Očkovanie je jedným z najúčinnejších nástrojov prevencie infekčných ochorení a ochrany života. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, je zavedené povinné očkovanie detí, ktorého cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň zaočkovanosti a kolektívnej imunity. Avšak, v posledných rokoch zaznamenávame pokles zaočkovanosti, čo predstavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie. Tento článok sa zameriava na aktuálny stav povinného očkovania detí na Slovensku, problémy s klesajúcou zaočkovanosťou a možné riešenia.
Európsky imunizačný týždeň
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) každoročne vyhlasuje Európsky imunizačný týždeň (EIW), ktorý pripadá na obdobie od 21. do 27. apríla. Cieľom EIW je zvýšiť povedomie o očkovaní ako o účinnej prevencii infekčných ochorení a ochrane života. Tento týždeň slúži ako pripomienka dôležitosti očkovania pre jednotlivcov aj pre celú spoločnosť.
Klesajúca zaočkovanosť na Slovensku
Zaočkovanosť detí na Slovensku už niekoľko rokov vykazuje pokles. Táto situácia nie je ojedinelá, podobný trend je zaznamenaný aj v iných krajinách Európskej únie. Administratívna kontrola zaočkovanosti na celoslovenskej úrovni k 30. augustu sleduje preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (DTaP-IPV) v 6. roku života, očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 5. a 11. roku života a preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (dTaP-IPV) v 13. roku života.
Podľa výsledkov administratívnej kontroly očkovania dosahuje Slovensko celoslovenskú zaočkovanosť nad 95 % pri základnom očkovaní alebo pri prvej dávke očkovania u detí do 5 rokov proti všetkým desiatim ochoreniam v rámci Očkovacieho kalendára. Avšak, u detí narodených v roku 2021 nedosahuje zaočkovanosť nad 95 % pri prvej dávke očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Z výsledkov ďalej vyplýva, že u detí narodených v rokoch 2011, 2016 a 2017 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri očkovaní druhou dávkou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. V okrese Prievidza evidujeme zaočkovanosť iba 77 % a v okresoch Malacky a Spišská Nová Ves 88 % práve v ročníku narodenia detí 2017. U detí narodených v roku 2016 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
Dôsledky klesajúcej zaočkovanosti
S poklesom zaočkovanosti v Európe ide ruka v ruke nárast očkovaním preventabilných ochorení, ktoré evidujeme naprieč Európou. Epidémiu čierneho kašľa evidujeme v Českej republike, kde počet prípadov chorých je najvyšší za posledných 60 rokov. Počet prípadov tam dosiahol k 14. aprílu celkom 7 888 chorých s najvyššou chorobnosťou vo vekovej kategórii 15 - 19 ročných. Česká republika pristupuje k mimoriadnym dodávkam vakcín, pretože eviduje zvýšený záujem o očkovanie. Prípady ochorenia čierneho kašľa hlásia aj Chorvátsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Španielsko.
Prečítajte si tiež: Dánske stratégie očkovania
Na Slovensku epidemiologickú situáciu nepretržite monitorujeme a k 17. aprílu máme spolu hlásených 390 prípadov ochorenia na čierny kašeľ (chorobnosť 7,18/100 000 obyvateľov). Najvyššiu chorobnosť evidujeme u detí do 1 roka, ktoré ešte neboli pre svoj vek zaočkované všetkými dávkami proti ochoreniu čierneho kašľa. V klinickom obraze dominuje protrahovaný dráždivý neproduktívny kašeľ trvajúci týždne až mesiace. Iné príznaky nebývajú prítomné. Je preto dôležité, aby lekári prvého kontaktu v rámci diferenciálnej diagnostiky brali do úvahy aj toto ochorenie.
Nárast chorobnosti na osýpky evidujú najmä v Rumunsku, ale aj v Rakúsku, vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku a v ďalších 13 krajinách EÚ. Napríklad Rumunsko hlási od januára 2023 viac ako 11 400 chorých na osýpky a 12 úmrtí. Susedné Rakúsko hlási za rok 2024 spolu 374 chorých na osýpky, Česká republika 14 chorých a Poľsko 40 chorých na osýpky.
Význam očkovania
Očkovanie je najúčinnejšou prevenciou proti infekčným ochoreniam, ktoré máme v Slovenskej republike zavedené od 50-tych rokov. Vďaka dlhodobému pravidelnému očkovaniu v našej krajine vymizli alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, častokrát aj smrteľných infekčných ochorení, s ktorými sa stretávali naši prastarí rodičia v čase, keď ešte boli deťmi a očkovanie neexistovalo. Išlo najmä o čierny kašeľ, záškrt a osýpky.
Pri poklese zaočkovanosti napríklad proti čiernemu kašľu alebo osýpkam môžeme predpokladať, že aj v našej krajine sa budeme čoraz viac stretávať s ohniskami týchto ochorení. Infekčné ochorenie častokrát prenáša chorý človek, u ktorého je ochorenie v inkubačnom čase, nemá príznaky a teda ani nevie, že je chorý. V prípade, že takto chorý človek sa dostane do kontaktu s nezaočkovaným dieťaťom, je tu veľká pravdepodobnosť, že toto dieťa ochorie.
Zaočkovaná populácia vytvára určitú „ochrannú bariéru” prostredníctvom ochranných protilátok. Zabraňuje tak šíreniu infekčných ochorení v komunite.
Prečítajte si tiež: Tri dávky očkovania
Poradne očkovania
Poradne očkovania sú zriadené na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a sú tu pre rodičov, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky, či svoje dieťa dať alebo nedať zaočkovať. Rodičia majú právo pýtať sa na všetko, čo súvisí s očkovaním detí. V rámci Poradní očkovania epidemiológovia poskytujú rodičom bezplatné konzultácie o význame povinného očkovania.
Cieľom nie je vyberanie pokút za odmietnutie očkovania. Práve naopak, oznámenie pediatra o odmietnutí očkovania dieťaťa je pre nás dôležitá informácia, že dieťa nie je očkované proti určitému infekčnému ochoreniu, a teda je zraniteľné v prípade vzniku ohniska nákazy.
Prístup k očkovaniu v iných krajinách
Mnohé krajiny dnes, rovnako ako my na Slovensku, čelia klesajúcej zaočkovanosti. Ako príklad možno uviesť Francúzsko, ktoré malo do roku 2018 zavedené dobrovoľné očkovanie. V tom čase patrilo medzi krajiny s najväčším počtom ľudí na svete, ktorí váhali s očkovaním (až 40 % Francúzov spochybňovalo bezpečnosť očkovania, ešte aj v USA to bolo vtedy len 13,5 %). Úroveň zaočkovanosti bola totiž pred zavedením povinného očkovania dlhodobo prinízka, dochádzalo k výskytu epidémií ochorení (napríklad počas epidémie osýpok v rokoch 2008-2011 bolo vo Francúzsku vyše 22-tisíc prípadov, skoro 5-tisíc ľudí bolo hospitalizovaných s vážnymi komplikáciami a 10 ľudí zomrelo; ochorenie sa šírilo v lokalitách s najnižšou zaočkovanosťou, pričom najvyššiu incidenciu ochorenia mali najmenšie deti, ktoré ešte ani nemohli byť očkované). V roku 2018 pristúpilo Francúzsko k pravidelnému povinnému očkovaniu proti 11 infekčným ochoreniam. V roku 2010 dosiahlo Francúzsko zaočkovanosť proti osýpkam, mumpsu a ružienke 61 %, po zavedení povinného očkovania v roku 2018 dosiahlo v roku 2022 zaočkovanosť proti týmto trom ochoreniam 90 %.
Na ďalšom príklade možno uviesť Švédsko, kde je zavedené dobrovoľné očkovanie proti 11 ochoreniam, majú obdobný očkovací kalendár, zohľadňujú v ňom u menších detí najskôr vek, následne pobyt v škole. Zaočkovanosť sa napriek dobrovoľnosti pohybuje vysoko, napr. v roku 2021 bolo v súlade s programom zaočkovaných 97 % dvojročných detí. U detí od 6 rokov sa potom očkuje vrámci školskej starostlivosti. Zdrojom vysokej ochoty rodičov očkovať svoje deti je podľa prieskumov dôvera rodičov detí a komunikácia o očkovaní, ktorá pokrýva ich potreby.
V Dánsku neexistuje povinné očkovanie, ale napriek tomu je zaočkovanosť (VCR) pri väčšine očkovaní vysoká. Najvyššia miera zaočkovanosti je pre vakcínu DiTeKiPol-Hib na úrovni 97 %, čo je nad cieľom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorým je úroveň 95 %. Aj MMR vakcína má vysokú mieru zaočkovanosti (94 %), zatiaľ čo miera zaočkovanosti proti HPV je na strednej úrovni (87 % zaočkovanosť pri prvej HPV vakcinácii), ale stále sa nachádza nad priemerom EÚ, kde zaočkovanosť dosahuje 77 %. Za zmienku stojí vysoká miera zaočkovanosti proti HPV u chlapcov. Po niekoľkých rokoch s nízkym pokrytím očkovania proti HPV prinieslo významné úsilie výrazné zlepšenie miery pokrytia HPV vakcíny u dievčat. Dánsky Program očkovania detí sa zameriava na zníženie fyzických a administratívnych prekážok pri očkovaní v Dánsku prostredníctvom kampaní, schém zasielania pripomienok a práce tzv.
Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva o očkovaní
Výsledky pravidelného povinného očkovania detí na Slovensku
V súlade s Vyhláškou č. 585 MZ SR z 10. decembra 2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, sa každoročne vykonáva administratívna kontrola pravidelného povinného očkovania, pri ktorej sa sleduje zaočkovanosť detí vzhľadom na dosiahnutý vek. Ďalej sa kontroluje správnosť postupu pri očkovaní a úplnosť záznamov o očkovaní v zdravotnej dokumentácii, skladovanie očkovacích látok, kontraindikácie očkovania, nežiadúce reakcie po očkovaní ako aj dodržiavanie indikácií a kontraindikácií očkovania. Kontrolujú sa ročníky narodenia detí, ktoré už mali byť vzhľadom na dovŕšený vek všetky zaočkované. Zaočkovanosť sa vyhodnocuje na úrovni obvodov, okresov, krajov a celého Slovenska. Podmienkou dosiahnutia dostatočnej kolektívnej imunity proti ochoreniam preventabilným očkovaním je 95% zaočkovanosť na celoslovenskej úrovni.
Zaočkovanosť v minulosti
Zaočkovanosť populácie detí v Slovenskej republike dlhodobo prekračovala 95% nielen na celoslovenskej úrovni, ale aj na úrovni krajov. V rámci kontroly očkovania vykonanej k 31. augustu boli celoslovenské výsledky zaočkovanosti priaznivé. Zaočkovanosť prekročila u všetkých druhov povinného očkovania detí hranicu 95 %. Na úrovni krajov sa nižšia ako 95 % zaočkovanosť zistila iba v Prešovskom kraji u preočkovania tuberkulín negatívnych detí proti TBC (ročník 1999 - 91,0 %).
Príčiny nízkej zaočkovanosti
Medzi príčiny nízkej zaočkovanosti na okresnej úrovni patrí nedostatok alebo nárast počtu odmietaní povinného očkovania zo strany rodičov, ktorí predkladajú písomné prehlásenie o odmietnutí očkovania napriek poučeniu. Naďalej narastá počet rodičov odmietajúcich povinné očkovanie detí, ktorí sú vo veľkej miere ovplyvnení antivakcinačnými aktivitami rôznych občianskych združení. Internetové stránky týchto skupín obsahujú často zavádzajúce a neodborné informácie o očkovaní, poskytujú rodičom rady, ako postupovať pri odmietaní povinného očkovania a potrebné argumentácie pri predvolaní na RÚVZ. Rodičom odmietajúcim povinné očkovanie svojich detí je zo strany epidemiológov vysvetľovaný význam a prospešnosť povinného očkovania, sú poučení o možných rizikách, hroziacich dieťaťu, ak nebude zaočkované.
Očkovanie proti rôznym ochoreniam v minulosti
Očkovanie proti diftérii, tetanu, pertussis, infekciám vyvolaným H. influenzae typ b a detskej obrne (DTPa-Hib-IPV):
- Roč. 2009: SR - 99,0 %; kraje - od 98,2 % (Košický kraj) do 99,5 % (Bratislavský a Trnavský kraj). Celoslovenský priemer zaočkovanosti nedosiahli tri kraje.
Preočkovanie proti DTaP-IPV v 6. roku života:
- Roč. 2004: SR - 99,2 %; kraje - od 98,6 % (Košický a Prešovský kraj) do 99,7 % (Trnavský kraj). Celoslovenský priemer zaočkovanosti nedosiahli dva kraje. Celoslovenská zaočkovanosť v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla o 0,2 %.
Preočkovanie proti dT-IPV v 13. roku života:
- Roč. 1997: SR - 99,4 %; kraje - od 98,8 % (Košický kraj) do 99,7 % (Trnavský, Nitriansky a Žilinský kraj). Celoslovenský priemer zaočkovanosti nedosiahli tri kraje. Celoslovenská zaočkovanosť sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom udržala na rovnakej úrovni.
Základné očkovanie detí v 15. až 18. mesiaci života proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR):
- Roč. 2010: SR - 97,1 %; kraje od 95,6 % (Bratislavský kraj) do 98,8 % (Žilinský kraj). Celoslovenský priemer zaočkovanosti nedosiahli štyri kraje. Celoslovenská zaočkovanosť v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla o 0,5 %.
Preočkovanie tuberkulín negatívnych detí v 11. roku života:
- Roč. 1999: SR - 98,3 %; kraje - od 91,0 % (Prešovský kraj) do 100,0 % (Bratislavský, Nitriansky, Trnavský a Banskobystrický kraj). Tuberkulínová skúška bola vykonaná u 56,1 % detí z ročníka 1999, z nich tuberkulín negatívnych bolo 76,5 %.
Zaočkovanosť u študentov zdravotníckych škôl a fakúlt
Z celkového počtu 5 567 študentov navštevujúcich v školskom roku 2010/2011 SZŠ bolo k 31. augustu 2011 očkovaných spolu 5 156 (92,6 %) študentov. Nižšia úroveň celoslovenskej zaočkovanosti poslucháčov I. ročníka bola ovplyvnená chýbajúcim údajom za Trnavský kraj, ktorý ich môže získať až v druhom ročníku pred nástupom na prax. Celoslovenská zaočkovanosť poslucháčov IV. ročníka SZŠ dosiahla 99,9 %, na úrovni krajov dosiahla 100 % s výnimkou Košického kraja (99,5 %).
Z celkového počtu 1 937 študentov nadstavbového štúdia zdravotníckeho zamerania boli výsledky zaočkovanosti priaznivé. U poslucháčov lekárskych fakúlt dosiahla celková zaočkovanosť 92,9 %, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzostup o 2,6 %. Zaočkovanosť študentov prvých ročníkov dosiahla 89,3 %, zaočkovanosť študentov VI. ročníkov dosiahla 98,2 % a v ostatných ročníkoch sa pohybovala od 91,3 % do 94,5 %. Celková zaočkovanosť študentov iných fakúlt zdravotníckeho zamerania dosiahla 92,9 %. V jednotlivých ročníkoch sa zaočkovanosť pohybovala od 84,6 % po 97,9 %. V Trenčianskom a v Košickom kraji zaočkovanosť študentov fakúlt zdravotníckeho zamerania vo všetkých ročníkoch dosiahla 100 %, podobne v Banskobystrickom kraji s výnimkou prvého ročníka.
Očkovanie novorodencov
V ročníku narodenia 2011 bolo z celkového počtu 186 novorodencov podliehajúcich očkovaniu očkovaných 98,9 % detí narodených do 31. augusta 2011. V Prešovskom kraji (okres Prešov a Stará Ľubovňa) neboli očkované dve deti. V ročníku narodenia 2011 bol hyperimúnny gamaglobulín proti vírusovej hepatitíde typu B (HBIG) aplikovaný súčasne s prvou dávkou vakcíny proti VHB u 83,2 % novorodencov a v ročníku 2010 u 72,7 % novorodencov. Boli zaznamenané rozdiely podľa krajov v profylaktickom podávaní HBIG. V Bratislavskom a v Trenčianskom kraji bol HBIG podaný všetkým deťom v obidvoch ročníkoch narodenia. V Trnavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji bol HBIG podaný všetkým deťom iba v jednom ročníku narodenia. V ostatných krajoch sa proporcia kompletne chránených detí pohybovala približne od 50,5 % v Košickom kraji po 94,1 % v Prešovskom kraji.
Očkovanie pacientov v dialyzačnom programe
Očkovaniu podliehalo 3 031 pacientov zaradených do dialyzačného programu (DP) a v peritoneálnej dialýze, vrátane pacientov v príprave na zaradenie do dialyzačného programu. Z toho očkovaných aspoň jednou dávkou vakcíny bolo 2 928 (96,6 %) pacientov.
Očkovanie kontaktov osôb s vírusovou hepatitídou typu B (VHB) a nosičov HBsAg
V kontrolovanom období bolo z celkového počtu 386 kontaktov chorých na VHB kompletne očkovaných 225 (58,3 %). Celoslovenská zaočkovanosť bola ovplyvnená 100 % zaočkovanosťou v Bratislavskom kraji, kým v ostatných krajoch sa zaočkovanosť pohybovala od 40,7 % do 86,7 %. Z celkového počtu 838 zistených kontaktov nosičov HBsAg bolo očkovaných 574 (68,5 %).
Očkovanie mimo stanovených povinných očkovaní
Celkový počet očkovaných detí mimo stanovených povinných očkovaní v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesol. V kontrolovanom období bolo na žiadosť rodičov alebo na odporúčanie ošetrujúceho lekára očkovaných 105 562 detí mimo pravidelného povinného očkovania (v predchádzajúcom období bolo 136 147 očkovaných detí).
Očkovanie proti chrípke
V chrípkovej sezóne 2010/2011 bolo očkovaných spolu 24 043 (79,4 %) z celkového počtu 30 281 osôb umiestnených zariadeniach sociálnych služieb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaočkovanosť klesla o 3,5 %. Najviac očkovaných bolo vo vekovej skupine 15 - 19 ročných (88,3 %) a 20 - 59 ročných (88,0 %) z celkového počtu osôb v týchto vekových skupinách. Na krajskej úrovni sa zaočkovanosť pohybovala od 70,0 % až 85,7 % z celkového počtu klientov v zariadeniach. V chrípkovej sezóne 2010/2011 bolo v SR očkovaním proti chrípke chránených 496 943 osôb, t. j. 9,1 % z celkovej populácie Slovenska, zatiaľ čo v predchádzajúcej sezóne to bolo 12,4 %.
Očkovanie v azylových zariadeniach a utečeneckých táboroch
Podľa dostupných údajov z azylových zariadení Slovenska bolo v kontrolovanom období očkovaných 5 osôb proti osýpkam, mumpsu a rubeole. Očkovanie detí umiestnených v utečeneckých táboroch väčšinou nie je možné realizovať vzhľadom na ich krátkodobý pobyt v tábore, resp.
Mimoriadne očkovania v súvislosti so zvýšeným výskytom ochorení
V Košickom kraji bolo v súvislosti so zvýšeným výskytom ochorení na VHA vykonané mimoriadne očkovanie v obciach Ďurkov (72 detí deti vo veku 2-10 rokov), Družstevná p/Hornáde, časť Malá Vieska (62 detí deti vo veku 2-5 rokov a 307 žiakov ZŠ), Veľká Ida (130 detí vo veku 2-5 rokov), v obciach okresu Michalovce (Michalovce, Trhovište, Veľké Slemence, Vrbnica, Ruská) 1639 detí, Úbrež (300 detí do 15 rokov), v okrese Rožňava (716 detí do 15 rokov, z toho 530 detí bolo očkovaných dvomi dávkami a 225 dospelých osôb), ďalej v obci Leles (166 detí od 1-15 rokov v lokalite s nízkym hygienickým štandardom rokov) a v obci Kráľovský Chlmec lokalita Fejseš (215 detí od 1-15 rokov).
Zmeny v očkovacom kalendári
Očkovací kalendár čakajú od 1. januára 2020 zmeny. Úpravy sa týkajú schémy povinného pravidelného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR). Podľa novej očkovacej schémy budú deti od budúceho roka očkované druhou dávkou očkovacej látky proti MMR v 5. roku života, aktuálne je to v 11. roku života. Obdobie aplikovania prvej dávky očkovacej látky proti MMR zostáva nezmenené, naďalej sa bude vykonávať v 15. až 18. mesiaci života, spresní sa ale vek podania prvej dávky a to najskôr prvý deň 15. mesiaca života.
Zmeny v očkovacom kalendári sú súčasťou novelizovanej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z. K novele vyhlášky o prevencii a kontrole prenosných ochorení, ktorá rieši aj problematiku očkovacích schém, sme pristúpili z dôležitého dôvodu: našim zámerom je, aby poslednú triedu predškolských zariadení, do ktorej bude dochádzka od septembra 2020 povinná, navštevovali deti kompletne očkované dvoma dávkami očkovacej látky proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Druhou dávkou očkovacej látky proti MMR sú už v súčasnosti očkované v 5. roku života deti v Taliansku.
Úprava očkovacej schémy proti osýpkam, mumpsu a ružienke vychádza z odporúčania Pracovnej skupiny pre imunizáciu po zhodnotení laboratórnych výsledkov Imunologického prehľadu v SR realizovaného v roku 2018. Výsledky Imunologického prehľadu z roku 2018 možno považovať za uspokojivé, avšak rozhodnutie presunúť aplikáciu druhej dávky očkovacej látky proti MMR do 5. roku života považujeme vzhľadom na nedávne epidémie osýpok na Slovensku a v Európe za potrebný krok. V epidémiách osýpok chorľavejú najmä deti, teda najzraniteľnejšia skupina populácie. V súčasnom období klesajúcej zaočkovanosti v SR a v štátoch EÚ, ako aj vzhľadom na zvýšenú migráciu a cestovanie, nám podanie druhej dávky očkovacej látky proti MMR v 5. roku života umožní lepšie chrániť deti pred ochorením.
Deťom, ktoré budú mať v budúcom roku viac ako päť rokov, bude druhá dávka očkovacej látky proti MMR podaná v 11. roku života - pôjde o deti narodené od 1. januára 2010 do 31. decembra 2014. Znamená to, že až do roku 2025 sa budú v rámci jedného roka očkovať proti MMR deti v 15. - 18. mesiaci života a deti v 5. a 11. roku života. Od roku 2026 sa bude pokračovať už iba povinným pravidelným očkovaním detí v 15. - 18. mesiaci a v 5. roku života.
Súčasťou novely vyhlášky budú od 1. januára 2020 aj očkovacie postupy pre povinné očkovanie vykonávané v inom veku a intervale, ktoré v súčasnosti upravuje odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR. Dôvodom je lepšia aplikovateľnosť v praxi. Uvedené postupy upravujú očkovanie v prípade posunutia termínov očkovania a nedodržania očkovacej schémy z dôvodu nielen zdravotných kontraindikácií očkovania, ale i odmietania rodičov alebo očkovania detí narodených v iných krajinách, v ktorých sa postupuje podľa iných odporúčaní pre očkovanie.