Problematika zásahov sociálnych služieb do rodinného života je komplexná a často vyvoláva množstvo otázok a emócií. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto tému, vysvetliť okolnosti, za ktorých môže k zásahu sociálky dôjsť, aké sú práva rodičov a detí a aké mechanizmy ochrany sú dostupné.
Úvod do problematiky
Odoberanie detí z rodín je vždy až krajným riešením a vyvoláva množstvo otázok a emócií. Verejnosť často vníma tieto prípady kontroverzne, s obavami, či nedochádza k neprimeranému zásahu do rodinného života. Preto je dôležité, aby bola verejnosť informovaná o právnych aspektoch, postupoch a reálnych situáciách, ktoré môžu viesť k takémuto rozhodnutiu. Vstup sociálky do rodinného života môže nastať v rôznych situáciách, napríklad pri rozvode rodičov, kedy je dieťaťu pridelený kolízny opatrovník, alebo pri podozrení na zanedbávanie či týranie dieťaťa.
Realita, ktorú si mnohí nevedia predstaviť
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR) rozumie tomu, že starostliví a láskaví rodičia, ktorých je rozhodujúca väčšina, si nedokážu ani len predstaviť realitu života mnohých detí - bitie, mučenie, odopieranie jedla za trest, spávanie v psích búdach, na schodoch, v pivniciach, sexuálne zneužívanie. Ide o násilie, ktoré ostáva často neodhalené a inštitúcie, zodpovedné za ochranu detí, sú pri jeho odhaľovaní odkázané na sprostredkované zdroje informácií.
Kedy Môže Sociálka Odobrať Dieťa?
Sociálka, teda Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), môže začať konať a následne navrhnúť súdu odobratie dieťaťa z rodiny v prípadoch, keď je zdravie alebo život dieťaťa ohrozený. Je dôležité zdôrazniť, že chudoba sama o sebe nie je dôvodom na odobratie dieťaťa. Medzi najčastejšie dôvody patria:
- Týranie a zneužívanie dieťaťa: Fyzické, psychické alebo sexuálne týranie, zanedbávanie potrieb dieťaťa.
- Zanedbanie starostlivosti: Ak rodičia dlhodobo a závažne zanedbávajú starostlivosť o dieťa, neposkytujú mu dostatočnú výživu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť alebo vzdelanie.
- Závislosti rodičov: Ak rodičia trpia závislosťou od alkoholu alebo drog a táto závislosť ohrozuje vývoj a bezpečnosť dieťaťa.
- Nevhodné prostredie: Ak dieťa žije v prostredí, ktoré je pre jeho vývoj nebezpečné alebo škodlivé.
Postup pri zásahu sociálky
Celý proces sa zvyčajne začína podnetom, ktorý môže podať ktokoľvek - rodina, susedia, škola, lekár a pod. Podnetom môže byť aj anonymné oznámenie. Všetky podnety musia byť prešetrené.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Podnet: Celý proces sa začína podnetom, ktorý môže podať ktokoľvek - rodina, susedia, škola, lekár a pod. Podnetom môže byť aj anonymné oznámenie. Všetky podnety musia byť prešetrené.
- Prešetrenie: Sociálni pracovníci prešetria podnet a zistia, či sú podozrenia opodstatnené. Môžu navštíviť rodinu, rozprávať sa s dieťaťom, rodičmi, učiteľmi a ďalšími osobami, ktoré majú informácie o situácii. Metóda osobnej návštevy v rodine má za úlohu prešetriť jej pomery a získať informácie o jednotlivých členoch i spoločnom fungovaní v domácom prostredí. Ak má orgán sociálnoprávnej ochrany detí informáciu (aj anonymnú), že by život, zdravie dieťaťa mohli byť ohrozené alebo že dieťa je vystavené neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, musí ju preveriť a spravidla pri jej preverovaní nemá problém získať potrebné informácie či navštíviť dieťa u jeho rodičov. Prax zároveň ukazuje, že je potrebné myslieť aj na nepravdivé oznámenia, ako aj na oznámenia podané v dobrom úmysle, avšak na základe zle vyhodnotenej situácie.
- Návrh na súd: Ak sociálni pracovníci zistia, že je dieťa ohrozené, podajú návrh na súd na nariadenie neodkladného opatrenia alebo na začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností.
- Rozhodnutie súdu: O odobratí dieťaťa z rodiny vždy rozhoduje súd. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým dieťa umiestni do náhradnej starostlivosti (napr. do detského domova, pestúnskej starostlivosti alebo k príbuzným) dočasne, kým sa situácia v rodine nevyrieši. Súd tiež môže rozhodnúť o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv. Na Slovensku, na rozdiel od niektorých iných krajín, je vylúčené (od 90-tych rokov minulého storočia), aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odobral deti zo starostlivosti rodičov čo i len na krátku dobu - takéto rozhodnutie môže urobiť výlučne súd. Ak podá orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately návrh súdu, musí ho odôvodniť. V rámci pripravovaných zmien sa na tomto nič nemení, nič sa nemení ani na dôvodoch, pre ktoré môže súd rozhodnúť o odňatí dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov, tieto dôvody sú upravené v zákone o rodine a tento zákon ani nie je súčasťou aktuálne pripravovaných návrhov zmien zákonov.
Práva rodičov a detí
Rodičia majú právo vyjadriť sa k obvineniam, predkladať dôkazy a navrhovať riešenia. Majú právo na právnu pomoc a na odvolanie sa proti rozhodnutiu súdu. Pri rozhodovaní o osude dieťaťa je prvoradý jeho najlepší záujem. Dieťa má právo na ochranu pred násilím a zneužívaním, právo vyjadriť svoj názor a právo na právne zastúpenie.
Pripravované zmeny v legislatíve
Práve na situáciu, kedy orgán sociálnoprávnej ochrany detí disponuje oznámením/informáciou, že dieťaťu sa nejakým spôsobom ubližuje, ale oznámenie jednoducho nie je možné overiť inak, ako fyzickou návštevou dieťaťa a rodič dieťaťa takúto návštevu neumožní, sa snaží ministerstvo spolu s ministerstvom spravodlivosti nájsť riešenie pripravovanými novelami Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a Občianskeho súdneho poriadku. Zmyslom legislatívnych zmien je zavedenie možnosti účinného a správneho vyhodnotenia situácie dieťaťa, ktoré minimalizuje potrebu predbežného odňatia dieťaťa z rodiny v prípadoch, ak reálny stav dieťaťa takéto vyňatie nevyžaduje. Podstatou návrhu je, že ak bude mať sociálny pracovník oznámenie o ohrození života dieťaťa, zdravia dieťaťa, o zlom alebo neľudskom zaobchádzaní s dieťaťom a nebude môcť takúto informáciu overiť iným spôsobom a nebude mu umožnená ani osobná návšteva dieťaťa v obydlí, t.j. rodičia nebudú spolupracovať pri overení stavu dieťaťa, bude môcť podať návrh na súd na vydanie povolenia na otvorenie obydlia a preverenie stavu dieťaťa v obydlí. Súd po zvážení relevantnosti dôvodov bude môcť takéto povolenie vydať resp. nevydať - ide výlučne o súdne rozhodnutie, ktorého výkon navyše bude zaznamenaný tak, aby sa dal následne preveriť priebeh i spôsob výkonu povolenia súdu. Návrh obsahuje mnoho ústavných a ľudsko-právnych poistiek, ktoré sa stále precizujú.
"Razie sociálky, násilné, bezdôvodné vstupy a pod."
Ročne vykonajú sociálni pracovníci cca 120 000 návštev v rodinách detí, pričom rodičia v týchto prípadoch umožňujú preverenie stavu detí a podmienok, v akých deti žijú. Často sú návštevy vykonávané aj na žiadosť samotných rodičov. Návrh zmien na tomto prístupe nechce nič meniť - sociálny pracovník nebude môcť, rovnako ako dnes, bez súhlasu vstúpiť do obydlia.
Kritické body systému a možné riziká
Systém sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku má svoje slabé miesta a riziká.
- Nedostatok sociálneho bývania: Mnoho rodín sa ocitá v zlej finančnej situácii a hrozí im strata bývania. Chudoba by nemala byť dôvodom na odobratie dieťaťa, ale v praxi sa stáva, že nedostatok bývania vedie k zanedbaniu starostlivosti o dieťa a následne k jeho odobratiu. Štát nedisponuje dostatočným množstvom sociálneho bývania.
- Nedostatočná podpora rodinám: Rodiny v kríze často nedostávajú dostatočnú podporu od štátu. Chýbajú preventívne programy, terénna práca a finančná pomoc, ktoré by mohli zabrániť odobratiu dieťaťa.
- Subjektívne hodnotenie: Rozhodovanie o odobratí dieťaťa je často založené na subjektívnom hodnotení sociálnych pracovníkov. Chýbajú jasné a objektívne kritériá, ktoré by zaručili spravodlivé a konzistentné rozhodovanie.
- Nedostatočná kontrola: Kontrola nad činnosťou sociálnych pracovníkov a zariadení, v ktorých sú deti umiestnené, je nedostatočná. To môže viesť k zneužívaniu právomocí a k zanedbávaniu starostlivosti o deti.
- Regionálne rozdiely: V praxi existujú veľké regionálne rozdiely v prístupe k rodinám a deťom. V niektorých regiónoch sú sociálni pracovníci preťažení a nemajú dostatok zdrojov na to, aby mohli rodinám účinne pomáhať.
Alternatívy k odobratiu dieťaťa
Odoberanie detí z rodín by malo byť až poslednou možnosťou. Predtým by mali byť vyčerpané všetky dostupné alternatívy.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Podpora rodiny: Poskytnutie finančnej, sociálnej a psychologickej pomoci rodine, aby sa dokázala postarať o dieťa.
- Terénna práca: Sociálni pracovníci pracujú priamo v rodine a pomáhajú jej riešiť problémy.
- Asistovaný kontakt: Dieťa sa stretáva s rodičmi pod dohľadom sociálneho pracovníka.
- Pestúnska starostlivosť: Dieťa je dočasne umiestnené v pestúnskej rodine, ktorá mu poskytuje starostlivosť a zázemie.
- Krízové centrá: Poskytujú dočasné ubytovanie a starostlivosť pre deti a rodiny v kríze.
Príklad z praxe: Prípad Tomáška
Prípad štvorročného Tomáška, ktorému bola odobratá matka na základe podnetu učiteľky, poukazuje na možné zlyhania systému. Učiteľka materskej školy podala podnet na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny s podozrením, že chlapček je zanedbávaný. Dôvodila tým, že dieťa je špinavé a zbité. O dva dni na to, podľa pokynov pracovníčky ÚPSVaR, dieťa zo škôlky odviezli do nemocnice na Kramáre, kde ho hospitalizovali s podozrením, že je týrané. Následne bol Tomáško umiestnený do detského domova. Odvolací krajský súd neskôr zrušil predbežné opatrenie a Tomáško sa vrátil k matke.
Čo robiť, ak vám odobrali dieťa?
Ak vám odobrali dieťa, je dôležité:
- Obráťte sa na právnika: Právnik vám poradí, aké sú vaše práva a ako postupovať.
- Podajte odvolanie: Proti rozhodnutiu súdu o odobratí dieťaťa sa môžete odvolať.
- Kontaktujte ombudsmana: Verejný ochranca práv (ombudsman) môže prešetriť váš prípad a zistiť, či nedošlo k porušeniu vašich práv.
- Informujte médiá: Zverejnenie vášho prípadu v médiách môže zvýšiť tlak na úrady a pomôcť vám získať spravodlivosť.
Nové kompetencie sociálnych pracovníkov a obavy
Pripravované zmeny v legislatíve, ktoré by mali posilniť kompetencie sociálnych pracovníkov, vyvolávajú obavy z možného zneužívania právomocí a neprimeraného zásahu do rodinného života. Je dôležité, aby verejnosť bola o týchto zmenách informovaná a aby sa aktívne zapájala do diskusie o ich podobe.
Projekt Šanca na návrat
Šanca na návrat je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie. Základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť). Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).
Alternatívna osobná starostlivosť
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne). Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako rodičia. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká. Náhradná osobná starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, smrťou dieťaťa, smrťou osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, alebo rozvodom manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej náhradnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Prvoradým hľadiskom záujem dieťaťa
Z predpisov vyplýva, že prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek rozhodnutiach by mal byť najlepší záujem dieťaťa. Súd má oprávnenie, takmer nikdy ho však nevyužíva, že začne konanie sám a iniciatívne, teda z úradnej moci. Jediná možnosť je opakovane sa obracať na súd. Ak dáte podnet, aby začal konať z úradnej moci, ale nezačne, nemôžete sa voči tomu odvolať.
Potreba reformy systému
Treba vziať zákon a prehodnotiť, či ústavné výchovy, ktoré sú v ňom dnes zakotvené, spĺňajú účel, na ktorý doň boli zavedené. Toto vyhodnotenie však nik nerobí. Nik z dlhodobého hľadiska nevyhodnocoval, ako funguje reedukácia, nik nesleduje výsledky resocializácie. Systém treba nastaviť inak, moderne. Tak, aby bolo možné pomáhať týmto deťom aj iným spôsobom ako ústavná výchova.
Verejný ochranca práv a jeho úloha
Verejný ochranca práv je nástroj, ktorým si štát nastavuje zrkadlo, či naozaj dodržiava základné ľudské práva a slobody. Kolízny opatrovník hrá v podstate dvojrolu - má pracovať s rodinou, dávať súdu svoje zistenia, a na druhej strane aj obhajovať dieťa. Tieto dve pozície sú predsa nezlučiteľné a ochrana dieťaťa existuje len na papieri.
Inšpekcia v sociálnych veciach
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa zákona o inšpekcii v sociálnych veciach zriadilo Inšpekciu v sociálnych veciach ako SVOJ SAMOSTATNÝ ORGANIZAČNÝ ÚTVAR, ktorý svoje právomoci vykonáva samostatne, nezávisle a nestranne. Správny dozor je typickou činnosťou orgánov verejnej správy. Účelom takejto činnosti je predovšetkým vyhodnotenie činnosti vzhľadom na jej súlad s povinnosťami určenými platnými právnymi predpismi, na ktorú nadväzuje právne relevantné reagovanie na zistené nedostatky. Inšpekcia vykonáva dozor v oblasti:
- POSKYTOVANÍ SOCIÁLNYCH SLUŽIEB podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
- POSKYTOVANÍ PEŇAŽNÝCH PRÍSPEVKOV NA KOMPENZÁCIU SOCIÁLNYCH DÔSLEDKOV ŤAŽKÉHO ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
- VYKONÁVANÍ OPATRENÍ SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANY DETÍ A SOCIÁLNEJ KURATELY podľa zákona č. 305/2005 Z. z.
Zákon o inšpekcii v sociálnych veciach určuje subjekty občianskej spoločnosti (fyzické a právnické osoby) inak ministerstvu nepodriadené, ako aj organizačné súčasti štátu ako DOZOROVANÉ SUBJEKTY. Tieto majú povinnosti im dané právnymi predpismi v oblasti sociálnych vecí.
Inšpekcia v sociálnych veciach vykonáva dozor z vlastnej iniciatívy na základe PLÁNU DOZORNEJ ČINNOSTI NA NASLEDUJÚCI KALENDÁRNY ROK. Plán dozornej činnosti vychádza z verejného záujmu, odborných informácií, poznatkov, vývoja a rizík v rôznych vecných oblastiach inšpekcie v sociálnych veciach, reálnych možností výkonu dozoru, ako aj z priorít v nasledujúcom období. Zohľadňuje predovšetkým osobitnú zraniteľnosť dotknutých fyzických osôb - cieľovej skupiny v oblasti sociálnych vecí. Tou sú najmä maloleté deti, seniori, osoby so zdravotným znevýhodnením alebo s ťažkým zdravotným postihnutím.
Inšpekcia v sociálnych veciach vykonáva dozor z vlastnej iniciatívy, ak je to potrebné na základe oznámenia na výkon dozoru. Oznámenie môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, a to písomnou formou. Z OPISU SKUTOČNOSTÍ by malo byť zrejmé, že sa ním poukazuje napr. na nesplnenie si povinností poskytovateľa sociálnej služby pri poskytovaní sociálnej služby vo vzťahu ku konkrétnemu prijímateľovi sociálnej služby, u konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby, alebo na neplnenie účelu poskytnutého peňažného príspevku na kompenzáciu konkrétnym poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, na nedostatočnú kvalitu alebo rozsah poskytovanej osobnej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie, a na ktorej zabezpečenie sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie, alebo, že subjekt sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately porušil/nesplnil povinnosť pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, ako mu ukladá zákon.
Inšpekcia v sociálnych veciach oznámenie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak oznámenie neobsahuje náležitosti, Inšpekcia v sociálnych veciach VYZVE OZNAMOVATEĽA, aby v lehote nie kratšej ako 7 dní nedostatky oznámenia odstránil a súčasne oznamovateľa poučí o tom, ako je potrebné nedostatky odstrániť. Inšpekcia v sociálnych veciach NERIEŠI ANONYMNÉ PODANIE OSÔB. Podľa zákona o inšpekcii v sociálnych veciach Inšpekcia v sociálnych veciach, ak o to požiada oznamovateľ, utají totožnosť oznamovateľa. Utajenie totožnosti oznamovateľa nie je možné vtedy, ak si Inšpekcia v sociálnych veciach plní povinnosť upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa alebo poskytuje informácie orgánu činnému v trestnom konaní, súdu a inému orgánu verejnej správy. Podaním oznámenia nie je taktiež dotknutá OZNAMOVACIA POVINNOSŤ OZNAMOVATEĽA PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV.
Pri výkone správneho dozoru Inšpekcia v sociálnych veciach primerane postupuje podľa ZÁKLADNÝCH PRAVIDIEL KONTROLNEJ ČINNOSTI stanovených zákonom o kontrole v štátnej správe. Výsledným materiálom z dozoru, teda overenia dodržiavania povinností dozorovaným subjektom, je v prípade, ak Inšpekcia v sociálnych veciach zistí nedostatky, PROTOKOL O VÝSLEDKU VYKONANÉHO DOZORU. Ak neboli vykonaným dozorom zistené nedostatky/porušenia povinností, o výsledku dozoru sa spíše ZÁZNAM. Protokol aj záznam ministerstvo zverejňuje do 7 dní od ukončenia dozoru. Ministerstvo preto zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia vo veciach uloženia POKUTY alebo ZÁKAZU VYKONÁVAŤ ČINNOSŤ. Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia o POVINNOSTI PRIJAŤ NEODKLADNÉ OPATRENIE NA ODSTRÁNENIE ZISTENÝCH NEDOSTATKOV, pri ktorých možno dôvodne predpokladať vystavenie osoby, voči ktorej dozorovaný subjekt plní povinnosti, ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, voči ktorým účastník konania nepodal rozklad. Účelom zverejňovania výsledkov inšpekčnej činnosti je zvyšovanie informovanosti o povinnostiach poskytovateľov sociálnych služieb, fyzických osôb, ktorým bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, osobných asistentov a osôb, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a o ich plnení. Súčasne účelom je transparentnosť výkonu inšpekcie - inšpekčnej činnosti v sociálnych veciach.
Oprávnenia pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z. Definíciu prirodzeného rodinného prostredia nájdeme v ustanovenia § 4 ods. 2 zákona: Prirodzené rodinné prostredie na účely tohto zákona je domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby. Nezávisí pritom na tom, na základe čoho sa toto oprávnenie pracovníkov vykonáva. Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie. Medzi základné oprávnenie pracovníkov patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do Vášho obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by ste takémuto pracovníkovi odmietli vstup do obydlia a tým by ste znemožnili výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do Vášho obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR. Pred každým vykonaním svojho oprávnenia podľa ustanovení § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pracovník má právo žiadať od Vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinný takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť. Každé jeho konanie však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu. Rovnako je pracovník podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. h) oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaný. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádaniu. Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam. Tento záznam je súčasťou spisu, ktorý je uvedený na orgáne soc. Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení v zmysle tohto zákona. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará oznámili dátum a čas kontroly. Mohlo by sa stať, že sa dostavia na adresu bydliska maloletého a dotyčné osoby tam nebudú. Zákon na túto otázku nedáva jasnú odpoveď. Každý prípad je individuálny. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobu, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah. Zároveň je v druhej vete ustanovenia § 93b ods. Tzn. že je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti osoby, ktorá je blízkou osobou maloletého dieťaťa.
Čo očakávať pri kontrole sociálkou a ako sa pripraviť?
Ak očakávate návštevu sociálky, je dôležité vedieť, čo môžete očakávať a ako sa pripraviť. Tu je niekoľko tipov:
- Spolupráca: Buďte ochotní spolupracovať so sociálnymi pracovníkmi a poskytnite im potrebné informácie.
- Prostredie: Uistite sa, že váš domov je čistý a bezpečný pre deti.
- Komunikácia: Komunikujte otvorene a úprimne so sociálnymi pracovníkmi a vyjadrite svoje obavy a otázky.
- Práva: Poznajte svoje práva a práva svojich detí. V prípade nejasností sa poraďte s právnikom.