Hoci pojem „hyperaktívne dieťa“ ako pomenovanie veľmi aktívnych detí už trochu stratil na vážnosti, stále ide o diagnózu, ktorú musia určiť odborníci - psychiater, neurológ a psychológ. V súčasnosti touto diagnózou trpí každé 50. dieťa, pričom sa prejavuje častejšie u chlapcov ako u dievčat. Diagnózu stanovuje detský psychiater v spolupráci s neurológom, so psychológom, s učiteľom. Prejavy hyperaktivity môžu zmierniť lieky, ale nemali by byť jediným liečebným prístupom. Vhodným podporným prostriedkom sú doplnky stravy v podobe bylinných extraktov či vitamíny. Deti s hyperaktívnym syndrómom nie sú hlúpe ani nevychované. Práve naopak, väčšinou sú bystré, inteligentné a s veľkou fantáziou. Majú len problémy, ktoré treba rešpektovať doma aj v škole. Rodičia hyperaktívnych detí sú často unavení z večného okrikovania a stráženia svojich potomkov. Preto je dobré naučiť sa s nimi pracovať. Rodičia by mali vypozorovať rytmus dieťaťa a tomu prispôsobiť aj jeho pracovný poriadok.
ADHD a význam správnej životosprávy
Dieťa s diagnózou ADHD sa nedokáže sústrediť, nezapadá do kolektívu, ťažko sa prispôsobuje režimu v triede. Deti s ADHD môže okolie skutočne považovať za neposlušné, zlé a často ich trestá. Niektorí rodičia takémuto dieťaťu neprimerane sprísňujú režim, pretože majú pocit, že po dobrom sa to jednoducho nedá. Rodičia často riešia problémy svojho dieťaťa preložením na inú školu. Inokedy trpia pocitom bezmocnosti alebo dokonca viny za zanedbanú výchovu. Treba si uvedomiť, že ADHD nie je ochorenie. Je to mozgová dysfunkcia, teda spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú mu alebo sú oslabené tlmivé procesy, ktoré za normálnych okolností brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Už skôr sa uvažovalo o genetických príčinách tejto poruchy, pretože hyperaktívne dieťa majú častejšie rodičia s rovnakým problémom a súčasný britský výskum v tomto smere prináša aj prvé priame dôkazy.
Áno, je to skutočne tak, aj nesprávne stravovacie návyky môžu byť jedným z dôvodov detskej hyperaktivity. Významnú úlohu pri náprave ADHD preto zohráva správna životospráva. Výskumy ukázali, že pre deti s ADHD je veľmi dôležitý pitný režim, výrazné obmedzenie sacharidov a vyvážená strava. Nevhodnou zlúčeninou pre deti s ADHD je kyselina benzoová a jej soli. Odporúča sa teda týmto deťom vypustiť z potravy všetky potraviny a nápoje, kde sú tieto látky použité ako konzervačné látky. Rovnako nevhodné sú salicyláty, chemicky identické s aspirínom. Vhodná je ľahká a zdravá strava. Kameňom úrazu sú sladené nápoje, sýtené aj nesýtené, ktoré skrývajú v 1 dcl sladeného nápoja 2 - 3 kocky cukru. Kolové nápoje okrem kofeínu obsahujú aj látky, ktoré narúšajú ukladanie vápnika v kostiach. Stále viac výskumov sa preto zaoberá vplyvom cukrov na hyperaktivitu a dokonca agresivitu detí. V terapii hyperaktívnych detí preto popri psychoterapeutických metódach pracujú aj na úprave stravovacích návykov. Až 75 percent rodičov nechá dieťa, aby si vybralo svoje pitie samo - no a to neomylne siahne po niečom farebnom a sladučkom. Prieskumy ukazujú, že kým najčastejším nápojom detí je ovocný čaj, voda z kohútika so šťavou, či kupované džúsy a minerálky, až takmer štvrtina z nich si pravidelne dopraje aj sýtené limonády. Pritom najprirodzenejším nápojom, a teda aj najvhodnejším nápojom (nielen) pre detský organizmus je neochutená voda.
Rytmus ako tréning pre detský mozog
Rytmus je viac než len hudobná hra. Je to tréning pre detský mozog. Výskumy ukazujú, že rytmické aktivity zlepšujú reč, čítanie a pozornosť. A čo je najlepšie, dá sa rozvíjať aj doma, s minimom pomôcok.
Echo rytmus - základ pre reč a pozornosť
Ako na to: zatlieskajte krátky rytmus a dieťa ho zopakuje. Začnite jednoduchými vzorcami, postupne pridávajte dlhšie a rýchlejšie. Nemusíte ostať pri tlieskaní, ale napríklad aj dupať nohami alebo ťukať po rôznych častiach tela. Prečo to funguje: dieťa sa učí vnímať rytmus a zapamätať si krátku sekvenciu. To je presne to, čo potrebuje pri učení sa reči - spracovať slabiky a zopakovať ich. Tip na obmenu: nech rytmus začne dieťa a rodič ho zopakuje.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť Dary Rolins a rodina
Hudobná chôdza - rytmus v tele
Ako na to: pustite hudbu a kráčajte spolu do rytmu. Keď hudba stíchne, dieťa sa zastaví. Potom znova pokračujte. Prečo to funguje: dieťa sa učí čakať na signál a ovládať svoje správanie - trénuje pozornosť a sebaovládanie, čo je kľúčové aj pri učení. Tip na obmenu: namiesto chôdze skúste skákanie, dupanie alebo tancovanie. 🎶 Príklad hudby: Prší, prší, len sa leje - veľké kroky Kolo, kolo mlýnske - menšie a rýchle krokypomalá pieseň = veľké kroky, rýchla pieseň = drobné kroky.
Dupanie pri riekanke: spájanie jazyka a rytmu
Ako na to: vyberte krátku riekanku a dupnite pri vybranom slove. Prečo to funguje: rytmus zvýrazňuje slová a pomáha deťom lepšie vnímať štruktúru jazyka - slabiky a opakovania. Tip na obmenu: upravujte riekanky a používajte mená - dupnite vždy, keď sa v riekanke objaví meno dieťaťa. 🥁 Príklad riekanky: „Ide, ide vláčik“ - dupnite vždy pri slove vláčik a vlak Hop a hop a ešte raz, skočíme si spolu zas.
Kuchynská kapela - rytmus ako tímová hra
Ako na to: použite hrnce, varešky alebo krabičky a nech každý hrá svoj rytmus. Prečo to funguje: dieťa sa učí počúvať ostatných a synchronizovať sa. Výskumy potvrdzujú, že spoločné hudobné aktivity podporujú spoluprácu a empatiu. Tip na obmenu: ak je detí viac, nevynechajte dirigenta - rodič ukáže, kto má hrať potichu, kto nahlas.
Tlieskanie vo dvojici - koordinácia a radosť
Ako na to: postavte sa oproti dieťaťu. Najprv tlesknite do vlastných rúk, potom si tlesknite dlaňami s dieťaťom. Opakujte stále dokola - vznikne z toho jednoduchý rytmus. Prečo to funguje: dieťa sa musí sústrediť na partnera, reagovať presne v správny moment a koordinovať pohyb rúk. Zároveň je v tom sociálny kontakt - očný kontakt, smiech a spoločná hra. To všetko posilňuje nielen rytmus, ale aj vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Tip na obmenu: pridajte jednoduchú pesničku alebo riekanku (napr. Ťap, ťap, ťapušky). Skúste meniť tempo - pomalé a potom rýchle tlieskanie.
Hoci ieto hry vyzerajú jednoducho, ale v skutočnosti sú to malé mozgové tréningy. Pomáhajú deťom lepšie hovoriť, čítať aj sústrediť sa.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Význam bazálnych zmyslov pre rozvoj dieťaťa
Vedeli ste, že problémy s učením a jeho poruchy môžu mať svoj pôvod už v prvých siedmich rokoch života? Dieťa sa počas tehotenstva stretáva so svetom nepriamo, iba cez telo matky. Výživa, dýchanie idú cez matkino telo, plodové obaly tlmia zvuky, dieťa sa vznáša v konštantnej teplote v prostredí takmer bez tiaže. Narodením sa všetko zmení. Dieťa sa vystaví svetu svojím fyzickým telom, musí dýchať, regulovať svoju telesnú teplotu, vyrovnávať sa s tiažou. Prvých sedem rokov života máme na to, aby sme sa „nasťahovali“ do svojho tela, naučili sa ho ovládať a jeho prostredníctvom spoznávať svet. S fyzickým svetom sa stretávame - ako inak - pomocou fyzických zmyslov. Tie sú v tele malého človiečika už založené - zmysly aj zmyslové orgány. Bežne nás pri slove zmysly napadne tých známych päť: zrak, sluch, čuch, chuť, hmat. Právom, pretože tieto zmysly si najviac uvedomujeme. Pre rozvoj bazálnych zmyslov je rozhodujúcich prvých sedem rokov života dieťaťa. V tomto období by sme dieťaťu mali dopriať čo najviac prirodzeného pohybu, kontakt s prírodou a živlami, samozrejme, tiež láskyplnú a veku primeranú opateru.
Hmatový zmysel
Prvým veľkým hmatovým zážitkom je narodenie dieťaťa. Z prostredia takmer bez tiaže sa dieťa v pôrodných cestách postláča, „zhustí“ až do kostí. Lebečné kosti novorodenca ešte nie sú zrastené, na temene môžeme vidieť pulzujúce miesto, kosti sa až časom postupne zrastú. Dieťa získava intenzívne hmatové vnemy tým, že sa dojčí a postupne začína svet „uchopovať“ rukami aj ústami. Jazyk funguje ako zväčšovacie sklo pre hmat, len si spomeňte, ako vám zubár pri obrusovaní výplne hovorí, že už to máte hladké a vy predsa ešte jazykom cítite tú pekelne ostrú hranu na opravenom zube. Hmatový zmysel nám neposkytuje informácie o vonkajšom svete až tak, ako by sa mohlo zdať, ale poskytuje nám najmä vnem toho, kde som ja. Kde končí moje telo a kde začína svet. Pre vývin dieťaťa je mimoriadne dôležité, aby malo v ranom detstve intenzívne a rôznorodé hmatové zážitky, najmä v blízkom telesnom kontakte s mamou, aby malo veku primerané hračky z prírodných materiálov. Dieťa potrebuje zdravé oblečenie - taktiež z prírodných materiálov - ktoré bude podporovať vývoj hmatového zmyslu a nie mu škodiť.
Deti narodené cisárskym rezom nemohli zažiť extrémne stláčanie pri pôrode. Treba akceptovať, že toto bol ich spôsob príchodu na svet, nech už nastal z akýchkoľvek dôvodov. Stretávam sa s tým, že „cisárske deti“ prirodzene vyhľadávajú silnejšie hmatové zážitky. Napríklad chcú preliezať cez tunel vytvorený napríklad pokrčenými nohami, sediac na zemi, alebo cez tunel urobený rukou dospelého opretou o bok. Tiež majú veľmi rady, keď ich zabalíme do príjemnej hrubej deky a jemne masírujeme, či stláčame. Opäť sa potvrdzuje, že dieťa má v sebe liečiace mechanizmy na kompenzáciu mnohého, čo v jeho vývine prebehne inak. Ak sa hmatový zmysel v prvých rokoch života nedostatočne rozvíja a ruší, môžeme si neskôr všimnúť, že aj staršie dieťa má silné nutkanie vkladať si všetko do úst, so všetkým dostupným manipulovať (aj s vašou retiazkou či náramkom), hrabať sa v taškách či zásuvkách. Deti môžu byť nervózne, neisté, obhrýzajú si nechty. Niekedy to vyústi až do drobných krádeží, často aj do porúch učenia. Na výrobu hračiek, oblečenia i nábytku pre deti sú najvhodnejšie prírodné materiály. Vďaka štruktúrovaným povrchom poskytujú rôznorodé vnemy, rôzne tepelné odpovede - kameň je studený (alebo vyhriaty), drevo je teplé, aj vlna, kov je obvykle studený atď. Keď budete chvíľu v rukách držať bábiku, zvieratko z bavlny alebo vlnenej plsti plnené ovčou vlnou, zohreje sa a teplo vám bude odovzdávať späť. Včelí vosk je tvrdý, ale keď ho budete chvíľku ohrievať prstami, zmäkne a bude vás tiež príjemne hriať. Vosk vás tiež učí, že veci nemožno robiť nasilu a všetko chce svoj čas. Plast je oproti tomu indiferentný. Má rovnakú teplotu, ľudským teplom sa neohreje, nedáva žiadnu odpoveď. Dieťa v kontakte s ním nevedome zažíva, že jeho konanie vo svete nemá účinok. Najlepšia „hračka“ je druhý človek. Keď vezmete bábätko do náručia, alebo sa nad ním skláňate, ponúkajú sa mu na hru vaše vlasy (mimoriadne obľúbené), váš veľký nos, ? Dieťa potrebuje aj čas samo pre seba. Malému bábätku ako hračka postačia jeho vlastné rúčky a nôžky. Keď mu ústa nezablokujeme cumlíkom a ruky rukavičkami, môže na primerane teplej a nie veľmi mäkkej podložke (stačí deka na drevenej podlahe) objavovať svoje telo. Okolo troch mesiacov môžete vedľa bábätka položiť bavlnenú šatku, jemne farebnú (farba by mala byť trvalá, nakoľko šatku bude dieťa určite žužľať). Šatka je ľahká, dobre sa dá chytiť a nevadí ani, keď si ju dieťa pustí na tváričku, neublíži mu. Naopak, môže z toho byť nová hra „na schovávačku“, ktorú dieťa samo objaví. Neskôr mu môžete dať napríklad malú loptičku z vlnenej plsti (kúpte v sekáči vlnený sveter a vyperte ho na 60 ˚C v práčke, strih nájdete na internete). Využite rôzne drievka, vyhladené a nenalakované, môžete na ne pevným motúzom pripevniť drevené koráliky (veľmi dôkladne, aby nehrozilo, že ich dieťa odmontuje, prehltne alebo vdýchne). Môžete použiť drevený krúžok na záclony bez povrchovej úpravy - na ňom priviazané bavlnené stužky budú tiež vďačnou hračkou aj hryzačkou. Bábätko nepotrebuje drahé hračky z obchodu, staršie dieťa strávi dlhé hodiny s kamienkami, šiškami, drevenou lyžičkou, bezpečné veci už sú vo vašej kuchyni.
Životný zmysel
Životný zmysel nám dáva signály, keď sú v našom tele narušené organické procesy. Za normálnych okolností, keď je všetko tak, ako má byť, je tento zmysel v podvedomí a vnímame to, že sme v pohode, resp. nevšímame si nič špeciálne. Až keď je niečo v neporiadku: sme hladní, smädní, je nám zima alebo príliš teplo, nevieme niečo stráviť a je nám nevoľno alebo pociťujeme bolesť a podobne, životný zmysel nám pomôže uvedomiť si to, čo bežne zostáva skryté v podvedomí (napr. procesy trávenia, tepelnej regulácie atď.). U malého dieťaťa sa pôsobenie životného zmyslu odráža v jeho mimike, farbe pokožky a jeho správaní. Keď je bábätko hladné, je to „koniec sveta“ a dá nám to jasne najavo. Keď sa nadojčí, svet je opäť v poriadku. Podobne, keď mu je zima, teplo, niečo ho tlačí, je unavené atď. Bábätká a malé deti potrebujú veľa opatery, dotykov a túlenia, aby sa naučili vnímať svoje telo, cítiť sa. Z tohto pramení ich prirodzená potreba túliť sa k blízkym osobám, robia to kvôli sebe. Spočiatku veľmi potrebujeme druhého človeka, aby sme boli schopní cítiť samého seba. Výborná príležitosť na to je pri opatere, prebaľovaní, krémovaní, obliekaní. Vtedy je dôležitá nerozdelená pozornosť, ktorú dieťaťu venujeme. Skúste bábätku jemne chytiť nôžky, urobiť dlaňami okolo neho akýsi „obal“. Životný zmysel je úzko prepojený s naším krvným obehom, s rytmom srdca a dychu. Keď dospelý človek zrazu začne pociťovať problémy s dýchaním, činnosťou srdca či s metabolickými procesmi, spravidla to u neho vyvolá viac či menej intenzívne pocity strachu a úzkosti. V dôsledku strachu sa nám stiahne telo. Možno ste si všimli, ako si pri strachu, či už len pri obavách podvedome chránime krk tým, že sa prihrbíme a stiahneme ramená (a tie nás potom bolia). Strach sa pochopiteľne aj u malého dieťaťa úzko prepája so životnými procesmi. Každý apel na strach je vlastne útokom na životné sily dieťaťa. Malé deti žijú vo vedomí toho, že svet je dobrý a bezpečný. Žijú v dôvere, že všetko, čo sa v ich okolí deje, je dobré. Všetko, čo mama a otec hovoria, robia a čo si myslia, je pre dieťa životnou bázou. Deti vnímajú obavy a starosti rodičov, dokonca aj tie nevyslovené, a chorľavejú kvôli nim. Obáv a strachu je v dnešnej dobe vo svete viac než dosť, preto je úplne nezmyselné v dieťati strach ešte podporovať vyhrážkami typu: „Veď počkaj, keď to otec uvidí!“ alebo „Nelez na ten strom, to je nebezpečné!“, „Nebež, spadneš!“… Toto všetko dieťa zneisťuje a ruší jeho životné procesy. Deti, ktoré žijú vo vedomom či podvedomom strachu, bývajú bledé, majú studené ruky, sú často choré a majú strach pred výzvami a záťažou. Poznáte to zrejme, keď ste chorí, s horúčkou alebo unavení, „vyčerpaní“, je veľmi ťažké myslieť, čítať, alebo učiť sa niečo nové. Deti so silno narušeným životným zmyslom budú mať s veľkou pravdepodobnosťou problémy pri čítaní.
Čo teda môžeme robiť pre bábätko a batoľa, ale aj pre staršie deti? Dieťatko potrebuje veľa dotykov a nerozdelenej pozornosti, pri opatere: kŕmení, hygiene, prezliekaní, ukladaní na spánok. Rovnako potrebuje aj priestor pre seba, pre spoznávanie vlastného tela a sveta. Nemusíme ho stále zabávať a robiť zaň všetko, dokonca sa s ním ani nutne nemusíme hrať. Snáď každý, kto sa niekedy staral o malé dieťa, vie, aké je náročné zorganizovať si čas pri opatere jedného či viacerých detí. Veľmi nápomocné a zdravie podporujúce je stanoviť si denný rytmus. Striedanie činností a oddychu, opatery, času na hru a spánok vytvára predvídateľnú štruktúru pre rodiča i pre dieťa. Rytmus je živý, dýcha, v rytme môžeme a musíme dĺžku jednotlivých činností prispôsobovať momentálnej situácii. Nejde o to, aby sme mechanicky sledovali akýsi rozvrh. Ale je dôležité, aby sa dieťa pohybovalo na známych miestach so známou nadväznosťou aktivít. Známe nie je nudné! Malé deti milujú opakovanie a veľmi rady budú chodiť každý deň do toho istého parku, na to isté ihrisko. Svet je pre ne ešte veľkou záhadou a čokoľvek známe je pre ne uistením, že všetko je v poriadku a môžu sa zaujímať o svet. Dieťa (aj rodič!) potrebuje dosť oddychu, spánku i pokoja. Niektoré deti sú už v ranom veku značne predojmované. Primeraná miera zážitkov a vnemov je pritom vyslovene individuálna u každého dieťaťa. To, čo jedno dieťa ešte v pohode zvláda, je pre druhé už dávno priveľa. Prirodzene, pre zdravý vývin tela je dôležitá zdravá výživa. Názorov na to, čo je zdravé, je veľmi veľa, ja si myslím, že deti majú najradšej jednoduché, málo zložkové jedlá, ideálne z lokálnych surovín, čerstvo pripravené a uvarené. Je dobré dbať na primeranú pestrosť, čo je tiež ale nesmierne individuálne. Nesmierne dôležitý je pohyb. Vnútri, v bezpečnom prostredí, ale aj vonku. Primerané oblečenie nám umožňuje chodiť von prakticky za každého počasia. Je dobré postupne pridávať na intenzite zážitkov - pre rozvoj zmyslov, ale aj odvahy, sebadôvery je dôležité nebáť sa ísť von aj v daždi, vetre, zime, teple, vymrznúť, spotiť sa. Svoje telo precítime, keď sa správne unavíme a vyhladneme.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Hudobná inteligencia a jej vplyv na rozvoj dieťaťa
Hudobné nadanie nie je len jedným z talentov, ktorým naše dieťa môže disponovať. Muzikálna inteligencia zohráva obrovskú úlohu v celkovej inteligencii človeka, preto sa na hudobný sluch pozrieme detailnejšie. V prvom rade je potrebné vedieť, že samotné nadanie nezávisí od sociálnych, ekonomických alebo geografických podmienok. Dlhodobé výskumy dokazujú neodškriepiteľnú súvislosť medzi inteligenciou a hudobným nadaním. Odborníci potvrdzujú vysoké akademické výsledky detí, ktoré dostali hudobné vzdelanie. Všetci rodičia by mali svoje dieťa vystavovať hudbe už v ranom veku a hoci sa im môže zdať, že nemajú nijaký hudobný talent, hudba výrazne ovplyvňuje funkcie mozgu súvisiace s kreatívnym myslením a rast IQ.
Význam týchto faktorov ilustroval V. Dočkal na príklade hudobného skladateľa Wolfganga Amadea Mozarta. Hoci v jeho dobe o genetike nechyrovali, nemožno spochybňovať, že jeho genetický limit bol vysoký. Ako by sa však vyvíjalo jeho nadanie, ak by vyrastal napríklad v rodine dedinského pekára? Myslí si, že pravdepodobne by bol z neho dobrý pekár, ale nemal by veľa príležitostí svoj talent rozvinúť. Vďaka tomu, že bol jeho život plný hudby, ktorú mu sprostredkoval otec Leopold, mohol sa stať z neho nezabudnuteľný umelec a naplniť svoj potenciál. Rovnako hovorí, že by nestačilo, aby sa stal z neho hudobný génius, ak by mohol hudbu vedľa otca len počúvať, no na nástroj by nesmel siahnuť. Otec ho podporoval v tom, aby aktívne hral a to bola v rozvoji jeho talentu nesmierne dôležitá vec.
Spoločné znaky ľudí s muzikálnou inteligenciou
Štúdie potvrdili určité typické znaky ľudí, ktorí majú hudobný sluch a vysokú muzikálnu inteligenciu.
- Vo všetkom hľadajú nejaké rovnaké symboly.
- Jednoduchšie si pamätajú informácie, keď si z nich zložia pieseň, rým, melódiu alebo text.
- Myslia vo vzorcoch, ľahšie sa učia matematiku. Čítanie nôt zahŕňa porozumenie štvrťkám, osminkám, celým notám, čo sú vlastne zlomky. Odborníci vysvetľujú, že keď sa dieťa naučí rytmus, pravdepodobne už vie rátať. Nepočíta číslice, ale používa pri tom tú istú logickú časť mozgu. Podrobne sa téme prelínania matematiky a hudby venoval vo svojej práci napríklad profesor matematiky na Michiganskej univerzite Thomas M.
- Ich mozog pracuje rýchlejšie. Dr. Eric Rasmussen, člen The Johns Hopkins Univerzity a Oddelenia pre skoré zavádzanie hudby u detí potvrdzuje, že deti študujúce hudbu majú výraznejší nárast neurónovej aktivity ako ľudia, ktorí sa hudbe nevenujú.
- Sú priťahovaní k zvukom. Veľmi citlivo reagujú na zvuky v okolí, aj na tie, ktoré väčšina ľudí nevníma. Deti sa zvyknú prebudiť na každý hlučnejší podnet.
- Ľahko sa učia cudzie jazyky. Najnovšie štúdie dokazujú vplyv hudobného tréningu na fyzický vývin ľavej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za vývoj reči.
Medzi ďalšie významné pozitíva hudobne nadaných ľudí, ktorí dostali hudobné vzdelanie, patria aj tieto znaky:
- Ľahko si zapamätajú piesne a vedia ich zreprodukovať
- Rozumejú notám, rytmu, tóninám, hudobnej štruktúre
- Radi tancujú a spievajú
- Cítia správny rytmus
- Ovládajú hru na rôzne hudobné nástroje
- Sú fascinovaní hudbou
Ako a kedy začať zavádzať hudbu do života dieťaťa?
Výskum tvrdí, že deti dokážu najcitlivejšie reagovať na hudbu od narodenia do 9 rokov. V tomto období sa vývíjajú mechanizmy zodpovedné za spracovávanie a porozumenie hudbe. Vladimír Dočkal vo svojej publikácii vyslovene špecifikuje, že vývin nadania je geneticky naprogramovaný tak, aby sa každá funkcia optimálne formovala v istom čase. L. S. Vygotskij (1976) ho nazval senzitívnou periódou. Aby sa funkcia rozvinula, musí edukačné pôsobenie nastúpiť práve v tejto perióde.
Hlavným sprostredkovateľom hudby by mali byť pre malé dieťa najskôr v prvom rade rodičia. Deti milujú hlas matky a znie im ešte krajšie, keď mama spieva. Nemusíte byť hudobný virtuóz, ani sa obávať, že ak budete dieťaťu spievať falošne, bude spievať falošne i ono. Už počas tehotenstva je vhodné púšťať dieťaťu príjemnú hudbu, spievať mu. Ak chceme, aby naše dieťa malo k hudbe pozitívny vzťah, je dôležité predstaviť mu hudbu v ranom veku. Hudba stimuluje rast mozgu dieťaťa a pozitívne pôsobí na jeho vývin. Hudobné nadanie patrí do rovnakej kategórie ako vývoj reči. Ak dieťa od malička vystavujeme cudziemu jazyku, naučí sa ho ovládať ako materisnký jazyk.
Dieťaťu v období do 3 rokov predstavujeme hudbu formou spevu - vymýšľame si rôzne verše, rýmy, dieťaťu predstavujeme rytmus a recitáciu, tanca - s malým dieťatkom tancujeme v šatke, nosiči, v náručí, s väčším sa už držíme za ruky, tancujeme v kruhu, v páre, oproti sebe, alebo mu hráme na hudobný nástroj, či už je to xylofón, bubny, piano, ukulele, flautu. Vo veku 3 rokov môžeme dieťaťu predstaviť hudobné lekcie. Či už pôjde o tanec alebo spev, je dôležité si ujasniť, že naším cieľom ešte stále nie je naučiť dieťa hrať na hudobnom nástroji. Okolo 5. roku býva dieťa pripravené na formálnejšie hodiny hudby. Ešte stále nie je cieľom, aby dieťa ovládalo hru na hudobný nástroj, ale jej len viac rozumelo. Dieťa sa zoznamuje s hrou na piano, husle, rovnako úspešne ho zaujme aj gitara alebo ukulele. Približne v 10. roku dieťa ovláda hru na hudobný nástroj, zameriava sa na jej správnu interpretáciu. Dieťa je už dostatočne silné, aby zvládlo udržať aj ťažší hudobný nástroj, ako napríklad akordeón alebo violončelo.
Ako podporiť hudobnú inteligenciu u dieťaťa
- Zahrňte hudbu do bežného chodu domácnosti - nie je nutné počúvať Mozarta pri upratovaní.
- Aktívne počúvajte hudbu - venujte určitý čas aktívnemu počúvaniu.
- Tancujte s dieťaťom - tancom podporujete cítenie rytmu a hudobnej dynamiky. A okrem iného je to skvelý spôsob, ako tráviť s dieťatkom čas. Ak máte pocit, že sa nevie správne hýbať v rytme hudby, nezúfajte.
- Tvorte hudbu spoločne - či už je dieťa vo veku, kedy vie hrať na hudobný nástroj, alebo zatiaľ len udiera paličkami po xylofóne, je vhodné ho doprevádzať.
Napriek tomu, že hudobné vzdelanie muzikálne nadaných detí dokáže zvýšiť ich schopnosť sa učiť, takéto dieťa nie je inteligentnejšie ako dieťa, ktoré nemá hudobný sluch. Preto by rodičia mali viesť dieťa k hudbe kvôli hudbe samotnej. Vďaka hudbe dokáže dieťa precítiť jedinečné emócie, mať neskonalú radosť z veselého tancovania, tešiť sa zo spoločného spievania a z času stráveného s rodičom.
Rytmus a pamäť: Kľúčové oblasti pre kognitívny a emocionálny rozvoj
Hudba a pamäť sú dve dôležité oblasti, ktoré významne ovplyvňujú kognitívny a emocionálny rozvoj detí. Rozvoj rytmického cítenia je mimoriadne dôležitý, pretože tvorí základ hudby, motoriky a mnohých aktivít spojených s pohybom. Podporuje učenie sa jazyka a kognitívne, intelektuálne i emocionálne schopnosti. Rytmus vplýva aj na emócie, pomáha zvládať stres a regulovať náladu.
#