Daniel Hevier je slovenský spisovateľ, básnik, prozaik, dramatik, textár, prekladateľ, vydavateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Jeho tvorba je rozsiahla a žánrovo pestrá, zahŕňa poéziu, prózu, eseje, piesňové texty, divadelné a rozhlasové hry, scenáre pre film a televíziu, a tiež knihy pre deti a mládež. Hevier je považovaný za priekopníka tvorivého písania na Slovensku.
Celoživotné dielo: Tajomstvo slov
Kniha "Tajomstvo slov/Ako sa nestratiť v labyrinte slovenčiny" predstavuje Hevierov celoživotný pohľad na jazyk. Pre Heviera sú slová nielen materiálom jeho tvorby, ale aj materiálom našich myšlienok. Slovenčina je podľa neho úžasný jazyk a jeho cieľom je preniesť toto presvedčenie na čitateľov.
Sociálne siete ako nový štetec
Hevier aktívne využíva sociálne siete ako prostriedok na podporu čítania a tvorivosti. Médiá vníma ako silu, ktorú vďačne využíva. Sám seba nazýva "učižiakom" - učiteľom, ktorý je zároveň spolužiakom. V online vzdelávaní a interakcii s najmladšou generáciou v digitálnom prostredí zistil, že deti sú budúci dospelí a dospelí sú minulé deti, a že deti sa nemenia ani novými technológiami.
Tvorba pre viaceré generácie
Hevier píše pre viaceré generácie. Tvorba pre deti preňho neznamená väčšiu zodpovednosť alebo autorskú slobodu, ale tvorí pre deti rovnako ako pre iného adresáta.
Hravosť a humor v detskej poézii
Do detskej poézie Hevier vniesol hravosť a zmysel pre slovné hry. Hra a humor sú pre neho kľúčové pre úspešné oslovenie detí, pretože nás postavili na nohy z dieťaťa na dospelého. Detský čitateľ sa podľa neho od čias, keď začínal, takmer nezmenil.
Prečítajte si tiež: Príchod dcérky Sienny
Univerzálna tvorivá osobnosť
Hevier je známy ako takmer univerzálna tvorivá osobnosť: básnik, prozaik, dramatik a textár. Všetky médiá používa rovnako rád. Pre skupinu Team a Pavla Haberu napísal mnoho úspešných piesňových textov. Pri písaní textov pre piesne je pre neho vždy prvá hudba, najradšej píše na hotovú hudbu.
Tvorivé písanie a jeho prínos
Hevier je priekopníkom tvorivého písania na Slovensku. Tvorivosť je podľa neho surovina 21. storočia. Ak nebudeme tvoriví - a nielen v umeleckej tvorbe, ale všeobecne - zahynieme.
Prekladateľská práca
Hevier sa venuje aj prekladom, napríklad Charlesa Bukowskeho. Preklad je podľa neho rovnako tvorivá činnosť ako pôvodné písanie. Bukowski mu pootvoril nové možnosti poézie, učil na ňom po anglicky.
Kniha, ktorá sa stane
Za najdôležitejšie dielo pre dospelých pre pochopenie jeho osobnosti a životnej filozofie považuje román "Kniha, ktorá sa stane".
Formujúce momenty života
Narodil sa v Bratislave a vyštudoval slovenčinu a estetickú výchovu. Ako budúceho spisovateľa a človeka ho najviac formovali roky 1968 a šesťdesiate roky, a potom obdobie po Nežnej revolúcii.
Prečítajte si tiež: Daniel Radcliffe a jeho dieťa
Spisovateľ v slobodnom povolaní a vlastné vydavateľstvo
V roku 1982 sa stal profesionálnym spisovateľom v slobodnom povolaní. Bolo to ľahkomyseľné a ľahkoverné rozhodnutie, ale jeden z najlepších krokov jeho života. Po roku 1989 založil vlastné vydavateľstvo Hevi, pretože si od detstva vydával svoje knihy a časopisy. Takže to bolo logické pokračovanie jeho túžby zhmotňovať svoje výtvory.
Rodinný život a tvorba
Rodinný život sa mu premieta do tvorby, najmä tej pre deti.
Spolupráca s Matejom Tóthom
S olympijským víťazom Matejom Tóthom vydal knihu "Strážcovia pohybu". Má za sebou športové detstvo a má rád šport, ktorý má až nečakane blízko k umeniu. Keď dostal túto ponuku, bez váhania ju prijal. "Strážcovia pohybu" spomínajú dôležitosť správneho mentálneho nastavenia.
Hevierova tvorba pre deti: Hravosť, fantázia a poučenie
Hevierova tvorba pre deti je charakteristická hravosťou, fantáziou a poučením. Jeho knihy sú plné básničiek, rozprávok, rýmovačiek a smiešnych príbehov. Často spolupracuje s ilustrátormi a typografmi, v niektorých prípadoch aj sám ilustruje a graficky upravuje svoje knihy.
Príklady kníh pre deti:
- Hovorníček: Kniha na rozvíjanie rečových schopností malých detí.
- Diktátor: Kniha s vtipnými diktátmi na zvládnutie pravopisu.
- Nám sa ešte nechce spať: Kniha buvirozprávok na uspatie detí.
- Heviho škola tvorivosti: Kniha na povzbudenie detí k tvorivosti.
- Strážcovia pohybu: Kniha s olympijským víťazom Matejom Tóthom o dôležitosti správneho mentálneho nastavenia.
Hevierove texty pre deti kotvia spravidla v skutočnosti, ale v rovnakej miere ich modeluje aj autorova fantázia. Má veľký zmysel pre slovné hry, ktoré sú často funkčným prvkom stavby jeho rozprávok.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Analýza tvorby pre deti a mládež
Daniel Hevier je spisovateľom píšucim prózu a poéziu pre dospelých aj pre deti, je esejistom, autorom piesňových textov, rozhlasových hier, televíznych a filmových scenárov. Je prekladateľom, ba aj ilustrátorom kníh. Jeho „návrat k detstvu“ sa naplno prejavil tým, že vstúpil do literatúry pre deti a mládež, teda na územie slobody a imaginácie, na ktorom majú platiť rovnaké pravidlá ako v literatúre pre dospelých, teda estetická funkcia by mala byť aj v „literatúre v literatúre“ zakladajúcou funkciou a mala by integrovať ostatné z funkcií, ktoré jej sú prisúdené. Už tvorbou lyrických veršov v prvej z radu zbierok pre deti a mládež, Vtáci v tanci (1978), naznačil svoju väzbu na generáciu tzv. detského aspektu, ktorá sa v literatúre začala presadzovať na prelome 50. a 60. rokov, teda na hodnotové a tvorivé princípy slobodnej hry, hravej fantázie a humoru. Hravá lyrika v kratších žánrových formách je zvyčajne vystavaná „na jedinom nápade, ktorý stmeľuje a organizuje významovú, rytmickú, kompozičnú a mnohokrát i typografickú stránku básnickej výpovede".
Daniel Hevier uplatnil v básnickej zbierke Nevyplazuj jazyk na leva (1982) výstavbový i tematický princíp hry, ktorá podnecuje spätnú väzbu adresáta, a cirkusového predstavenia. Princíp hry sa prejavil na významovej i výrazovej rovine veľmi rozmanitých básnických textov, grafických básní, piesní, jazykolamov, hravých úloh, hádaniek, krížovky, pozvánky, diplomu a pod. Lyrickejšie vyznieva Krajina Zázračno (1983), ktorá vznikla v čase, keď bolo autorovi veľmi smutno. Podstatou jeho prekvapivých metaforických obrazov je chápanie a prežívanie jedného druhu vecí či javov z pohľadu iných vecí a javov (napr. zabudnutých vecí, opadnutých listov).
Hravý metaforický charakter majú básnická zbierka Kráľ naháňa králika (1985) a kniha veršov i autorských rozprávok Skladací dáždnik a Dáždnikový skladateľ (1986), v ktorej skladateľ Sebastián Nota prekonáva tvorivú krízu počúvaním dažďa. Filozofickejší ráz listovej Vianočnej pošty (2011, s. V jazykovo orientovanej poézii z 90. rokov Daniel Hevier posilnil funkčný aspekt, či pragmatické funkcie poézie, no neabdikoval ani na jej estetickú funkciu. V knihe Básnička ti pomôže (1989) sú detské činnosti (napr. pri prebúdzaní, umývaní, obliekaní) spríjemňované riekankovými textami. Hovorníček (1992) pre neposlušné jazýčky pomáha rozvíjať rečové schopnosti dieťaťa a odstraňovať nedostatky detskej reči, či chybnú výslovnosť. Znaky estetizovanej hry, nonsensovej fantázie, humoru sú rozpoznateľné v Hevierových autorských rozprávkach Trinásť pochodujúcich čajníkov (1984, napr. Uzimená nočná košeľa, O kráľovi bez koruny, Nehovorte do vetra, Komu máme vykať), Kam chodia na zimu zmrzlinári (1984, napr. Vtáčik Poštáčik, Rozprávka o malom „a“), Aladár a Baltazár na kolotoči (1990), ktorým sa stane zemeguľa, či Aprílový Hugo (1985) a v knihe Odlet papierových lastovičiek (1985), v ktorej zúročí viaceré podnety (napr. V tematicky rozmanitých rozprávkach nieto závažnejších konfliktov, kontrastne modelovaných konfliktných postáv, ba ani protikladu dobra a zla. Prvky hry, nonsensu a paródie využil Daniel Hevier v „buvirozprávkach“ Nám sa ešte nechce spať (1990), Nám sa už zase nechce spať (1995), či Nám sa ešte stále nechce spať (1998), ktorých funkciou bolo uspať dieťa. Hevier týmto spôsobom vo svojej tvorbe esteticky účinne posilnil aj pragmatické funkcie. „Funkčnú estetiku“ uplatnil v Protistrašidelnej príručke pre (ne)bojácne deti, v Strašidelníku (1999), a v Heviho škole tvorivosti (2008). V „príručke“ presadzuje poetiku intelektuálnej hry, slobodnej fantázie a humoru, aby prostredníctvom rozmanitých metód i žánrov (napr. rozprávka, reportáž, esej, báseň, príslovie, porekadlo, slovník fóbií, zoznam prezývok, protistrašidelné cvičenie) pomohol dieťaťu poznať a prekonať strach, či utlmiť problém s jeho prekonaním. Heviho škola tvorivosti kreuje „oTVOR, ktorým sa dostávame do iných svetov. Do toho, čo nevidno na prvý pohľad.", a povzbudzuje deti k tvorivosti prostredníctvom rôznych hier, cvičení, príhod zo života inšpiratívnych ľudí (napr. K prepojeniu estetizovanej hry a poznania došlo vo viacerých Hevierových knihách. Krajinu Agord (2001) možno zaradiť medzi postmoderné texty, ktoré reagujú na problematiku drog a drogových závislostí. V rozprávkovom príbehu sa postava Lucinky Halucinky vydáva na cestu, na ktorej sa môže postaviť proti zlu, a tak zvíťaziť „nad tým temným a horším, čo je v každom z ľudí.“ V próze Xaver s nohami do X (2010) postava zápasí s predsudkami a šikanovaním. A v príbehu, ktorý vytvoril Daniel Hevier spolu s hemofilickými deťmi, KR.V. alebo Krajina V. čiže Kráľovná Viktória, sa zápasí o poznanie, že „krv je život. Keby sa zmenila na tekutý kov, ľudia by zahynuli od chladu a nenávisti.“ Výraznejšiu väzbu na Andersenove rozprávky a ich odkaz možno rozpoznať v knihe Svet zachránia rozprávky (2014). Autor pri zobrazení zápasu dobra a zla zúročil viaceré z andersenovských motívov, tém aj postáv, aby kreoval posolstvo, podľa ktorého „najmocnejšou silou je láska". Čitateľsky príťažlivý spôsob interpretácie básnických textov ponúkol Daniel Hevier v komentovanej antológii básní slovenských básnikov Ťahák na básne. Blízky vzťah Daniela Heviera k výtvarnému umeniu možno rozpoznať nielen z jeho výtvarných ambícií, ktoré sa napĺňajú pri ilustrovaní vlastných kníh (napr. Svet zachránia rozprávky, 2014; Dočítania, decká!, 2020), ale možno ho vybadať aj pri uplatňovaní postupu od ilustrácií k textu, teda od selekcie obrazov z výtvarnej autorskej dielne k tvorbe pútavého príbehu. Namydlený blesk je tvorivou spisovateľovou poctou priateľovi a ilustrátorovi viacerých kníh, Svetozárovi Mydlovi: „Ja som bol iba rukou, ktorá zapisovala udalosti, ktoré som našiel v obrázkoch nášho priateľa Mydlozára. Niekedy to bola riadna fuška, keď sa vedľa seba ocitli obrázky, ktoré navzájom nesúviseli. Ale keď som sa na ne zahľadel pozornejšie, objavil som mostík, ktorý ich spája. (…) Z času na čas nám chcú ukradnúť náš namydlený blesk. Myslia si, že je to hrozitánska zbraň. A možno aj je. Pretože je to naša fantázia, radosť a snívanie. A to vždy zvíťazí nad zlobou a nenávisťou.“ Potvrdzuje Hevierove tvorivé princípy, hru a bezbrehú fantáziu, funkčnú hru so slovom, s jeho výrazom aj významom - „Hlodavce hlodajú a hľadavce hľadajú. Mišolienka hľadala zaujímavé myšlienky a nápady. Bola vynálezkyňa a nálezkyňa. Mala nos na neobyčajNOSti.“