Negatívne dopady nadmerného sledovania televízie na deti

Všetci rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie a snažia sa ich vychovávať tak, aby mali dobré vyhliadky do života. Jednou zo zásad, ktorú sa oplatí zaviesť do praxe, je obmedziť deťom prístup k televízii. Sledovanie televízie sa totiž môže zdať ako neškodný spôsob trávenia voľného času, avšak vedecké výskumy dokazujú, že v skutočnosti ide ruka v ruke so spomaleným vývojom poznávacích schopností.

Znížené kognitívne schopnosti u predškolákov

Rozvoj myslenia je dôležitým míľnikom v sociálnom a poznávacom vývoji detí v predškolskom veku. Správne podporované myslenie im umožňuje porozumieť rozdielom medzi mentálnymi stavmi a postojmi svojimi a iných osôb. Toto uvedomenie vedie k lepším sociálnym vzťahom, lepšej spolupráci, citlivosti a zníženiu agresívneho správania.

Zapojenie detí do konverzácie tvárou v tvár, napríklad hra s predstavivosťou alebo čítanie nahlas, je ďaleko lepším prostriedkom pre emocionálne a fyzické zdravie a rozvoj duševných schopností ako sledovanie televízie. Deti môžu ťažšie chápať myslenie a pocity iných osôb, keď ich pozorujú v televízii. Na druhej strane, čítanie knižných príbehov im umožňuje lepšie pochopiť myslenie, konanie a cítenie postáv. Vedenie rozhovorov tiež pomáha rozumieť pohnútkam postáv v čítanom. Deti rodičov, ktorí s nimi sledovali televíziu a vysvetľovali priebeh deja, majú lepšie výsledky pri používaní myslenia v každodennom živote.

Ak už deti sedia pred televíziou, nenechajme ich tam sedieť samé, ale rozprávajme sa s nimi o tom, čo sledujú. Každopádne však nezabudnime vymedziť časový priestor, ktorý venujú tejto aktivite. Viac ako dve hodiny denne strávené pozeraním na televíznu obrazovku sa spája s niektorými emocionálnymi ťažkosťami a problémami v správaní. Deti, ktoré strávia viac ako dve hodiny denne sledovaním televízie alebo používaním počítača, majú až o 60 % vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich v budúcnosti objavia psychické problémy. Ak sa k tomu pridá navyše absencia akejkoľvek fyzickej aktivity, táto pravdepodobnosť sa zvyšuje.

Sledovanie televízie a detská obezita

Stále sa zvyšujúce percento detí trpiacich obezitou je spojené s vysedávaním pred televíziou. Čím viac času strávia deti touto pasívnou činnosťou, tým viac je pravdepodobné, že dôjde k poruche metabolizmu, ktorá sa prejavuje nadváhou a obezitou, zvýšenou hladinou inzulínu a neskôr vyšším krvným tlakom. Dospelí, ktorí trávia pred televíziou viac ako 14 hodín týždenne, sú tiež ohrození zvýšeným rizikom inzulínovej rezistencie, obezity, vysokou hladinou cholesterolu a podobnými ťažkosťami.

Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom

Vplyv elektronických zariadení na spánok

Deti, ktoré používajú elektronické vymoženosti dnešnej doby v čase ukladania sa na spánok, majú 1,5-krát zvýšenú pravdepodobnosť ponocovania alebo poruchy spánku. Ak sú elektronické prístroje v detskej izbe, riziko narušenia spánku je 2,5-krát vyššie. Deti ostávajú dlhšie hore, aby strávili čas napríklad hraním videohier a obetujú pritom hodnotný čas spánku. Málo oddýchnutý detský mozog nedokáže efektívne prijímať a spracovávať podnety, ktoré ho čakajú ďalší deň.

Pasívny mód mozgu

Dĺžka času, ktorú strávi dieťa sledovaním čohokoľvek, zohráva tiež svoju úlohu v negatívnom dopade na kognitívne schopnosti. Čím viac času strávia deti nečinnosťou pred telkou, tým ľahšie sa mozog dostáva do pasívneho módu. Podnety a posolstvá jednoducho prúdia do mozgu bez toho, aby boli nejakým spôsobom spracovávané a efektívne roztriedené. Sledovaním televízie sa navodzuje stav, že sedavý spôsob života je v poriadku, nehovoriac o vplyve sledovaného obsahu. Deti sú veľmi vďačným terčom marketingu, a preto musíme byť o to viac opatrnejší.

Zdravotné riziká sledovania TV

Veľa času stráveného sedením pred televíziou má takmer narkotický efekt na mozog a otupuje predovšetkým tie časti mozgu, ktoré by mali byť stimulované inou aktivitou, napríklad čítaním. Sledovanie televízie, bez ohľadu na obsah, je spojené s negatívnymi fyzickými a telesnými zmenami. Medzi možné negatívne dopady na detského diváka patria:

• Obezita
• Zvýšená chuť do jedla
• Alzheimerova choroba
• Ťažšia regenerácia organizmu (napr. aj po chorobe)
• Problémy so srdcom
• Spomalený metabolizmus
• Poškodený zrak
• Znížená pozornosť
• Hormonálne poruchy
• Skorá puberta
• Autizmus
• Spánkové poruchy
• Spomalený vývoj mozgu

Odporúčané limity sledovania televízie

• Deti, ktoré nedosiahli vek 3 rokov, by nemali sledovať televíziu vôbec.
• Deti vo veku 3-7 rokov by nemali pred televíziou stráviť viac ako 1,5 hodiny denne.
• Staršie deti by mali mať limit času stráveného pred televíziou a počítačom 2 hodiny denne.

Ak spravíme deťom režim, ktorý nedosahuje ani tieto čísla, môžeme ísť spokojne spať s vedomím, že sme deťom nezobrali z ich rozvojového potenciálu. Určite si situáciu uľahčíme, ak nedáme deťom do detskej izby žiadnu telku alebo počítač. Príležitosť robí zlodeja a deti tak môžu stráviť v priemere o 9 hodín týždenne viac vysedávaním pred bedňou. A tiež sa nám bude ľahšie žiť, ak vypneme telku, ktorá tvorí len akýsi „zvuk v pozadí“, pretože aj zvuky takého typu vyžadujú našu pozornosť a zbytočne rozptyľujú myseľ neproduktívnym spôsobom.

Alternatívy k sledovaniu televízie

Vypnutá telka prinesie viac spoločne stráveného času so svojou rodinou a priateľmi. Spoločné varenie, stolovanie, hranie hier, čas strávený športom, prechádzkami a pozornosťou jedného k druhému je neporovnateľne hodnotnejším časom. Keď deti odrastú, určite im nebudú chýbať hodiny, ktoré nemohli stráviť sledovaním televízie, ale budú si pamätať čas strávený spoločne ako rodina.

Prečítajte si tiež: Ako vybrať hračky pre batola?

Vplyv sledovania televízie na vývoj detí

Sledovanie televízie môže mať na deti pozitívny aj negatívny vplyv. Na jednej strane môže byť zdrojom zábavy, vzdelávania a nových informácií. Na druhej strane, nadmerné sledovanie televízie môže viesť k rôznym problémom, ako sú obezita, problémy so spánkom, poruchy pozornosti a oneskorený vývoj reči.

Negatívne dopady nadmerného sledovania televízie

• Oneskorený vývoj reči: Deti, ktoré trávia pred obrazovkou hodinu a viac denne, majú až o 49 % vyššie riziko oneskoreného nástupu reči.
• Zlé výsledky v škole: Nadmerné sledovanie televízie ide ruka v ruke so zlými výsledkami v škole, poruchami koncentrácie a zanedbávaním domácich úloh.
• Problémy so spánkom: Výrazné svetlo sálajúce z obrazoviek dáva mozgu pokyn, že ešte stále je deň, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu spánku.
• Emocionálny a sociálny vývin: Prílišné vysedávanie pred obrazovkou sa môže prejaviť na emocionálnom a sociálnom vývoji dieťaťa. Malé deti ešte nedozreli na to, aby boli schopné správne pochopiť a spracovať emočný nápor z televízie.
• Znížené kognitívne schopnosti: Sledovanie televízie môže spomaliť vývoj poznávacích schopností. Rozvoj myslenia je dôležitým míľnikom v sociálnom a poznávacom vývoji dieťaťa.
• Detská obezita: Stále sa zvyšujúce percento detí trpiacich obezitou je spojené s vysedávaním pred televíziou.
• Psychické problémy: Deti, ktoré strávia viac ako dve hodiny denne sledovaním televízie alebo používaním počítača, majú až o 60 % vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich v budúcnosti objavia psychické problémy.
• Atypické zmyslové správanie: Bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania. Hovoríme napr. o ľahostajnosti či nezáujme o aktivity, teda vyhýbaniu sa vzruchom, alebo naopak vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie/vzruchov vo svojom prostredí, alebo zahltenie vnemami ako hlasné zvuky, jasné svetlá.

Pozitívne aspekty sledovania televízie

• Vzdelávanie: Niektoré programy môžu byť pre deti poučné a vzdelávacie, pomáhajú im rozvíjať slovnú zásobu a učiť sa nové veci.
• Zábava: Televízia môže byť zdrojom zábavy a relaxácie pre deti, najmä ak sledujú programy so svojimi rodičmi.
• Rozvoj jazykových schopností: Ak dieťa sleduje televíziu v sprievode rodiča, ktorý mu vysvetľuje dej a rozpráva sa s ním o tom, čo vidí, môže to pozitívne ovplyvniť rozvoj jeho jazykových schopností.

Odporúčania odborníkov

Odborníci sa zhodujú, že čas, ktorý deti trávia sledovaním televízie, by mal byť regulovaný. Odporúčania sa líšia v závislosti od veku dieťaťa:

• Bábätká do 18 mesiacov: Nemali by tráviť pred obrazovkou žiadny čas, s výnimkou videohovorov s rodinou.
• Deti od 18 mesiacov do 2 rokov: Nemali by pred obrazovkami tráviť viac ako hodinu denne.
• Deti od 2 do 5 rokov: Čas strávený pred obrazovkou by mal byť obmedzený na maximálne jednu hodinu denne, pričom by mali sledovať kvalitné programy v sprievode rodiča.
• Deti od 4 do 7 rokov: Nemali by pred televízorom/počítačom sedieť viac ako polhodiny denne. Dvakrát do týždňa by na obrazovky navyše nemali hľadieť vôbec.
• Deti od 7 do 11 rokov: Je vhodná maximálne hodina sledovania denne.
• Deti staršie ako 7 rokov: By mali mať limit času stráveného pred televíziou a počítačom 2 hodiny denne.

Dôležité zásady pri sledovaní televízie

• Výber programu: Vyberajte programy, ktoré sú pre dieťa prínosom a zodpovedajú jeho veku. Vyhnite sa programom, ktoré obsahujú násilie, sexuálne scény alebo reklamy zamerané na deti.
• Spoločné sledovanie: Sledujte televíziu s dieťaťom a rozprávajte sa s ním o tom, čo vidí. Vysvetľujte mu súvislosti a pomáhajte mu pochopiť dej.
• Obmedzenie času: Stanovte si jasné pravidlá, koľko času môže dieťa stráviť pred obrazovkou. Dodržiavajte tieto pravidlá a buďte dôslední.
• Alternatívne aktivity: Ponúknite dieťaťu alternatívne aktivity, ako sú hry, šport, čítanie, kreslenie alebo trávenie času v prírode.
• Žiadna televízia ako kulisa: Nevypínajte televíziu len ako zvukovú kulisu, ktorú máte zapnutú napríklad popri upratovaní. Keď ju už zapneme, sústreďme sa iba na jej sledovanie.
• Žiadna televízia pri jedle: Ak zvyknete jedávať a popritom sledovať televíziu, mali by ste v záujme vašich detí tento zvyk stopnúť. Keď sa rodina zíde pri jednom stole, vhodné je využiť tento čas na dialóg a komunikáciu.
• Televízor na nenápadnom mieste: V domácnosti s malými deťmi úplne postačí jeden televízor. Ten by mal byť na nenápadnom mieste, aby deti zbytočne nelákal.
• Spálňa bez techniky: Udržujte mobily, tablety, notebooky i televízor mimo spálne a vyhýbajte sa ich sledovaniu hodinu-dve pred spaním.

Ako obmedziť sledovanie televízie počas zimy?

Zima je obdobie, kedy deti trávia viac času doma a sledovanie televízie sa môže zdať ako jednoduchý spôsob, ako ich zabaviť. Existuje však mnoho iných aktivít, ktoré môžu byť pre deti prospešnejšie:

• Spoločenské hry: Hrajte s deťmi spoločenské hry, ako sú karty, pexeso, domino alebo človeče nehnevaj sa.
• Čítanie kníh: Čítajte deťom knihy alebo im nechajte, aby si čítali samé.
• Kreatívne aktivity: Kreslite, maľujte, modelujte z plastelíny alebo vyrábajte rôzne predmety z papiera a iných materiálov.
• Športové aktivity: Ak je to možné, choďte s deťmi von na sánkovačku, korčuľovanie alebo lyžovanie. Ak je vonku zlé počasie, môžete si zacvičiť doma.
• Varenie a pečenie: Zapojte deti do varenia a pečenia. Môžete spolu pripraviť jednoduché jedlá alebo upiecť koláč.
• Návštevy: Navštívte s deťmi rodinu, priateľov alebo známych.

Čo robiť, ak dieťa pozerá príliš blízko na televízor?

Ak si všimnete, že vaše dieťa pozerá príliš blízko na televízor, mali by ste navštíviť očného lekára. Môže to byť príznak problémov so zrakom, ako je krátkozrakosť. Ak dieťa sedí príliš blízko, upozornite ho, aby si sadlo ďalej.

Televízor spomaľuje myslenie

Niektoré štúdie tvrdia, že deti, ktoré pozerajú veľa televízor, sú nepozornejšie a horšie sa im vyvíja mozog. Na TV sa stačí pozerať, mozog môžete doslova “vypnúť”, pretože sa nemá do čoho zapájať. Televízor vás nakoniec unaví, veľa ľudí pri ňom zaspáva. Pri aktivitách ako rozprávanie sa s priateľom, používanie počítača, čítanie knihy, ste aktívni a váš mozog musí pracovať. Pridlhé pozeranie TV robí deti pasívnejšími vo svojom živote.

Prečítajte si tiež: Všetko o prerezávaní zúbkov

Televízne programy útočia na city dieťaťa

Aby bola zabezpečená vysoká sledovanosť v televíznych programoch sa manipuluje s citmi, ako sú strach, vina, smútok, túžba, nešťastie. Deti nie sú dostatočne zrelé na to, aby vedeli tento nápor pocitov adekvátne spracovať. Hrozí nebezpečenstvo, že určitým pocitom neporozumejú a dostanú sa do zbytočných problémov.

Pozor na reklamy

Mnoho reklám má deti prilákať na pozeranie ďalších filmov a seriálov. Druhá kategória reklám im predstavuje výrobky, ktoré “potrebujú”. Dospelí sa ako tak vedia ovládať, ale čo deti? Reklamné spoločnosti deti priam milujú, pretože sa nevedia brániť a premýšľať nad posolstvom reklamy. Deti potom prosia rodičov, aby im kúpili aj také výrobky, ktoré vôbec nepotrebujú.

Televízia bráni rozvoju sociálnych vzťahov

Pri pozeraní televízie ľudia nekomunikujú, nespoznávajú sa, nediskutujú, nerozprávajú si zážitky, nepýtajú si rady, iba sledujú, čo sa deje na televíznej obrazovke. Tento čas sa dá v rodinách využiť aj ináč, a to rozprávaním zážitkov, plánovaním spoločných podujatí, hraním spoločenských hier, športovaním, navštevovaním príbuzných a podobne.

Ako obmedziť sledovanie televízie

1. Dohodnite sa s deťmi, ktoré vhodné programy a akú dlhú dobu môžu denne pozerať.
2. Ak ste nakúpili viacej televízorov, snažte sa ich postupne zbaviť. Môžete ich napríklad niekomu darovať. V rodine úplne stačí jeden televízor, ktorý je umiestnený na nenápadnom mieste. Keď bude menej dostupný, bude aj menej príťažlivý.
3. Keď chcete, aby dieťa nepozeralo televíziu, nehovorte mu: „Vypni to! Nesmieš sa dívať na „telku“ Povedzte mu: „ Teraz vypneme televízor, aby sme mohli ísť hrať futbal.“ Ponúkajte deťom náhradný program.
4. Jeden deň v týždni vôbec nepúšťajte televízor.

Človek v podstate nemusí vôbec pozerať televíziu. Tí, ktorí to skúsili, prišli na to, že majú oveľa viac času pre rozvoj svojej tvorivosti, venujú sa svojim priateľom, rodine, viacej športujú a vzdelávajú sa. Vedecké výskumy jednoznačne dokazujú, že deti, ktoré minimálne alebo vôbec nesledujú TV, sú všestrannejšie, psychicky vyrovnanejšie, optimistickejšie, tvorivejšie, aktívnejšie a majú lepšie sociálne kontakty.

Atypické zmyslové vnímanie a správanie

Možno nič prekvapujúce, no o to viac znepokojujúce: atypické zmyslové vnímanie ako napr. nezáujem o rôzne aktivity, vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie v prostredí vôkol seba a zahltenie vnemami… Poškodíte tiež schopnosť dieťaťa spracovať svet vôkol seba.

Keď hovoríme o zmyslovom spracovaní, hovoríme o schopnosti tela efektívne a primerane reagovať na informácie a podnety, ktoré dieťa zmyslovými receptormi prijíma to svojho okolia a prostredia. Napríklad jeho reakcie na to, čo počuje, vidí, čoho sa dotýka a čo ochutnáva či ovoniava.

Podľa výsledkov tie bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania. Hovoríme napr. o ľahostajnosti či nezáujme o aktivity, teda vyhýbaniu sa vzruchom, alebo naopak vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie/vzruchov vo svojom prostredí, alebo zahltenie vnemami ako hlasné zvuky, jasné svetlá. Niektoré deti vo veku 33 mesiacov vykazovali znaky menšej citlivosti, pomalšie reagovali na podnety ako napr. oslovenie menom.

Výpočet zdravotných a vývojových problémov spojených s obrazovkami sa rozširuje

Tieto zistenia sa očividne pridávajú k zoznamu mnohých ďalších znepokojujúcich zdravotných a vývojových dôsledkov spojených s časom stráveným pred obrazovkami u dojčiat a batoliat. Ako napr. oneskorenie reči, poruchy autistického spektra (PAS), problémy so správaním, problémy so spánkom, problémy s pozornosťou a oneskorenie v schopnosti riešenia problémov.

Táto štúdia má význam aj z hľadiska posudzovania trávenia času pred obrazovkami u detí s problémami autistického spektra. Práve pre dôsledky v oblasti pozornosti, hyperaktivity, pretože tieto skupiny detí samy častejšie vykazujú atypické zmyslové vnímanie a spracovanie vnemov.

Atypické zmyslové vnímanie a správanie u detí s PAS

„Repetitívnosť v správaní, ktoré sa vyskytuje napríklad pri poruchách autistického spektra, má silné prepojenie s atypickým zmyslovým spracovaním. Naše skúmanie v budúcnosti môže určiť, či čas strávený pred obrazovkami v ranom veku dieťaťa môže podnecovať zmyslovú hyperkonektivitu mozgu pozorovanú pri poruchách autistického spektra, ako napríklad zvýšené reakcie mozgu na zmyslovú stimuláciu,“ uviedla aj hlavná autorka štúdie a doktorka medicíny Karen Heffler, docentka psychiatrie.

U detí s poruchami autistického spektra či s ADHD sa atypické zmyslové správanie môže spájať napr. s problémami s výkonnými funkciami, úzkosťou, nižšou kvalitou života, vyhýbaním sa podnetom alebo naopak väčším vyhľadávaním, zvýšenou zmyslovou citlivosťou, ďalej s podráždenosťou, hyperaktivitou, problémami s prijímaním potravy a spánkom, so sociálnymi problémami. Práve pre tieto deti by mohlo byť vysoko prospešné zredukovať čas strávený pred obrazovkami a v terapii pracovať so zmyslovým spracovaním podnetov.

Zdravé návyky: 2-ročné a staršie deti len hodinu denne

Dodržiavanie zdravých návykov spojených aj s časom stráveným pred obrazovkami zdôrazňujú ako naši psychológovia a psychologičky, psychiatri a psychiatričky - odvolávajú sa na odporúčania Americkej pediatrickej akadémie (AAP):

• Deti mladšie ako 18 - 24 mesiacov veku by nemali pred obrazovkami tráviť žiadny čas. Nemali by byť vstavené žiadnym digitálnym médiám. Jedine v prípade živého videochatu, videohovoru, ktorý považuje za vhodný, pretože prebiehajúca interakcia môže byť prínosom. Samozrejme za prítomnosti dospelého.
• Pre deti vo veku 2 až 5 rokov odporúča časové obmedzenie používania digitálnych médií na zvyčajne najviac 1 hodinu denne. Deti nenechávajte pred obrazovkami samotné, predstavte im jedine vysoko kvalitné programy a appky prospešné pre mozog, teda rôzne formy učenia, čítania, spoločného hrania. Nezabudnite vysvetľovať, opakovať informácie, prípadne sa o nich rozprávať.

Vyčerpanosť a neschopnosť nájsť iné alternatívy, uviedli rodičia príčinu

Výskumníci a výskumníčky zo štúdie tiež zdôrazňujú význam školenia a vzdelávania rodičov, čo považujú za kľúč k minimalizácii či zamedzeniu času stráveného pred obrazovkami u ich detí mladších ako 2 roky. Aj napriek odporúčaniam totiž takto malé deti pred televízorom či na tabletoch a mobiloch trávia neúnosne veľa času. Napr. v USA pred nimi sedia deti mladšie ako 2 roky v priemere 3 hodiny a 3 minúty a rodičia často ako dôvod uvádzajú „vyčerpanosť, neschopnosť nájsť cenovo dostupné alternatívy“.

Alternatívy k sledovaniu obrazoviek

U malých bábätiek do jedného roka je televízia naozaj zbytočná. Pokiaľ potrebujete dieťa na chvíľu zabaviť, aby ste si mohli odskočiť na záchod, do sprchy či umyť riad. Potom bude pre vaše bábätko lepšie, keď ho posadíte do hojdačky alebo položíte na deku a vezmete ho so sebou do miestnosti, nech na vás vidí a pozoruje, ako to na tom svete funguje.

Deti do dvoch rokov by v ideálnom prípade, nemali vôbec pozerať televíziu, pretože si nevedia prepojiť obraz so zvukom. Zvuk ide v televízii neskôr ako obraz, čo dospelý nevníma, ale dieťa áno. Navyše takto malé deti nemajú kritické myslenie a nedokážu rozpoznať dobro od zla ani v rozprávkach.

Problémom obrazoviek je naša pasivita. Malé deti sa vyvíjajú každý deň, stále sa učia nové veci, majú chuť po nás všetko opakovať a objavovať svet, skrátka sú od prírody zvedavé a práve sledovanie televízie alebo videa na mobile im túto chuť učiť sa berie. Zrazu totiž nemusia nič, len sledujú obrazovku. Nemusia sa ani hýbať, čo neskôr vedie k rozvoju obezity. Následne sa to potom môže rozvinúť aj v závislosť na obrazovkách a je veľmi ťažké to deti odnaučiť. Navyše ak sa so sledovaním obrazoviek začne veľmi skoro a nijako sa neobmedzuje dĺžka používania, potom to môže mať negatívne dopady na vývoj mozgu.

Problémom televízie je, že deti z nej preberajú vzory. To znamená, že sa učia rôzne gestá, slová, frázy, ale aj spôsoby správania podľa toho, čo vidia. O modrom svetle sa hovorí čoraz častejšie v súvislosti s problematickým zaspávaním. Svetlo, ktoré žiari z obrazoviek totiž mozgu cez oko hovorí, že je deň, a teda telo sa prirodzene nepripravuje na spánok. Pred spánkom by teda nemali deti vôbec pozerať do obrazoviek, prípadne treba použiť filter, ktorý sfarbí obrazovku do červena a eliminuje tak modré svetlo, ktoré je tým rušivým elementom.

Svetový deň televízie

21. novembra sa po celom svete oslavuje Svetový deň televízie. Tento deň vznikol na počesť J.L. Bairda, ktorý vynašiel prenos obrazu do obrazoviek. U nás sa prvýkrát televízia spustila roku 1953. Ako sa hovorí, tak je to dobrý sluha, ale zlý pán. Všetkého veľa škodí a u detí to platí dvojnásobne.

Choďte von na čerstvý vzduch a podniknite nejaký výlet. Deti tak unavíte a ešte si pri tom užijú veľa zábavy. Hraním doskových hier si deti osvojujú plánovanie a učia sa prijímať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Prečítajte deťom knihu, rozvíja ich neskoršiu schopnosť učiť sa. Vyrastú tak z nich lepší čitatelia a rečníci. S malými deťmi si môžete prezerať obrázky v knižke, väčšie deti zabaví aj Albi ceruzka s knižkami. Prípadne môžete spoločne vymýšľať nejaký príbeh. Uvarte spoločne nedeľný obed alebo upečte napríklad bábovku. Varenie deťom rozvíja kreativitu, zvyšuje pozornosť a sústredenie a hlavne rozvíja jemnú motoriku. Pokiaľ máte doma malé bábätko a staršie dieťa naň často žiarli, potom vám môže pomôcť vytvoriť fotoalbum či fotoknihu, kde budú fotky staršieho dieťaťa už od narodenia.

Stanovenie jasných pravidiel

Odporúčame stanoviť si s deťmi jasné pravidlá, ktoré budú pre sledovanie televízie a ostatných obrazoviek platné a budú sa dodržiavať. Hlavne si nič nevyčítajte, v každej situácii robíme to najlepšie, čo môžeme, a ak sme na deti sami, potom pre nás môže byť televízia po náročnom dni oslobodzujúca. Skúste sa skôr zamyslieť nad tým, ako to robiť z dlhodobého hľadiska.

Vývoj mozgu a okamžitá odmena

Po narodení sa mozog dieťaťa začne štrukturálne vyvíjať. Tento proces prebieha až do 24. roku života, v prvých rokoch však rastie masívne. Neskôr u tínedžerov zistili, že tí, ktorí už od malička trávili veľa času pred obrazovkami, mali väčšie problémy so sústredením. Treba poznamenať, že to neznamená, že trpia na ADHD. Problém spočíva v tom, že obrazovka vytvára pre mozog okamžitú odmenu. Aktivity, ako je maľovanie obrazov, vyžadujú hodiny trpezlivého úsilia a dopamín sa pri nich uvoľňuje postupne. Naopak, pri sledovaní obrazovky nás dopamín odmení bleskovým spôsobom, na čo si detský mozog rýchlo zvykne.

Zároveň, logicky, tieto zmeny v správaní majú dopad aj na rozvoj športových a pohybových schopností a súvisia so záležitosťami, ako je detská obezita a riziko úrazov. Deti sa musia naučiť pohybovať, a to sa nedá dosiahnuť sedením na gauči.

Odporúčania WHO

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby deti do veku 5 rokov netrávili pred obrazovkou viac ako hodinu denne. Deti vo veku do jedného roka by nemali byť vystavované obrazovkám vôbec. Nemám problém rešpektovať tieto usmernenia. Považujem ich za zmysluplné. Myslím si, že stanovené limity nie sú nejako zvlášť prísne.

Vplyv televízie na správanie rodičov

Štúdie zistili, že ak máme doma pustenú televíziu, správame sa k deťom inak. S bábätkom nadvazujeme menej očného kontaktu, menej sa s ním rozprávame, neopakujeme s ním toľko aktivít.

Duševné zdravie matky je tiež dôležité

Dni strávené na materskej môžu byť náročné a dlhé. Je podstatné, aby sa aj ona cítila spojená so svetom a našla si čas na sledovanie svojho obľúbeného seriálu.

Nuda podnecuje kreativitu

Keď sa dnešné deti menej nudia, môže to blokovať ich kreativitu? Vo vašej otázke správne naznačujete, že nuda je vlastne prospešným nástrojom pre podnecovanie kreativity a vytváranie vlastných hier a príbehov. Avšak obrazovkou možno kreativitu aj podnietiť. Veľmi závisí od toho, akým spôsobom s touto technológiou pracujeme.

Zdravý rozum a správna miera

Vo všeobecnosti si však myslím, že stačí zapojiť zdravý rozum. Dôležité je vyhýbať sa programom, ktoré sú preplnené reklamami. A takisto obsahu, ktorý bude rýchlo preblikávať, bude obsahovať výrazné farby a bude sa v ňom rýchlo rozprávať. Niektorí odborníci dokonca odporúčajú, aby rodičia spomalili rýchlosť prehrávania videí na YouTube.

tags: #batola #pozera #vela #tv