Imunitný systém je zložitý a životne dôležitý systém, ktorý chráni organizmus pred škodlivými vonkajšími a vnútornými vplyvmi. Jeho správne fungovanie je kľúčové pre udržanie zdravia a pohody. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na imunitný systém, jeho vývoj, funkcie, poruchy a faktory, ktoré ho ovplyvňujú, vrátane očkovania.
Úvod do imunitného systému
Základnou funkciou imunitného systému je obrana organizmu proti cudzorodým látkam. Je prepojený s nervovým a endokrinným systémom a plní informačnú a riadiacu funkciu. Jeho dôležitou vlastnosťou je schopnosť „učiť sa a adaptovať sa novým podmienkam”. Dôležitá je nielen ochrana voči vonkajším škodlivinám, ale aj proti vnútorným vplyvom ako sú poškodené, či staré bunky. Dôležitá je aj tolerancia voči neškodným podnetom akými sú potraviny a vlastné bunky. Jeho základnou zložkou sú bunky, ktoré vykonávajú imunitné funkcie.
Vývoj imunitného systému
Celý proces je veľmi zaujímavý - bunky IS sa u dieťaťka vyvíjajú už v tele matky. Základnými školami pre ne sú týmus a kostná dreň. V týmuse sa z niektorých buniek stane koordinátor, z iných tzv. zabijak. V kostnej dreni sa biele krvinky špecializujú na tvorbu protilátok, ktoré zabezpečujú obranu proti patogénom (tzv. humorálna imunitná reakcia).
Typy imunity: Prirodzená a získaná
Imunitný systém sa skladá z dvoch hlavných typov imunity:
- Prirodzená imunita (nešpecifická, vrodená): Predstavuje prvú líniu v obrane proti patogénom a iným škodlivinám. Je charakteristická rýchlou odpoveďou a riadi sa pravidlom: „všetko alebo nič“. Nemá imunologickú pamäť a prebieha stále rovnako.
- Získaná imunita (špecifická, adaptívna): Predstavuje druhú líniu v obrane organizmu. Nastupuje pomalšie, ale je schopná rozoznať obrovské množstvo podnetov. Po opakovanom kontakte s tým istým antigénom vzniká vďaka nej imunologická pamäť. A práve vďaka nej je odpoveď imunitného systému po opakovanom podnete rýchlejšia a výraznejšia.
Faktory ovplyvňujúce imunitný systém
Dôležitú úlohu pri formovaní obranyschopnosti má genetika. Imunitný systém je úzko prepojený s nervovým. Veľmi ho ovplyvňuje myslenie a stres. Nie všetky trojročné deti sú rovnako pripravené na vstup do kolektívu. Nielen z hľadiska vývoja imunity, ale aj z emočnej a psychickej stránky. Dlhodobý stres, pocit úzkosti pri opustení matky vplývajú neraz u dieťaťa aj na oslabenie jeho obranyschopnosti. Svoje zohráva aj výživa, životný štýl, očkovanie a pridružené ochorenia.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Imunita u detí: Od novorodenca po školáka
Imunitný systém novorodenca je plne vybavený, avšak plná výbava sa nerovná plná funkčnosť. Systém je nezrelý, nemá ešte vybudovanú tzv. špecifickú pamäť. Príroda to však vyriešila geniálne! Matka dáva dieťatku cenný dar - vlastné protilátky, ktoré ho budú chrániť počas prvého polroka života. U dojčiat sa odlišuje obdobie prvých 5 až 6 mesiacov, keď ešte pôsobia protilátky od matky a druhý polrok, v ktorom postupne dozrievajú jednotlivé zložky imunity. Tento proces je pozvoľný, niektoré súčasti dozrejú až v puberte. Dieťa nie je zmenšeným dospelým. Dojča nevie odpovedať primerane na určité podnety, napr. niektoré druhy baktérií a preto nepatrí do kolektívu - imunitný systém nie je ešte pripravený na nápor infektov. V novorodeneckom období sa môžu prejaviť niektoré závažné primárne imonodeficiencie, napr. V dojčenecko-batolivom období dochádza k pozvoľnému dozrievaniu imunitného systému. Najskôr dozrievajú zložky nešpecifickej imunity. Postupne klesá koncentrácia materských imunoglobulínov. Vzhľadom na pomalý nástup vlastnej tvorby imunoglobulínov a zaroveň poklesu hladín materských okolo 4 až 6 mesiaca sa vyskytuje tzv. prechodná hypogamaglobulinémia (pokles hladín imunoglobulínov). Až do druhého roku života detí je prítomná slabá reaktivita imunitného systému na polysacharidové antigény. Práve tieto sa ale vyskytujú v púzdrach baktérií ako Streptococcus pneumónie - pneumokok, Hemophillus influenze, Neisseria meningitidis - meningokok. Práve preto sú deti do 2 rokov ohrozené týmito infekciami. Ich imunitná odpoveď je už dokonalejšia. V porovnaní s dospelými im ale chýba tzv. imunologická pamäť, pretože ich IS sa ešte nestretol s mnohými patogénmi. Nie je potrebné sa u škôlkarov báť prechodných nachladení. Ich imunita sa musí vycvičiť. Chybou je, ak dieťa nemá po vážnejšej chorobe čas na zotavenie. Nedoliečené, predčasne znovu poslané medzi svojich rovesníkov, je adeptom na vznik tzv. sekundárnej poruchy imunity. Rovnako je chybou posielať do škôlky infekčne choré dieťa. Obdobie predškolákov je obdobím nárastu prejavov prieduškovej astmy a alergickej nádchy. Prejavujú sa aj ľahšie formy porúch imunity (deficiencia IgA, podtried igG). Deti s poruchami imunity patria jednoznačne do rúk imunológa a mali by sa vhodne liečiť. V tomto období sa stretávame aj s prejavmi autoimunitných ochorení ako je cukrovka - diabetes mellitus 1. Ich bunková a veľká časť humorálnej imunity pracuje už efektívne, hoci stále dochádza k zvyšovaniu hladín určitých protilátok (IgG, IgA). Školák, ktorý navštevoval škôlku, má už slušnú imunologickú pamäť.
Imunita v puberte a dospelosti
Významná je aj puberta, kedy sa u časti detí stretávame s dysbalanciou rovnováhy IS. Práve v období puberty veľa detí mieri do imunologických ambulancií. Z porúch imunity sa v tomto období častejšie diagnostikuje tzv. Ich IS by mal byť na vrchole svojej funkčnosti. Týmus, detská žľaza, zaniká.
Poruchy imunitného systému
Poruchy vo fungovaní IS sa môžu prejaviť jednak znížením jeho funcie a zložiek IS (imunodeficiencie), alebo prehnanou reakciou na podnety (alergie či autoimunitné ochorenia). Keď IS nepracuje, ako má, je za tým porucha. Rozoznávame primárne a vrodené. Celkovo je ich asi 100 typov, pričom až 70 % sú tzv. humorálne deficity, ktoré sa klinicky prejavujú už vo veku okolo 6. mesiaca života. Prejavujú sa predovšetkým ako zápaly stredného ucha, pľúc, priedušiek. Asi 30 % pripadá na bunkové a iné poruchy imunity. Pri imunologickom vyšetrení hrá dôležitú úlohu anamnéza. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a informácie, ktoré lekárovi poskytne, sú často kľúčové. Prax dokazuje, že za poruchami imunity u detí často stoja iné príčiny, kvôli ktorým dochádza k prechodnému, či trvalému postihnutiu imunitných funkcií. Ide o tzv. sekundárnu imunodeficienciu, ktorá vzniká z rozmanitých príčin, napr. ako dôsledok vrodených a metabolických ochorení, infekcií, krvných a onkologických ochorení, úrazov. V rámci vyšetrení zisťuje imunológ u pacienta stupeň poškodenia IS. Po nájdení príčiny navrhne vhodnú terapiu. Neodporúča sa rodičom púšťať sa do samoliečiteľstva. Môže to oddialiť diagnostiku závažnej choroby, ktorá je možno v pozadí stavu. Pri správne určenej diagnóze je k dispozícii široká škála imunomodulačných liekov. Niektoré obranyschopnosť stimulujú, posilňujú, iné brzdia nevhodné reakcie. Pri určitých typoch ochorení siaha imunológ k antivirotikám, pri iných po biologických preparátoch, bakteriálnych lyzátoch. Využívajú sa prípravky z rastlinných a živočíšnych enzýmov, betaglukány, echinacea, morské riasy, probiotiká, prebiotiká, ženšen a iné. V období viróz je vhodné zvýšiť príjem čerstvej zeleniny a ovocia. Osvedčené sú čerstvé zeleninové šťavy, vhodná je aj kvalitná pitná voda, a to nielen počas teplých dní. Vhodné je preplachovanie nosa, inhalácie, úprava stravy, saunovanie.
Očkovanie: Podpora imunitnej odpovede
Očkovanie je proces, pri ktorom sa do tela vpraví oslabený alebo usmrtený patogén (vírus alebo baktéria) alebo jeho časť, aby sa stimulovala imunitná odpoveď a vytvorila imunologická pamäť.
Názory na očkovanie a odporúčania
Očkovanie by bolo len odporúčané, a tie vakcíny, ktoré by boli štátom plošne odporúčané, by boli pre pacienta bezplatné, ostatné by boli pacientom hradené (tak je to napr. v Nemecku). Povinnosť lekára hlásiť nežiaduci účinok by som zaťažil ešte aj pokutou v prípade, že by pacient preukázateľne lekára oboznámil a lekár následky nehlásil na ŠÚKL. Potom by som prikročil k zmenšeniu záťaže detí očkovaním, a to nasledovným opatrným spôsobom: Zrušil by som absolútne neodôvodnené vakcíny, ako napr. plošne hepatitída B u dojčiat. Potom by som zrušil z plošného očkovania vakcíny, ktoré nemajú jasne preukázaný celkový prevažne pozitívny vplyv, ako sú pneumokoky, hemofilus B a chrípka. Ďalej, zrušil by som preočkovanie proti čiernemu kašľu u 6- a 13-ročných, pretože pre nich nemá v tomto veku už význam a má príliš krátku životnosť a priveľké riziko. Očkovanie proti tetanu by som posunul najskôr až po 1. roku života, pretože menšie bábätko sa príliš nemá ako nakaziť (rodičia ho snáď nenechávajú loziť medzi hrdzavými klincami). Nechal by som štát zaplatiť klinické štúdie dostupných a v praxi už ("neoficiálne") odskúšaných možností liečby záškrtu, tetanu, čierneho kašľa, osýpok, polio a hepatitídy A a v prípade úspechu by som zrušil plošné (aj odporúčané) očkovanie, pretože načo očkovať plošne proti ľahko a bezpečne liečiteľným chorobám, a rskovať nežiaduce účinky očkovania. Polio by som z plošného očkovania možno zrušil v každom prípade, pretože sa u nása už 50 rokov nevyskytlo, a u dospelých je omnoho ťažšie než u detí, a dospelí sa napriek tomu nepreočkovávajú, hoci má vakcína obmedzenú dĺžku účinku (inaktivovaná len pár rokov), čiže ak nie sú ohrození dospelí, tak deti o to menej. Plošné očkovanie proti mumpsu a rubeole by som zrušil okamžite, pretože pomer rizika a možného prínosu je zlý a tieto choroby sú omnoho nebezpečnejšie v dospelosti, kedy už akákoľvek ochrana z očkovania je dávno preč (ak vôbec bola), preto je prínosnejšie nechať deťom možnosť prekonať ich v detstve, kedy majú mierny priebeh, a získať celoživotnú imunitu (tieto choroby navyše trénujú imunitu a po ich prekonaní klesá napr. riziko rakoviny). Ponechal by som pre dospelé ženy možnosť bezplatného očkovania proti rubeole v prípade záujmu. Pre posilnenie celkovej odolnosti, zaviedol by som bezplatnú dostupnosť vitamínu D3 pre každého v období od septembra do apríla a vitamínu C nepretržite. Nechal by som štát zaplatiť výskum, aké sú skutočne potrebné dávky týchto vitamínov pre udržanie dobrého zdravia. Nechal by som PNku preplácať do výšky 90% mzdy (v Nemecku majú až 95%) a zaviedol by som povinnosť zamestnávateľa poslať zamestnanca k lekárovi v prípade, že napr. kašle alebo javí iné známky akútneho ochorenia. Pretože teraz ľudia prechádzajú choroby zo strachu o peniaze a o zamestnanie a potom sú nedoliečení, stále viac chorí a hrozia vážne komplikácie (jeden náš asi 30-ročný kolega má poškodené srdce, lebo niekoľkokrát prechodil chorobu).
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Riešenie následkov očkovania pomocou homeopatie
O očkovaní sa vo Vitalite, rôznych časopisoch aj na internete písalo už mnoho a máme veľa informácii o zložení vakcín, ich účinkoch, aj nežiadúcich účinkoch, ale je len málo informácií o tom aké sú možnosti liečenia prípadných následkov po očkovaní. Reakcie na očkovanie bývajú rôzne - horúčky, začervenanie alebo opuch v mieste vpichu vakcíny, kožné alergické reakcie na niektorú zo zložiek očkovacích látok, nepokoj a plač, opuchy lymfatických uzlín, kašeľ alebo opakujúce sa laryngitídy alebo bronchitídy. Objavujú sa však aj oveľa závažnejšie ťažkosti - encefalitický plač, zápaly kĺbov, poruchy motoriky, komunikácie, dokonca hluchota, neurologické problémy ako zášklby, tiky, vážne kŕče, epilepsia. K ďalším možným následkom očkovania patria poruchy imunity, ako sú alergie, anafylaktický šok a autoimunitné ochorenia (sclerosis multiplex, reumatoidná artritída, ulcerózna kolitída, diabetes mellitus prvého typu). Významným problémom po očkovaní môžu byť poruchy správania, napríklad hyperaktivita a autizmus. Ak chcete znížiť riziko nežiadúcich následkov očkovania, dajte dieťaťu pred a po očkovaní homeopatický liek vyrobený z vakcíny, ktorá bude, resp. Ak sa vyskytne náhla a vysoká horúčka, pri ktorej je dieťa veľmi rozpálené, má veľmi červené horúce líčka a studené rúčky a nôžky, potom mu podajte homeopatikum Belladonna 30 C, 3x po hodine. Ak je miesto vpichu veľmi opuchnuté, červené a horúce ako keď vás poštípe včela podajte homeopatikum Apis 30 C a potrite opuch masťou Traumeel. V prípade, že sa dieťa po očkovaní sťažuje, že ho bolia svaly, je veľmi unavené a nič nevládze len chce ležať a spať môžete dať Gelsemium 30 C. Homeopatia je terapia, pri ktorej je dôležité nájsť príčinu ochorenia a podľa príčiny a samozrejme aj sprievodných fyzických príznakov potom nájsť vhodný liek. Príčin však môže byť mnoho a nie vždy je jednoduché ich odhaliť. Príčina chrípky alebo prechladnutia môže byť napríklad, že sa spotíme a potom nás ofúkne vietor, že sme dlhšiu dobu na studenom vetre, príčina bolestí žalúdka môže byť, že sme sa prejedli mastného jedla alebo že sme zjedli niečo pokazené prípadne to prehnali s alkoholom. Príčina migrény môže byť hlboký smútok alebo preťaženie zo starostlivosti o chorých členov rodiny. V každom prípade sa dá povedať, že niekedy naozaj nie je ľahké tú pravú príčinu odhaliť. Ako príklad použijem možno trochu extrémny prípad chlapca, ktorý uvádza vo svojej knihe „Autizmus“ holandský homeopat Dr. Tinus Smits. Tento chlapček mal chronický kašeľ a ani dobre vybrané homeopatiká na základe prítomných príznakov nezaberali. Dr. Tinus Smits pátral v živote dieťaťa, v tehotenstve jeho matky, až nakoniec sa spýtal aj na všetky očkovania rodičov a zistil, že rodičia chlapčeka dostali očkovanie pár mesiacov pred počatím dieťaťa. Rozhodol sa, že dieťaťu dá homeopaticky vyrobený liek z vakcíny, ktorú dostali jeho rodičia a stal sa zázrak. Chlapček po dlhej dobe prestal kašľať. Dr. Tinus Smits je známy svojou CEASE metódou liečby, ktorá kombinuje klasické použitie homeopatík s izopatikami vyrobenými z liečiv alebo chemických látok, ktoré mohli spôsobiť narušenie zdravia. Dr. Tinus Smits hovorí, že každá vakcína zanecháva v organizme akúsi energetickú stopu, ktorá môže spôsobovať problémy aj v ďalších generáciách. Imunitný systém sa skladá z dvoch dôležitých častí, z humorálnej (je to zložka imunity založená na tvorbe protilátok) a z celulárnej imunity (bunková imunita), ktorú zabezpečujú dva typy buniek, tzv. T-lymfocyty, pomáhačské bunky, ktoré rozpoznajú „votrelcov“, a zabíjačské NK-bunky, ktoré ich zlikvidujú. NK-bunky sú významné najmä v obrane proti vírusom a nádorom. Očkovacie látky spôsobujú presun z bunkovej imunity na humorálnu imunitu, čo následne vedie k oslabeniu imunitného systému. Po tretie je nutné nastoliť metallothioneinovú funkciu v črevách a mozgu pomocou užívania zinku. Zinok užívame v askorbátovom komplexe (Vitamín C rozpustný vo vode kombinovaný s draslíkom, magnéziom a zinkom). Tento komplex tiež obnovuje celistvosť čriev. Nakoniec, na špecifické prejavy autistického správania je potrebné nájsť vhodný konštitučný homeopatický liek. Sacharum officinale a ďalšie konštitučné lieky sú dôležitými zložkami na obnovenie očného kontaktu, kontaktu s okolitým svetom a emóciami. Detoxikácia sa robí pomocou izoterapie, to znamená, že vakcína, ktorá spôsobila ťažkosti sa použije ako základ pre výrobu homeopatického lieku v rôznych potenciách. Následne sa podáva v potenciách 30 C, 200 C, 1 M a 10 M. Názory na spôsob detoxikácie sa môžu rôzniť v závislosti od skúseností homeopata. Pôvodná schéma podľa Dr. Smitsa podáva vakcíny vo vzostupnom rade a nepodáva ďalšiu vakcínu, kým trvá reakcia na podanú potenciu. Ja osobne aj s niekoľkými kolegami máme skúsenosti, že rýchlejšie výsledky sa dajú dosiahnuť po podávaní vakcín v zostupnom rade a častejším opakovaním. O zostupnom spôsobe dávkovania hovorila aj Dr. Yvonne Pernet, ktorá bola blízkou kolegyňou Dr. Tinusa Smitsa, keď prednášala v Bratislave na seminári Slovenskej akadémie klasickej homeopatie. Tak ako každá veda, aj homeopatia a jej spôsoby sa menia a vyvíjajú. Každý homeopat bude mať pravdepodobne aj rôzne skúsenosti s detoxikáciou a podávaním konštitučného lieku. V niektorých prípadoch zaberie lepšie konštitučný liek, inokedy sa veci pohnú až po podaní detoxikačných liekov. 4-ročný chlapček, mama o ňom hovorí, že je autista na 30%. Problémy začali po očkovaní MMR vakcínou. Po očkovaní dostal zápal pľúc a priedušiek a bol preliečený antibiotikami. O týždeň na to sa začal inak správať. Nereagoval na meno, chýbal očný kontakt, nevšímal si okolitý svet, komunikoval len keď niečo chcel, inak nereagoval. Často z ničoho nič plakal a hneval sa. Často si dával ruky na uši. Mama odo mňa chcela len detoxikáciu vakcínou. Zároveň robila iné opatrenia - zmenila stravu, chodila na kraniosakrálnu terapiu a aj na terapiu biofeedback. Po roku nastalo zlepšenie stavu o 70%. Po detoxikácii vakcínou bol najprv veľmi mrzutý a podráždený, ale potom sa upokojil a začal reagovať na pokyny rodičov, na svoje meno, aj na to čo od neho žiadali, zlepšil sa očný kontakt. 6-ročný chlapec, veľmi živý, veľa a rýchlo rozpráva, nebojácny, neposedí, nesústredený, rýchlo mení témy. Zle spí od troch mesiacov, keď bol očkovaný Hexa vakcínou. Má alergiu na mlieko. Keď mu dali v jednom roku života jogurt dostal anafylaktický šok. Potom to prešlo do peľovej alergie, ktorá sa prejavuje nádchou a kašľom. Mama si myslí, že jeho problémy sú spôsobené očkovaním a preto sme sa rozhodli urobiť detoxikáciu vakcínami. Pri prvej dávke izopatika vyrobeného z Hexa vakcíny dostal nádchu a 2 týždne kašľal, potom nádcha a kašeľ ustúpili a odvtedy nemá žiadne prejavy sennej nádchy. Ak má prechladnutie, rýchlo sa s ním vysporiada a neprejde už do kašľa. Stratila sa aj alergia na mlieko. Nebýva tak často chorý. Okrem toho sme podávali aj konštitučné lieky, ktoré mu pomohli lepšie sa koncentrovať, prestal sa báť tmy a používať vulgárne slová. 4-ročného chlapca priviedla mama s tým, že nerozpráva. Mama si myslí, že to súvisí s očkovaním. Chlapec nechce rozprávať, používa len asi 10 jednoslabičných slov, nemá záujem sa niečo dozvedieť, nechce čítať knižky, nepýta sa, niekedy sa prejavuje akoby nerozumel tomu, čo mu mama hovorí. Je živý, robí si čo chce, nereaguje na pokyny mamy. Oproti iným deťom má trochu oneskorený vývoj, čo pravdepodobne súvisí s neschopnosťou komunikovať, pretože fyzicky aj intelektovo je veľmi zdatný. Po detoxikácii vakcínou nastal výrazný pokrok v porozumení toho, čo mu hovoria, začal viac rozprávať, dokonca skladá slová do vety, začal mame nosiť knižky, aby mu z nich čítala. Lepšie sa s ním dá dohodnúť, nie je už taký extrémne tvrdohlavý. Neskôr sme detoxikačné vakcíny opakovali a po každom cykle sa reč ďalej zlepšovala, aj keď stále nie je perfektná. 7-ročný chlapec po očkovaní prestal rozprávať, kričal a dostal epileptické kŕče. Zo skúseností vieme, že detoxikáciu treba viac krát opakovať na to, aby sa dosiahla úplná rovnováha organizmu a tiež je dôležité podávať dobre vybrané konštitučné lieky. Jedno bez druhého nemá plný účinok. Preto aj keď to vyzerá jednoducho, každá detoxikácia, aj výber konštitučného lieku patrí do rúk profesionálneho homeopata.
Čo sú ochorenia imunitného systému?
Hlavnými predstaviteľmi imunitného systému sú biele krvinky (leukocyty), ktorých je viacero druhov. Niektoré imunitné bunky sa dokážu premieňať podľa potreby. Príčiny oslabeného imunitného systému bývajú niekedy genetické - znamená to, že s poruchou sa narodíme (imunodeficientné stavy). Iné nie sú genetické, niektoré vieme ovplyvniť.
Príčiny oslabeného imunitného systému
Imunitný systém býva oslabený po špecifických infekciách - napríklad osýpky, pri chronických chorobách spôsobených nesprávnou životosprávou či fajčením - cukrovka 2. typu, obezita a podobne, po liečbe cytostatikami napríklad pri rakovine. Často za oslabením imunitného systému stojí priamo porucha mikrobiálnej rovnováhy v črevách či inde v tele. Zdravé črevá so správnymi baktériami sú dôležité pre správne fungovanie imunity.
Poruchy regulácie a nadmerná aktivácia imunitného systému
Inou kategóriou je porucha regulácie alebo nadmerná aktivácia imunitného systému. Prejavujú sa alergiou (sennou nádchou, astmou, ekzémom) alebo autoimunitnými chorobami. Telo pri alergii neprimerane silno či dlho bojuje proti cudzorodým časticiam. Pri autoimunitných chorobách bojuje proti vlastným bunkám. Slabá imunita môže byť vrodená, geneticky podmienená. Prejavuje sa častými infekciami, ktoré spôsobujú aj mikroorganizmy neškodné pre zdravého človeka. Priamou príčinou bývajú rôzne poruchy bielych krviniek, napríklad nedostatočná tvorba protilátok, pomalé biele krvinky, nedostatočná tvorba rôznych látok, ktorými imunitný systém navzájom komunikuje.
Faktory, ktoré podkopávajú imunitný systém
Slabý imunitný systém môžu mať aj ľudia, ktorí sa s poruchou imunity nenarodili. Nadmerné užívanie alkoholu, fajčenie, nesprávna strava s nedostatkom zeleniny podkopávajú „nohy“ nášmu imunitnému systému. Prispieva aj nedostatok spánku, stres a sedavý spôsob života.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Príčiny alergií a autoimunitných ochorení
Nadmerne aktivovaný imunitný systém pri alergiách či astme má neznámu príčinu. Vedci predpokladajú určitý vplyv prehnane sterilného prostredia v detstve, zrejme aj podiel genetiky. Štúdie zistili, že deti, ktoré bývajú v kontakte s hospodárskymi zvieratami a prírodou, mávajú menej alergií. Všetky príčiny alergií sú však pre nás stále neznáme.
Podobná situácia je s autoimunitnými chorobami. V tomto prípade imunitný systém útočí proti vlastným bunkám. Pozadie ostáva neznáme, úlohu často hrá aj genetika. Ak sú imunodeficientné stavy vrodené, prejavia sa ešte v detstve. Deti trpia častými zápalmi najmä stredného ucha, prínosových dutín, angínami, zápalmi priedušiek, močových ciest či tráviaceho traktu, majú opakované kožné infekcie, abscesy v tkanivách. Infekcie nereagujú dostatočne na podávanú antibiotickú liečbu, bývajú niekedy spôsobené patogénmi, ktoré u zdravých ľudí nerobia problém. Deti neprospievajú, môžu trpieť častými hnačkami. Orientačne možno povedať, že pri nedostatočnej tvorbe protilátok môžete častejšie trpieť bakteriálnymi infekciami, kým pri poruche bunkovej imunity (špeciálnych typov bielych krviniek) vás skôr ohrozujú vírusové či parazitárne infekcie.
Diagnostika a liečba porúch imunity
Ak máte podozrenie na poruchu imunity, obráťte sa na svojho všeobecného lekára. Vyšetrí vás a následne pošle k imunológovi, ktorý urobí potrebné vyšetrenia prevažne z odberu krvi. Vďaka nemu zistí množstvo a funkciu jednotlivých zložiek imunitného systému. Niektoré vrodené imunodeficiencie odhalia genetické testy. Na zistenie alergií existujú takzvané prick testy. Lekár vám do kože aplikuje najčastejšie alergény. Podľa reakcie vyhodnotí, s ktorými môžete mať problém. Autoimunitné choroby sa zisťujú pomocou odberu krvi či zobrazovacích metód, kde je vidieť špecifické poškodenie niektorých orgánov. Imunodeficientné stavy sa liečia podľa príčiny. Pri vrodených imunodeficienciách je najčastejšia porucha protilátok. V liečbe je potrebné ich dopĺňať. Iné spôsoby liečby zahŕňajú preventívne podávanie antibiotík. Ťažké stavy sa niekedy riešia transplantáciou kostnej drene. U niektorých pacientov do úvahy prichádzajú biologická liečba či transplantácia týmusu, génová terapia a podobné, skôr ojedinelé druhy liečby. Ak trpíte takouto poruchou imunity, budete tieto lieky užívať aj niekoľkokrát do roka. Bežná liečba alergií spočíva v utlmení nadmerných reakcií imunitného systému antihistaminikami či v ťažších prípadoch kortikoidmi. Liečba býva často sezónna. Zaujímavou metódou je alergénová imunoterapia, ktorá vám pomôže zbaviť sa prirodzeným spôsobom bežných liekov na alergiu. Zjednodušený princíp alergénovej imunoterapie je postupné podávanie alergénu, ktorý vám robí problém. Začne sa v minimálnom množstve, postupne sa množstvo alergénu navyšuje, aby ho imunitný systém toleroval. Liečba autoimunitných chorôb závisí od konkrétneho typu choroby. V zásade však lieky zvyčajne tlmia imunitný systém, aby neútočil proti zdravým bunkám tela. Klasická liečba využíva napríklad kortikoidy či cytostatiká. Biologická liečba využíva monoklonálne protilátky, ktoré sú presne cielené na konkrétnu zložku imunity. chorí na cukrovku 2. Vyššie riziko infekcií máte aj pri nekvalitnej strave - nedostatok bielkovín, vitamínov a stopových prvkov v strave, podvýživa. Veľký priestor na „samoliečbu“ a prevenciu vzniká pri získanom oslabení imunity. Zmenou životosprávy môžete urobiť zázraky.