Túžba po dieťati je hlboko zakorenená v mnohých ženách. Často prichádza v momente, keď majú pocit, že dosiahli určité životné míľniky - úspešnú kariéru, vlastné bývanie a finančnú stabilitu. Avšak, čo ak sa k týmto úspechom nepridáva aj ten správny partner, s ktorým by mohli zdieľať radosť z rodičovstva? Stále viac žien sa v takejto situácii zamýšľa nad možnosťou stať sa slobodnou matkou. Tento článok sa zaoberá možnosťami, ktoré majú ženy na Slovensku, ak chcú dieťa bez partnera, a s tým spojenými úskaliami.
Rastúci trend slobodného materstva
Príbeh Nikoly, úspešnej mladej ženy, ktorá si po vysokej škole buduje kariéru, je príkladom mnohých žien, ktorým začínajú "tikať biologické hodiny". Nikola si najprv chcela zapracovať na svojom pracovnom uplatnení, potom bol v pláne vlastný byt, a napokon sa jej „zoznam“ končil dieťaťom, lepšie povedané dcérkou. Muž na pomyselnej listine prianí nebol. Mnohé ženy, podobne ako Nikola, sú unavené z hľadania "pána Božského" a zvažujú možnosť materstva bez partnera. Preto na dvere centier asistovanej reprodukcie klope čoraz viac úspešných a solventných žien, ktoré sa chcú stať matkami.
Asistovaná reprodukcia na Slovensku: Obmedzenia pre slobodné ženy
Asistovaná reprodukcia je pomerne mladý odbor medicíny. Prvé „dieťa zo skúmavky“, Louise Brownová, sa narodilo v roku 1978 vo Veľkej Británii. Hoci je asistovaná reprodukcia pre mnohé páry nádejou, na Slovensku platí legislatíva, ktorá asistovanú reprodukciu umožňuje iba párom. Kedysi to bolo ešte striktnejšie a o dieťa touto cestou sa mohli pokúšať iba manželské páry. Dnes je to už umožnené aj párom (muž a žena), ktoré nie sú zosobášené, ale svoje spolužitie musia potvrdiť čestným prehlásením, že žijú v spoločnej domácnosti. To znamená, že slobodná žena na Slovensku nemôže podstúpiť umelé oplodnenie za pomoci darcovských spermií v centre asistovanej reprodukcie.
Alternatívne cesty k materstvu bez partnera
Hoci legislatíva na Slovensku nepraje slobodným ženám, ktoré túžia po dieťati, existujú aj iné možnosti, ako sa stať matkou:
- Umelé oplodnenie v zahraničí: V niektorých krajinách Európskej únie, ako napríklad v Španielsku, Dánsku, Belgicku alebo Holandsku, je umelé oplodnenie slobodných žien legálne. Ženy, ktoré sa rozhodnú pre túto možnosť, musia vycestovať do zahraničia a podstúpiť tam všetky potrebné procedúry.
- "Dohoda" so známym: Niektoré ženy sa rozhodnú pre "dohodu" so známym, ktorý súhlasí s tým, že bude vystupovať ako partner pred klinikou asistovanej reprodukcie. Táto možnosť je však komplikovaná a vyžaduje si právne ošetrenie, aby sa predišlo neskorším problémom s určením otcovstva a právami na dieťa.
- Prirodzené počatie so známym: Ďalšou možnosťou je dohodnúť sa so známym na spoločnom splodení dieťaťa, pričom matka zostane slobodná. Aj v tomto prípade je dôležité právne ošetriť všetky aspekty rodičovstva a výchovy dieťaťa.
- Adopcia: Hoci je adopcia náročný a zdĺhavý proces, pre niektoré ženy môže byť cestou k naplneniu túžby po materstve. Na Slovensku je však adopcia slobodnou osobou pomerne zriedkavá a uprednostňujú sa manželské páry.
Príbehy žien, ktoré sa rozhodli pre materstvo bez partnera
Zuzana, Alena, Irena a Andrea sú štyri ženy, ktoré sa rozhodli otehotnieť bez stáleho partnera. Nebola to ich vytúžená cesta. Dnes sú slobodné matky. Ich príbehy ukazujú rôzne cesty a s tým spojené výzvy:
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalé zábery detí
- Zuzana: Po ukončení vysokej školy sa Zuzana venovala hlavne kariére a záľubám. „Zmenilo sa to až v čase, keď som mala 38 rokov. Bola som bez partnera a začala som túžiť po dieťati. Dôležitým impulzom bol rozhovor s kamarátkou, ktorá žije v Kodani. Zuzana je dnes matkou maloletého syna. Cesta k pôrodu však nebola úplne priamočiara. Jednorazová inseminácia stála tisíc eur, dnes to môže byť aj viac. Len výnimočne sa pritom oplodnenie podarí po prvom zákroku. Dáni majú podľa Zuzany veľkú databázu darcov spermií, z ktorých si ženy môžu vyberať. Darcovia museli súhlasiť s možnosťou, že po dovŕšení 18 rokov ich dieťa môže kontaktovať.
- Alena: Po dieťati túžila od mladosti a chcela ho počať vo vzťahu. Po tridsiatke sa aj preto vrátila z Anglicka na východné Slovensko, našla si prácu, kúpila byt a využívala rôzne možnosti, ako sa zoznámiť. „Nedarilo sa mi. Postupne sa začala pripravovať na alternatívu bez partnera. Na Slovensku by totiž na takýto zákrok potrebovala partnera. Alena tak začala hľadať niekoho, kto by jej s týmto obmedzením pomohol. O svojich plánoch som sa bežne rozprávala pri káve s kolegami. Alena sa s ním podľa svojich slov dohodla, že bude pred klinikou vystupovať ako jej partner. Alenino bábätko malo špeciálne zdravotné a výchovné potreby, čo si od rodiča vyžadovalo zvýšenú starostlivosť. Do toho sa kolega začal súdiť kvôli určeniu otcovstva. Dnes je to viac než sedem rokov, odkedy Alena urobila svoje životné rozhodnutie. Hovorí o vyhorení, býva často chorá, užíva antidepresíva a podstupuje psychoterapiu. Kvôli dieťaťu však potrebuje prácu na skrátený úväzok.
- Irena: Najstaršou z našich respondentiek je Irena, dieťa porodila až krátko pred päťdesiatkou. Jej príbeh je špecifický aj v tom, že porodila dcéru, ktorá nemá jej gény: vajíčko i spermie dodali darcovia. Irena žije dlhodobo v Rakúsku, kde tento spôsob otehotnenia nie je takým tabu ako na Slovensku. Odporučil ho priamo Irenin gynekológ. Kým v prvom príbehu zabezpečila zahraničná klinika Zuzane spermie, v Ireninom prípade zabezpečila vajíčko. Rolu samoživiteľky Irena podľa vlastných slov zvláda. S výchovou jej pomáhajú kamaráti, väčšinou Rakúšania, ktorí ju podporovali aj v jej rozhodnutí.
- Andrea: Andrea chcela mať dieťa od mladosti, s dlhodobým partnerom to však nevyšlo. Andrea sa teda rozhodla, že otehotnie prirodzenou cestou - so známym, s ktorým mala po rozchode milenecký vzťah. „Tak sme sa dohodli, že splodíme dieťa spolu, ale zostanem sólo mamina. K počatiu došlo rýchlo, tehotenstvo bolo relatívne bez komplikácií, dostavili sa však spory s budúcim otcom, s ktorými nepočítala. Hoci s výchovou vo vlastnej réžii počítala od samého začiatku, dnes priznáva, že jej očakávania boli naivné.
Finančné a psychologické aspekty slobodného materstva
Všetky respondentky sa zhodli, že nutným predpokladom ich rozhodnutia boli dostatočné finančné úspory. Slobodné materstvo so sebou prináša nielen finančné, ale aj psychologické výzvy. Ženy musia byť pripravené na to, že budú na výchovu dieťaťa samy a budú musieť zvládať všetky s tým spojené povinnosti. Dôležitá je podpora rodiny a priateľov, ktorí môžu pomôcť s výchovou a starostlivosťou o dieťa.
Psychologička Silvia Schmidtmayerová sa deväť rokov venuje ženám a párom, ktoré majú problémy s otehotnením. Hovorí s nimi o tom, čo prežívajú, keď sa rozhodnú ísť na umelé oplodnenie, keď to nevyjde, aj o tom, ako reagovať na tlak spoločnosti. Naša súčasná spoločnosť je nastavená tak, že ľudia vedia, ako sa viac či menej úspešne chrániť pred počatím. Žena užíva antikoncepciu, muž používa kondóm. Tým, že majú pod kontrolou, kedy dieťa mať nebudú, vzniká klamlivý pocit, že môžu mať pod kontrolou aj to, kedy ho mať budú. Ale keď sa pár rozhodne, že chce mať dieťa, a neprichádza to, zisťuje, že to pod kontrolou nemá.
Počas jedného cyklu umelého oplodnenia majú ženy rôzne pocity, niektorí to prirovnávajú k „húsenkovej“ dráhe. Na jednej strane je nadšenie, keď sa niečo darí a keď doktor povie, že od zajtra začnú s injekciami alebo s celým cyklom. Potom príde obrovský smútok, ak sa to nepodarí. A nepodariť sa to môže v ktorejkoľvek fáze. Keď sa darí, prichádza sebavedomie, že sú na dobrej ceste, a potom nastane trápenie, keď to nevyjde. Často je to frustrácia, ktorú môže striedať uvoľnenie. Časté je obviňovanie, pocit krivdy a hnevu. S takýmto balíkom emócií prídu za mnou. Ten k tomu všetkému aj prirodzene patrí, ale pre daného človeka je to veľká neznáma. To, čo malo byť jednoduché a samozrejmé, sa nedeje.
Ženy mi často v ambulancii hovoria, že sa hnevajú a závidia. Hnevajú sa na seba, že nemôžu otehotnieť, hnevajú sa na svoje kamarátky, ktoré majú deti, hnevajú sa na rodičov, na to, ako „zle ich urobili“. Nie sú pripravené na to, koľko hnevu alebo iných negatívnych - sociálne neakceptovateľných - emócií to dokáže spustiť. Povedia si, že predsa nemôžu byť takí zlí ľudia. Cítia veľký tlak spoločnosti.
Počas rokov, ktoré som na klinike, som mala možnosť vidieť rôzne smerovania a vývoje. Sú páry, ktoré to utuží a zomkne, ale zažila som aj vzťahy, ktoré to nezvládli a rozviedli sa. Niekedy je emočný pretlak taký silný, že ľudia nevedia, ako ďalej. Ženy to často vnímajú cez emócie a muži hľadajú racionálne riešenia.
Prečítajte si tiež: Povinnosti pri rozvode počas MD
Čím dlhšie trvá snaženie, tým viac sa vytráca intimita a prichádza sa do toho, že teraz treba „robiť dieťa“. Stretla som sa s tým, že muž mal v hodinkách aplikáciu, kedy má jeho žena plodné dni. Vytráca sa spontánnosť a radosť. S tým sa stretávam. Najmä ženy berú zodpovednosť na seba, majú snahu ochrániť svojich partnerov. A to aj vtedy, ak diagnostikovali problém na strane muža.
Páry sú v tejto téme veľmi zraniteľné. Takéto otázky rozozvučia tú najcitlivejšiu strunu, najmä keď sa dookola opakujú. Mala som pacientku, ktorá vnímala poznámky na jej možné tehotenstvo už ako zlomyseľnosť. Stále sa jej niekto pýtal, prečo ešte nemá deti, keď už je na ne dosť stará. Niekedy taká otázka ozaj nie je úprimný záujem o druhého, tí ľudia to okamžite vycítia. Keď niekto k deťom príde bežnou cestou, nik sa ich nepýta, ako a kde k deťom prišli a na ktorý pokus. Po čase si začnú vymýšľať. Aj klamú. Často.
Stane sa, že žene, ktorá sa snaží mať dieťa, otehotnie sestra. Predtým majú pekný, dôverný vzťah, ale keď otehotnie, nedokáže sa s ňou baviť. Môže to zasiahnuť extrémne. Sestra jej dovtedy mohla byť najbližšou osobou, potom otehotnela a zrazu to ich vzťah zničí. A ak ide ešte o mladšiu sestru, neplánovane, na prvýkrát, môže to spustiť lavínu emócií.
V procese umelého oplodnenia žena dostáva veľa hormónov. Je to veľmi individuálne. Sú ženy, ktoré to znášajú vyslovene zle a niektoré vyslovene dobre. Sú ženy, ktoré to opisujú ako emocionálnu zlú, až depresívnu skúsenosť. Mala som pacientku, ktorá mala v čase stimulácie silné suicidálne myšlienky. Nedá sa na to celkom pripraviť, možno si skôr treba uvedomiť, že v každom momente procesu to môže aj nevyjsť, že úspech garantovaný nie je. Už na začiatku vám lekár môže povedať, že máte diagnózu, o ktorej ste dovtedy nevedeli. Tá môže znemožniť mať vlastné dieťa. Potom sa to môže pokaziť v tom, že vaječníky nereagujú tak, ako by mali. Alebo sa nepodarí vajíčka oplodniť. Alebo sa môže podariť ich oplodniť, ale nedelia sa ďalej. Možností je veľa, pri tom všetkom ťaživom však dodávam, že jedna z možností je, že to vyjde.
Ak by jej niekto povedal, že sa to podarí, keď bude piť tri litre mrkvovej šťavy denne, pila by aj päť. Ale nikto vám takú radu nedá, lebo nik nevie, čo by mala robiť, aby sa to podarilo. Počas týchto dvoch týždňov si žena doma urobí aj niekoľko tehotenských testov. Väčšinou nie sú pozitívne, lebo je to priskoro, ale má to veľký vplyv na psychiku. „Nestresuj sa.“ „Nemysli na to.“ Vždy, keď mi toto pacientky povedia, pýtam sa ich: A dá sa na to nemyslieť? Nedá. V našom dotazníku jedna pacientka napísala: „Prídem domov a cítim to všade.“ Vnímam to podobne, keď prídem na kliniku, v čakárni to visí vo vzduchu. Dusno a otázky, ako ďalej. Nedá sa ani nestresovať. Dá sa to veľmi ľahko povedať, ale realita je iná. Ak im chce blízka osoba pomôcť, nech ich vypočuje a spýta sa, čo by pre ne mohla urobiť.
Prečítajte si tiež: Otehotnenie: Komplexný sprievodca
So sociálnymi sieťami a s tým, ako všetci prezentujú svoje rodinné životy a šťastné rodinné dovolenky. Naprieč sociálnymi sieťami sa viac či menej prezentuje, že zmysel života sú deti a rodina. Na tom nie je nič zlé do momentu, ktorým sa párom bez detí dostáva pohľad, že ich život nemá zmysel. Mať deti je prirodzená súčasť života, nato sme tu. Ale ak v živote niekoho z akéhokoľvek dôvodu dieťa nie je, môže život napĺňať aj cez niečo iné. Je to veľmi ťažké, keď zovšadiaľ cítia tlak, že len dieťa prinesie životu zmysel. Nepomáha im, ak si čítajú diskusie na internete, aj keď sú o umelom oplodnení a o tom, ako to niekomu podarilo alebo naopak. Spolu sa rozprávame o pocitoch, snažíme sa ich utriediť a dôležité je, aby to prijali.
Niekedy prídu aj sami, bez partnerky. Muž hovoril o tom, ako prišiel na stavbu s kanistrom benzínu, pripravený stavbu podpáliť. Prežíval nával toľkých pocitov a myšlienok, že nevedel, čo s tým tlakom spraviť. Toto mu prišlo ako jediné riešenie. Nakoniec to neurobil, ale chcem tým povedať, že aj muži si nesú svoje bremeno, len o tom tak často nehovoria. Očakávania na mužov sú, že budú stáť pri žene a zvládnu to. A oni sa snažia byť oporou. Iný muž si dokonca pichal injekciu do brucha, aby zažil to, čo musela zažívať jeho partnerka. Nemali by sme mužom v tejto téme krivdiť.
Predstavte si ženu, ktorá prechádza piatym pokusom umelého oplodnenia, má dva roky dopichané brucho od injekcií, je uzlík nervov a niekto jej povie, že nemá deti, lebo je sebecká karieristka. Dokáže to veľmi zabolieť. Rodina o tom častejšie vôbec nehovorí. Aj keď žena otehotnie spontánne, do štvrtého mesiaca sa o tom väčšinou nehovorí, lebo sa môže čokoľvek stať. Pri umelom oplodnení sa toho môže stať omnoho viac, je to rizikové. Aj preto si to nechávajú pre seba.
Jeden pacient raz povedal veľkú pravdu, že plačú za niečím, čo nikdy nebolo. Máloktoré páry to skúsia len raz. Ide vo väčšine prípadov o ženy, ktorých organizmus reaguje zle na liečbu. Najčastejšie trikrát, lebo to zaplatí poisťovňa. Ak majú ešte zamrazené embryá, využijú ešte tie. Pre každého je hranica nastavená niekde inde. Nedá sa to povedať pred prvým pokusom, lebo nevedia, ako budú reagovať, ale ak to nevyšlo po treťom či štvrtom pokuse, je dobré, ak si pár povie, dokedy to budú skúšať.
S neúspechom sa psychický stav páru zhoršuje. Väčšina, možno 90 percent párov, to má nastavené tak, že skúsia trikrát a dosť. Často muži prví vyrieknu tú fatálnu vetu, že teda budú žiť bez dieťaťa. Ak je aj problém na strane ženy, tak do toho muži netlačia. Stáva sa, že žena presvedčí muža, aby prestal fajčiť. Keď sa začnú snažiť o dieťa, ženy často nakúpia výživové doplnky pre seba aj partnera. Cvičia gravijogu, chodia k veštkyni, šamanovi, urobia čokoľvek. Ak majú pocit, že to potrebujú, nech to urobia.
Ľudí táto skúsenosť posúva k uvedomeniu si, že neberú život a veci v ňom tak samozrejme ako predtým. Vážia si veci, ktoré iní berú možno ako samozrejmosť.
Tipy pre ženy, ktoré zvažujú materstvo bez partnera
- Finančná stabilita: Uistite sa, že máte dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie seba a dieťaťa.
- Podpora okolia: Obklopte sa priateľmi a rodinou, ktorí vás podporia a pomôžu vám s výchovou dieťaťa.
- Právne poradenstvo: Ak sa rozhodnete pre "dohodu" so známym alebo prirodzené počatie, poraďte sa s právnikom, aby ste mali právne ošetrené všetky aspekty rodičovstva.
- Psychologická podpora: Nebojte sa vyhľadať psychologickú pomoc, ak sa cítite preťažené alebo potrebujete poradiť, ako zvládať výzvy slobodného materstva.
- Zamrazenie vajíčok: Ak ešte nie ste pripravené na materstvo, ale túžite po dieťati v budúcnosti, zvážte možnosť zamrazenia vajíčok.
Legislatívne zmeny: Nádej pre budúcnosť?
Súčasná legislatíva na Slovensku obmedzuje možnosti slobodných žien, ktoré túžia po dieťati. Je však možné, že sa v budúcnosti dočkáme zmien, ktoré zohľadnia aj potreby týchto žien. Diskusia o tejto téme je dôležitá a môže prispieť k tomu, že sa legislatíva prispôsobí moderným trendom a potrebám spoločnosti.