Očkovanie je téma, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie a rozdeľuje spoločnosť. Odmietanie očkovania je často spojené s vierou v konšpirácie a dezinformácie, ktoré sa šíria internetom. Tento článok sa zaoberá rizikami očkovania, ale aj širším kontextom dezinformácií a hľadaním pravdy v komplexnom svete.
Konšpirácie a Dezinformácie: Cesta do Temnoty
Ľubomír Harmanovský, ktorý veril a šíril konšpirácie a dezinformácie, si myslel, že len on pozná pravdu. Bol presvedčený, že ostatní k jeho poznaniu nedozreli. Tento pocit exkluzívneho poznania je častým znakom ľudí, ktorí veria konšpiráciám. Harmanovského príbeh je varovným príkladom toho, ako ľahko sa človek môže stratiť v spleti dezinformácií. Jeho skúsenosť ukazuje, ako je dôležité kritické myslenie a overovanie informácií.
Harmanovský pracoval v korporáte v polovodičovom priemysle a cítil sa nekomfortne pre to, čo tá firma robí a v akom svete žije. Začal hľadať riešenia, ako by to išlo urobiť lepšie. Ovplyvnil ho film Zeitgeist, ktorý odkrýval rôzne pravdy o svete. Niektoré veci v ňom boli pravdivé, niektoré nie. Vo voľnom čase pozeral dokumenty o finančnom systéme, ktoré ho ovplyvnili. Prekážali mu environmentálne dosahy jeho práce. Pozeral aj sériu dokumentárnych filmov Ancient Astronauts, v ktorých rozprávali „múdre hlavy“ o tom, ako mimozemšťania ovplyvňujú náš svet.
Harmanovský okrem zdieľania konšpirácií niektoré aj vytváral. Keď sa stala nejaká známa udalosť vo svete, tak si v jeho hlavičke vymyslel nejaký príbeh, ako to bolo a prečo sa to deje. Pamätá si dve také „topky“, ktoré zdieľal ešte v roku 2014. Prvou bol Putinov dvojhlavý orol, čo bolo známe, že Putin chce vydať nejakú zlatom krytú menu. Čo bolo na hlavu, keď v roku 2014 zostrelili let do Malajzie, o tom sa mu podarilo zdieľať nejakú konšpiráciu. Sled konšpiračných videí alebo textov je robený tak, že keď človek nemá kritické myslenie, prevedie ho štruktúrou až k výsledku, ktorý do nich chceli tvorcovia vložiť.
Podľa Harmanovského motorom pre konšpirácie môže byť odpor voči tomu, kto spôsobuje ekologické problémy, napríklad vlády. Stále si myslí a vníma, že dôležitým spoločenským témam sa venuje nedostatočná pozornosť a vzdelávanie a environmentálne témy sú podvyživené. Odpor je veľkým podporovateľom nekritického myslenia a hľadania odpovedí všade možne.
Prečítajte si tiež: Taška na kočík Britax – recenzia
Obrat k Rozumu: Cesta Späť
Prelom v Harmanovského živote nastal, keď si našiel prácu v Petit Press, čo bolo prestížne vydavateľstvo v tom „zlom mainstreame“. Zistil, že novinári nie sú nikým riadení a ide im o dobré veci. Za vlastnú blbosť skončil vo väzení, no prezidentka Zuzana Čaputová mu udelila milosť. Dnes o „popletenej alternatíve” a čase vo väzení prednáša, pripravuje knihu a s pomocou občianskeho združenia Sieť Dobra sa snaží budovať komunitu na Slovensku.
Po odchode z korporátu Harmanovský založil občianske združenie Sieť Dobra, ktoré evokuje rôzne ezoterické veci. Jeho myšlienkou, ktorej veril, bolo, že existuje dosť ľudí na svete s dobrými úmyslami, ktorí keď sa spoja do siete, tak sa môže udiať krásna vec. Združenie stále existuje a v nejakej forme je aktívne.
Ako sám hovorí, za vlastnú blbosť skončil vo väzení, no prezidentka Zuzana Čaputová mu udelila milosť. Predtým, ako mal nastúpiť do basy, napísal svoj príbeh na blog. Nechcel, aby vznikali rôzne interpretácie toho, prečo zmizol a kde je. Blog získal virálnu potencialitu - za deň mal 20-tisíc čítaní. Hneď po nástupe Zuzany Čaputovej do úradu ju požiadal o milosť. Predtým požiadal o milosť aj bývalého prezidenta Andreja Kisku. Ten mu ju neudelil. To, za čo mal ísť sedieť, bolo v tom čase už dávnou minulosťou, pričom reálne utrpenie pre dieťa začalo až s jeho odchodom do basy. Všetky tri deti začali trpieť za hriechy minulosti, ktoré už boli dávno odčinené a odpustené. Dokonca aj exmanželka, ktorá ho žalovala, požiadala o milosť.
Harmanovský má pocit, že Zuzana Čaputová je najlepšia osobnosť v politike, ktorú si pamätá na Slovensku, a veľmi ho mrzí, že sa to deje. Jediné, čo mu napadá, je skúsiť neposudzovať a skúsiť vnímať. Prepnúť sa z toho posudzovacieho vnímania, z toho čo si myslí, že aká je Zuzana Čaputová, do toho, začať ju vnímať ako človeka. Odvaha, že sa dokáže postaviť voči tomu, a aj ľudskosť. To je pre neho dôležité.
Očkovanie: Medzi Racionalitou a Strachom
Očkovanie je jedným z najväčších úspechov modernej medicíny, ale aj zdrojom obáv a kontroverzií. Dva roky bola pandémia, ktorá otvorila obrovskú priepasť medzi ľuďmi. Harmanovský si spravil vlastný prieskum a vyhodnotil, že je pre neho menšie riziko dať sa zaočkovať. Preto sa dal zaočkovať, nie preto, lebo to povedala vláda. Na Slovensku bola komunikácia od vlády úplne zlá. Každá nová vec prináša aj riziko, ale nútiť každého a plošne očkovať sa nie je úplne dobrá vec. Otázka je, že či v tom čase a vôbec teraz je dosť kapacity na to, aby lekár dokázal obslúžiť svojím poznaním každého pacienta. Počas pandémie bolo treba riešiť akútne stavy, ľudia zomierali, pričom zdravotný systém je dlhodobo podvyživený.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca kočíkmi Britax
Mnohí ľudia, ktorí sú z tej „popletenej alternatívy“, ako ju nazýva, odmietajú voliť, lebo to podľa nich k ničomu nevedie, prípadne volia extrémistické strany.
Ľudia pritom nemusia páliť nejakú energiu, nemusia rozmýšľať, keďže mozog je veľmi náročný orgán, zožerie veľa glukózy a veľa energie. A takto naservírované, jednoduché vysvetlenie zložitosti sveta - však to je paráda. Je to atraktívne. Vzdelávací systém nás neučí orientácii v zložitosti sveta. Učí nás absorbovať dáta a vysvetlenia, ktoré prosto boli dané. Toto vieme, že je tak a nespochybňuje sa to.
Odborníci predpovedajú pribúdanie prípadov. Blíži sa školský rok, ale vláda nechce stresovať rodičov školákov čo sa vláčia poza hranice. Samozrejme, radšej nech privlečú nákazu a uzavrie sa do karantény trieda, aj rodiny ostatných detí. A môžeme očakávať skoré komunitné šírenie pri takomto neodbornom a nelogickom postoji, to je viac ako isté - čo bude väčší problém. Ďalším ošemetným problémom je očkovanie proti korone. Farmafirmy musia zodpovedať za následky očkovania a ním spôsobené škody. Vláda by mala zistiť záujem občanov dať sa očkovať, aj akou vakcínou.
Pozitívne a rozumne začali Slováci na začiatku situáciu s koronou riešiť - šili si doma rúška, aj ich predávali či rozdávali, nosili ich. Teraz sú mnohí presvedčení, že korona v skutočnosti neexistuje, že ľudia zomierajúci na túto chorobu sú vymyslení, že všetci tí mŕtvi zomreli na niečo úplne iné, alebo že tak teraz sa umožňuje.
Mnohé cintoríny u nás od čias komunizmu nevyužívajú potenciál stať sa kvalitnými verejnými priestormi, hoci v obciach aj mestách zaberajú dôležité miesto. Architektka Blanka Solár presadzuje ich premenu na živé krajinné prvky, ktoré podporujú biodiverzitu, prinášajú pokoj a menia náš pohľad na smrť aj na samotné prostredie. Stojí za víziou pietnych biocentier, venuje sa propagácii teramácie a spolupracuje na návrhoch nových prírode blízkych cintorínov.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať čiernu nočnú košeľu na dojčenie?
Riziká a Vedľajšie Účinky
Richard Ďurana, biochemik s doktorátom, hovorí, že sú vedecké štúdie, ktoré preukazujú riziká očkovania. Jednou zo známych štúdií, ktorú ľudia proti očkovaniu neustále citujú je, že očkovanie spôsobuje autizmus. Wakefieldova štúdia z roku 1998, o ktorej sa ukázalo, že nebola pravdivá. To však nič nemení na fakte, že vakcíny majú vedľajšie účinky a o mnohých dodnes nemusíme ešte vedieť. Hranice ľudského poznania nie sú nemenné a aj vo vede a v medicíne je na mieste istá pokora, najmä ak sa nejaké politiky majú aplikovať plošne s dopadom na celú populáciu.
Ďurana poukazuje na to, že vedecká komunita nie je jednomyseľne uznesená na tom, že všetky vakcíny sú neškodné a objavujú sa názory aj štúdie, že vpichovanie endogénnych proteínov priamo do tkaniva človeka môže v dlhodobejšom horizonte spôsobovať rôzne nežiaduce efekty, ako napríklad ušné zápaly, alergie, či ADHD. Ojedinelé nie sú ani názory publikované v prestížnych vedeckých časopisoch ako The Lancet, že za významným nárastom autoimunitných ochorení ako je diabetes, chronická artritída, skleróza multiplex alebo leukémia, môžu byť aj vakcíny.
Ďalším dôvodom môže byť pohodlnosť. Je jednoduchšie odkazovať na tvrdenie v otázke, než s každým rodičom zvlášť diskutovať o pozitívach a negatívach očkovania vo vzťahu ku každému dieťaťu ako jedinečnej bytosti. Vieme, že aj na bežnejšie veci, ako sú napríklad antibiotiká, ale aj potraviny, parfémy či pracie prášky nereagujú všetci ľudia rovnako. Na základe čoho si myslíme, že každý človek s jedinečnou DNA bude na vpichované imunogény reagovať rovnako? Zabúdať by sme nemali ani na to, že aj farma biznis je biznis ako každý iný a aj očkovanie, rovnako ako všetky verejné politiky, podliehajú tlakom záujmových skupín.
Pozitívne Aspekty Vakcinácie
Z Ďuranovho pohľadu je povinné očkovanie zbytočne široké. Očkujeme aj proti ochoreniam, na ktoré sa už neumiera a sú v dnešnej dobe ľahko liečiteľné, viaceré dokonca aj v domácom prostredí bez použitia liečiv. To sú napríklad osýpky, mumps alebo ružienka. V súčasnosti sa dajú antibiotikami či antivirotikami liečiť aj ďalšie ochorenia, proti ktorým sa povinne očkuje, ako napríklad pneumokokové infekcie či hemofilové nákazy. Lekári často tvrdia, že vďaka očkovaniu sa podarilo vyničiť mnohé choroby. Toto tvrdenie ale nie je nijako potvrdené a v argumentácii zo strany zástancov očkovania dochádza k zámene korelácie s kauzalitou. Napríklad v Európe sa vo viacerých krajinách vôbec neočkovalo proti obrne a pritom v nich vymizla rovnako ako v krajinách, kde sa proti nej očkovalo. V prípade viacerých vakcín to bolo dokonca tak, že najskôr choroba začala miznúť a až potom sa začalo s povinným očkovaním proti nej.
Čo sa týka zdravia, je až neuveriteľné, že chýbajú komplexné komparatívne štúdie, ktoré porovnávajú zdravotný stav očkovaných a neočkovaných detí. Toto by malo byť kľúčové, aby človek vedel posúdiť, ktoré deti sú na tom lepšie. Tieto informácie sa začali zbierať a ukazuje sa, že ušné infekcie, astma alebo ADHD sa vyskytovali o tretinu častejšie u detí, ktoré boli očkované. V mnohých krajinách preto volia opatrnejší prístup. Napríklad v Japonsku sa môže očkovať až od druhého roku života, v Austrálii sa zas môže proti chrípke očkovať až od piateho roku. Urobili tak preto, že sa tam začali hromadiť prípady fibrilných kŕčov po vpichnutí injekcie. V Nemecku zase zistili, že syndróm náhleho úmrtia, na ktorý tam v určitom ohraničenom období zomrelo viac než sto detí, mal spojitosť s očkovaním proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. Dve tretiny z týchto úmrtí sa udiali pár dní až niekoľko týždňov po podaní tejto vakcíny.
V roku 2010 bola situácia taká, že z 27 krajín vrátane Nórska a Islandu nebolo v 15 z nich očkovanie povinné. V nadpolovičnej väčšine krajín Európy teda nie je očkovanie povinné a zrejme by sa nestalo nič ani tu. Rodičia sa často stretávajú s tým, že im lekár povie, že ak si nedajú zaočkovať dieťa, tak nebude choré, ale len vďaka tomu, že väčšina populácie zaočkovaná je. Toto súvisí s takzvanou skupinovou imunitou.
Sloboda Rozhodovania a Vzdelávanie
Ďurana je liberálny ekonóm, ktorý si váži slobodu jednotlivca. Podľa neho by očkovanie malo mať len odporúčací charakter, ako je to v mnohých vyspelých krajinách EÚ. Extrémne dôležité je vzdelávanie a racionálny skepticizmus. Keď raz pichám nejaké cudzorodé proteíny do svojho dieťaťa, kde dodnes pri mnohých nevieme, aké môžu mať následky v horizonte 40 alebo 50 rokov, je veľmi dôležitý práve edukatívny moment. Očkovať sa vždy dá aj neskôr, ako sme si ukázali pred chvíľou na príkladoch z iných krajín, ale keď už je raz človek očkovaný, už sa to nedá zvrátiť. Preto si myslím, že prokrastinácia, ktorá je v iných oblastiach života považovaná za zlú, by pri očkovaní mohla eliminovať nežiaduce vplyvy.
Mali by sme sa riadiť lekárskym Primum non nocere, teda „v prvom rade neškodiť“. Keď neviete, čo robiť, tak radšej nerobte nič. Veľa vakcín totižto malo objektívne problémy a museli byť z trhu stiahnuté. Napríklad v roku 2002 bola z trhu stiahnutá vakcína od výrobcu GSK proti lýmskej borelióze, lebo spôsobovala ochorenia, ktoré boli oveľa horšie ako samotná borelióza. Spôsobovala artritídy a neurologické problémy. Problémy majú aj vakcíny proti rotavírusom, Rotashield bola z trhu stiahnutá na konci milénia, Rotateq bol kvôli nežiaducim účinkom v roku 2007 sprevádzaný vládnym varovaním. Napríklad firma Merck čelí žalobám z falšovania dát účinnosti MMR vakcíny, ktorú na ňu podali dvaja lekári, ktorí sa dokonca podieľali na jej výskume. Opatrnosť je teda ozaj na mieste.
Lekári sú na jednej strane tlačení do toho, aby všetky deti povinne očkovali, pričom štát nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné negatívne účinky. Aj preto sa množstvo rodičov o možné následky očkovania nezaujíma a berie ho ako „dané“. Logickým dôsledkom je veľká informačná asymetria medzi rodičmi a lekármi. Tá by sa dala redukovať tak, že očkovanie by bolo len na odporúčanie a rodič by sa mohol pýtať na výhody aj nevýhody a riziká očkovania.
Ďurana by bol veľmi rád, keby sa na Slovensku na túto tému rozpútala diskusia. Len z nej môžu vzniknúť rôzne platformy, ktoré budú poctivo informovať o očkovaní. Tu sa dostávame do začarovaného kruhu. To súvisí práve s povinnosťou očkovať. Človek, ktorý už nie je dieťaťom, sa dokáže s vakcínou lepšie vysporiadať.
Dve z Ďuranových detí nemajú zaočkované proti MMR a jedno, dcéru kvôli autoimunitnému ochoreniu ani hexavakcínou. Keby sa o očkovanie zaujímal z holistického pohľadu dôkladnejšie už skôr, žiadne z jeho detí nedá zaočkovať MMR vakcínou. Pre neho osobne je najopodstatnenejšie nechať sa zaočkovať proti tetanu, lebo na ten sa aj dnes zomiera, i keď je raritný a posledný prípad sa na Slovensku vyskytol tuším v roku 2011 a aj za celú dekádu predtým sa vyskytli len 3 prípady. Bohužiaľ je ale na Slovensku tetanus súčasťou hexavakcíny, s čím deti dostanú do seba aj obrnu, hepatitídu typu B a podobne, pri ktorých nevidí významný dôvod sa očkovať. Na trh sa však už našťastie dostávajú aj monovakcíny. Každý ale žije svojím spôsobom života, chodí či nechodí do lesa, cestuje či necestuje do rizikových oblastí, exponuje sa rôznym rizikám, preto neexistujú univerzálne rady či odporúčania. A preto by tiež očkovanie nemalo byť povinné.
Očkovanie v Globálnom Kontexte
V rozvojových krajinách majú stále problém s prístupom k čistej pitnej vode, sanitou, výživou aj celkovou kvalitou života. Tu treba poctivo urobiť analýzu nákladov a výnosov. Bill Gates, ktorý financuje očkovanie detí v rozvojových krajinách, ale napríklad aj farma firma GSK sami uvádzajú, že vakcinácia je hneď po čistej vode najdôležitejším faktorom pri eradikácii ochorení.
Kto je Antivaxer?
Antivax, tak ako je vnímaný v médiách, je podľa Ďuranu z časti dôsledkom zlej komunikácie zo strany štátnych autorít. Dnes sa rodič, ktorý nehovorí po anglicky a nemôže si prečítať zahraničné zdroje, nedokáže na slovenských stránkach alebo letákoch u lekára prečítať nielen proklamované výhody očkovania, ale aj možné negatíva, či poradiť sa. Za antivax príslušníka sa považuje aj rodič, ktorý odmieta dieťa očkovať z náboženských dôvodov.
Oveľa prospešnejšie by bolo, keby sa diskusia posúvala niekam do stredu, prinášali sa argumenty a na ich základe robili rozhodnutia pre verejné politiky. Ich výsledkom by mohlo byť to, že by očkovanie bolo len odporúčané s tým, že by sa väčší dôraz kládol na vzdelávanie a skutočnú potrebu vakcinovať proti tej či onej chorobe. Vakcinácia sa proti niektorým ochoreniam totiž zavádzala aj kvôli tomu, aby deti neochoreli, lebo to malo dopad na ekonomiku krajiny. Ak bol rodič doma s chorými deťmi, neprispieval k produktu krajiny.
Diskusie o Očkovaní: Pohľad Rodičov
Na Slovensku klesá preočkovanosť detí, stále viac rodičov verí, že ak dajú svojho potomka očkovať, odrazí sa to negatívne na jeho zdraví. Internetom kolujú správy, že vakcinácia môže spôsobiť autizmus, rakovinu či roztrúsenú sklerózu. Odborníci bijú na poplach, pretože ak klesne v populácii takzvaná kolektívna imunita, hrozí návrat dávno zabudnutých chorôb.
Rodičia sa často pýtajú: "Ved je minimalna sanca aby moje dieta chytilo nejaku z tych chorob tak preco musime ockovat ?" Ak si to povedia všetci, tak za generáciu bude po kolektívnej imunite a tie choroby sa opäť rozšíria. Začínajú sa objavovať ohniská už čoraz častejšie aj teraz. Žltačka, tbc, záškrt, čierny kašeľ.
Niektorí rodičia majú strach po čítaní diskusií, či je tretia dávka hexa najhoršia, keď na prvé dve reagovalo dieťa okej.
Iní rodičia sa rozhodli pre očkovanie kvôli negatívnej skúsenosti v rodine. Jeden rodič ľutoval, že dcéra nemá očkovanie, keď sa dusila počas spánku. Nechcel by to opäť zažiť, aj keď čierny kašeľ môžu dostať znovu.
Očkovanie a Migrácia
Pri súčasnej migrácii z krajín, kde nebolo očkované, sa to tu bude vracať. Obrna, osýpky. Jeden komentár z praxe hovorí, že pracujú vo firme, kde riešia treťokrajcov a ich choroby, s ktorými tu prichádzajú. Na to sa žiaľ príde až po určitom čase, kedy je začlenený do pracovného procesu, pohybuje sa na verejnosti, v MHD, obchodoch, apd. Čiže toto voľne šíria. Každý týždeň riešia tieto prípady. A nechcem byť zlým prorokom, ale s príchodom Volva a masívneho náboru to tu bude ešte horšie.
Minulosť a Súčasnosť: Pohľad do História
Moja druha praca suvisi s genealogiou tj zostavovanie rodokmenov na zaklade zaznamov z matrik. Zelam niektorym tie doby ked sa neockovalo, uplne bezne kazdy mal v rodine 10-14 deti, a boli rodiny, kde sa dospelosti dozili 1 alebo 2. Pri rodostrome mojej rodiny, v zapise matricnych knih, v jeden den zomrelo aj 6-7 ludi na kiahne, alebo choleru. (Po 5 stranach to bola skoro polovica dediny). Rodiny mali v priemere 8 deti, ak mali stastie prezili mozno tak dva do dospelosti.
Keď sa vakcíny vyrábali v slovakofarme hlohovec, to bolo dačo iné. Kym vôbec dostali peniaze na testovanie, kym vôbec dostali povolenie a schvalenie tak to trvalo ovela dlhsie a mozno aj par rokov. Cize ziadosti a vysledky sli okamzite na schvalenia a necakalo sa mesiace a roky niekde v supliku na precitanie.
Alternatívne Pohľady a Riziká
Niektorí rodičia sa obávajú dať do dieťatka toľko chemikálií od narodenia, vrátane cudzej DNA ako HEK 263 (human embryonic kidney + číslo umelo potratených detí ). Kolektívna imunita je mýtus každý má vlastnú imunitu. niekto lepšiu niekto horšiu záleží od prostredia, výživy. Choroby proti ktorým sa očkuje sú liečiteľné. no nežiadúce účinky ktoré môžeš dostať z vakcín a za ktoré nikto nenesie zodpovednosť sa vyliečiť nedajú. Deti dnes sú choré viac ako v r. 1980 - nepoznali sme nikoho s adhd autizmom, cukrovku leukémiou, alergiami autoimunitnými chorobami.. očividná korelácia v usa majú špeci úrad na odškodňovanie po nežiadúcich účinkoch po vakcínach. ale vakcinacisti budú stále omieľať že sú bezpečné. treba hľadať hlbšie lebo gogel skrýva pravdu alebo anglické stránky
Existuje aj druhá strana vedcov a odborníkov lekárov ktorí reálne skúmajú vakcíny a majú aj veľa vedeckých prác napr. Dr Loretta Bolgan - jej výskumy hovoria že vakcíny škodia a nikdy nepomáhali, Dr. Tuhársky, Richard ĎURANA, PhD. Research Scientist.