Detská výživa je oblasť plná otázok a neistôt, najmä ak ide o diétne obmedzenia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na správny postup pri diéte u detí, od zvládania akútnych situácií, ako je dusenie, až po dlhodobé stratégie pre zdravý životný štýl.
Dusenie u detí: Rýchla reakcia zachraňuje život
Čas je kritický, keď sa dieťa dusí. V takýchto momentoch môže okamžitý a rozhodný zásah zachrániť život. Dusenie je u detí mladších ako päť rokov hlavnou príčinou zranení a úmrtí, často v dôsledku malých predmetov alebo jedla. Mnohí sa cítia neisto alebo panikária, keď čelia takejto situácii.
Príčiny dusenia
Malé deti, hlavne batoľatá, sú zvedavé a majú tendenciu objavovať svet rukami a ústami. Nie je nezvyčajné, že si do úst vkladajú hračky, malé predmety alebo jedlo, čím u nich vzniká nebezpečenstvo udusenia.
Najčastejší vinníci
Medzi najčastejších vinníkov patria potraviny ako hrozno, orechy, pukance, párky a tvrdé cukríky. Malé hračky, mince a iné drobnosti v domácnosti tiež predstavujú značnú hrozbu. Hračky s odnímateľnými časťami alebo také, ktoré nie sú vhodné pre daný vek dieťaťa, môžu ľahko uviaznuť v hrdle.
Rozpoznanie príznakov dusenia
Je dôležité rozpoznať príznaky dusenia včas, pretože dusenie dieťaťa sa môže rýchlo stať život ohrozujúcim.
Prečítajte si tiež: Vitalita v pokročilom veku
- Slabý alebo tichý kašeľ: Ak dieťa kašle, ale kašeľ je slabý alebo tichý, znamená to, že dýchacie cesty sú výrazne zablokované.
- Stridor: Ak sú dýchacie cesty čiastočne upchaté, dieťa môže vydávať vysoké pískavé zvuky nazývané stridor.
- Napínanie na vracanie alebo neobvyklé zvuky: Dieťa zvykne napínať na vracanie alebo môže vydávať neobvyklé zvuky, keď sa snaží upchatie odstrániť.
- Neschopnosť plakať: Dieťa, ktoré sa dusí, nemusí byť schopné plakať, aj keď je v núdzi.
Prvá pomoc pri dusení
- Povzbudzujte kašeľ: Ak dieťa silno kašle alebo plače, povzbuďte ho, aby kašľalo.
- Údery na chrbátik: Držte dieťa tvárou nadol, rukou mu podopierajte hlavu a krk. Položte jeho hrudník na svoje predlaktie a ruku si oprite o stehno, aby ste získali stabilitu.
- Odstránenie viditeľného predmetu: Ak v ústach dobre vidíte predmet dusenia, vyberte ho.
- Stlačenie hrudníka: V prípade, že údery na chrbátik prekážku v dýchaní neodstránia, otočte dieťa tvárou nahor a držte mu hlavu nižšie ako hrudník. Uistite sa, že mu podopierate hlavu a krk. Pomocou dvoch prstov urobte 5 rýchlych stlačení hrudníka v jeho strede, tesne pod líniou bradaviek (podobne ako pri KPR, ale jemnejšie).
- Heimlichov manéver: Keď sa predmet z dýchacích ciest neuvoľní, vykonajte Heimlichov manéver (vysvetlený nižšie).
- Kašeľ: Keď má dieťa problém s dýchaním, ale rozpráva a samo kašle, povzbuďte ho k tomu, aby kašľalo ďalej a predmet vykašľalo von.
Heimlichov manéver
Heimlichov manéver funguje na princípe zvýšenia vnútrobrušného tlaku, ktorý môže pomôcť uvoľniť predmet uviaznutý v dýchacích cestách. Jednou rukou urobte päsť a položte ju tesne nad pupok dieťaťa pod hrudný kôš. Druhou rukou chyťte päsť a rýchlo ťahajte dovnútra a nahor. Opakujte, kým sa predmet neuvoľní.
Výchova detí a fyzické tresty
Používanie fyzických trestov, ako je facka, je v spoločnosti kontroverznou témou. Ako vníma facku dieťa v troch, siedmich či dvanástich rokoch? V podstate rovnako.
Vplyv fyzických trestov na dieťa
„Prvotná reakcia na fyzický útok býva pocit ohrozenia, strach, zdesenie, bezmocnosť, poníženie,“ vymenúva psychiater profesor MUDr. Ak v prípade udretia dieťaťa ide o výnimočný prípad, kedy už rodičovi jednoducho povolia nervy, nie je to síce správny postup, ale zasa ani nenapraviteľný čin. Samozrejme, dobré je, ako pri každom omyle, keď sa dospelý dokáže ospravedlniť. „Prepáč, nemal som to urobiť, mrzí ma, že som sa neovládol,“ je niečo, čo dokáže dieťa prijať a navyše mu ukáže, ako sa možno za nevhodné správanie ospravedlniť. Pomôže aj, keď dospelý „prehrá situáciu znova“. Teda okrem ospravedlnenia opíše aj správne riešenie. „Prepáč, mal som namiesto bitky urobiť to a to…“
Negatívne dôsledky opakovaných fyzických trestov
Horšie ale je, ak sa bitky opakujú a ak rodič dieťaťu nevytvára dostatočné emočné zázemie a neprejavuje mu dostatok pochopenia pre jeho skutky a postoje. V takom prípade už len zlo plodí zlo, ktoré sa nabaľuje. „Ak opora v empatickom dobroprajnom vzťahu nie je dostatočná, fyzicky napádané dieťa môže zostať ustrašené, nedôverčivé voči iným ľuďom“ spresňuje Jozef Hašto. Okrem toho si dieťa môže osvojiť zlý vzťah k sebe, cítiť sa ako zlé, chybné. Prichádzajú prejavy typické pre psychickú nepohodu - tiky, pomočovanie, úzkostné stavy, depresie či prejavy podobné hyperaktivite. A v ešte horšom prípade sa dieťa stane agresívne, dokonca aj voči sebe. No a možno čakať, že v dospelosti môže nastať takzvaná identifikácia s agresorom, čiže už dospelé dieťa sa bude chovať tak, ako sa správali dospelí k nemu.
Štúdia o fyzických trestoch na Slovensku
Presnejšie údaje o fyzických trestoch na Slovensku by mohli byť známe na budúci rok. Jozef Hašto so spolupracovníkmi v tomto roku spúšťa štúdiu na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva, ktorá má zistiť výskyt zlého zaobchádzania, duševného a telesného týrania, zanedbávania a sexuálneho zneužívania a súvislosti s psychickými a psychosomatickými poruchami. Napríklad, ľudia môžu voliť odpoveď z piatich možností - nikdy, zriedka, niekedy, často, veľmi často - a budú hodnotiť vopred dané tvrdenia, napríklad: bili ma tak, že som mal modriny, bili ma remeňom, palicou alebo iným predmetom, a podobne. Výskum už prebehol v Česku, kde 48% obyvateľstva vykázalo minimálne jeden typ traumatizácie, a polovica z tejto skupiny minimálne dva typy. Fyzické týranie a s tým spojená emočná trauma tvorili spolu takmer 40 %. Zvyšné traumy sa týkali fyzického zanedbávania, emocionálneho zanedbávania a sexuálneho zneužívania.
Prečítajte si tiež: Omaľovánky pre všetky vekové kategórie
Alternatívy k fyzickým trestom
Slová niekedy zraňujú rovnako alebo viac ako úder. Na ľudí okrem fyzických trestov rovnako negatívne vplýva aj slovné ponižovanie. Napríklad keď museli ako deti poďakovať za trest, dokonca pobozkať ruku, ktorá ich udrela, ale aj počúvať od rodiča nadávky, prípadne že sú leniví, škaredí… Samozrejme, nie je možné, aby sa rodič nikdy nenahneval. A rovnako nie je možné, aby človek v sebe dusil zlosť, pretvaroval sa, že je všetko v poriadku, keď nie je. Nie je však správne ventilovať si frustráciu na dieťati. Ako radia psychológovia a psychiatri, namiesto obviňovania iných radšej hovorte o sebe - ako a prečo sa cítite ako sa cítite. A skúste pochopiť, prečo sa dieťa správa tak, ako sa správa. Je to užitočnejšie ako spŕška hnevlivých slov či zdvihnutie ruky.
Spánok detí a metóda vyplakania
Naučiť dieťa spať metódou vyplakania alebo tzv. metódou kontrolovaného plaču je stále dosť populárne, no skôr, ako sa rodič pre niečo také rozhodne, mal by sa poriadne zamyslieť a zvážiť niektoré veci - napríklad to, či už má jeho dieťa na niečo také ten správny vek, alebo to, či by naozaj malo prespať celú noc a v neposlednom rade aj to, že táto metóda má svoje pravidlá a nie každý ju zvládne.
Metóda vyplakania: Áno alebo nie?
Každá matka sa určite stretla s problémami so spánkom svojho dieťaťa. Naučiť správne zaspávať svoju ratolesť, je rozhodne v záujme každého rodiča a mnohým ženám nájsť správnu metódu spôsobuje stres. Aký je teda ten správny postup pri uspávaní detí? Je metóda vyplakania tým správnym krokom?
Názory odborníkov
Vedieť bez problémov uspať svoje dieťa, chce rozhodne každá matka. Ak by ste si ale mysleli, že správnu odpoveď na to, ako to urobiť, vám dá lekár či psychológ, mýlite sa. Ani odborníci sa nedokážu zhodnúť na tom, či je metóda vyplakania vhodná pre ďalší vývoj dieťaťa. Ak ho rodičia nechajú, dieťa na to príde aj samo. Malo by prísť na to, že aj keď plače, rodičia mu neprídu na pomoc a plač mu aj tak nepomôže.
Ferberova metóda
Ferberova metóda - ako sa nazýva, bola objavená doktorom Richardom Ferberom, riaditeľom Centra detských spánkových porúch v detskej nemocnici v Bostone. Táto metóda patrí medzi najčastejšie, ako sa rodičia snažia naučiť svoje dieťa spať samé. Je však náročná, pretože si vyžaduje precíznosť a odnaučiť dieťa zaspávať v náručí, nie je jednoduché a nepodarí sa vám to zo dňa na deň. Zvyčajne to trvá aj niekoľko týždňov. Taktiež odborníci upozorňujú, že metóda vyplakania nie je vhodná pre deti mladšie ako šesť mesiacov. Rovnako dôležité je, aby bolo dieťa zdravé a netrápili ho napríklad rastúce zúbky či bolesti bruška.
Prečítajte si tiež: Príspevky na opatrovanie dospelej osoby
Ako funguje vyplakanie?
Viac o postupe a pravidlách jednej z mnohých metód kontrolovaného plaču či vyplakania.
Potrebuje dieťa prespať celú noc?
Spánok dospelého človeka a spánok dieťaťa sa vo viacerých smeroch líšia, preto nastáva v tejto oblasti mnoho problémov. Chcieť od novorodenca, aby spal osem hodín v kuse je nemožné, pretože bábätká majú celkom iné fyziologické potreby. Veľmi dôležité je, aby mali deti určitý harmonogram. Je dobré vytvoriť podmienky, na základe ktorých si uvedomia, že pomaly nastáva čas pre spánok. Jednou z vecí, ktoré by mali rodičia urobiť, je napríklad dve hodiny pred spánkom zabezpečiť stíšenie, aby sa mohlo dieťa upokojiť. Deti v noci vydávajú rôzne zvuky a preto si treba dať pozor, aby ste do jeho spánku nezasiahli príliš skoro. Ak dieťa nie je úplne hore, je dobré nechať ho, aby sa skúsilo upokojiť samé.
Mýty o spánku detí
O spánku dieťaťa koluje v spoločnosti množstvo informácii. Niektorí tvrdia, že dieťa by malo od určitého veku prespať celú noc a zaspať by malo samé, iní tvrdia, že je to nemožné. Takéto protichodné informácie skôr rodičov stresujú, ako by im mali pomôcť. Viacerí psychológovia sa však zhodujú na tom, že dieťa, dokonca ani dospelý človek neprespí celú noc. Ak sa však dospelý zobudí počas noci, dokáže ďalej zaspať. Deti sa v mnohých prípadoch po prebudení samé utíšiť nevedia, preto je potrebná pomoc rodiča.
Alternatívy k metóde vyplakania
Okrem metódy vyplakania existuje viacero spôsobov, ako naučiť svoje dieťa spať bez dlhodobého uspávania. Dôležité v tomto prípade je, aby sa dieťa naučilo rozoznať, kedy je deň a kedy noc. Preto by sa spánok cez deň, mal mierne odlišovať od večerného rituálu. Oproti Ferberovej metóde vyplakania stojí tzv. neplačúca verzia. Odporcovia Ferberovej metódy tvrdia, že je veľmi drastická a môže poškodiť detský pocit bezpečia. Odborníčka Elizabeth Pantley ponúka návod na to, ako deťom ponúknuť viac času na to, aby sa naučili zaspávať samé. Odporúča niekoľko stratégii, ako je možné dieťaťu umožniť ľahšie zaspatie.
Tipy pre ľahšie zaspávanie
- Dodržujte pravidelný čas ukladania detí do postele: Biologické hodiny vášho dieťaťa majú veľký vplyv na jeho spavosť či nespavosť. U malých detí je lepšie, aby šli spať čím skôr a to medzi 18.30 a 19.30. Čím skôr ide dieťa spať, tým lepšie bude spať.
- Dbajte o to, aby šlo dieťa spať aj počas dňa: Deti, ktoré cez deň nespia, bývajú často mrzuté alebo hyperaktívne. Preto netreba zabúdať, že denný spánok, je pre dieťa veľmi dôležitý. Čím lepšie spí dieťa cez deň, tým lepšie bude spať v noci.
- Vytvorte rituály: Deti potrebujú pravidlá a rituály. Preto by ste mali aj z chystania sa na spánok urobiť rutinu, pretože práve tá vytvára u detí pocit bezpečia. Preto by ste sa krátko pred chystaním na spánok mali stíšiť a robiť veci, ktoré presne napovedia dieťaťu, že sa chystá nočný odpočinok.
- Príjemné prostredie: Zariaďte, aby miesto, kde spí vaše dieťa bolo príjemné. Práve prostredie v ktorom spí, ho ovplyvňuje a je naozaj kľúčové. Preto by miestnosť nemala byť príliš prehriata, ale ani studená, pyžamko v ktorom dieťa spí by malo byť pohodlné, rovnako aj paplón či matrac na ktorom spí.
- Dostatok aktivity počas dňa: Zabezpečte dieťaťu počas dňa dostatočne veľa aktivít a pohybu. Práve deti, ktoré sú počas dňa veľmi málo aktívne a väčšinu času trávia pred televíziou, majú problémy so spánkom. Tie deti, ktoré majú počas dňa dostatočne veľa, aktivít zaspávajú oveľa rýchlejšie a ich kvalita spánku je lepšia. Vyhnite sa však aktivitám krátko pred spánkom. Tie práve by mohli pokojný spánok narušiť.
- Čítanie rozprávok: Naučte svoje dieťa, čo má vlastne v posteli robiť. Pri tomto kroku vám môže pomôcť napríklad čítanie rozprávok. Deti vtedy kľudne ležia a počúvajú rozprávku. Práve to im napovedá, čo majú v posteli robiť a kľud im pomáha, aby zaspali.
Individuálny prístup
Metód, ako naučiť svoje dieťa zaspávať je mnoho, no každá matka si musí uvedomiť, čo je pre jej dieťa najlepšie. Každá pozná svoje dieťa, pozná jeho potreby. To, čo platí na jedno dieťa, nemusí na iné. Preto, ak bojujete s otázkou, ako naučiť dieťa správne zaspávať, zhodnoťte, čo bude najlepšie vyhovovať práve vášmu potomkovi.
Prevencia chorôb u detí
September je obdobie návratu do škôlok a škôl, čo prináša zvýšené riziko chorôb. Väčšina infekcií začína ako nevinný sopeľ, ale pokiaľ ho neliečime správne, veľmi rýchlo sa vie skomplikovať.
Dôležitosť smrkania
Základom rýchleho zvládnutia prechladnutia je dôkladné smrkanie. V horných dýchacích cestách sa hlien tvorí nepretržite. Za normálnych okolností umožňuje nášmu telu zvlhčovať, chrániť dýchacie cesty, ako aj zachytávať a odstraňovať vdýchnuté škodlivé častice. Hlien funguje ako pasca pre prachové častice, alergény, dokonca aj choroboplodné zárodky. Ťažkosti nastávajú až vtedy, keď dýchacie cesty niečo výraznejšie podráždi. Najčastejšie ide o nadmerné znečistenie okolitého ovzdušia, zvýšeného množstva alergénov alebo začínajúcej infekcie. Na to, aby sa naše dieťatko dostalo opäť čím skôr do formy, musíme tento hlien z dýchacích ciest odstrániť.
Výhody správneho čistenia nosa
- Zlepšenie dýchania: Silný opuch sliznice nosa a nahromadený hlien znemožní dýchanie nosom.
- Prevencia bakteriálnych infekcií: Nahromadený hlien býva ideálnym prostredím na množenie choroboplodných baktérií. K vírusovej infekcii sa môže takto rýchlo pridať ďalšia, tentokrát spôsobená baktériami.
- Zníženie tlaku v dutinách: Upchatie dýchacích ciest spolu s množstvom hlienov zvyšuje tlak v dutinách, čo dieťatko cíti ako napätie až bolesť v oblasti nosových dutín.
Nácvik smrkania
Naučiť dieťa smrkať však musia rodičia. Bohužiaľ, nie je to zručnosť, ktorú by dieťa vedelo samé od seba. Hlavnou ťažkosťou je, že dieťa prežíva každé prechladnutie či nádchu ťažšie. Platí to najmä pre malé bábätká, ktoré približne do 6 mesiacov dýchajú len nosom. Bez odstránenia nadbytočných sopľov nemôžu dobre dýchať, v noci sa často budia, sú mrzuté, nervózne a nepríjemné. So správnym čistením nosa zvyčajne zvládnete prechladnutie rýchlejšie a hrozí menej komplikácií. Ak hlien neodsajeme, alebo ho dieťa nevysmrká, stáva sa výbornou živnou pôdou pre choroboplodné zárodky. Najlepšie, čo ako rodičia môžete urobiť, je naučiť dieťa smrkať čo najskôr. Odborníci uvádzajú, že vhodným prístupom môžete naučiť dieťatko smrkať už približne vo veku 2 až 3 rokov. S vhodnými hrami však môžete začať už skôr a to dokonca už od 8 až 15 mesiacov.
Hry na učenie smrkania
Najdôležitejšou časťou, ako naučiť dieťa smrkať, je vytipovať vhodné obdobie, kedy je naše dieťatko na tento nácvik už pripravené. Dieťatko prejavuje záujem o napodobňovanie rodičov alebo starších súrodencov. Každé bábätko či dieťatko sa učí najlepšie, ak ho to baví. Učenie smrkať začnite u dieťatka rôznymi hrami, pri ktorých sa dieťa učí vydychovať najprv ústami, neskôr nosom. Môžete vyskúšať hru na ježka, pri ktorej dieťatko bude funieť ako malé zvieratko. Obľúbené sú aj rôzne hry, pri ktorých dieťa fúka do rôznych predmetov. Vyskúšať môžete fúkať do malej guličky z vaty, ktorá potom poletí ďalej, sfukovať sviečku, fúkať bublinky bublifukom alebo skúsiť fúkaním roztočiť malú vrtuľku. Tieto hry najprv skúša ústami, potom oboma nosovými dierkami, nakoniec z nich vždy jednu upchajte.
Správna technika smrkania
Neverili by ste, koľko detí ešte v školskom veku fúka nos nesprávnym spôsobom. Správna technika smrkania však umožní dosiahnuť tie najlepšie výsledky. Keď dieťatko dostane nádchu, môže ísť o príznak prechladnutia, alergie, alebo iného podráždenia nosovej sliznice. Všetky tieto choroby však spája nadmerná tvorba hlienov, zapálená nosová sliznica a jej opuch. Využívať výplachy nosových dutín pomocou nosných sprejov s obsahom morskej vody alebo vhodného využitia konvičkovania.
Dôležitosť nácviku v zdraví
Základom úspešného nácviku smrkania je najmä učiť dieťa v stave zdravia. Ak to budete skúšať až v čase prechladnutia, nemusí sa to stretnúť s úspechom. Dieťa bude zbytočne nevrlé, nervózne, nemusí mu to ísť hneď na prvýkrát, čo domácej pohode určite neprospeje. Pokiaľ dieťatko ešte smrkať nevie, pri ochorení siahnite radšej po odsávačke nosných hlienov. Dieťatko do učenia nikdy nenúťte, ale radšej zvoľte pomalší chápavý prístup formou hry.
Emočný koučing a zvládanie hnevu u detí
Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to bežná emócia, s ktorou sa stretávame všetci, deti, ale aj my, dospelí. Je súčasťou bežného života a každý má na hnev právo. Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. S touto schopnosťou sa dieťa nerodí, túto schopnosť sa musí naučiť. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať.
Nesprávny prístup k hnevu
Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť. V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa. Ak rodič udrie svoje dieťa, nerobí to preto, že mu chce skutočne ublížiť. Urobí to preto, že neovládne svoje emócie.
Učenie zvládať hnev
Bitka je jeden z príkladov správania, ktoré niektorí rodičia robia a zároveň si želajú, aby to ich deti nerobili. Aby sa súrodenci navzájom nebili, aby dieťa nebolo agresívne voči svojim kamarátom, aby neubližovalo iným deťom. Prečo dieťa nemôže ublížiť svojmu kamarátovi, ale rodič môže ublížiť svojmu dieťaťu? Zvládať hnev sa dieťa učí od rodiča. Nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný.
Reakcia na hnev dieťaťa
Dieťa sa ocitne v situácii, keď mu niečo nedovolíme, keď od neho vyžadujeme niečo, čo sa mu nepáči a začne ho ovládať hnev. Rodič sa snaží túto vlnu negatívnych emócii zastaviť. Buď ustúpi zo svojich požiadaviek a vyhovie dieťaťu , čím mu vlastne ukazuje- hnevaj sa, zlosti a dosiahneš čo chceš. Alebo mu nariadi zákaz plaču alebo akéhokoľvek iného prejavu hnevu.
Správny postup pri hneve dieťaťa
- Empatické počúvanie: Neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Vety ako „ si zlý“… „ reveš ako malé decko“…nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „ chápem, že ťa to nahnevalo“…“ viem, že si z toho smutný“…“vidím, že sa ti to nepáči“… Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať. Vnímate jeho pocity, jeho hnev, nesúhlas, čo ale neznamená, že mu ustupujete.
- Priestor na ukľudnenie: Nie je dobré, riešiť konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé, prípadne ho niekde postavte alebo posaďte. ( nie dieťa, ktoré je mladšie ako 2 roky). Zároveň získate čas, aby ste sa aj vy ukľudnili a premysleli si, ako budete ďalej riešiť konflikt s dieťaťom.
- Spoločný rozhovor: Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania, môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo, ako by ono chcelo situáciu vyriešiť.
- Stanovenie hraníc: Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní. - môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu. Deti tak učíme niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky - pozitívne alebo negatívne.
Príprava na život
Celý život sa vaše dieťa bude stretávať s tým, že niečo nie je tak, ako by si predstavovalo. Je úlohou rodiča pripraviť ho na to, aby dokázalo svoje negatívne emócie ovládať.
Inklúzia a rozvoj dieťaťa v rodine
MUDr. 1. Prvé a najdôležitejšie prostredie, ktoré dieťa spoznáva, je domov s milujúcou najbližšou rodinou. Citové puto k rodičom/opatrovateľom mu prináša pocit istoty, stálosti a bezpečia. Z tejto základne sa čoraz viac odvažuje spoznávať svet, ľudí a život.
Každodenný život a inklúzia
Náš život sa opiera o zmysluplne prepojené aktivity. Varíme, kúpeme deti, ideme na prechádzku. Hovoríme najmä o tých činnostiach, ktorými si zabezpečujeme uspokojenie základných potrieb, každodenné fungovanie, nejako sa chránime, ale aj trávime voľný čas. Väčšinu z nich si zautomatizujeme stávajú sa našimi rutinami. Bežné aktivity majú svoj priebeh začiatok, koniec, nadväzujúce aktivity. Obedovaniu môže predchádzať nakupovanie potravín, ich spracovanie a varenie, stolovanie; končí sa umývaním riadu a jeho uložením na miesto. Pripravujeme sa aj na vychádzku, kúpanie, spánok. Základné najdôležitejšie veci pre život sa učíme vo svojej rodine. Inklúzia začína doma.
Všadeprítomnosť dieťaťa
Malé dieťa bez zdravotného znevýhodnenia v domácnosti všetko pozoruje, počúva, chytá, opakuje, skúma. Zapája sa a komunikuje. Osvojuje si zručnosti každodenných rutín, spája ich do celkov, ako to vidí u iných. Kým začne jesť lyžicou, učí sa ju chytiť, búcha ňou o stôl, dá ju do úst, naberá jedlo. Aktivity predstiera v hre (napr. varenie, ukladanie bábiky na spánok). V hre však môže napodobovať len to, čo samo zažilo, videlo a skúsilo.
Učenie napodobňovaním
- Rodičia si ani neuvedomujú, koľko dieťa naučili, koľko odpozeralo a napodobilo. Na začiatku to bolo iba chytanie vecí, strkanie ich do úst, búchanie, hádzanie a…. nekonečné opakovanie. Nácvik jednoduchých úkonov je však základom pre získanie dôležitých sebaobslužných zručností (strkanie rúk do rukávu pri obliekaní, jedenie..), pre rozvoj hry a pod. Prvé a najdôležitejšie prostredie, ktoré dieťa spoznáva, je domov s milujúcou najbližšou rodinou. Citové puto k rodičom/opatrovateľom mu prináša pocit istoty, stálosti a bezpečia. Z tejto základne sa čoraz viac odvažuje spoznávať svet, ľudí a život.
Skúsenosti a interakcia s okolím
Dieťa cez aktivity získava zaujímavé skúsenosti aké zvuky, reakcie dospelých vyvolá, keď búcham lyžičkou o tanier, či pohár plný mlieka? Nachádza vhodné spôsoby použitia predmetov, s ktorými sa stretáva. Ak nemôže použiť už zvládnutý postup, skúša nový ak nemôže chytiť drobnú vec dlaňou, skúša iný spôsob palcom a ukazovákom a pod. V ranom veku sa teda deti učia najmä cez priamu telesnú interakciu s okolím, spájanie pohybu s videním, počúvaním, chytaním a hmataním, ochutnávaním.
Znevýhodnenie a príležitosti na učenie
Ak má dieťa slabý zrak alebo nevidí, čo môže porozumieť z okolitých zvukov a diania? Ak aj slabo počuje, aké má možnosti učiť sa? Ak je pohybovo obmedzené, k čomu sa dostane? Ak je izolované v chránenom priestore, koľko príležitostí má sledovať bežný život a skúšať, ako veci fungujú? Odkiaľ sa zázračne vzalo jedlo, ktorým ho mama kŕmi? Ako to všetko prebieha?
#