Druhý mesiac života dieťaťa je významný, pretože sa mení z novorodenca na dojča. Vzájomné spoznávanie sa medzi bábätkom a mamou pokračuje aj v 2. mesiaci života. Väčšina bábätiek v tomto období ovláda saciu techniku a niektoré si aj v noci pospia.
Poradňa u pediatra v 2. mesiaci
V 2. - 5. týždni života bábätka je čas na druhú poradňu u detskej lekárky. Pediatrička skontroluje hmotnosť a dĺžku dieťatka a zmeria obvod hlavičky. Zhodnotí prírastok hmotnosti, ktorý je dôležitým ukazovateľom prospievania. Porozpráva sa s mamičkou o tom, ako dieťatko papá, koľko má mokrých plienok denne a či nemá ťažkosti so stolicou. Lekárka zhodnotí aj psychomotorický vývoj dieťaťa.
Hoci sa každé dieťa vyvíja individuálne, pre každý mesiac veku sú zadefinované akési míľniky vývoja, ktoré lekárka kontroluje. Vývoj často prebieha v skokoch, teda sa striedajú obdobia, keď sa dieťa prejaví viac, a keď zasa menej. Ak majú rodičia akékoľvek pochybnosti, mali by sa poradiť s odborníkom.
Ortopedické vyšetrenie
Už v pôrodnici sa vykonáva skríning, ktorého súčasťou je aj vyšetrenie bedrových kĺbov bábätka, aby sa zistila prípadná vývinová dysplázia bedrového kĺbu. Ak sa u dieťatka zistia odchýlky, je nutná liečba u ortopéda. Ten následne vykonáva ďalšiu kontrolu vo veku 4 - 6 týždňov. Ide o neinvazívne (nebolestivé) testy (podľa Ortolaniho a Barlowa, a iné) a ultrasonografické vyšetrenie. Následne je potrebné vyšetrenie ešte zopakovať a ak je nutná liečba, riadi ju ortopéd. Balenie do poštolkových nohavičiek, ktoré sa kedysi preventívne odporúčali práve kvôli dysplázii kĺbov, sa dnes už neodporúča. Pre bábätká postačujú jednorazové plienky alebo nové modely látkových plienok.
Spánok 13-týždňového chlapčeka
Prirodzený biorytmus bábätka v tomto období je charakteristický krátkymi časovými úsekmi bdenia, počas ktorých je bábo kŕmené, prebaľované, kúpané, ale tiež nasýtené láskavými dotykmi svojich rodičov. Ak dieťatku nič nechýba, je spokojné, čo dokazuje výskaním, „gagotaním“, grimasami a aj náznakmi úsmevu (hovorí sa, že keď sa bábätko prvýkrát usmeje, narodí sa víla). Čas bdenia je u každého bábätka iný, no intervaly sa oproti prvému mesiacu môžu predlžovať. Väčšina detí je rada v spoločnosti, načúva hlasu svojej mamy a otca a nosenie na rukách je pre bábätká asi najobľúbenejšia športová disciplína (pre rodičov už menej, najmä, ak nosenie uberá väčšinu dňa). V noci sa spánok tiež predlžuje (ale nemusí) a ak bábätko teraz prespí naraz aj 4 - 6 hodín, ešte to neznamená, že to bude navždy tak - to aby si niektoré mamičky nezvykli…
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Niektoré deti však majú so spánkom problém, buď cez deň spia máličko a v noci to dospia, alebo opačne. Vtedy treba pátrať po príčinách, ktoré to môžu spôsobovať, napr. hlad, hluk, teplo, svetlo, prílišné stimuly ap. Z dôvodu predchádzania syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) sa odporúča dojčatá ukladať v spánku v polohe na chrbát alebo mierne naklonené na boku. Mamičky by tiež mali dbať na to, aby dieťatko neležalo vždy iba na jednej strane hlavičky, pretože tak môže dôjsť k jej zležaniu, čo má vplyv na asymetrický tvar hlavičky, ale aj na krčné svalstvo.
Strava 13-týždňového chlapčeka
Strava je výlučne mliečna, buď vo forme materského mlieka, alebo v prípadoch, ak dojčenie nebolo možné, je to umelé mlieko (formula). Intervaly kŕmenia sú individuálne, môžu sa pohybovať od približne 1 do 3 - 4 hodín, v noci aj dlhšie. Je to rôzne, pretože každé bábätko má svoje potreby inak nastavené, rovnako aj rytmus dňa. Hmotnostné prírastky sú približne 150 - 200 gramov týždenne.
Pre 2. až 3. mesiac veku sú typické koliky, ktoré dokážu potrápiť bábätko aj rodičov. Sú sprevádzané krikom dojčiat a najmä neskúsených rodičov môžu vyľakať, pretože spočiatku sa ich príčina rozšifruje ťažko. U väčšiny bábätiek skončením 3. mesiaca, našťastie, koliky ustúpia. No každý deň, ktorý je podmienený kolikou, je dlhý a namáhavý, preto ak trápia aj vaše bábätko, určite o tom informujte pediatričku a poraďte sa, ako dieťatku pomôcť (napr. aj užívaním probiotických kvapiek či úpravou stravy dojčiacej matky).
Pre 2. a 3. mesiac je skutočne typický výskyt tzv. laktačnej krízy, čo v preklade znamená prechodné zníženie produkcie mlieka. Tento stav býva prechodný a je dôležité počas neho dieťatko zbytočne neprikrmovať umelým mliekom, ale snažiť sa o zvýšenie produkcie mlieka častejším odpočinkom mamičky, zvýšeným príjmom tekutín, ochranou a častejšou hygienou bradaviek a dojčením dieťaťa tak často, ako potrebuje.
Sledovanie hmotnosti a rastu
Jedným zo základných ukazovateľov správneho vývoja u bábätka je jeho priberanie na váhe. V prvých mesiacoch je preto veľmi dôležité sledovať hmotnosť bábätka a porovnávať ju so štandardizovanými tabuľkami. Priberanie však závisí od mnohých faktorov a preto váhu bábätka musí sledovať pediater na pravidelných preventívnych prehliadkach.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Bábätko nám o svojich zdravotných ťažkostiach ešte nepovie, preto musíme sledovať iné, nepriame príznaky toho, či sa mu darí dobre a správne sa vyvíja. Jedným zo základných indikátorov správneho prospievania je práve sledovanie zmien jeho váhy v závislosti od jeho veku.
Sledovanie váhy má význam z niekoľkých dôvodov:
Správny rast: V danej populácii priberajú bábätká približne rovnako.
Dostatočné kŕmenie: Monitorovaním váhy môžeme vidieť, či bábätko papá tak akurát.
Vývojové medzníky: Váha môže byť spojená aj s dosiahnutím vývojových míľnikov.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
Správne dávkovanie liekov: Vedieť aktuálnu váhu dieťatka je potrebné aj pri predpisovaní liekov lekárom. Aby účinná látka lieku mohla bábätku dobre zabrať, nesmie jej byť príliš málo, ani príliš veľa.
Na váženie bábätiek používame špeciálne detské dojčenské váhy prispôsobené práve tomuto účelu. Takáto váha je tvarom prispôsobené tomu, že dieťatko na ňu celé položíme a pomerne presne mu odváži hmotnosť. Kvalitné váhy mávajú malé povolené odchýlky, ktoré sa pohybujú okolo 5 gramov. Presné váženie je dôležité najmä pri vážení novorodencov, predčasne narodených detičiek a u dojčiat, ktoré neprospievajú ideálne alebo musíme u nich kontrolovať, koľko materského mlieka vypili pri jednom kŕmení.
Dieťatko položte na váhu tak, aby ležalo na chrbte. Novorodenca prvýkrát vážia na pôrodnici ihneď po narodení. V prvom týždni po narodení sa dieťatko váži každý 1 až 2 dni. Je normálne, že po narodení stratí časť svojej pôvodnej hmotnosti. Dieťatko vážime pravidelne až do okamihu, kedy začne opätovne priberať. Iná situácia však nastáva, ak dieťatko má nejaké zdravotné ťažkosti, priberá horšie, alebo má ťažkosti s kŕmením. Nie je výnimkou ak malého novorodenca musíte vážiť pred a po každom dojčení, aby ste sledovali, či vypil dostatok materského mlieka.
Váha a rýchlosť priberania sa sleduje v porovnaní so štandardizovanými tabuľkami a grafmi, ktoré vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) alebo národné inštitúcie, ktoré hodnoty ešte prispôsobili konkrétnej populácii. Dieťatko nemusí priberať v každom týždni rovnakú hodnotu, ale v priemere by sa k nej malo približovať. Priemerný nárast hmotnosti by v prvom štvrťroku života mal byť 700 gramov za mesiac, čo činí 150 až 250 gramov za týždeň. V druhom štvrťroku by sa mesačný prírastok na váhe bábätka mal pohybovať okolo 500 - 600 g, v treťom štvrťroku 400 až 500 g a vo štvrtom 300 až 400 gramov za mesiac.
Každá maminka by mala vedieť, že dieťatko nepriberá vždy rovnakým tempom, ale je úplne prirodzené, že v určitom období priberá menej ako v inom. Niekedy z tohto dôvodu chybne prejdú z materského mlieka na umelé dojčenské mlieko. Dojčenie je však tou najlepšou formou stravy, ktorú môže takto malé bábätko dostať. Nemajte obavy, dodáva mu všetky potrebné živiny.
Ako bude bábätko rásť, všimnete si, že v istom období výrazne narastie a zrazu viac priberie. Rast bábätka prebieha skokovo. V určitom období sa vám môže zdať, že bábätko skoro nepriberá a málo rastie, potom ho zrazu v priebehu týždňa výrazne vytiahne a priberie. U každého bábätka sa môže vyskytnúť v trochu inom období. U novorodencov ho však bežne sledujeme po prvom týždni (7. až 10. deň po narodení) a potom v 2. až 3. týždni po narodení. V tomto období môžete u bábätka pozorovať väčší hlad, zmeny v spánku, detičky bývajú viac nepokojné. Náhly rast sa prejaví aj na tom, že mu zrazu jeho oblečenie nemusí byť dobré a potrebuje väčšiu veľkosť plienok.
Aj keď bábätká rastú takto skokovo, predsa len sa vám môže zdať, že vaše bábätko priberá príliš pomaly alebo príliš rýchlo. V takomto prípade sa so svojimi obavami obráťte na svojho pediatra, ktorý vám povie, či sú vaše obavy opodstatnené alebo určí, ako postupovať ďalej.
Motorický vývin 13-týždňového chlapčeka
Motorický vývin dieťaťa zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky. Zásadný je prvý rok života dieťaťa. Tempo motorického vývinu je veľmi individuálne. Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.
Pohyb je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, sledovať motorický vývin dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat.
Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť. Predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času.
V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľké fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď.
Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra).
Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).
Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?
Pozor na nevhodné pomôcky: Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu.
Pozor na nevhodnú manipuláciu: Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť.
Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu.
Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbaniu do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.
V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
Fázy motorického vývinu
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
- Pasenie koníkov: Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.
Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodičia, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, je podlahové puzzle či hraciu deku. Nevhodná na pasenia koníkov je detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi), pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke.
Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky) je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.
Prvé vzpriamenie: Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieta sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné lažať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný. Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné. Dôležité je, aby to dieťa zvládlo. Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.
Druhé vzpriamenie: Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vziať. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Otáčanie z chrbta na bruško: Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šíjou smerujúcou do záklonu. Je to preťažením šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško. Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládlo na obe strany.
Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky. Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferované stranu. Dojčatá možno položiť na veľký loptu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.
Pivotácia: Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to bohym, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny. Je dôležité, aby to dokázalo robiť na obe strany. Z pivotácie často následne vzniká tzv. šikmý sed. A až neskôr sa objavuje priamy sed, ktorý dieťa dosiahne až keď budú jeho svaly natoľko silné, že udržia telíčko v priamom sede, čo je vrcholná zručnosť v 9. mesiaci.
Štvornožkovanie: Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami. Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, zanmená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť.
Ak máme doma klzké podlahy (laminátovou, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok (je možné kúpiť aj protišmykový sprej a upraviť tak akékoľvek oblečenie, ktoré už vlastníme). Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami. Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky (vankúše, zrolované deky, matrac, prahy, naše nohy a pod.). S dieťatkom možno cvičiť tzv. fúrik. Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu.
Dieťa by malo štvornožkovať minimálne 2 mesiace. Krížovým pohybom sa prepája aj pravá a ľavá hemisféra v mozgu. No predovšetkým je štvornožkovanie poslednou možnosťou aby dieťa doposilovalo potrebné svalové partie a dorovnalo prípadné disbalancie na bruchu a chrbte skôr, ako sa vertikalizuje a postaví.
- Sed: Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť na v náruči v polohe klbka, klokanka alebo tigríka. Aj deti, ktoré sa samy vedia posadiť, nedávame do pasívnych chodítok a hopsadiel, okrem narušenia vývinu chôdze, spôsobujú aj rad iných porúch pohybového aparátu. Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnu vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr).
Pri správne prevedenom priamom sede má dieťa jednu nohu vpredu, druhú vzadu. Chrbát je vystretý ako pravítko. Častým problémom je zhrbený chrbát. Je to znamením toho, že dieťa nemá správne doposilovaný prsný a brušný sval, ktoré by ho krásne vzpriamili. Často je to dôsledok toho, že dieťa posádzame skôr, ako je na to fyzicky pripravené.
Dieťa si pasívnym sedom netrénuje správne chrbtové svaly, neposilňuje ku zdravému držaniu tela potrebné šikmé brušné svaly a hlboké svaly trupu a naopak príliš posilňuje priame brušné svaly, "sedí" s chrbtom nie rovným, ale do oblúka.
Tabuľky hmotnosti a rastu
Priemerná hmotnosť a dĺžka dieťaťa v prvom roku života:
| VEK v MESIACOCH | PRIEMERNÁ VÁHA DIEVČATKO | PRIEMERNÁ VÁHA CHLAPČEK |
|---|---|---|
| Narodenie | 3,2 kg | 3,3 kg |
| 1. mesiac | 4,0 kg | 4,3 kg |
| 2. mesiac | 4,7 kg | 5,2 kg |
| 3. mesiac | 5,4 kg | 6,0 kg |
| VEK V MESIACOCH | DĹŽKA DIEVČATA | DĹŽKA CHLAPCA |
|---|---|---|
| Narodenie | 49,1 cm | 49,9 cm |
| 1. mesiac | 53,7 cm | 54,7 cm |
| 2. mesiac | 57,1 cm | 57,9 cm |
| 3. mesiac | 59,8 cm | 60,8 cm |
V prvom štvrťroku života je rastový prírastok 3-4 cm/mesiac a hmotnostný prírastok 700 g/mesiac.