Článok sa zaoberá právami a povinnosťami detí v Európe, pričom zohľadňuje medzinárodné dohovory a legislatívu Európskej únie, ako aj vnútroštátne právne predpisy. Zameriava sa na ochranu práv detí v rôznych situáciách, vrátane rozvodových konaní, cezhraničných sporov a zásahov štátu do rodinného života.
Práva dieťaťa v kontexte rozvodu rodičov
V prípade rozvodu rodičov súd tradične prejednáva a upravuje práva a povinnosti rodičov k dieťaťu na čas po rozvode. Dôležitým aspektom je určenie obvyklého pobytu dieťaťa, ktorý má vplyv na právomoc súdu rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností.
Obvyklý pobyt dieťaťa
Pojem obvyklý pobyt dieťaťa nemožno zamieňať s trvalým pobytom. Judikatúra Európskeho súdneho dvora chápe obvyklý pobyt ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Ak dieťa prevažnú časť roka žije v inej krajine EÚ, kde si plní školskú dochádzku a má tam rodinné a sociálne väzby, jeho obvyklý pobyt je v tejto krajine.
Právomoc súdu
Právomoc súdu rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností sa riadi obvyklým pobytom dieťaťa. V súlade s Nariadením Európskej únie Brusel IIa, ktoré má aplikačnú prednosť pred slovenským zákonom o medzinárodnom práve súkromnom, je pri určovaní právomoci v konaní vo veciach rodičovských práv a povinností rozhodujúci obvyklý pobyt maloletého.
Dohovor o právach dieťaťa
Dohovor o právach dieťaťa, prijatý v New Yorku 20. novembra 1989, je základným medzinárodným dokumentom, ktorý upravuje práva detí. Slovenská republika je zmluvnou stranou tohto dohovoru od 6. februára 1991. Dohovor zdôrazňuje, že dieťa má nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc, a že rodina je základnou jednotkou spoločnosti a prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členov, najmä detí.
Prečítajte si tiež: Ako zmierniť bolesť prsníkov v tehotenstve
Princípy Dohovoru
Dohovor o právach dieťaťa zakotvuje niekoľko kľúčových princípov:
- Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa: Vo všetkých aktivitách týkajúcich sa detí, či už ide o aktivity verejných alebo súkromných inštitúcií, súdov, správnych alebo zákonodarných orgánov, musia byť prvoradé najlepšie záujmy dieťaťa.
- Právo na život, prežitie a rozvoj: Štáty zabezpečujú prežitie a rozvoj dieťaťa v maximálnej možnej miere.
- Právo na ochranu pred diskrimináciou: Všetky práva platia pre všetky deti bez rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
- Právo na vypočutie: Dieťa má právo vyjadriť svoj názor vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, a tento názor musí byť braný do úvahy.
Povinnosti štátov
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sú povinné:
- Urobiť všetky potrebné zákonodarné, správne a iné opatrenia na vykonávanie práv uznaných týmto Dohovorom.
- Zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa.
- Vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
- Uznávať právo dieťaťa na dosiahnutie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne zdravotného stavu a na využívanie liečebných a rehabilitačných zariadení.
- Chrániť dieťa pred všetkými formami sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania.
- Zdržiavať sa povolávania do svojich ozbrojených síl osôb mladších ako pätnásť rokov.
Dohovor o rodičovských právach a povinnostiach
Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, uzavretý v Haagu 19. októbra 1996, dopĺňa Dohovor o právach dieťaťa a zameriava sa na riešenie cezhraničných situácií týkajúcich sa detí. Slovenská republika je zmluvnou stranou tohto dohovoru od 1. januára 2002.
Ciele Dohovoru
Cieľom tohto dohovoru je:
- Určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa.
- Určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci.
- Určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností.
- Upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch.
- Vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto dohovoru.
Rozsah Dohovoru
Dohovor sa vzťahuje na deti od ich narodenia až do dosiahnutia veku 18 rokov a na opatrenia týkajúce sa najmä:
Prečítajte si tiež: O diéte uväznenej v ľudskom tele
- Nadobúdania, výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia.
- Opatrovníckeho práva vrátane práv týkajúcich sa starostlivosti o osobu dieťaťa, najmä práva určiť miesto jeho pobytu, a práva na styk s dieťaťom.
- Inštitútu opatrovníctva, poručníctva a podobných inštitútov.
- Určenia a úloh osôb alebo inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo za jeho majetok.
- Umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa.
- Dohľadu verejných orgánov nad starostlivosťou o dieťa.
- Správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
Právomoc podľa Dohovoru
Právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. V prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa si orgány štátu, kde malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc až dovtedy, kým dieťa nadobudlo obvyklý pobyt na území druhého štátu a osoba vykonávajúca opatrovnícke právo sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo dieťa malo pobyt na území druhého štátu aspoň jeden rok po tom, ako sa osoba vykonávajúca opatrovnícke právo dozvedela o mieste pobytu dieťaťa, nekoná sa o žiadosti o návrat a dieťa sa zžilo s novým prostredím.
Právo na styk s rodičmi
Dieťa má právo byť v kontakte s oboma rodičmi, aj keď rodičia žijú oddelene. V prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti iba jednému z rodičov by mal byť nastavený rozumný režim kontaktov dieťaťa s druhým rodičom, prípadne aj s inými blízkymi osobami.
Cestovanie s dieťaťom do zahraničia
Pri cestovaní s dieťaťom do zahraničia je dôležité mať na pamäti niekoľko aspektov:
- Cestovný pas: Od 26. júna 2012 musí mať každé dieťa vlastný cestovný pas. Zápis dieťaťa do cestovného dokladu rodiča už nie je možný.
- Súhlas druhého rodiča: Na krátkodobú dovolenku mimo územia Slovenskej republiky sa vo všeobecnosti nevyžaduje súhlas oboch rodičov. Postačí, ak mu túto informáciu oznámite. V praxi však orgány niektorých štátov môžu požadovať písomný súhlas druhého rodiča, ak dieťa cestuje len s jedným rodičom alebo s inou osobou. Niektoré štáty tiež vyžadujú notársky overený súhlas.
- Rodný list: Ak s dieťaťom nemáte spoločné priezvisko, je dobré poistiť sa rodným listom dieťaťa.
- Informácie o podmienkach vstupu: Pred odchodom je potrebné skontrolovať, aké podmienky vyžaduje dovolenková destinácia, napríklad platnosť pasu po návrate z krajiny.
Zásahy štátu do rodinného života
Zásahy štátu do rodinného života, najmä odňatie dieťaťa z rodiny, sú citlivou otázkou, ktorá si vyžaduje dôkladné posúdenie a rešpektovanie práv dieťaťa a jeho rodičov.
Dôvody na odňatie dieťaťa
Štát môže zasiahnuť do rodinného života a odňať dieťa z rodiny len v odôvodnených prípadoch, ak je to nevyhnutné pre ochranu záujmov dieťaťa. Medzi takéto prípady patrí napríklad týranie, zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Dovolenka s deťmi zadarmo
Právny rámec
Zásahy štátu do rodinného života sa riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými dohovormi, ako je Dohovor o právach dieťaťa a Európsky dohovor o ľudských právach.
Príklady z Európy
V niektorých európskych krajinách, ako je Veľká Británia a Švédsko, dochádza k rozsiahlym zásahom štátu do rodinného života a k odoberaniu detí biologickým rodičom. Tieto prípady vyvolávajú diskusie o oprávnenosti a primeranosti takýchto zásahov a o ochrane práv rodičov a detí.
Pomoc a podpora
V prípadoch cezhraničných sporov týkajúcich sa detí, ako sú napríklad neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa, je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Centrum poskytuje pomoc pri skompletizovaní žiadosti, zisťovaní informácií o dieťati a možnostiach právnej pomoci.