Odlúčenie dieťaťa od matky, najmä v prvých mesiacoch života, je komplexná téma s mnohými aspektmi. V tomto článku sa pozrieme na vplyv starostlivosti v ranom detstve, dôležitosť citovej väzby a faktory, ktoré je potrebné zvážiť pri prípadnom oddeľovaní 6-mesačného dieťaťa od matky.
Citová väzba a jej význam
Citová väzba, pripútanie alebo attachment, je vzájomný citový vzťah, ktorý sa postupne utvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou. Skúsenosť bábätka z prvého roku života môže významne ovplyvniť základný pocit dôvery a neskôr aj schopnosť vytvárať harmonické vzťahy. Vzťah rodičov a dieťaťa sa začína budovať už počas tehotenstva. Matkina nálada a výraznejšie emočné reakcie, sprevádzané biochemickými zmenami, sa krvou prenášajú na plod. Napríklad na zmyslové pôsobenie (hlas matky, tlak na brucho masážami apod.) reaguje ešte nenarodené dieťa v poslednom trimestri pohybmi a kopaním. Význam vzťahu rodičov k ešte nenarodenému dieťaťu dokladajú časté spontánne potraty u nechcených tehotenstiev. Vnútorné odmietnutie tehotenstva vtedy môže vyústiť vo „vypudenie nechceného“ (Shaffer, 1989).
Blízky kontakt s novorodencom v prvých hodinách po narodení môže zosilniť pozitívne pocity rodičov k dieťaťu. Pravá citová väzba sa ale buduje postupne z interakcií rodiča a dieťaťa až po prvých mesiacoch. Dôležitým prvkom v budovaní väzby je vytvorenie ritualizovaných činností a zvykov. Je potrebné, aby opatrovateľ citlivo reagoval na dieťa. Pokiaľ pri hraní hry napríklad bábätko odvráti hlavičku a tvári sa zmätene, naznačuje, že je toho naň priveľa. Rodič to vycíti a nechá dieťatku vydýchnuť, aby sa po chvíli zase vrátili k aktivite. Týmto spôsobom sa buduje vzťah a vzájomné porozumenie. Kŕmenie je pre dieťa silným zdrojom pozitívnych pocitov, ktoré prispievajú k budovaniu citovej väzby.
Vplyv nechceného tehotenstva
V známej štúdii uskutočnenej v Československu (Matejček et al., 2005) autori sledovali deti matiek, ktorým bola zamietnutá žiadosť o potrat. Túto skupinu 200 „nechcených“ detí potom porovnávali s deťmi rovnakého veku a socioekonomického pôvodu. Deti boli sledované od narodenia do svojich 29 rokov. Aj keď boli všetky pri narodení zdravé, „nechcené” deti boli v priebehu ďalších 9 rokov častejšie hospitalizované, mali horšie známky v škole, menej stabilný rodinný život, horšie vzťahy s vrstovníkmi a boli všeobecne dráždivejšie oproti deťom „chceným”. V porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovali viac problematických vzťahov k sebe i okoliu. Ženy z tejto skupiny boli častejšie rozvedené a mávali už v skorom veku skúsenosť s prerušením tehotenstva.
Alternatívy k odlúčeniu
Ak je odlúčenie 6-mesačného dieťaťa od matky nevyhnutné, je dôležité hľadať spôsoby, ako minimalizovať negatívny dopad na dieťa. Medzi ne patrí:
Prečítajte si tiež: Výzvy v súrodeneckých vzťahoch
- Zabezpečenie starostlivosti od inej blízkej osoby: Ideálne je, ak sa o dieťa stará osoba, ktorú dieťa dobre pozná a ktorej dôveruje, napríklad otec, starý rodič alebo iný blízky príbuzný.
- Udržiavanie kontaktu s matkou: Je dôležité, aby dieťa malo možnosť pravidelne sa stretávať s matkou, telefonovať s ňou alebo ju vidieť cez videohovor.
- Vytvorenie stabilného prostredia: Je dôležité, aby dieťa malo počas odlúčenia stabilné prostredie s jasnými pravidlami a rituálmi.
Dôležitosť dotyku a tepla
Experiment Harlowa a Zimermana z roku 1959 dokladá i význam iných zmyslových vnemov. Makaky boli oddelené od matiek v prvý deň života a ďalších 165 dní trávili v prítomnosti dvoch náhradných matiek. Obe matky mali tvár a telo vyrobené z drôtu, no jedna z nich bola obalená mäkkou látkou. Polovica mláďat bola kŕmená touto teplou, príjemnou náhradnou matkou, zvyšnú polovicu kŕmila nepohodlná drôtená „matka". Ukázalo sa, že opičky na drôtenej matke trávili čas len počas kŕmenia. Pokiaľ boli rozrušené alebo sa báli, ihneď utekali k látkovej matke. Význam tepla a dotykov popísali i Schanberg a Fieldová (1987, in Kassin, 2007). Autori robili u predčasne narodených detí masáž tela po dobu 10 dní a potom porovnali ich vývin s deťmi, ktoré nemasírovali. Obe skupiny pili rovnaké množstvo detskej výživy, ale masírované deti pribrali na váhe o 47% viac, boli živšie, aktívnejšie a koordinovanejšie. Nemocnicu opustili priemerne o 6 dní skôr. Podľa Fieldovej je dotyk cenným terapeutickým nástrojom - nielen pre predčasne narodené deti, ale aj pre deti a dospelých, ktorí sú „dotykovo deprivovaní“.
Hospitalizácia dieťaťa a podpora rodičov
Narodenie nedonoseného, alebo ťažko chorého dieťaťa prináša do rodiny pochopiteľný strach, napätie a neistotu, smútok, sklamanie a bolesť. Strach o zdravie dieťaťa je vystupňovaný pobytom v cudzom nemocničnom prostredí, pocitom bezmocnosti priamo pomôcť svojmu dieťaťu, odlúčením od najbližšej rodiny a pri dlhších pobytoch často aj zvýšenou ekonomickou záťažou pre rodinu (drahé cestovanie, potreba uvoľnenia zo zamestnania atď.). Jednou zo základných úloh personálu je dôsledné poskytovanie informácií, psychická podpora matky a dostatočná komunikácia s rodičmi dieťaťa, ktorá je nevyhnutná na zníženie neistoty a úzkosti, zlepšenie vzájomnej spolupráce a vybudovanie pocitu dôvery, že dieťa je v tomto ťažkom období v správnych rukách. Určite veľkou a nenahraditeľnou podporou pre dieťa je prítomnosť pri lôžku. Špecifický hlas, vôňa, dotyk rodičov znamená pre dieťa zaistenie pokoja a komfortu. Podľa stavu dieťaťa personál vysvetlí ako nadviazať kontakt, kedy a na ktoré miesta sa môžete dieťaťa dotýkať.
Vstup na kliniku je vyhradený len pre rodičov v určitom čase. Účasť otcov bude v prípade dojčenia ostatných matiek upravovaná a riešená individuálne. Návštevy ďalších príbuzných sú v súlade s predpismi zakázané. S akýmikoľvek príznakmi respiračného ochorenia vstup nie je dovolený. Pri vstupe na oddelenie je potrebné nahlásiť svoj príchod ošetrovateľskému personálu, ktorý Vás ďalej usmerní. Vo výnimočných situáciách sa môže stať, že Vám vstup neumožníme a odporučíme Vám, aby ste prišli neskôr. Prosíme, rešpektujte to. Naše rozhodnutie Vám vždy aktuálne zdôvodníme. Pri každom príchode k Vášmu dieťaťu podľa pokynov personálu v indikovaných prípadoch používajte respirátor FFP2, nechty na rukách musia byť krátke, nenalakované, odložte si šperky a hodinky, oblečte jednorazový plášť, na ktorom si vyhrniete rukávy až po lakte a vykonajte hygienickú dezinfekciu rúk až po lakte a nepoužívajte silné parfémy.
Počas pobytu pri svojom dieťati venujte všetku pozornosť len jemu, pozorujte a spoznávajte ho, neobzerajte a neporovnávajte svoje dieťa s inými deťmi a rešpektujte odporúčania ošetrovateľského personálu. Nevenujte pozornosť ostatným pacientom ani činnosti personálu, ktorá sa netýka Vášho dieťaťa. Mobilný telefón môžete použiť len na vyhotovenie fotiek (bez blesku) alebo videozáznamu Vášho dieťaťa bez súčasného snímania personálu! Prosíme Vás, počas pobytu pri dieťati a kontakte s ním nepoužívajte mobilný telefón na vybavovanie si svojich osobných, súkromných záležitostí! V prípade prebiehajúceho diagnostického a terapeutického výkonu môžete byť požiadaní o prerušenie Vašej prítomnosti. Počas prebiehajúcej veľkej vizity s prednostom alebo so zástupcom prednostu kliniky môžete byť prítomní pri lôžku svojho dieťaťa, ale po pristúpení k ďalšiemu pacientovi, prosíme, opustite miestnosť.
Podpora dojčenia
Materské mlieko je tekutinou veľmi komplexnou a svojim zložením zodpovedá potrebám novorodenca. Dojčenie je prirodzený a ničím nenahraditeľný spôsob výživy. Skladba materského mlieka sa mení nielen v priebehu jedného dojčenia, ale aj v priebehu celého laktačného obdobia. Znamená to, že sa prispôsobuje aktuálnym výživovým potrebám dojčeného dieťaťa, čo je veľmi dôležité pre jeho zdravý rast, telesný vývin a psychické zdravie. Imunologický prínos materského mlieka je veľmi významný. Materské mlieko obsahuje veľa zložiek s protizápalovým účinkom, ktoré chránia dieťa pred niektorými infekciami. Telesným kontaktom matky a dieťaťa po pôrode sa prehlbuje vzájomné citové puto. To je veľmi dôležité pre ďalší psychický a sociálny vývin dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Čo dať bratovi, keď sa mu narodí dieťa?
Pre nedonosené alebo choré dieťa je základom výživy materské mlieko, a to najmä vtedy, keď môže byť vypité priamo z prsníka. To však často z rôznych dôvodov nie je možné. V takom prípade môžete svojmu dieťatku mlieko odsávať. S odsávaním materského mlieka treba začať čo najskôr - ideálne do 2 hodín po pôrode. Odsávanie materského mlieka je potrebné realizovať 8 - 12 krát denne, 15 - 20 minút. Odporúča sa večer tesne pred spaním ešte poslednýkrát odsávať materské mlieko, a potom nerušene relaxovať aspoň 5 hodín. Na podporu odsávania a ľahšie získanie kolostra prvé dni po pôrode má veľký vplyv masáž prsníkov „Plata Rueda“ (uchopenie prsníka dlaňami zhora a zdola - dlane proti sebe a masírovanie tlakom do strán). Samotná masáž zaberie 15 - 20 minút. K udržiavaniu laktácie prispievajú aj rôzne relaxačné techniky ( počúvanie hudby, priloženie teplých obkladov a pod.), ktoré vyvolajú spúšťací (Let- down) reflex, aby odsávanie bolo jednoduchšie a mlieko bohatšie na obsah tukov. Manuálne odsávanie materského mlieka je prirodzená, jemnejšia, ľahko použiteľná a veľmi efektívna metóda. Prvé dni po pôrode umožní získať aj menšie množstvo materského mlieka.
Materské mlieko môžete skladovať pri izbovej teplote do 3 hodín. Čo najskôr, keď to zdravotný stav Vášho dieťaťa dovolí, bude priložené k prsníku, čo i len na krátku chvíľu. Rozhodujúca je pri tom schopnosť dieťaťa udržiavať si telesnú teplotu, jeho zrelosť, koordinácia dýchacieho, sacieho a prehĺtacieho reflexu.
Odsávanie materského mlieka
Postup pri odsávaní materského mlieka:
- Dôkladne si umyte ruky mydlom, následne ruky vydezinfikujte dezinfekčným gélom (dostupné v drogérii, lekárni).
- Pripravte si čistú, sterilnú nádobu.
- Priložte si na prsník teplý, vlhký obklad.
- Masírujte prsníky spôsobom „Plata Rueda“ 15 - 20 minút.
- Položte palec oproti ukazováku a prostredníku na prsník, 2 - 3 cm od bradavky (prsty tvoria písmeno C). Prsník je tak uložený medzi palcom a ukazovákom/prostredníkom.
- Prsty zľahka nadvihnú prsník, palec a ukazovák smerujú vodorovne k hrudníku. Jednoduchým rytmickým pohybom dopredu a uvoľňovaním získavajte materské mlieko.
Odsávanie materského mlieka môžete realizovať dvomi spôsobmi:
- a) 5 minút odsávať prsníky - prestávka - 5 minút odsávať prsníky - prestávka. Tento proces sa odporúča opakovať 3 krát.
- b) 7 minút odsávať jeden prsník, 7 minút druhý - prestávka - 5 minút jeden prsník, 5 minút druhý - prestávka - 3 minúty jeden prsník, 3 minúty druhý.
Vyhýbajte sa stláčaniu a prehmatávaniu celého prsníka, alebo bradavky - nepomôže to odstriekať mlieko a môže to byť škodlivé. Verte v svoje schopnosti, pokúste sa byť trpezlivá, uvoľnená, aj keď sa spočiatku mlieko neuvoľňuje. V prípade, že sa rozhodnete používať odsávačku, je potrebné ju 1 krát denne vysterilizovať. V domácom prostredí varom aspoň 5 minút. Po každom odsatí mlieka odsávačku mechanicky umyte horúcou vodou a nechajte voľne vysušiť.
Prečítajte si tiež: Spiromon 5 mg pre 4-ročné dieťa
Uskladnenie materského mlieka
Materské mlieko sa musí skladovať v uzavretom sterilnom sáčku. V chladničke sa môže mlieko skladovať 24 hodín, v mrazničke pri -18°C 1 mesiac. Odsaté vychladnuté mlieko zmrazujte v sterilných sáčkoch, ktoré si zakúpite v lekárni. Sterilný sáčok naplňte odsatým mliekom po značku (rysku). Nikdy nedolievajte odstriekané mlieko na zmrazené mlieko! Mlieko so stopami krvi alebo také, v ktorom možno predpokladať prítomnosť liekov nevhodných pre dieťa, neuskladňujeme. Zmrazené mlieko rozmrazujte v chladničke alebo pri izbovej teplote. Studené mlieko pomaly zohrievajte vo vodnom kúpeli. Mlieko nezohrievajte v mikrovlnnej rúre ani na sporáku - znehodnotilo by sa. Sáčky s odsatým materským mliekom označte samolepkou alebo centrofixkou na sklo priezviskom dieťaťa a dátumom odsatia.
Dojčenie počas ochorenia COVID-19
Vzhľadom na dôležitosť dojčenia a bezvýznamnú rolu materského mlieka pri prenose iných respiračných vírusov môžu matky pokračovať v dojčení. WHO odporúča, že po pôrode by žena s infekciou COVID-19 či podozrením na infekciu mala "najneskôr do 1 hodiny začať dojčiť". WHO ďalej potvrdzuje, že "dojčenie chráni pred ochorením a smrťou v popôrodnom období, v ranom detstve aj neskôr v detstve" a znovu zdôrazňuje, že výlučné dojčenie má trvať do 6 mesiacov a potom má dojčenie pokračovať do 2 rokov alebo dlhšie.
WHO spomína, že "ak ženy či deti majú koronavírus alebo majú podozrenie na koronavírus, tak im má byť poskytnuté poradenstvo pri dojčení, základná psychosociálna podpora a praktická podpora pri kŕmení bábätka". WHO v tomto dokumente pripomína, že "v žiadnej časti pôrodnice či novorodeneckého oddelenia ani nikým zo zdravotníckeho personálu by nemalo byť propagované umelé mlieko, cumlíky alebo fľašky. Vo februári 2021 Svetová zdravotnícka organizácia len potvrdila svoje odporúčania týkajúce sa pokračovania v dojčení pri pozitivite alebo ochorení COVID-19 a znova vydala tlačové komuniké v auguste 2021, v ktorom oficiálne odporúča pokračovať v dojčení pri ochorení COVID-19. V prestížnom medicínskom časopise Lancet publikovala WHO odborný článok, ktorý upozorňuje, že separácia matiek pozitívnych na koronavírus vedie k úmrtiam bábätiek.
Obmedzovať kontakt matiek pozitívnych na koronavírus alebo tých, ktoré sú choré, s ich novorodencami, oddeľovanie matiek od novorodencov, ich pobyt na novorodeneckých oddeleniach bez matiek alebo zákaz dojčenia totiž vedú k významnému zvýšeniu počtu úmrtí bábätiek. WHO na základe dostupných údajov odhadla, že v krajinách s nízkym alebo stredným príjmom zomrelo na COVID-19 od roku 2020 približne 1800 - 2800 detí.
Očkovanie a dojčenie
Namiesto toho si predstavte lekárku alebo sestričku, ktorá dojčí svoje dieťa a zároveň sa každodenne stará o pacientov nakazených koronavírusom alebo sa s nimi môže stretnúť pri práci v nemocnici alebo v ambulancii. A rozhodla sa, že sa chce dať zaočkovať. A vtedy sa dozvie, že sa nemôže dať zaočkovať. Očkovanie je jej teda odopreté napriek tomu, že je v prvej línii a má naň nárok.
V materskom mlieku matiek chorých na koronavírus testy v tejto štúdii nepreukázali prítomnosť vírusu. Z uvedeného vyplýva, že pre zdravie matky aj bábätka je v čase pandémie koronavírusu COVID-19 (SARS-CoV-2) dojčenie a spoločný kontakt ešte dôležitejší. Pri normálnom priebehu ochorenia COVID-19 (SARS-CoV-2) je ideálne, aby matka aj bábätko zostali v karanténe spoločne doma, izolovali sa spoločne a aby matka pokračovala pri dodržiavaní hygienických opatrenií v dojčení bez obmedzení. V materskom mlieku sa v dôsledku horúčky nenachádzajú žiadne škodlivé látky. Rovnako nehrozí, že by ste „horúcim mliekom popálili“ pusinku bábätka - toto bývajú najčastejšie nezmyselné argumenty prečo sa matke s horúčkou zakazuje dojčiť. V prípade ťažkého priebehu ochorenia a potreby hospitalizácie by na základe uvedeného matka mala byť hospitalizovaná spoločne s bábätkom, aby s ním mohla zostať v kontakte a ďalej ho dojčiť, ak si to matka želá. Môže si v nemocnici odsávať či odstriekavať mlieko, ktoré môže bábätku posielať domov. Pre bábätká nad 4 mesiace je lepšie začať podávať bábätkám jedlo namiesto umelého mlieka. Po ukončení hospitalizácie sa matky môžu obracať na profesionálne laktačné poradkyne MAMILY, aby im pomohli pri návrate k dojčeniu.