Spánok je základnou biologickou potrebou každého človeka, ktorú nie je možné ničím nahradiť. Platí to najmä pre deti, ktoré potrebujú spánku viac ako dospelí. V tomto článku sa pozrieme na dôležitosť spánku u detí, jeho vplyv na ich vývoj a fungovanie, ako aj na otázku poobedňajšieho spánku v materskej škole.
Dôležitosť spánku pre deti
Spánok u detí výdatne napomáha k správnemu vývinu a fungovaniu mozgu. V skorej fáze vývoja bábätiek je spánok o to dôležitejší, pretože vplýva na psychické i fyzické zdravie dieťaťa. Vďaka dostatočne kvalitnému a dlhému spánku je dieťa čulé, aktívne, vnímavé, vyrovnané a koncentrované. Mozog je aj počas spánku neustále aktívny.
Spánkové návyky úzko súvisia s cirkadiálnym rytmom a bez kvalitného spánku si dieťa v akomkoľvek veku nedokáže svoj biologický rytmus vytvoriť. Dôslednosť pri vytváraní spánkových návykov by nikdy nemala chýbať, pretože dieťa si ich nevytvorí samo. Snažte sa pred každým spánkom dodržiavať určitý rituál, ktorý pomôže u dieťaťa časom vytvárať väzbu s tým, že ak teraz nasleduje kúpanie, potom bude nasledovať kŕmenie a spánok. Spánkový vzorec tak treba dodržiavať, aby sa predišlo vytvoreniu nevhodných návykov.
Zatiaľ čo dospelý človek pár dní bez ideálneho spánkového režimu dokáže zniesť, deti nedostatok kvalitného spánku vnímajú omnoho citlivejšie. Zároveň často neplatí ani praktika, že ak sa dieťa dobre nevyspalo v noci, dospí to cez deň a podobne. Týmto spôsobom dieťaťu narúšate denný spánok (ak ho ešte praktizuje), rozlaďuje sa jeho cirkadiálny rytmus a kumulovanie nesprávnych spánkových návykov vedie k negatívnym dôsledkom.
Spánok detí podľa veku
S pribúdajúcimi mesiacmi a rokmi sa u detí požiadavky na dĺžku spánku menia, no s tým súvisí aj kvalita spánku. Tá je založená na nepretržitom a nerušenom spánkovom cykle. Pochopiteľne, nemožno očakávať, že 2-mesačné bábätko bude spať nerušene celú noc. Budenie sa za účelom kŕmenia, pocitu mokra alebo z dôvodu zmeny polohy je u detí úplne bežné. Za budenie detí v noci a prerušovaný spánok môže koniec-koncov aj spánková regresia alebo rastový špurt. To sú javy, ktoré súvisia so zmenami vo vývine a môžu mať za následok prirodzené zhoršenie spánku.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Potreba spánku od novorodenca až do veku 6 rokov sa výraznejšie mení. Zhruba okolo 3. - 4. mesiaca možno hovoriť o dennom a nočnom spánku dojčaťa. Ideálne totiž dochádza k zmenám v dennom a nočnom spánku, pričom objem spánku u takéhoto malého bábätka ostáva výdatný. V 6 mesiacoch sa už zvyšuje doba nočného spánku a znižuje potreba denného spánku. Predlžuje sa doba bdelosti, keď je dieťatko aktívne. Okolo 1 roka sa už frekvencia denných spánkov znižuje na 1 až 2, pričom tvorí výrazne menšiu časť z celkovej doby spánku. Dieťa sa viac socializuje, no najviac sa fixuje na matku. Spánok môže ovplyvňovať v tomto veku separačná úzkosť, čo je strach z odlúčenia. Dieťa sa tak často budí, pričom dôvodom je len potreba po fyzickom kontakte. Od 13. až po 18. mesiac sa už trvanie denného spánku skracuje a mnohým deťom stačí aj 1 spánok v trvaní 1 až 2 hodín. Do 2. roku už dieťa má spánkový režim, rutina, ktorá je viazaná na asociácie súvisiace s časom na spánok.
Večerné rituály pred spaním sú veľmi dôležité, pretože práve v tomto veku sa často stáva, že deti nechcú chodiť spávať. Sú totiž veľmi aktívne a energické, chcú všetko skúmať, objavovať a byť všadeprítomné. Ďalej sa už potreba nočného spánku začína skracovať. V 3 až 5 rokoch postačuje jeden poobedný spánok a v noci dieťa prespí v priemere 8 až 12 hodín. Spánok môžu narúšať detské fantázie, strach z tmy alebo strašidiel.
Tabuľka odporúčaných hodín spánku pre deti
Národná nadácia pre spánok (The National Sleep Foundation) vypracovala štúdiu, v ktorej uvádza, koľko orientačne by mal človek podľa veku optimálne stráviť spaním počas noci/dňa. Uvedené optimálne intervaly spánku vychádzajú zo štúdie The National Sleep Foundation. Samozrejme, tabuľka má primárne orientačný charakter, no vychádza z praktických skúseností. Nie je možné, aby každé dieťa spĺňalo tabuľkové hodnoty. Spánkové cykly sa u jednotlivých detí môžu odlišovať, čo však nemusí značiť problém v prípade, že dieťa prosperuje a rodičia nemajú pre jeho spánkové návyky problém.
Pri bábätkách, batoľatách či malých deťoch je dôležité taktiež vnímať to, že celkový objem spánku sa skladá z denného a nočného spánku, pričom v súčte 24 hodín by mal byť splnený optimálny interval pre spánok v danom veku. Ideálnu dĺžku spánku pre daný vek dieťaťa nájdete v tabuľke vyššie. Opäť je dôležité zdôrazniť, že samotné časové údaje majú odporúčací charakter.
Poobedný spánok v materskej škole
Poobedný spánok je pre malé deti typický. Tento spánkový rituál pretrváva zvyčajne u detí až do obdobia navštevovania škôlky. Mnohé deti však začnú poobedný spánok vynechávať práve medzi 3. až 5. rokom. Všetko súvisí predovšetkým s tým, koľko spánku dané dieťa potrebuje a aký má rytmus spánku. V tomto období je štandardom spánok detí v materskej škole. Ide o obdobu poobedného spánku, ktorého trvanie a potreba sa vo vývoji dieťaťa výrazne mení.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
V období navštevovania predškolského zariadenia (materskej školy), teda vo veku 3 až 5 rokov trvá poobedný spánok 1 až 2 hodiny. Spánok v noci môže trvať 9 až 12 hodín. Poobedný spánok je dôležitý z hľadiska potrieb dieťaťa. Niekedy, ak dieťa s poobedným spánkom v tomto veku bojuje, je lepšie zvoliť pre dieťa realizáciu nejakej oddychovej aktivity. Počúvanie rozprávky, čítanie z knižky a podobne. Svojím spôsobom môže takáto aktivita fungovať ako uspávanka. Pokiaľ dieťa poobedný spánok vynechá, skúste ho uložiť do postele o niečo skôr.
Výskumy o vplyve poobedného spánku
Neurologička Rebecca Spencer na University of Massachusetts Amherst značne pokročila v skúmaní faktov, ako poobedný spánok ovplyvňuje pamäť detí, správanie a tiež emócie predškolákov. Výsledky jej výskumu preukázali, že poobedný spánok má vážny dopad na posilnenie pamäte a tiež osvojovanie si nových informácií. Podľa jej zistení poobedný spánok pomáha deťom lepšie zapamätať, čo sa v škôlke učili.
Autori výskumu tiež prišli na ďalšiu dôležitú skutočnosť a upozorňujú rodičov i učiteľov: „Pokiaľ deťom chýba poobedný spánok, nie sú schopné si ho nahradiť počas nočného spánku. Vzniká tak úzka súvislosť medzi spánkom a následným učením.“
Ďalší výskum potvrdzuje, že poobedný spánok má značný vplyv na celkové fungovanie detí počas dňa, pretože deti medzi 4 a 5 rokom, ktoré nespávali, podľa ich rodičov preukazovali vysoký stupeň hyperaktivity, úzkosti a depresií oproti deťom, ktoré v tomto veku pokračovali v spaní.
Vedci z University of Colorado Boulder v rámci svojho výskumu prišli na to, že deti medzi 2,5 a 3 rokmi, ktorým chýbal čo i len jediný deň popoludňajšieho spánku, preukazovali viac podráždenosti, menej radosti a záujmu o okolitý svet a horšie schopnosti ako riešiť problémy.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Skúsenosti mamičiek a rady odborníkov
Mamičky v diskusiách často riešia situácie ohľadom dostatku spánku dieťaťa, času uspávania alebo ich trápi časté budenie detí v noci, prípadne nepokojný spánok bábätka. Niektoré mamičky striktne radia, aby už ročné dieťa nespávalo dvakrát denne. Ženy tiež zdôrazňujú, že každé dieťa je iné. Niektoré mamičky sa pre zmenu príliš zaoberajú tabuľkami. Hoci v prípade polročného dieťaťa sú štandardom 2 až 3 denné spánky, ktoré môžu trvať hodinu, rovnako tak môžu trvať aj 30 minút a nemusí to byť problém. V niektorých prípadoch sa interval denných spánkov predĺži až časom. Takisto prispievateľky do fóra riešia dĺžku nočného spánku a častejšie budenie. Ženy radia, že budenie môže ovplyvňovať viacero faktorov - rast zubov, spánková regresia, separačná úzkosť či hlad. Je normálne, že v niektorých obdobiach sa u dieťaťa objavia krátkodobejšie spánkové problémy.
Klinická psychologička Nicky Cohen vypracovala presný návod, podľa ktorého môžete nielen sledovať potrebnú dávku spánku, ale aj vyriešiť niektoré problémy.
Tipy pre lepší spánok detí:
- 0-3 mesiace: Snažte sa prispôsobiť režimu dieťaťa, nenarušujte ho.
- 3-12 mesiacov: Učte deti na samostatné zaspávanie.
- 1-3 roky: Ideálny čas na spánok je krátko po obede.
- 3-5 rokov: Postupne znižujte poobedňajší spánok a pripravte dieťa na nástup do školy.
- Školáci: Dbajte na 9 až 10 hodín nočného oddychu v tmavej miestnosti.
Dôležité je pozorovanie dieťaťa. Všímajte si, ako sa správa po nočnom či dennom spánku. Ak pozorujete známky únavy, je vhodnejšie dieťaťu dopriať viacero denných spánkov alebo skúsiť dieťa uložiť do postele skôr, aby malo vhodne nastavený biorytmus.
Čo robiť, ak dieťa odmieta spánok v škôlke?
V dôsledku tlaku niektorých rodičov sa dokonca polemizuje, či je správne, aby dnes deti "povinne" v škôlkach spávali. Vysvetľujú to tým, že ich deti potom doma ťažko zaspávajú alebo že by mali učiteľky bez spánku detí viac času na ich akademický rozvoj.
Ak dieťa s poobedným spánkom v tomto veku bojuje, je lepšie zvoliť pre dieťa realizáciu nejakej oddychovej aktivity. Počúvanie rozprávky, čítanie z knižky a podobne. Svojím spôsobom môže takáto aktivita fungovať ako uspávanka. Pokiaľ dieťa poobedný spánok vynechá, skúste ho uložiť do postele o niečo skôr.
Oxytocín a sociálne zručnosti detí
Skutočne zaujímavú štúdiu vykonali v spolupráci vedci a vedkyne z rôznych univerzít (Lisabon, Londýn, americká Alabama). Skúmali, či existuje spojenie medzi hladinami oxytocínu u detí a problémy so správaním aj väčšími či menšími problémami s adaptáciou v škôlkach. Výsledky naznačujú, že to boli práve deti s vyššími hladinami oxytocínu, ktoré sa lepšie a ľahšie adaptovali na prostredie materskej škôlky, pociťovali väčšiu harmóniu a zaznamenali u nich menšie problémy so správaním. Tieto vyššie hladiny mali práve deti, s ktorými sa rodičia hrali a venovali im počas hry väčšiu pozornosť.