Hoci dieťa už v maternici rozoznáva matkin a otcov hlas, bezprostredne po príchode na svet nevyužíva ako prvé uši. Ani oči, hoci sa zrak zvykne označovať za najdôležitejší zmysel, keďže ním prijímame najviac podnetov. Pre bábätko, ktoré práve opustilo pohodlné prostredie maternice, sú v prvých chvíľach najdôležitejšie iné zmysly - hmat a čuch.
Hmat a čuch: Prvé zmyslové skúsenosti
Práve prostredníctvom dotyku sa bábätko snaží ostať v čo najväčšom spojení s matkou - dotýkať sa jej čo najväčšou časťou svojho tela. Hmat má dieťa veľmi dobre vyvinutý a využívalo ho už v maternici. S tým súvisí aj aktivácia čuchu. Vôňu plodovej vody cíti dieťa aj na svojich ručičkách, preto je dôležité, aby ich malo voľné (bez rukavičiek) a neumyté. Prostredníctvom čuchu a hmatu sa dieťa „zorientuje“, nájde cestu k prsníku a skôr či neskôr sa začína dojčiť. Kontakt koža na kožu je teda niečo, čo by mal zažiť po narodení každý novorodenec. Je to jediné správne miesto, kam bábätko patrí.
Bonding: Vytváranie emočného spojenia
Slovo „bond“ v anglickom jazyku znamená „väzba, spojenie“. V súvislosti s pôrodom sa slovo bonding používa v zmysle „vytvárať si väzbu“, pričom ide o emočné spojenie matky s dieťatkom priamo po jeho narodení. V prípade, že pôrod prebehol v poriadku, správne by mal bonding prebehnúť bezprostredne po narodení dieťatka. Je dôležité využiť práve prvý moment priamo po narodení, kedy sa ešte neumyté bábätko kladie mamičke „koža na kožu“ na jej hruď (medzi prsia). Tento kontakt je prvým „jazykom“ ktorému dieťatko rozumie. Vníma matkin dych, tlkot srdca aj vône. Dotyk pôsobí upokojujúco ako na dieťatko, tak aj na mamičku. Väčšina detí sa počas tohto spojenia do 30 - 60 minút sama prisaje. Netreba sa báť, že by bábätku bola zima.
Ďalšie spojenie, ktoré je súčasťou bondingu, je pohľad z očí do očí. Bábätko v prvých dňoch dokáže rozoznávať objekty, ktoré sú okolo neho v pohybe a to približne do vzdialenosti, v akej je tvár rodiča, ktorý ho drží na rukách (asi 20cm). Telo matky je pre bábätko jediným známym prostredím, v ktorom doposiaľ trávilo svoj život.
Bábätko už počas intrauterinného života rozoznáva hlas matky, pozná jej tlkot srdca a dokonca aj vôňu. Preto je veľmi dobré, ak je práve mama prvý podnet, s ktorým sa po narodení stretne. Pôrod je náročný a stresujúci dej pre oboch, ako pre matku, tak aj pre dieťatko. Vďaka bondingu však stres ide bokom, bábätko sa cíti na teplom tele matky bezpečne a uvoľnene, u matky sa vyplavujú hormóny šťastia (endorfíny), ale aj oxytocín, ktorý je nevyhnutný pre spustenie laktácie. Počas bondingu sa začína budovať silné puto medzi rodičom a dieťatkom. Toto puto je impulzom, ktorý pomáha mamičke vstať uprostred noci aj desaťkrát, starať sa o bábätko aj cez únavu a vyčerpanosť, ktorú materstvo prináša. Bábätko cíti istotu a bezpečie, čo sa premietne aj v jeho ďalšom živote.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Odporúčaná dĺžka bondingu je minimálne hodina, ideálne však dve. Následne by mal pokračovať aj na izbe a samozrejme aj v domácom prostredí. Na bonding je potrebné pozerať sa ako na proces, ktorý síce začne na pôrodnej sále, no pokračuje aj po návrate z nemocnice.
Situácie, kedy bonding nie je možný
Existujú viaceré situácie, kedy bezprostredný bonding nie je možný. Dôvodom môžu byť napríklad komplikácie, ktoré nastanú počas pôrodu či predčasné narodenie dieťatka ktoré potrebuje intenzívnu starostlivosť. Ďalším dôvodom môže byť fakt, že niektoré mamičky môžu mať po pôrode zmiešané pocity a nechcú bonding bezprostredne po ňom. Vtedy je dôležité mať na pamäti, že robíte to najlepšie, čo môžete. Budete mať ešte veľa príležitostí na budovanie puta zahŕňanie dieťatka láskou. Pôrod cisárskym rezom môže byť komplikáciou pri bondingu. To, či je prikladanie bábätka „koža na kožu“ umožnené priamo po cisárskom reze, závisí od priebehu zákroku a dôvodu, pre ktorý bol vykonaný. Každý pôrod je jedinečný, preto neexistuje univerzálne pravidlo.
Úloha otca v procese bondingu
Rovnako, ako mamičky, aj ockovia by si mali od malička vytvárať so svojím bábätkom puto. Možností ako na to je mnoho. Ockovia môžu byť prítomní pri pôrode a v prípade, že mamičke z akýchkoľvek dôvodov nemôže byť bábätko po pôrode priložené (napríklad po cisárskom reze), môže kontakt „koža na kožu“ po pôrode prebehnúť aj s oteckom. Kontakt „koža na kožu“ môže prirodzene chýbať, nakoľko muži detičky nekoja. Avšak, nakoľko je veľmi dôležitý aj u nich, je vhodné, ak sa napríklad spolu s dieťatkom kúpu alebo ak si ho držia na rukách bez trička. K bondingu patrí aj prihováranie sa, čítanie, kúpanie, uspávanie, nosenie v nosiči, kočíkovanie či hladkanie.
Nedostatočná podpora bondingu na Slovensku
Výsledkom štúdie z roku 2016 bolo, že až 55,7% respondentkám nebol umožnený kontakt koža na kožu. U 31,6% matiek trval tento kontakt príliš krátko (1-5minút). Skutočne podporený bonding bol len u 20,3% respondentiek. Takéto výsledky jasne ukazujú, že podpora bondingu po pôrode na Slovensku nie je dostatočná.
Ako vidí novorodenec?
Kým bábätko v brušku strávilo deväť mesiacov v šere či tme, po pôrode ho odrazu čaká ostré svetlo a veľké množstvo obrazov. Jeho malý svet odrazu naplnia postavy, predmety, pohyb a všetko sa rýchlo mení.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Prvé chvíľky po pôrode sú pre dieťa veľkým šokom, pretože sa prvý raz stretáva s ostrým svetlom. Krátko po narodení nasáva všetko, čo sa okolo neho deje všetkými zmyslami - nielen zrakom, ale aj sluchom, čuchom, chuťou a hmatom. Svet okolo neho je rozmazaný a čierno - biely. Novorodenec začína farby rozlišovať až okolo tretieho mesiaca, a zrak sa rozvíja postupne. Dokonalé rozlíšenie farieb prichádza až s prvými narodeninami. S každým dňom naberajú farby okolo neho na sýtosti a dokáže ich lepšie rozlíšiť.
Najlepšie rozlišuje čierno - biele kontrasty. Aj preto veľa rodičov volí hračky, prvé knižky či detaily vo výzdobe detskej izby v čiernych a bielych kontrastných farbách a vzoroch. Bábätko krátko po pôrode dokáže tieto predmety a vzory lepšie rozpoznať, vidí ich ostrejšie a mnoho rodičov verí, že takáto malá pomôcka mu pomáha v rýchlejšom vývoji.
Prvé dni je pre nich všetko naokolo rozmazané a nejasné a v tomto svete spoľahlivo rozlišujú predovšetkým mamin hlas, dotyk a vôňu. Po pár dňoch sa zrak začína upravovať a bábätko dokáže rozoznať tvár, ktorá sa od neho nachádza maximálne tridsať centimetrov. Ak sa mu len prihovárate a nakláňate sa nad postieľkou, bábätko vidí len rozmazané tváre. Prvýkrát dokáže rozoznať tvár mamy nad sebou, aj to nie ostro, až po prvom mesiaci. Ak je od neho osoba ďalej ako štyridsať centimetrov, dobre ju rozpozná až okolo piateho mesiaca. Pokiaľ sa osoby nachádzajú vo väčšej vzdialenosti, napríklad stoja na druhej strane izby, dokáže ich rozlíšiť asi v desiatom mesiaci. To isté platí pri sledovaní okolia. Až do desiateho mesiaca je preňho pri pohľade na obľúbenú osobu všetko ostatné rozmazané. Dobre zaostrené postavy, rozlíšené farby a prostredie aj s detailmi vníma bábätko až v prvom roku.
Vývoj oka v priebehu prvého roka
- Druhý mesiac: Zvládne bábätko koordináciu oka. Ak mu mama ukazuje hrkálku či iný predmet, dokáže za ním cielene obracať hlavu.
- Tretí mesiac: Už začína rozvíjať jednu z najdôležitejších schopností u človeka - koordináciu ruky a oka. Vtedy sa bábätko sa naťahuje za predmetom a chytá ho do ruky. Obľúbená hračka či zaujímavý úlovok potom zvyčajne končia v jeho ústach.
- Piaty mesiac: Spoznáva dieťa tretí rozmer - hĺbku, čo sa prejaví najčastejšie hrou na vyhadzovanie predmetov z kočíka.
- Ôsmy mesiac: Bábätko zvykne objaviť svoje dvojča v zrkadle, a táto nová hra bude určite patriť medzi jeho obľúbené aktivity.
- Desiaty mesiac: Začína zrak pomáhať pri rozvoji chôdze. Dieťa sa učí chodiť okolo nábytku a zrak sa musí naučiť spolupracovať s koordináciou.
Sledovať, či sa detský zrak vyvíja dobre, môžeme aj vďaka tomu, ako malý objaviteľ pracuje s hračkami. Ak sa začne naťahovať a dotýkať maminých vlasov či častí tváre, dáva si pred tvár ruky, aby si ich obzrelo či sa cielene naťahuje za hračkou, vieme, že sa rozvíja zrak a napreduje celý psychomotorický vývin. Veľakrát sa vo včasnom ranom veku podarí odhaliť vrodenú zrakovú vadu, napríklad zhoršené videnie. Vtedy okrem liečby a lekárskeho zákroku môže pomôcť aj správna stimulácia oka, napríklad používanie len čierno - bielych kontrastných hračiek a správne nastavená práca s dieťaťom.
Zaujímavosti o oku bábätka
To, že sa takmer všetky deti na svete rodia s modrými očami, už viete. Táto farba sa však často zmení a farba očí sa ustáli až v prvom oku. Za to, či vaše dieťa zostane modrooké, ale bude mať tmavé oči po otcovi, rozhoduje množstvo melanínu, ktorý je uložený v dúhovke. Novorodenci spočiatku môžu trochu škúliť, to je však úplne v poriadku. Tento malý nedostatok sa postupne, ako sa dieťa zlepší v koordinácii oka, stratí. Veľkosť oka sa nemení, každé dieťa ju má určenú od narodenia. A na záver - novorodenci nevedia plakať. Prvé týždne majú zablokované slzné kanáliky a plač sa u nich rozvinie až neskôr. Namiesto plakania na mamu v skutočnosti kričia. Je to ich spôsob komunikácie so svetom.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
Vrodená hudobnosť a jej rozvoj
Každý z nás dostal do vienka prirodzenú - vrodenú hudobnosť. Jej spontánny i usmerňovaný rozvoj v útlom veku sa však v našej spoločnosti výrazne zanedbáva, až podceňuje. Je známe, že v školách a kolektívoch, kde má hudba v jej kreatívnej podobe svoje stále miesto, sú výsledky v učení i kvalita medziľudských vzťahov neporovnateľne lepšie, ako v prostredí, kde sa tento aspekt zanedbáva.
V ideálnych podmienkach ju môžeme rozvinúť až do podoby absolútneho sluchu, teda schopnosti pomenovať počuté tóny iba na základe sluchového vnemu. Vnímanie tónov totiž pracuje na podobnom princípe, akým je napríklad vnímanie farieb, či chutí. Vrodené schopnosti však ostávajú v nás a správnou stimuláciou ich môžeme ľahko prebudiť. A čo je lepšia správa - deti v útlom veku sú pripravené rozvíjať tieto vrodené schopnosti celkom prirodzene. Stačí, aby mali dostatok podnetov a priestor na skúmanie i realizáciu hudobných činností. Hudba - to nie sú iba tóny. Sú to šumy, ruchy, zvuky, je to náš hlas, zvuky nášho tela i predmetov okolo nás.
Vnímanie hudby v prenatálnom období
Nie je presne známe, v ktorom týždni tehotenstva je dieťa schopné počuť. Rôzne štúdie však uvádzajú vek 16 až 19 týždňov, kedy bábätko vníma matkin hlas. Okolo 24. týždňa už spoľahlivo počuje aj zvuky z okolia. Dieťa vníma, keď je hlas matky, či iných blízkych ľudí adresovaný jemu. Matka podvedome mení intonáciu i tok reči, keď sa prihovára svojmu bábätku. Spev adresovaný dieťaťu je najprirodzenejším hudobným prejavom. Uspávanka sa ako hudobný fenomén objavuje naprieč históriou vo všetkých kultúrach. Či už spievate známy nápev, alebo si vymyslíte vlastnú melódiu a slová, opakujte ich dieťatku každý deň. Môžete si vytvoriť spoločný rituál - „vašu“ chvíľku. Urobte si pohodlie, hladkajte si bruško a spievajte pri tom. Po brušku môžete jemne klopkať, packať, či ho zľahka pohojdávať v rytme piesne.
Viacero odborných štúdií odkazuje na merateľné i viditeľné zmeny v rytme srdca a pohybovej aktivity plodu v maternici pri počúvaní hudby. Nie je pritom dôležité, o aký hudobný žáner ide. Oveľa podstatnejšie je vnútorné nastavenie matky, ktorá je priamym príjemcom hudobnej produkcie. Zbytočne budeme púšťať „odporúčaného“ Mozarta, ak sa matka nedokáže pri jeho skladbách uvoľniť a mať z hudby pôžitok. Správne zvolený repertoár dokáže v tele uvoľniť endorfíny a ich účinok okamžite pocíti aj dieťa. Pravdou však je, že metrum a vnútorný pulz, ktoré majú v Mozartových dielach jedinečný rukopis, sú blízke tlkotu srdca a rytmu chôdze. Tieto dva aspekty už vo svojej podstate dieťa upokojujú, v spojení s hudbou môžu mať ešte silnejší účinok.
Často diskutovanou témou zvykne byť hlasitosť hudobnej produkcie, s ktorou sa dieťa konfrontuje nielen v prenatálnom období, ale aj po narodení. Zatiaľ čo v maternici ho chráni plodová voda a zvuky vníma skreslene a tlmene, sluch dojčaťa a malých detí je mimoriadne citlivý a treba ho pred prílišným hlukom chrániť (napríklad špeciálnymi slúchadlami). Tu vyvstáva otázka, kde je hluková hranica, ktorá môže dieťatku spôsobovať diskomfort, či dokonca mu uškodiť. Rovnako pre dieťa v maternici, ako aj pre dojčiatko a batoľa platí, že oveľa nebezpečnejšie, ako samotný nameraný hluk sú neprimerané vibrácie, ktoré produkujú niektoré štýly hudby. Ak počúvate hudbu v jej akustickej podobe, nemusíte sa obávať ani väčšej hlasitosti. Napokon všetky deti profesionálnych hudobníčok boli v prenatálnom období neustále obklopené živou hudbou produkovanou priamo matkou a na ich sluch to nemalo negatívny dopad. Práve naopak, na hudbu sú v tejto podobe navyknuté a ani po narodení im nerobí problém zaspať v podobnom zvukovom prostredí.
Spomínané hudobné aktivity môžete efektívne a jednoducho využiť aj počas samotného pôrodu. Spev ako taký upokojuje a uvoľňuje matku i dieťa. Nápev známej piesne, ktorú ste si pravidelne spievali počas tehotenstva, pomáha skrátiť dlhé čakanie a bábätku dáva pocit bezpečia a upokojenia. Aktívny spev matky uvoľňuje a prehlbuje jej dýchanie a s pomocou správneho dýchania jednoduchšie preklenie bolestivé kontrakcie a efektívnejšie reaguje počas druhej doby pôrodnej. Samozrejme, ak vám nie je príjemná predstava, že „vyspevujete“ zdravotníckemu personálu, zaspievajte si ešte doma, pred odchodom do pôrodnice, alebo cestou v aute, či v sprche. Budete prekvapená, čo to urobí s vašou psychikou a fyzickým komfortom.
Ďalšou, dnes stále viac využívanou možnosťou, je púšťanie reprodukovanej hudby počas pôrodu. Dôležité je pripraviť si v dostatočnom predstihu hudobný výber podľa vlastných preferencií. Ako sme spomenuli, vaše dieťatko pozná hudbu, ktorú ste spolu často počúvali. Ak ste pri nej cítili pokoj a uvoľnenie vy, bude to tak vnímať i ono a narodí sa do zvukovo známeho prostredia.
Novonarodený človiečik je sluchom prepojený s vonkajším svetom oveľa viac, ako ostatnými zmyslami. Využime tento fenomén a poskytnime mu prostredie, v ktorom sa bude cítiť v bezpečí. Na prvom mieste je to matka, ktorej telo bolo dovtedy jeho zvukovým útočiskom. Pozná jej hlas, je mu blízke jej dýchanie, tlkot srdca a, samozrejme, jej vôňa. S hlávkou uloženou na matkinej hrudi, ideálne v kontakte koža na kožu, sa dieťatko ocitne vo zvukovo blízkom prostredí, ku ktorému nepotrebuje žiadne umelé náhrady ako biely šum, elektronickú pestúnku, zapnutý vysávač, či práčku. Monotónny a rytmický zvuk vychádza priamo z matkinho tela, hoci sama môže byť v danom momente zvukovo úplne pasívna.
Spomínaný monotónny zvuk, ktorý novorodenca upokojuje, ľahko vytvoríme sami a rovnako jednoducho ho môžeme produkovať počas iných činností, ktorým sa potrebujeme venovať (varenie, upratovanie a pod.). Vaše „bručanie“ sa vám môže zo začiatku javiť absurdné, ale buďme k sebe úprimní - naozaj je lepšie kvôli spánku bábätka zapínať vysávač? Nájdite si zvuk, ktorý sa vám ľahko vyludzuje. Môžete ho kombinovať s rytmickým húpaním, či iným pohybom.
- vydychovanie vzduchu fúkaním, pri ktorom repetitívne intonujeme jednoduchú melódiu (napr.
- rytmické čičíkanie - bábätká naň výborne reagujú.
- jednoduché melodické nápevy v brumende - teda spievanie melódie so zatvorenými, resp.
Rytmizácia pri komentovaní a pomenúvaní akejkoľvek činnosti, spolu s riekankami a pesničkami sa stane najdôležitejším hudobným vnemom dieťaťa v prvých rokoch života. Nepretrhnime hudobnú niť, ktorú sme spoločne zdieľali s dieťatkom v období tehotenstva. Novorodenec je sluchovo mimoriadne vnímavý. Pre jeho prvé sociálne interakcie je veľmi dôležité, aby bol aj v bdelom stave v primeranej miere obklopený zvukovými podnetmi, v ktorých rozpoznáva známe hlasy (otca, súrodencov) a zvuky (štekot psa, pustený televízor, tečúcu vodu). Chodiť pri ňom „po špičkách“ naozaj nemusíme. Na záver ešte jeden „obľúbený“ mýtus - plačom si dieťatko hlas ani pľúca určite neposilňuje.
Reflexy novorodenca
Jeden z najdôležitejších reflexov zdravého novorodenca je „chôdza“, ktoré si dieťa koniec koncov nacvičuje v maternici. Tieto „kroky“ dobre vidno, keď dieťa chytíte za ručičky a uvediete ho do vzpriamenej polohy - vtedy začne striedavo dvíhať nohy a „chodiť“. Skutočný význam tohto pohybu je však iný a má svoj zmysel. Keď sa nahé, ale osušené alebo prikryté) dieťa priloží mamičke po pôrode na nahé telo, začne sa veľmi účinne odrážať nohami a plaziť sa tak po bruchu k bradavke. Tento cielený pohyb zároveň funguje ako masáž maminho brucha a pomáha vypudzovať placentu z maternice (tzv. tretia pôrodná fáza).
Pokojná bdelosť novorodenca
Ak to podmienky umožňujú a donosené zdravé dieťa môže stráviť tých prvých deväťdesiat minút svojho života v kontakte s matkinou pokožkou, málokedy ho budete počuť plakať. Dieťa je totiž za týchto podmienok v stave pokojnej bdelosti, keď má doširoka otvorené oči a pohybuje sa iba málo alebo pomaly. (Pokojnú bdelosť odlišujeme od aktívnej bdelosti, plaču, driemoty, ľahkého spánku a hlbokého spánku.) Naopak, bábätká položené do postieľky vedľa matky preplačú v prvej hodine a pol svojho života asi pol minúty každých päť minút.
Výnimočná je v tejto chvíli schopnosť novorodenca vydržať v pokojnom stave takmer hodinu a pol, čo je v porovnaní so správaním starších novorodencov neobvykle dlho. V tomto stave je uvoľnené a sústredené a ak má tú možnosť, vyhľadáva pohľad z očí do očí. To je pre matku a dieťa nezabudnuteľný citový zážitok, ktorý mamičke pomáha doslova sa do dieťaťa zamilovať, posilniť šancu dieťaťa na dobrý život.
Stav pokojnej bdelosti je aj u starších bábätiek nesmierne dôležitý a rodičia by sa ho mali naučiť rozoznávať, pretože dieťa je v tej chvíli sústredené a otvorené novým podnetom a komunikácii. Starší novorodenci však vždy vydržia iba asi 10 % bdelého stavu denne a iba v krátkych časových úsekoch.
Môže sa stať, že dieťa zaujaté zoznamovaním sa s matkou začne prejavovať záujem o prsník napríklad až za pol hodinu. Je to v poriadku, má skrátka iné starosti. Dôležité je byť trpezlivá a v týchto prvých chvíľach nič neunáhliť, dať dieťaťu čas všetko prežiť vo vlastnom tempe.
Keď počas prvých deväťdesiatich minút po pôrode dieťatko plače, je možné utíšiť ho a uviesť do stavu pokojnej bdelosti tým, že ho dvihneme a privinieme k sebe. Zaujímavý je aj reflex, keď sieťa otvára ústočká po tom, čo mu stisnete dlaň.
Rozpoznávanie matky a otca
Ak dieťa prežije počas prvých desiatich až pätnástich minút svojho života pohľad z očí do očí so svojou matkou, je ju schopné už za štyri hodiny rozoznať od tvárí iných žien. Všeobecne platí aj to, že už v tejto chvíli dieťatko uprednostňuje obrázok normálnej tváre pred obyčajnou čmáranicou.
Krátko po pôrode už dieťa rozoznáva hlas svojich rodičov. V experimentálnych podmienkach sa zistilo, že hlas matky rozozná od hlasu cudzej ženy v 95 %, hlas otca rozozná v 80 %. Novorodenec má vyvinuté aj schopnosti, ktoré prekračujú hranice rôznych zmyslov. Napríklad cumlík, ktorý cíti v ústach, fixuje očami na obrázku.
Dieťa preukazuje schopnosť imitácie (do tej sa však nesmie nútiť, musí sa počkať na správny okamih, pretože do hry tu vyzýva dieťa) - v dieťati sú „prednadstavené“ všetky ľudské emócie - dokáže ich napodobňovať, respektíve ich v sebe objavovať pomocou druhých ľudí. Veľmi záleží na tom, akú náladu má matka po pôrode, čo robiť pre to, aby ju mala v rámci možností čo najlepšiu, teda, aká dôležitá je pre matku pred pôrodom a počas neho emočná podpora.
Starostlivosť o matku a stimulácia zmyslov novorodenca
Aby sa vášmu novorodenému dieťatku v živote darilo čo najlepšie, je veľmi dôležité, aby ste s ním ihneď po pôrode mohli stráviť čo najviac času a nadviazať tak vzájomný citový vzťah. Mnoho rodičov má pri narodení dieťaťa veľa otázok. Jedna z nich sa týka aj jeho zmyslov. Vidí nás? Počuje nás? Odpoveď je jednoduchá - áno. Vidí, počuje, cíti. Už v siedmom mesiaci tehotenstva sa v maternici rozvíjajú všetky zmysly dieťaťa. Je dôležité, aby zmysly dieťaťa boli správne a dostatočne stimulované.
Jeden z prvých reflexov, ktorý si na novorodencovi môžete všimnúť je zatváranie očí pred jasným svetlom - blikajúci reflex. Ide o ochranný reflex, ktorý má logické vysvetlenie. Novorodenec sa z tmavého miesta v maternici pôrodom dostane na svet. Oči novorodenca vidia hneď od prvej minúty ako prišiel na svet. Nedokáže však zaostriť. Zreteľne vidí asi do 20 - 25 cm. Postupne sa jeho zrak vyvíja a do 4. mesiaca je už schopný vidieť aj vzdialené predmety, ale dokáže sústrediť zrak aj na veľmi blízke predmety (dokonca lepšie než dospelí ľudia). Deťom sa zrak úplne vyvinie až v 2. - 3. Novorodenec nemá dostatočne vyvinutý sval, ktorý pohybuje očami. Môžete si všimnúť, že predmety bude pozorovať jedným okom, kým druhé pôjde jemne iným smerom. Možno vám napadne, že vaše dieťa škúli, ale nie je to tak. Farebné videnie - predpokladá sa, že novorodenec nevidí farebne. Tento stav sa ale postupne mení. V priebehu 4 až 6 mesiacov už vidí všetky farby.
Ešte počas tehotenstva reaguje plod v maternici na zvuky. Ak sa mu prihovárate, čítate mu, púšťate mu hudbu, počuje to. Už v 18. týždni tehotenstva začína počúvať zvuk. V 24. týždni je citlivejšie na zvuk a v 25. Najvýraznejší zvuk, ktorý dieťa v maternici počuje je hlas matky. Okrem neho celý čas počúva tlkot matkinho srdca, počuje aj prúdenie krvi, trávenie potravy a pohyby čriev. Z tohto dôvodu nie je nutné, aby počas spánku novorodenca bolo okolo neho úplné ticho. Od narodenia do troch mesiacov dieťa reaguje na hlasnejší zvuk prekvapením, upokojením sa na matkin hlas a pri bežnej komunikácii viacerých ľudí na chvíľu spozornie (prestane sa hýbať a snaží sa počúvať).
Chuťové poháriky sa vytvárajú od začiatku vývoja plodu. Novorodenec rozoznáva sladkú, kyslú a horkú chuť. Dáva prednosť sladkej chuti a presne tak (sladko) chutí aj materské mlieko. Vie rozoznať aj mlieko matky od inej umelej náhrady. Slanú chuť začnú deti rozoznávať až vo 4.
Novorodenci majú vyvinutý čuch. Počas prvých dní po narodení uprednostňujú vôňu vlastnej matky a aj vôňu materského mlieka. Dokonca dajú prednosť vôni materského mlieka inej ženy pred vôňou dojčenskej výživy.
Hmat je prvý zmysel, ktorý sa u detí vyvinie. S týmto zmyslom majú skúsenosti ešte pred narodením. V maternici sa hýbu, kopú, dotýkajú sa seba, ale aj mamičiek. Už v tomto čase sa oboznamujú s hmatom a pocitmi, ktoré dotyk vyvoláva. Túto skúsenosť získavajú aj z vonku. Ak sa dotkne tehotná žena svojho bruška, dieťa to cíti. Je dokázané, že kontakt kože na kožu novorodenca upokojí. Preto sa hneď po pôrode prikladá nahé dieťa na hruď matky (bonding). Hladkanie, maznanie, objímanie, nosenie na rukách, to všetko dieťa vníma a pre svoj zdravý vývoj potrebuje. Deti, ktorým sa dotykov dostáva menej sú v budúcnosti náchylnejšie na stres, depresie, pocit úzkosti a môžu mať emocionálne problémy.