Súrodenecký vzťah je jedným z najdlhšie trvajúcich vzťahov v živote človeka, sprevádzajúci nás od narodenia až do smrti. Bratia a sestry spolu trávia v detstve najviac času, zdieľajú spoločné zážitky a učia sa prekonávať prekážky. Avšak, situácia sa mení, keď do rodiny vstúpi dieťa s postihnutím. Vtedy sa pozornosť rodičov a opatrovateľov prirodzene sústreďuje na jeho potreby, čo môže mať významný dopad na ostatných súrodencov. Títo súrodenci, často označovaní ako „sklenené deti“ alebo „neviditeľní súrodenci“, môžu čeliť špecifickým výzvam, ktoré si vyžadujú porozumenie a adekvátnu podporu. V odborných článkoch sa týmito pojmami označujú súrodenci detí s postihnutím.
Fenomén "sklenených" a "neviditeľných" detí
Sklenené dieťa je zvyčajne opísané ako dieťa, ktoré vyrastá v tieni súrodenca so závažnými zdravotnými problémami alebo špeciálnymi potrebami. „Neviditeľný súrodenec“ je termín používaný na opis dieťaťa v rodine, ktoré sa cíti prehliadané alebo nedostáva dostatočnú pozornosť a podporu. Je kľúčové venovať pozornosť týmto fenoménom, pretože môžu mať dlhodobé negatívne dôsledky na psychologický vývoj dieťaťa.
Štúdie ukazujú, že až 80 percent ľudí s postihnutím má aspoň jedného súrodenca. Títo súrodenci prežívajú obavy, či im nehrozí podobné postihnutie; pocity viny, že oni sú zdraví; zahanbenie, že v ich rodine sa vyskytlo dieťa, ktoré je zjavne postihnuté, čo zneužívajú neraz neprajní rovesníci; utiahnutie sa do seba ako prejav neprimeraného spracovania záťažovej situácie spojenej s opaterou hendikepovaného dieťaťa v rodine. Deti veľmi pozorne strážia prerozdeľovanie rodičovskej lásky a častou príčinou negatívnych súrodeneckých vzťahov býva práve žiarlivosť.
Možné dôsledky pre "sklenené" deti
„Sklenené“ alebo „neviditeľné“ deti často trpia pocitmi menejcennosti, nízkym sebavedomím a môžu mať problémy s vytváraním zdravých vzťahov v dospelosti. Vo vzťahoch sa môžu cítiť neistí alebo môžu mať tendenciu k nadmernému prispôsobovaniu sa potrebám druhých. Štúdie ukázali, že súrodenci by mohli byť obzvlášť náchylní na to, aby problémy riešili sami v sebe namiesto toho, aby hľadali pomoc od svojich rodičov.
Špecifické výzvy, ktorým čelia súrodenci detí s postihnutím
Súrodenci detí s postihnutím čelia mnohým výzvam, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich emocionálny a sociálny vývoj:
Prečítajte si tiež: Čo dať bratovi, keď sa mu narodí dieťa?
Konfrontácia s obmedzeniami: Súrodenec bez postihnutia neraz čelí stresovým situáciám, ktoré súrodenci detí bez postihnutia prekonávať nemusia. Ide napríklad o ťažkosti v spoločnej komunikácii a interakcii, obmedzenia v spoločných aktivitách, posmech zo strany rovesníkov atď. Práve v týchto fázach sa ale dieťa učí prekonávať prekážky, vychádzať s niekým, na koho sa hnevá, s kým sa nemôže zhodnúť, komu sa musí prispôsobiť. Takto si osvojuje rôzne sociálne zručnosti, ktoré preňho budú užitočné vo vzťahoch s rovesníkmi, neskôr s dospelými.
Nedostatok informácií: Rodičia majú možnosť dochádzať na svojpomocné skupiny, hľadať informácie na internete, kupovať si knihy a dostávať sa k ďalším zdrojom podpory pre dieťa s postihnutím. Na súrodencov bez postihnutia odborníci z praxe často zabúdajú, prehliadajú ich. Tieto deti ešte zvyčajne nemajú dostatok zručností, aby si spoľahlivé informácie vyhľadali sami. Najčastejšie im ich odovzdajú rodičia, nezriedka však nevhodne.
Starostlivosť o súrodencov na dennej báze: Súrodenec bez postihnutia býva často najbližším rodičovým pomocníkom. Pomáha mu so starostlivosťou o súrodenca, môže ho svojím príkladom rozvíjať atď. Pokiaľ je však vyžadovaná pomoc neprimeraná schopnostiam dieťaťa a pokiaľ dieťa nechápe špecifiká súrodenca s postihnutím, môže byť oná pomoc málo efektívna, dokonca i kontraproduktívna. Starostlivosť o súrodencov na dennej báze: fakt, ktorý si málo uvedomujeme, je ten, že súrodenec bez postihnutia býva často najbližším rodičovým pomocníkom. Pomáha mu so starostlivosťou o súrodenca, môže ho svojím príkladom rozvíjať atď. Pokiaľ je však vyžadovaná pomoc neprimeraná schopnostiam dieťaťa a pokiaľ dieťa nechápe špecifiká súrodenca s postihnutím, môže byť oná pomoc málo efektívna, dokonca i kontraproduktívna.
Pokles rodičovskej pozornosti a rozdielnosť hraníc a výchovných štýlov: Dieťa s postihnutím potrebuje vplyvom svojich ťažkostí zákonite viac starostlivosti, v dôsledku čoho môžu rodičia k dieťaťu bez postihnutia pristupovať odlišne a (aj keď si to želajú) nemôžu mu venovať toľko pozornosti. Deti však veľmi pozorne strážia prerozdeľovanie rodičovskej lásky a častou príčinou negatívnych súrodeneckých vzťahov býva práve žiarlivosť.
Navýšenie domácich povinností, veku neadekvátna zodpovednosť, vyšší tlak na výkon: Tým, že je starostlivosť o súrodenca s postihnutím náročnejšia, rodičom zostáva menej priestoru na všetky domáce povinnosti. Tie potom často prejdú na súrodenca bez postihnutia. Niekedy rodičia v nevedomej snahe kompenzovať deficit u dieťaťa s postihnutím vyvíjajú vyšší tlak a nároky na dieťa bez postihnutia.
Prečítajte si tiež: Spiromon 5 mg pre 4-ročné dieťa
Faktory ovplyvňujúce prežívanie súrodencov
Barbora Mesárošová z Katedry psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, spolu so študentkou psychológie Luciou Chamutyovou, sa v dvoch výskumných projektoch zamerali na súrodencov detí s kombinovaným postihnutím v adolescentnom veku. Ich výskum ukázal, že ústrednou témou je prežívanie zdravých detí v týchto rodinách a úroveň ich sebaúcty, pretože bývajú niekedy odsunuté do úzadia s tým, že im nič nie je, pričom aj oni majú svoje strádania.
Výskum sa sústredili aj na porovnanie mladších, deti od 12 do 14 rokov a starších adolescentov od 15 do 18 rokov a ako zúčastnení participanti vnímajú súrodenecký vzťah. Zistili, že starší adolescenti mali pozitívnejší vzťah k postihnutým súrodencom.
Ako pomôcť "skleneným" deťom: Cesty k emocionálnemu zdraviu
Je dôležité, aby rodičia a opatrovatelia rozpoznali tieto dynamiky a snažili sa zabezpečiť, aby všetky deti v rodine dostali primeranú mieru pozornosti, podpory a uznania. Existuje mnoho detí, ktoré prekonali svoje detstvo v pozícii „skleneného dieťaťa“ alebo „neviditeľného súrodenca“ a našli cestu k emocionálnemu zdraviu a úspechu. Tu je niekoľko stratégií, ktoré im môžu pomôcť:
Otvorená komunikácia s rodičmi: Deti, ktoré prekonali tieto pocity, často hovoria o dôležitosti otvorenej komunikácie s rodičmi. Povzbudzujú ostatných, aby sa nebáli vyjadriť svoje pocity a potreby. Je dôležité, aby deti vedeli, ako sa cítia, a vedeli to vyjadriť aj inak ako nežiadúcim správaním. Ak dieťa cíti ohrozenie, alebo neistotu, môže ju prejavovať prostredníctvom žiarlivosti a konfliktov s jeho súrodencami. Ale ak mu pomôžete tieto pocity rozpoznať a vyjadriť, prirodzene sa v ňom zníži vnútorné napätie. Je dôležité, aby deti vedeli, že je úplne v poriadku cítiť hnev a smútok a že tieto pocity sú prirodzenou súčasťou života. Žiarlivosť pramení z pocitu ohrozenia a strachu. Dieťa sa bojí, že stráca vašu lásku a pozornosť v prospech súrodenca. Ukážte im, že vaša láska je bezpodmienečná a nezávislá od vonkajších faktorov. Že sa nemusia báť, že stratia vašu priazeň. Ukazujte im, že sú milované, cenené a že majú svoje miesto vo vašom srdci bez ohľadu na ich schopnosti, talenty alebo to, ako sa správajú.
Hľadanie podpory mimo rodiny: Niektoré deti zdôrazňujú dôležitosť hľadania podpory mimo rodiny, či už prostredníctvom priateľov, učiteľov, alebo terapeutov.
Prečítajte si tiež: Podmienky a možnosti príspevku
Vyhľadanie záľub a talentov: Mnohé deti, ktoré prekonali pocit neviditeľnosti, odporúčajú nájsť si záľuby alebo aktivity, ktoré ich bavia a v ktorých môžu vyniknúť.
Vytváranie vlastného priestoru: Niektorí ľudia odporúčajú vytvoriť si doma alebo v rámci denného rozvrhu priestor, ktorý je len pre nich. Môže to byť fyzický priestor na relaxáciu alebo čas, ktorý trávia sami so sebou, aby sa sústredili na svoje myšlienky a potreby.
Začlenenie techník všímavosti: Či už ide o jednoduché dychové cvičenia, alebo riadenú vizualizáciu, sú to techniky na podporu relaxácie, zníženie stresu a napätia.
Byť vzorom v komunikácii: Deti sa učia napodobňovaním, a to sa týka aj komunikácie. To, ako sa vyjadrujete a ako sa správate, má na nich obrovský vplyv. Ak chcete, aby sa súrodenci k sebe správali s rešpektom, musíte byť pre nich vzorom. Naučte sa prejavovať vlastné emócie, prosby a názory konštruktívne. Ako? Skúste sa vyvarovať kriku, ponižovania alebo výbušných emocionálnych reakcií. Užitočné je tiež naučiť deti, že je v poriadku požiadať o pomoc alebo vyjadriť nesúhlas, ale je dôležité robiť to s rešpektom a pochopením pre ostatných. Váš príklad a spôsob, akým komunikujete, budú pre deti vodítkom, ako sa správať a ako reagovať na rôzne situácie.
Podpora jedinečnosti každého dieťaťa: Súrodenecká žiarlivosť často pramení z pocitu nedostatočnosti a porovnávania sa. Pomôžte deťom uvedomiť si, že každé z nich je výnimočné svojím vlastným spôsobom. Všímaj si silné stránky a talenty každého dieťaťa a otvorene o nich hovorte. Vyhnite sa porovnávaniu detí navzájom, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Každé dieťa je jedinečné a má svoje silné a slabé stránky.
Príklady úspešných príbehov
Anna, ktorá vyrastala v rodine s bratom s autizmom, sa často cítila prehliadaná. Našla útechu v kreslení a umení, ktoré sa stali jej únikom a spôsobom, ako vyjadriť svoje pocity. S podporou učiteľov a rodiny sa jej podarilo rozvíjať svoj talent, čo jej pomohlo získať sebavedomie.
Tomáš sa cítil byť neviditeľný, keďže jeho starší brat mal vážne zdravotné problémy. Rodičia ho povzbudili, aby sa pridal k rovesníckej skupine pre súrodencov detí so zdravotnými problémami. Tam našiel priateľov, ktorí rozumeli jeho pocitom, a naučil sa, že nie je sám.
Jana a jej rodina začali chodiť na rodinnú terapiu, keď si uvedomili, že sa cíti zanedbávaná kvôli pozornosti venovanej jej mladšej sestre s ADHD. Terapeut pomohol rodine zlepšiť komunikáciu a vytvoril priestor, kde mohla Jana slobodne vyjadrovať svoje pocity.
Dostupné zdroje podpory
Okrem klasickej podpory, ktorou rozumieme individuálne poradenstvo / terapiu a konzultácie s rodičmi, existuje pri práci so súrodencom bez postihnutia aj viacero takých, ktoré sa dajú použiť v bežnom živote, môžu byť aplikované bez veľkých odborných zásahov a investícií a môžu mať liečivý, ba preventívny vplyv:
Literatúra: Pomocou kníh môže dieťa reflektovať záťaž, uvedomiť si prežívaný problém, uvoľniť nahromadené napätie a následne situáciu prijať a vyrovnať sa s ňou. Text zároveň slúži ako vhodný edukačný prostriedok (nielen pre deti, ale aj pre dospelých). Problematiku neviditeľných detí (hoci nie vyslovene súrodencov nevidiacich či slabozrakých) popisujú napríklad Julius Bittman a Lenka Bittmannová v knihe A na mě nikdo nemá čas, Ivona Březinová v Řvi potichu, brácho, Alby v titule Pro koho kvetou stromy. Šárka Kárová zhrnula svoje postrehy a odporúčania v publikácii Skrytí hrdinové… jak můžete podpořit sourozence nemocných dětí.
Film: Užitočným prostriedkom na odovzdanie informácií, spracovanie náročných tém, uvedomenie si, že v danej situácii sa dieťa nenachádza samotné, je možnosť práce s audio-vizuálnym dielom, ktoré je neraz prijateľnejším a populárnejším než kniha.
Webové stránky: Keďže v súčasnosti je u detí a dospievajúcich dôležitým prostriedkom komunikácie práve internet, množstvo odborníkov vytvorilo stránky, aby mali všetci záujemcovia prístup k overeným informáciám, pozvánkam na najrôznejšie akcie určené (aj) súrodencom detí s postihnutím. Tu majú možnosť klásť otázky, deliť sa so svojimi obavami či problémami. Samozrejme, tieto stránky nie sú určené vyslovene súrodencom, nájdeme tu aj sekcie chatu, informácie pre rodičov a pod.
Skupinové programy: Ide o ďalšiu formu podpory, hoci, pravda, nie vyslovene pre súrodencov detí s postihnutím. Cieľom týchto skupín je prostredníctvom hravých, rolových a diskusných aktivít spojených s rovesníckou výmenou skúseností zvýšiť vedomosti o postihnutí, posilniť pozitívne aspekty súrodeneckého vzťahu a harmonizovať psychické fungovanie súrodencov bez postihnutia.