Schopnosť komunikovať a vyjadrovať sa prostredníctvom reči (hovorenej alebo posunkovej) sa u dieťaťa vyvíja postupne. Vývin jazyka a reči je jednou z najpodstatnejších vecí, ktoré sa udejú v prvých troch rokoch života. Počas tohto krátkeho času deti prejdú z neverbálnej komunikácie svojich potrieb (výraz tváre, gestá, pohyby tela a plač) na komunikáciu verbálnu (slová alebo posunky) a pochopia, že svojím správaním a hovorením môžu ovplyvňovať iných ľudí okolo seba, môžu hovoriť o svojich pocitoch, túžbach, myšlienkach a naučiť sa mnohým novým veciam. Všetko toto sa deti naučia len tým, že sú okolo dospelých ľudí a iných detí, ktoré s nimi komunikujú a podporujú ich snahu komunikovať.
Ako sa vyvíja reč u detí?
Vývoj jazyka sa medzi deťmi značne líši, a to aj v rámci tej istej rodiny. Deti nie sú „presné ako hodinky“. Niektoré sú v reči pomalšie, iné rýchlejšie. Tvrdia vám niektorí odborníci, že sa nie je kam ponáhľať, že stačí, ak dieťa dostane načúvacie prístroje koncom prvého roka? Pozrite sa, koľko sa počujúce deti naučia len tým, že v prvom roku počujú. Novorodenci sa rodia s úžasnou schopnosťou vyhľadávať osoby, ku ktorým by mohli mať vzťah. Zo začiatku bábätká hlavne plačú, aby vyjadrili svoje potreby. Krikom a plačom vyjadrujú predovšetkým to, že im niečo chýba. Od druhého mesiaca zároveň drobčekovia hrkútajú ako vtáčiky (aaa, eee), brblú, kvíkajú a vydávajú množstvo iných zvukov len preto, že sa im to páči. Okolo cca tretieho mesiaca bábätká zistia, že krikom môžu privolať svoju mamu alebo blízku osobu. Je to veľká vec, pretože si uvedomia, že krikom môžu ovplyvňovať svoje okolie. V tomto období sa objavuje prvé džavotanie - „pudové džavotanie“ - bábätká vytvárajú zvuky, ktoré sa podobajú na naše spoluhlásky (napr. k, g, b, p, m) a ich rozmanité kombinácie (napr. Tieto zvuky však nič konkrétne neoznačujú ani nevyjadrujú a bábätká si ich ešte nevedia zapamätať natoľko, aby ich cielene zopakovali.
Medzi šiestym a ôsmym mesiacom sa zmení podstatná vec, bábätká začínajú čoraz viac sedieť, čím sa zmení aj ich postavenie jazyka a ostatných pohyblivých orgánov úst. Bábätká si čoraz viac všímajú, ako sa hýbu ľuďom pri rozprávaní pery, a snažia sa tieto pohyby pier napodobniť a zároveň si všímajú, ako znejú slová a zvuky okolo nich, a aj tie sa snažia napodobniť. V období od ôsmeho mesiaca sa objavujú u dieťaťa prvé gestá. Spolu s prvými gestami sa zároveň objaví ešte jedna dôležitá vec, bábätko sa prestáva dívať iba na predmet, ktorý by chcelo, a začína striedať pohľad z predmetu na dospelého a späť, akoby zmenou pohľadu rodičovi vravelo: „Všimol si si, že chcem tamtú vec?“ Medzi rodičom, dieťatkom a vecou tak vznikne tzv. Od ôsmeho mesiaca začínajú zdravé počujúce deti čoraz viac reagovať na výzvy dospelých. Týmto výzvam rozumejú predovšetkým vtedy, keď sa udejú v situáciách, ktorú dobre poznajú - tzv. V tomto období sa naučia zareagovať v domácom prostredí na výzvy, napr.: „Ukáž, aký veľký vyrastieš“, „Kde je tik-tak?“ či zákazy „Nie!, No-no!“. Bábätká zároveň pochopia, že komunikáciou môžu dosiahnuť zmenu. Občas sa im podarí vysloviť zhluk hlások, ktoré znejú ako skutočné slová. Väčšinou však ide o náhodné a hravé napodobenie toho, čo každý deň počujú okolo seba.
Obdobie medzi 12. až 18. mesiacom
Prvý rok sme zakončili tým, že sa u detí začínajú objavovať prvé slová. Obdobie medzi 12. až 18. mesiacom je typické tým, že sa výrazne zlepšuje porozumenie dieťaťa a dieťa používa čoraz väčšie množstvo prvých slov a gest. Prečo je to tak? Tým, že deti začínajú chodiť a čoraz viac začínajú objavovať nový svet okolo seba, nastáva aj mnoho nových situácií, keď musia s rodičom komunikovať. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď porozumenie dieťaťa záviselo od toho, či situáciu dobre pozná (vete „Obujeme si topánky“ napríklad rozumelo iba vtedy, keď ste sa opakovane obúvali pri dverách), teraz už deti začínajú rozumieť slovám bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzajú. V 18. Ako je to s ich vlastnou komunikáciou a hovorením? Prvé slová, ktoré deti hovoria okolo jedného roka, vôbec nemusia znieť ako slová, ktoré používajú dospelé osoby. Deti v tomto veku veľmi rady robia zvuky zvierat (mú, beéé) alebo dopravných prostriedkov (šššš, úúú). Často skracujú reálne slová - da (daj), de (dedo). Prvé slová sú zaujímavé aj tým, že často označujú viaceré podobné veci, osoby alebo udalosti. Veľmi často počuť slová „toto, tam, to, tu“. Deti v tomto období komunikujú okrem prvých slov aj mnohými gestami. Okolo 15. Zatiaľ čo na začiatku prvého roka hovoria deti približne jedno až šestnásť prvých slov, vo svojich 18. mesiacoch ich už hovoria 50 - 70 a používajú 15 rôznych gest. Poznajú predmety, ktoré sú v ich okolí, oblečenie, ktoré si obliekajú, mená blízkych ľudí alebo ukážu na jednotlivé časti svojho tela. Vedia pomocou gest a prvých slov odpovedať na otázky - Kto? Čo?
Obdobie medzi 18. až 24. mesiacom
Je to obdobie, keď sa jednoslovné výpovede rozšíria na dvojslovné vety a deti začnú používať zjednodušenú gramatiku. Deti začnú tvoriť dvojslovné výpovede až potom, keď sa v ich aktívnej slovnej zásobe nachádza približne 50 slov, kombinujú slovo a gesto (ukážu prstom na čaj a povedia „daj“), kombinujú dve gestá spolu a v hre spájajú dve činnosti (napr. Deti začínajú tvoriť prvé dvojslovné vety prilepovaním slov k sebe, napríklad: „Hači ne. Tam haji. Z ich reči je zjavné, že ku koncu obdobia začínajú vnímať a používať množné číslo (množstvo) a minulý čas (papava - papala, pijo - pilo, hajau - hajal). Zatiaľ čo v predchádzajúcom období vedeli odpovedať na otázku „Kde je?“, v tomto období ju už začínajú dospelým klásť samy. Pre koniec tohto obdobia je typické, že deti hovoria o sebe samom, ale aj o iných ľuďoch a veciach v tretej osobe („papá“, „hajá“, „ide“) a komentujú, čo práve tu a teraz robia.
Prečítajte si tiež: Potrebujete náhradné diely pre nosič bicyklov?
Obdobie od 24. do 36. mesiaca
Na začiatku tohto obdobia používajú deti veľa jednoslovných a dvojslovných spojení, čoskoro ich však rozvinú do prvých trojslovných viet. Tesne predtým, ako sa objavia trojslovné vety, deti začnú používať kombináciu troch gest alebo spájať tri činnosti v jednej hre (dieťa si napr. Deti sa zároveň začínajú pýtať: „Čo je to? Kto je to? Objavujú sa u nich čoraz častejšie prídavné mená (malý, studený, pekný) a zámená (my, ty, ja, mne, ti). Dôležitým slovesom je (ne)chcem. Ak nepoznajú slovo, vymyslia si vlastné (napr. „lozítko, pichatko, čarovník“). Ešte stále sa môže stať, že deti striedajú JA a svoje meno. Detí začínajú ďakovať a prosiť. Rozumejú čoraz dlhším inštrukciám („Vezmi bábiku a maca a daj im papať“).
Obdobie od 3 do 6 rokov
je obdobím rozvinutých viet a súvetí. Deti zdokonaľujú časovanie slovies (ide, sedel, bude robiť), skloňovanie podstatných mien, prídavných mien aj zámen (chlapca, peknému, Šiminkovej), používajú čoraz viac predložiek (z - papiera, zo, pod - stolom), pre - babku, od - tety, vedľa - tata, o - Barborke, po - rozprávke) aj spojok (napr. Typická pre toto obdobie je otázka „Prečo?“. Slovná zásoba prudko rastie. Na konci tretieho roka majú preto aktívnu slovnú zásobu okolo tisíc slov.
Vývin reči u detí s poruchou sluchu
Ako sme už spomenuli, začiatky hovorenej reči sú u detí s poruchou sluchu rovnaké ako u počujúcich detí, dieťa hrkúta aj džavoce. Dokonca aj dieťa, ktoré skoro nič nepočuje, vydáva okolo do siedmeho mesiaca džavotavé zvuky. Ak dieťa nemá dostatočný sluch na to, aby počulo iných alebo seba, tak džavotať postupne prestáva alebo džavoce veľmi málo. Je to preto, lebo človek je „nastavený“ na odozvu - dieťa sa učí rozprávať na základe toho, čo počuje okolo seba, a zároveň na základe toho, že počuje zvuky, ktoré samo vydáva. Z toho vyplýva, že na to, aby sa u dieťaťa s ťažkou poruchou sluchu vyvíjala reč a sluch v správnom čase a čo najviac prirodzene, malo by dieťa dostať kvalitné načúvacie prístroje už v období okolo pol roka. Na základe toho, čo dieťa počuje alebo zrakom vidí (v prípade posunkového jazyka), sa potom začnú vytvárať v mozgu tzv. jazykové prepojenia.
Na vývin reči u dieťaťa s poruchou sluchu vplýva viacero faktorov:
- veľkosti straty sluchu (čím menšia strata sluchu, tým väčšiu šancu dieťa má, že započuje reč okolo seba a následne ju začne aj opakovať),
- talentu dieťaťa a jeho schopnosti vyťažiť z napodobňovania, počúvania a odzerania čo najviac,
- povahy dieťaťa (introvert, extrovert),
- pridruženého postihnutia dieťaťa - mentálne, telesné, poruchy učenia a pamäti…
- častosti komunikácie v rodine dieťaťa - rodina, v ktorej členovia počas dňa málo navzájom hovoria a väčšinu času trávia individuálne v izbe alebo pred televízorom a počítačom, nie je prostredím, ktoré by podporovalo rečový vývin dieťaťa. Ak dieťa komunikáciu (orálnu alebo posunkovú) pravidelne nevidí a nezažíva, tak sa o ňu ani nepokúša,
- zhody ostatných členov rodiny na komunikačnej metóde. V niektorých rodinách sa stáva, že jeden z rodičov by rád posunkoval, ale druhý rodič alebo starí rodičia posunkovanie odmietajú. Takýto rozkol vedie k tomu, že dieťa nebude mať dostatok príležitostí naučiť sa efektívne posunky vidieť, ale ani využívať, pretože mu časť rodiny nebude rozumieť. Niekedy je veľmi náročné nájsť v rodine zhodu. V takom prípade je dôležité začať a nečakať na jednotný súhlas všetkých.
Ako podporovať rečový vývin dieťaťa?
Ak chcete podporiť správny vývin reči u detí, je nevyhnutné sa s nimi často rozprávať. Aj keď je dieťa ešte malé a nerozpráva, napriek tomu s ním hovorte. Opisujte mu, čo práve robíte, na prechádzke mu opisujte okolie, menujte veci, ktoré vidíte. Nezabúdajte na knihy! Sú mimoriadne dôležitou súčasťou vývoja dieťaťa. Čítajte dieťaťu, aj keď ešte textu nerozumie. Ukazujte mu farby, zvieratká, tvary a všetky obrázky opisujte. Dieťa si takéto chvíle s vami zamiluje. Alebo skúste ďalšie hry na rozvoj reči. Ak už vaše dieťa hovorí, skúste použiť vety, ktoré sú aspoň o slovo dlhšie ako vety, ktoré používa vaše dieťa. Rozvoj reči u detí podporia aj rôzne hračky na rozvoj reči. Od tých najjednoduchších - ako napríklad hračky v tvare ovocia a zeleniny, až po tie zložitejšie, ktoré nútia deti zapojiť myslenie a rozširujú jeho slovnú zásobu. Pýtajte sa dieťaťa na tvar, farbu, či veľkosť hračky. Poskytnite mu veľa príležitostí na rozhovor a na tvorbu príbehov - ako pomôcka skvele poslúži aj vzdelávacia hra Krátke príbehy, v ktorej jednotlivé kartičky umožňujú vytvárať príbehy a udomácniť sa v koncepcii času. Dieťa musí správne zoradiť postupnosť obrázkov do stojana na základe logickej súvislosti a porozprávať o obrázkoch súvislý príbeh, kde jeden príbeh sa skladá z 3 kartičiek s jednoduchšími obrázkami.
Prečítajte si tiež: Pohodlie a bezpečnosť dieťaťa v kočíku
Tipy na hry a aktivity
- Knižky v košíčku: Rozmiestnite košíky s knihami po celom byte. Dieťa si môže vždy nejakú vybrať, keď sa k nej napríklad dobatolí. Môžu byť v každej miestnosti - v kuchyni, kúpeľni, vedľa nočníka.
- Čítanie kníh: Pravidelné čítanie podporuje rozvoj slovnej zásoby, porozumenia a naratívnych (rozprávačských) schopností. Počas čítania sa pýtajte dieťaťa otázky, nechajte ho dokončovať vety alebo rozprávať o obrázkoch.
- Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti).
- Hry na pomenovávanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky.
- Hádanky: Pridávajte do príbehov hádanky. Tie môžu dávať jažibaby alebo obry hlavným hrdinom, aby sa mohli dostať na vytúžené miesto alebo zachrániť krajinu hračiek.
- Konverzačné cvičenia: Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu s dieťaťom. Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.
- Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Najprv si vyberte rozprávku alebo príbeh, ktorý sa dieťaťu páči a je vhodný pre jeho vek. Môžete si vybrať napríklad Zámoček, kto v tebe býva, Janko a Marienka alebo Tri prasiatka. Keď už máte vybraný príbeh, je dôležité ho niekoľkokrát prečítať. Tak si ho lepšie dieťa zapamätá. Pri čítaní môžete používať rôzne hlasy pre jednotlivé postavy. To pomôže lepšie pochopiť, aké sú postavy a ako sa cítia.
- Kalendár s fotkami: Môžete ho vytvárať mesiac po mesiaci - nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne.
Čo robiť, ak má dieťa oneskorený vývin reči?
Hoci sa každé dieťa vyvíja vlastným tempom, existujú určité varovné signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývoj reči. Oneskorený vývoj reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne. Ak máte akékoľvek pochybnosti o rečovom vývine vášho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.
Kedy by ste mali vyhľadať logopedickú pomoc pre Vaše dieťa?
- V 2. roku dieťaťa, ak:
- má dieťa slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov)
- rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva
- nerozumie - dostatočne nereaguje na pokyny rodičov
- netvorí dvojslovné vety (mama daj, mama poď…)
- má problémy s príjmom potravy - odmieta viacero jedál, prijíma len kašovitú stravu, má problémy so spracovaním tuhej stravy
- hrá sa prevažne osamote, hra je stereotypná, nenadväzuje očný kontakt
- V 3. roku dieťaťa, ak:
- má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč
- reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie
- má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku
- má nesprávnu výslovnosť hlások - napr. velárne „hrdelné“ R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ) vyslovuje s jazykom medzi zubami, prípadne problémy s vyslovovaním hlások K, T, M, N, P
- dýcha ústami
- má problémy s jemnou a hrubou motorikou
- V 4. roku dieťaťa, ak:
- komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná
- má hrdelné R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ), alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami
- netvorí súvetia a má zlú gramatiku
- sa objavia neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to
- dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou
V tomto období by mala byť reč dieťaťa už ľahko zrozumiteľná aj keď ešte nemusí byť úplne gramaticky správna a hlásky L, R môže buď vynechávať, alebo ich v reči nahrádzať napríklad hláskami U, V, J.
- Po 5. roku treba vyhľadať klinického logopéda v prípade, ak:
- má dieťa problém s porozumením a nevie si zapamätať dlhšie inštrukcie
- jeho rečové a jazykov schopnosti nie sú plne rozvinuté
- nie je plnohodnotným komunikačným partnerom so správnou výslovnosťou a gramatikou.
- slovná zásoba nie je dostatočná na to, aby bez problémov prerozprávalo príbeh alebo osobný zážitok.
Prečítajte si tiež: Kvalitné náhradné diely pre kočíky z Poľska