonožce (najčastejšie hlava s detailmi, niekedy presahujúcimi jej obrys a nohy).
Od 3-4 rokov do 6 rokov dieťa zdokonaľuje úchop pastelky, ktorý by mal byť okolo 6. V 5. roku života sa nepravidelnosti kruhu zmenšujú a v 6. Štvorročné dieťa kreslí štvorec so zaoblenými rohmi, ale päťročné už obvykle nakreslí najmenej tri rohy viditeľné. V 6. Trojuholník sa objavuje okolo 5. roku, ale až v 6. Väčšina 6-7 ročných detí dokáže nakresliť kosoštvorec. Zlepšuje sa aj schopnosť reprodukcie prekrývajúcich sa tvarov.
Pokiaľ ide o kresbu postavy - na začiatku predškolského veku sú ľudské postavy veľmi jednoduché. Postava sa skladá z hlavy (s niekoľkými detailmi), trupu (v podobe nejakého geometrického tvaru), „jednorozmerných“ rúk a nôh (v podobe čiar) a prvkov, ktoré sú pre dieťa emocionálne dôležité. S pribúdajúcim vekom deti do kresieb postáv pridávajú stále viac častí tela a doplnkov (napr. gombíky, mašle, šnúrky atď.). Objavujú sa obrysové prvky z blízkeho prostredia: domček, ulica, ľudia, avšak chýba ešte pozadie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Na úrovni raného školského veku deti venujú stále väčšiu pozornosť finálnemu vzhľadu kresieb a skrášľujú ich. Postavy sa stávajú proporčnejšími, majú „dvojrozmerné“ končatiny, pribúdajú nové detaily (krk, pás, uši, chodidlá, prsty). Sedemročné dieťa dokáže nakresliť ľudskú postavu z profilu. Dieťa začína venovať pozornosť používaniu farieb podľa reality. Okolo 10.
Medzi 11. - 12. rokom sa deti vracajú k výtvarnej expresii, ale v zrelšej podobe - vytvárajú tematické ilustrácie, kresby so symbolickým významom, ktoré odrážajú ich pocity a nálady.
Význam Farieb v Detských Kresbách
Čo sa týka farebných preferencií, pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu, zelenú oblohu či červené stromy. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné. Citové vnímanie farieb sa u detí v predškolskom veku totiž rýchlo mení, a tak môže dieťa vzápätí nakresliť celý obrázok žltou, ktorá je považovaná za farbu radosti.
Zbystriť by ste mali vtedy, ak u dieťaťa vypozorujete obľúbené, respektíve neobľúbené farby. Z výskumov totiž vyplýva, že pri kresbe tvárí a postáv k nim deti často vyjadrujú postoj práve použitím obľúbenej alebo neobľúbenej farby, čo môže v prípade známej postavy veľa napovedať. Avšak pozor, deti dokážu stabilne ohodnotiť farby podľa obľúbenosti približne od 4 rokov.
Kresby Postáv a Vzťahy v Rodine
Prvá kresba človeka sa vyvíja z čmáraníc. Okolo 3 - 5 rokov kreslí dieťa tzv. hlavonožce, teda hlavu s končatinami znázornenými čiarami - bez krku a trupu. K hlavonožcovi postupne pribúdajú detaily v tvári vrátane vlasov. Okolo 5 - 6 rokov sa už objavuje trup znázornený ďalším kruhom, na ktorý dieťa časom pridáva aj gombíky a iné detaily.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Pri interpretácii postáv napovie veľa už ich veľkosť. Veľké postavy naznačujú dominantné osobnosti a ak sú navyše bez krku a s asymetrickými končatinami, dieťa môže byť impulzívne. Obrovské postavy kreslia aj neisté deti, avšak s malými hlavami a bez rúk. Neisté deti zvyknú kresliť - naopak - krátke alebo malé postavy s rukami pri tele a bez úst či nosa.
Samostatnou kategóriou sú kresby rodiny, z ktorých možno vyčítať, ku komu má dieťa najbližšie a aké roly jednotliví príslušníci predstavujú. Dieťa na obrázku napríklad často drží mamu za ruku, pretože k nej má najbližšie a otec býva ako dominantný prvok v rodine nakreslený ako najväčšia postava. Ak však dieťa nakreslí súrodenca, ktorý je niekoľkonásobne väčší než ono samo, môže sa cítiť utláčané. Obzvlášť v tých prípadoch, keď súrodenec nie je zásadne starší.
Správny Úchop Pastelky a Jeho Význam
Keď sa začnete zaujímať o kresby vašich detí, všímajte si aj to, ako sedia a držia pastelku. Nohy majú byť na zemi ohnuté v pravom uhle a odkedy dieťa nedrží pastelky zovreté dlani, je vhodné trénovať aj správny úchop. Ten má vplyv nielen na kvalitu kresby, a neskôr aj na rýchlosť a úhľadnosť písma, ale významne ovplyvňuje aj sústredenie. Preto treba dbať na správny úchop obzvlášť u predškolákov, ktorým môžu nesprávne návyky osvojené pri kreslení zbytočne skomplikovať prvé krôčiky v škole.
Rúčku dieťaťa, jemnú motoriku, je potrebné trénovať už od malička a to častým kreslením, kedže v poslednej dobe majú detičky zlý uchop. Podľa posledných štúdii má s rukopisom problémy 51% chlapcov a 31% dievčat. Prečo je správny úchop taký dôležitý? Správny úchop má nielen vplyv na kvalitu kresby, rýchlosť a úhľadnosť písma, ale ovplyvňuje aj sústredenie, uvoľnenie hlasových orgánov a následne reči, ale tiež uvoľnenie celého tela, najmä procesov, ako sú pozornosť a myslenie.
A ako by mal vyzerať správny úchop? Celá ruka aj prsty sú uvoľnené. Písacie náčinie je položené na prostredníku, pridržiavané palcom, ukazovák je voľne opretý z hora. K papieru smeruje šikmo, nie kolmo, pretože leží v priehlbine medzi palcom a ukazovákom. Prsty by mali byť asi 2 -3 cm od hrotu písacieho náčinia. Dôležité je, aby boli prsty pokrčené, nie prehnuté. Ruka voľne kľže po podložke. Ostatne svaly ruky sú uvoľnené a dovoľujú manipuláciu s ceruzkou do rôzných smerov. Pohyb vychádza z ramena. Obidva lakte sú na doske stola. Pre nácvik správneho držania ceruzky je dobré využívať trojhranný program (ergonomické pastelky, ceruzku aj pero). Praváci a ľaváci by mali držať písacie náčinie rovnakým spôsobom, odlišnosť je iba v tom, že prvák ceruzku ťahá a ľavák ju pred sebou ľahko tlačí, ale nie na ceruzku. Ceruzka by mala byť dlhá tak, aby presahovala cez zápästie.
Ak vidíte, že vaše dieťa drží ceruzku či pero nesprávne, upozornite ho na chybu a opravte ho. Prehnutý ukazovák znamená príliš veľký tlak na písacie potreby a je nežiaduci. Takýto tlak môže vyústiť až v bolestivosť prsta a krč. Deti môžeme motivovať rozprávaním, že prostredník je postieľkou pre ceruzku, ukazovák vankúšikom a palec perinkou, ktorou sa ceruzka prikryje. Ak ležíme s detičkami v postieľke, vankúš aj perina sú mäkké, ľahké a nikde vás netlačia. Keď vidíte, že vaše dieťatko opäť drží ceruzku zle, povedzte mu, že ceruzka zase spadla z postieľky. Pokiaľ dieťa tlačí na ukazovák - povedzme:,,Ten vankúšik ale tlačí!“ Pre malého školáka je to správa, že ceruzka je nešikovná, vankúš tlačí - nie on. A tiež je to trochu zábava, takže môžete zasiahnúť aj častejšie bez toho, aby malo dieťa pocit, že je nešikovné.
Správne držanie tzv. V skratke a jasno: Palec drží, prostredník podopiera a ukazovák je položený ľahko zhora. Trošku rozviniem: Celá ruka by mala byť uvoľnená, teda aj prsty. Pri správnom úchope ceruzka alebo pero leží na prvom článku prostredníka, zboku ju pridržiava prvý článok (bruško) palca, zhora je položený ukazovák. Ceruzka alebo pero smeruje k papieru šikmo, nie kolmo, pretože leží v priehlbine medzi palcom a ukazovákom. Prsty by mali byť asi 2-3 cm od hrotu písacieho nástroja. Deťom sa počas písania často prsty zošmyknú k hrotu, skúste ako bariéru/hranicu použiť gumičku. Používajte ergonomické písacie pomôcky svojím tvarom povzbudzujú deti k správnemu držaniu pera alebo ceruzky. Sú to napríklad trojhranné ceruzky, ceruzky s výrezom na prsty (Stabilo) a perá s ergonomickým tvarom a protišmykovou držiacou plochou. Už existujú aj ergonomické násadky na ceruzky. Správny úchop môžete podporiť príbehom o tom, že prostredník je pre pero, či ceruzku postieľkou, ukazovák vankúšikom a palec perinkou, ktorá pero alebo ceruzku prikryje. A keď sme v posteli, vankúš a perina sú mäkké, ľahké a nikde nás netlačia.
Veľkou pomocou v rozvoji správneho úchopu sú ergonomicky tvarované pastelky, ktoré sú anatomicky prispôsobené detskej ruke. Ideálnou voľbou sú trojhranné pastelky STABILO EASYcolors s vyrezanými nekĺzavými priehlbinkami, ktoré dieťa intuitívne navádzajú k správnemu úchopu, a tak zabezpečujú uvoľnené držanie pastelky. STABILO EASYcolors majú navyše veľmi kvalitné pigmenty, a tak bude mať dieťa radosť zo žiarivých farieb bez toho, aby si vytvorilo ďalší nezdravý návyk - tlačenie na papier. Nespornou výhodou týchto ergonomických pasteliek je zároveň dostupnosť vo variantoch pre pravákov a ľavákov.
Výber Vhodných Pasteliek
Ja viem, že ste už počuli, že čo tam pastelky, veď nikdy sa to pred tým neriešilo, s čím sa kreslí. No dnes je to všetko úplne iné a je dobre vedieť, ktoré pastelky a ceruzky sú kvalitné. Pastelky a ceruzky. Pri výbere venujeme pozornosť tomu, aby mali mäkkú a kvalitnú tuhu, ktorá zanecháva sýtu stopu a farbu, bez toho, aby dieťa muselo vyvíjať nadmerný tlak. Tvrdé tuhy nie sú vhodné, nútia deti tlačiť a nedochádza k uvoľneniu zápästia a ruky. Priemer by mal byť 8 - 9 mm. Tuha silnejšej pastelky zodpovedá nie jednej, ale dvom až trom tuhám bežne tenkej pastelky. Obľubeným variantom, sú hrubé trojhranné pastelky, Stabilo Trio hrubé. Odborníkmi odporúčane sú ceruzky a pastelky, ktoré dieťa navyše intuitívne navádzajú k správnemu úchopu a to sú naše obľubené, ergonomický tvarované pastelky Stabilo Easy colours. Majú trojhranný tvar, kvalitnú tuhu, vydržia dlho, majú nízku hmotnosť a nekľzavé priehlbiny vďaka ktorým zaisťujú správne uchopenie.
Pri výbere najlepších pasteliek pre deti je úplne zásadné, aby sa im dobre držali v ruke. Pre menšie deti sa odporúčajú silnejšie a kratšie pastelky. Dôležité je, aby pastelka kreslila jasnými farbami bez toho, aby na ňu deti museli tlačiť.
Dlaňový úchop - zhruba od 1 roku držia deti pastelky tzv. dlaňovým úchopom. Pastelky pre najmenšie deti majú špeciálny úchop do dlane. Skôr než o pastelky sa jedná o voskovky, ktoré neznečisťujú ruky, a vyperiete aj vygumujete ich. Deti okolo 1 roku potrebujú na kreslenie veľa priestoru. Hrstičkový úchop - medzi 2. a 3. rokom dieťa drží pastelku tzv. hrstičkovým úchopom. Začína ju uchopovať do prstov. Pastelky môžu byť užšie ako pastelky na dlaňový úchop. Nechýba im však širšie oblé zakončenie, ktoré dieťa drží v dlani. Štipkový úchop - medzi 3. a 4. rokom sa pomaly prechádza na štipkový úchop, kedy dieťa drží pastelku tromi prstami. Pre trénovanie správneho štipkového úchopu siahnite po trojhranných pastelkách.
Pastelky pre deti sú k dostátiu v sadách. Počet pasteliek je rôzny. Pre predškolákov je optimálna sadá s 18 pastelkami. V škole si vystačí so 6 až 12 farbami. O správnej šírke pasteliek sa vedú diskusie. Všeobecne sa hovorí, že čím menšie prstíky dieťa má, tým silnejšie pastelky by malo používať. Deťom s dlhšími prstami sa budú lepšie držať užšie pastelky. Toto sú ale iba odporúčania. Pre školákov voľte takú hrúbku pasteliek, aby sa nimi dieťa správne trafilo do obrázku, riadku atď. Pri dĺžke pasteliek sa hovorí o tom, že kratšie pastelky sú ľahšie, a preto sa hodia pre menšie deti. Lámavosť je otázkou odolnosti jadra pasteliek. Väčšina pasteliek najznámejších značiek má základnú odolnosť proti lámaniu. Otázka lámavosti sa odvíja aj od toho, ako sa s pastelkami zaobchádza. Doma majú pastelky svoje miesto v organizéri alebo stojane. Okrem klasického školského peračníka existujú aj puzdrá na pastelky, ktoré sú rolovacie látkové. Každá pastelka má svoje pútko.
Pri kreslení by mala pastelka zanechávať jasnú stopu bez toho, aby dieťa na kresliacu potrebu tlačilo. Siahnite po mäkkých pastelkách s vysokým podielom pigmentu. Na pastelku s tvrdým hrotom musíte veľmi tlačiť, aby zanechala farebnú stopu. Takto si váš potomok vytvára zlozvyk v podobe tlačenia na všetky písacie potreby, ktoré vezme do ruky.
Určite ste si pri hľadaní pasteliek všimli, že niektoré sú šesťhranné, iné trojhranné alebo okrúhle. Pre aké prevedenie sa rozhodnúť? Pre malé deti sú najmenej vhodné okrúhle pastelky, ktoré sa im zle držia, pretože v ruke kĺžu. Medzi trojhrannými a okrúhlymi pastelkami stoja kresliace potreby šesťhranné. Pokiaľ doma máte ľaváka, budú pre neho vhodné akékoľvek trojhranné pastelky alebo voskovky. Na trhu sú k dostátiu aj špeciálne pastelky s výrezmi, ktoré dieťaťu pomáhajú ceruzku správne držať. Do týchto výrezov sa uložia bruška prstov. Pokiaľ sa pre takto upravené pastelky rozhodnete, hľadajte označenie „pre ľavákov“.
Výber pasteliek môžete prispôsobiť aj povrchu. Samozrejmosťou sú klasické pastelky na papier. Okrem nich existuje aj akvarelové pastelky. Ich výhodou je rozmývateľnosť vodou. K dostátiu sú tiež pastelky na tmavý papier, ktoré majú extra mäkkú tuhu a jasné farby. Na čierny papier sa najlepšie maľuje bielou pastelkou. Pre malých výtvarníkov sú k dostátiu aj pastelky do vane. Jedná sa o voskovky, ktoré držia na vani, obkladoch aj zrkadle.
Spoločne s pastelkami deťom kúpte aj gumu. Siahnuť môžete po univerzálnej, ktorá vygumuje pastelky aj ceruzky. Na gumovanie kresieb sa ale lepšie hodia ohybné a porézne gumy. Tvrdšími gumami sa gumuje pri rysovaní. Existujú aj kombinované gumy, ktoré majú svetlú a tmavú časť. K pastelkám kúpte aj strúhadlá. Nie je nič horšie ako kresliť tupou pastelkou. Vyberať môžete medzi klasickými, ktoré majú jednu čepeľ a ceruzku v nich otáčate ručne, a medzi frézkovými strúhadlami. U klasických budete mať na výber, či siahnuť po strúhadle s nádobkou, alebo bez nej.
Váš malý Picasso sa možno rozhodol, že mu papier nestačí, a tak svoje umenie preniesol aj na stenu alebo iný povrch. Najrýchlejším a účinným spôsobom je gumovanie gumou. Musíte si však dať pozor, aby ste na stene nenarobili fľaky. Preto na gumu príliš netlačte. S gumou odstránite pastelky aj z nábytku a podlahy. Okrem gumy môžete použiť aj chlieb. Starým dobrým pomocníkom je aj jedlá sóda. Vlhkou handričkou so sódou ľahko prechádzajte po kresbe, kým sa nestratí. Ak je kresba na umývateľnej ploche, napríklad konferenčnom stolíku, odstráňte ju pomocou handričky a stolného oleja.
Kedy Začať Cvičiť Správny Úchop
Častokrát riešime správny úchop až v 1.triede, kedy už dieťa ma riešiť ako písmenka vyzerajú a správne ich písať. Ak ma dieťa a rodič popri množstve zmien v 1.triede riešiť a preúčať úchop, je to veľmi náročné. Dieťa môže byť frustrované a rodič nešťastný. Častokrát stačí dieťa len usmerniť, podporiť. Grafomotorika sú pohyby ruky pri písaní a kreslení riadené psychikou. Grafomotorikou sa sleduje školská zrelosť detí. S grafomotorikou súvisí zvládnutie súladu oko - ruka, pretože koordinácia pohybu ruky a oka = predpoklad úspešného písania. A tomuto zvládnutiu predchádza hrubá a jemná motorika.
Moment, keď začne dieťa písať perom, závisí od zvládnutia písacích zručností - správny úchop, uvoľnená ruka, schopnosť posúvať ruku voľne po papieri, či správny sed… Schopnosť posúvať ruku voľne po papieri je tiež veľmi zaujímavá vec. Všímajte si dieťa, či zvláda ruku s ľahkosťou posúvať, keď píše písmenka v riadku.
Sadnite si za stôl, ruky si dajte voľne pod stôl na kolená. Teraz ich jednoducho vyberte spod stola a oboma uvoľnene jemne buchnite na stôl. Ako vám zostali ruky? Vidíte rozloženie prstov na rukách? Ako pekne by vám tam vkĺzlo pero. Toto je len úvod, že správny úchop nikto len tak nevymyslel, neprikázal. Je to prirodzené držanie. My rodičia by sme mali len dieťa podporovať v obyčajných každodenných činnostiach, kde si dieťa úchop počas vývinu nacvičuje.
Ako Podporiť Správny Úchop
Pozor dieťa je obrazom rodiča, aký úchop máte vy? Mohlo sa nevedome dieťa od vás naučiť držanie ceruzky? Keď dieťa píše, kreslí, robte to aj vy a správne držte ceruzku.
Správny úchop môžete podporiť príbehom o tom, že prostredník je pre pero, či ceruzku postieľkou, ukazovák vankúšikom a palec perinkou, ktorá pero alebo ceruzku prikryje. A keď sme v posteli, vankúš a perina sú mäkké, ľahké a nikde nás netlačia.
Výborne cvičenie svalstva ruky pre vhodný tlak ceruzky/pera na papier je práca so štipcami, s plastelínou, s kinetickým pieskom, šúpanie vajíčok, pipetovanie.
Vplyv Nesprávneho Sedenia na Kreslenie a Písanie
Najväčšou chybou pri sede je, keď dieťa nedočiahne celými nohami na zem. Jednoducho nemá uzemnenie. Dieťa tým nedostáva zospodu nôh signál, že má oporu a môže sa sústrediť len na písanie. Dieťa bez opory nôh na zem, nohy vykrúca, krčí, či otáča okolo stoličky. Tým je rozptýlené, nesústredené.
Výška pracovného stola by mala siahať asi tak do polovice trupu, telo by malo byť mierne naklonené dopredu, no hrudník by sa nemal dotýkať hrany stola. Vzdiadelosť kolien by mala byť akurát dve päste. Ramená by mali byť v rovnakej výške, hlava mierne sklonená. Vzdialenosť medzi očami a papierom by mala byť ako dĺžka pravítka cca 25 - 30 cm. Ruky by mali byť na pracovnom stole, jedna drží pero a druhá je voľne položená na stole, prichytávajúc papier.
Skúste si s dieťaťom dohodnúť nejaké pravidlá, aby ste ho neupozorňovali slovne počas písania a tým ho vyrušovali. Napr. Ak jeho hlava bude blízko zošita, chytíte do ruky pravítko, ktoré postavíte na stôl na znak ako ďaleko má byť jeho hlava od zošita.
Sedenie za stolom ovplyvňuje pohyblivosť kĺbov a svalov celej ruky. Preto vyberajte dôkladne prvú stoličku, ja odporúčam rastúce stoličky. Žiadne točiace, ktoré dieťa rozptyľuje. Obidva lakte sú položené na písacom stole. Lakte nemôžu byť vo vzduchu. Zošit by mal byť natočený súbežne s predlaktím píšucej ruky (u pravákov súbežne s pravým predlaktím, u ľavákov súbežne s ľavým. Ak však dominuje u dieťaťa pri písaní pravá ruka a napr. kopaní ľavá noha, pripúšťa sa mať ho aj rovno.
Grafomotorické Ťažkosti a Ich Riešenie
Naši potomkovia si úžasný pocit „zanechať po sebe nezmazateľnú stopu“ užívajú už od útleho detstva. Čmárajú a maľujú radi, často a hlavne všade. Zaobstarať dieťaťu vhodné písacie a kresliace potreby sa môže javiť ako veľmi ľahká úloha. Odborníci sa zhodujú, že medzi predškolákmi a školákmi je množstvo detí, ktoré majú nepekný rukopis, ťažkopádne písmo alebo neradi kreslia a maľujú. Často môžu byť príčinou tzv. grafomotorické ťažkosti, ktoré okrem iného vyplývajú z nesprávneho držania písacích potrieb - tz. pera, ceruzky alebo pastelky. Na správne držanie písacieho náčinia je nutné sa zamerať hneď, keď dieťa začína maľovať a kresliť, hneď ako začína brať písací či kresliaci nástroj do ruky (t.j. obvykle medzi 2. a 4. rokom života). Veľkou časťou sa podieľa aj napodobňovanie okolia, t.z. úchop rodiča, súrodenca, učiteľa, kamaráta. Ak má prváčik zafixovaný nesprávny úchop, je jeho náprava už podstatne náročnejšia.
Pokiaľ má vaše dieťa s písaním predsa len problémy, nezúfajte, všetko sa dá napraviť. Pre predškolákov a školákov sú organizované kurzy nápravy grafomotorických problémov, kde sa svojich ťažkostí pod vedením odborníkov zbavia. V podstate ide o rehabilitačné cvičenie pre uvoľnenie ruky, odstránenie zlého kŕčovitého držania písacieho náčinia a prílišneho tlaku na podložku. Dieťa ho absolvuje v priebehu niekoľkých mesiacov a do kurzu s ním pritom chodí jeho rodič.
Dieťa najprv uvoľňuje veľké kĺby ruky, na papieri veľkého formátu obťahuje rôzne tvary - od jednoduchších prechádza neskôr k zložitejším grafickým prvkom. Ruku má pritom natiahnutú a pohyb tak vychádza z celej paže. Používajú sa rôzne písacie materiály (špongia, špajle s vatou a tušom, trojhranné pastelky, ceruzky či pero). Po zvládnutí tvarov na veľkom formáte a uvoľnení veľkých svalov ruky začína dieťa znova fixovať správne držanie pastelky, tužky alebo pera a učí sa kresliť či písať jednotlivé písmená.
Uchop ovplyvňuje tvárové svalstvo a rečové schopnosti. Ak je teda ruka v napätí, stuhne nám čeľusť i jazyk a aj myšlienkové procesy fungujú pomalšie. Aby sme si to všetko zhrnuli:
- Môžu to byť poruchy hrubej motoriky. V tomto prípade, ak je dieťa neobratné, treba rozvinúť najskôr oblasť hrubej motoriky a až potom fixovať správny úchop. Obrátene to nebude fungovať.
- Slabo vyvinutá jemná motorika - odchýlka vo vývoji. Jemná motorika sa vyvíja už od 2 roku, kedy dieťa vezme do ruky pastelku kladivkovým úchopom, teda do celej dlane a na papier silno tlačí. Okolo 3 roku je už dobré ponúkať voskové trojuholníkové bloky. Okolo 4 roku by sme mali už budovať správny úchop správnymi hrami ako aj ponúkať ergonomické pastelky, ktoré ho na úchop navádzajú. K nácviku správneho držania je nevyhnutné dieťa vedome viesť už v materskej škole a aj doma.
- Nesprávny sed
- Palec je ohnutý cez pero a ostaté prsty sú zovreté v päsť. Palec i ukazováčik držia príliš kŕčovito - veľký tlak na pero, z toho dôvodu sa tiež ukazovák prehýba.