Ako Vychovávať Dvojročné Dieťa: Praktické Rady a Tipy

Výchova dvojročného dieťaťa je krásna, ale zároveň náročná úloha. Toto obdobie je charakteristické prudkým rozvojom osobnosti, motoriky a reči, ale aj prvými prejavmi vzdoru a testovania hraníc. Ako teda pristupovať k výchove dvojročného dieťaťa, aby sme podporili jeho zdravý vývoj a zároveň si zachovali zdravý rozum? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, od riešenia tvrdohlavosti až po podporu samostatnosti a rozvoj zručností.

Úvod do Výchovy Dvojročného Dieťaťa

Výchova tvrdohlavého a svojhlavého dieťaťa je niekedy poriadny oriešok. Dvojročné deti sú ako malé hurikány zvedavosti a energie. V jednom momente stavajú vežu z kociek, o dve minúty maľujú stôl vodovkami a o ďalších päť minút už skúšajú, čo sa stane, keď nalejú vodu do ponožky. Toto obdobie je plné objavovania, napodobňovania a hrania. Je dôležité si pamätať pár základných vecí a zvládnete to ľavou zadnou.

Prirodzenosť alebo problém?

Klinická psychologička Christine Raches upozorňuje, že je prirodzené, ak sa deti správajú trochu tvrdohlavým a rebelským spôsobom. Patrí to k zdravému vývoju ich identity. „Čo sa zdá ako vzdor, je v skutočnosti len snaha dieťaťa uplatniť svoju autonómiu a zistiť, čo smie a čo nie,“ vysvetľuje. „To rozhodne nie je zlá vlastnosť, pretože sa učí prostredníctvom príčiny a následku, pokusu a omylu.“ Dieťa zisťuje, že je osoba, nezávislá od matky, a je teda veľmi natešené skúmať hranice a experimentovať so svojou nezávislosťou. Trestať ho za to, že sa snaží osamostatniť, je preto veľmi nebezpečné pre zdravý vývoj jeho osobnosti.

Ako Sa Vysporiadať s Tvrdohlavosťou Dieťaťa

Tvrdohlavé deti si pevne stoja za svojím, nepohnete s nimi, hoci sa snažíte o kompromis. V extrémnych prípadoch ich nezaujíma, čo im chcete povedať. Majú silnú potrebu byť vypočuté a zaistiť si vašu neustálu pozornosť. Majú záujem robiť výlučne to, čo samé chcú. Hoci je pre deti normálne, že občas vyvádzajú, tvrdohlavé deti majú záchvaty hnevu a nadurdenosť veľmi často - vlastne skoro stále, ak nedostanú čo chcú. Dosť často bývajú panovačné.

1. Nenechajte sa vtiahnuť do mocenských bojov

Pri deťoch je to náročné, ale musíte za každých okolností zachovať chladnú hlavu. Ak dieťa kričí, a vy sa rozkričíte naň, neupokojí sa, práve naopak - a vy ste sa nechali zatiahnuť do boja o moc nad situáciou. A verte, že ten bude pokračovať tak dlho, dokým neprerušíte tento bludný kruh vašim pokojom. Preto zachovajte pokoj, nadýchnite sa a nenechajte sa vyviesť z rovnováhy.

Prečítajte si tiež: Harmonický rozvoj 6-ročného dieťaťa

2. Buďte trpezliví, nenechajte sa odbiť

Tami Petersonová, manželka jedného z najslávnejších psychológov a profesorov súčasnosti Jordana B. Petersona, raz strážila chlapčeka susedov. Už vo dverách jej rodičia vraveli, že chlapca nedonúti jesť, pretože je tvrdohlavý. Tami sa nenechala odradiť a pripravila chlapčekovi na desiatu kašu. Chlapček, ako povedali rodičia, nechcel zjesť ani sústo a sedel s pevne zovretými perami. Tami sedela pokojne a trpezlivo pri ňom a držala lyžičku dovtedy, kým chlapec neotvoril ústa. Po každom súste ho pochválila a usmiala sa na neho. Trvalo to veľmi dlho, ale chlapec nakoniec zjedol celú misku - Tami mu s láskavými slovami ukazovala, čo zvládol, koľko toho pojedol a aký silný bude. Chlapček mal hneď lepšiu náladu, necítil sa porazený ale odmenený a šťastný - a Tami vlastne vyhrala nad situáciou bez toho, aby ho trestala alebo zničila jeho sebavedomie.

3. Dbajte na disciplínu, nie trest

Skúste sa vcítiť do dieťaťa, pozrieť sa na situáciu jeho očkami. Páčilo by sa vám, ak by vám niekto hovoril nonstop Nie, Nerob, Pretože som povedala?! Musíte sa naučiť dieťa vypočuť, pochopiť jeho pohnútky - napríklad veľa malých detí je nevrlých ak sú hladné, netreba preto trest ani siahodlhé rozpravy, ale jedlo. Myslite tiež na to, že emócie sú dôležitou súčasťou vývoja, a je nebezpečné ich tlmiť. Stačí ich dieťaťu vysvetliť, naučiť ho usmerňovať a zvládať ich. Rozhodne ich neberte na ľahkú váhu a nezosmiešňujte. Všetko, o čo dieťa požiadate, logicky odôvodnite - nepoužívajte časté Lebo som povedala. Nefunguje to, a v deťoch to vzbudí iba hnev a zášť. Ak dieťa nechce kompromis, predstavte mu prirodzené následky (napríklad ak nezje večeru, nedostane dezert). V tomto prípade je dôležitá konzistencia - za chovanie prídu tie isté následky.

4. Inšpirujte sa u Mary Poppins

Každé dieťa musí plniť povinnosti a tým prispieť do domácnosti. Navyše sa tým učí aj zodpovednosti a získava pocit kompetencie. Ak bojujete s tvrdohlavým dieťaťom, vezmite si za príklad Mary Poppins - „V každej povinnosti, ktorá musí byť splnená, existuje prvok zábavy. Nájdeš zábavu a práca sa stáva hrou.“ Najlepšie je samozrejme učiť už malé deti pristupovať k povinnostiam tak, aby ich to bavilo. Pustiť si k upratovaniu izbičky hudbu a bláznivo pritom tancovať a podobne. Spravte z povinností zábavu, popustite uzdu kreativite a sami zistíte, že možno aj vám sa tie povinnosti robia ľahšie. Rovnaký prístup majte aj k rutine. Ak sa vám nedarí dieťa dostať do postele, spravte z umývania zúbkov a kúpania príjemnejšiu aktivitu - napríklad kúpte kúpeľové bomby a peny, ktoré budú dieťa baviť, a pri umývaní zúbkov vymyslite pesničku alebo tanec, na ktorý sa bude dieťa tešiť. Inšpiráciu nájdete aj v Šeherezáde - skúste dieťaťu rozprávať rozprávku na pokračovanie a bude sa hnať do postieľky ako divé. Slovami Mary Poppins „lyžička, plná cukru, pomáha lieku skĺznuť sa dolu hrdlom jednoduchšie.“

5. Nejednajte s dieťaťom ako s nesvojprávnym

Veďte dieťa k samostatnosti, premýšľaniu, neriešte a nerobte všetko za neho. Smerujte ho k tomu, aby riešilo vzniknuté problémy samostatne. Pýtajte sa ho na názor, akoby tú situáciu riešilo, alebo čo by bolo najlepšie urobiť. Diskutujte, ale nehovorte mu priamo, čo má robiť. Podobný prístup majte aj v situáciách, kedy zvykne byť tvrdohlavé. Ak nechce jesť zeleninu, dajte mu možnosť voľby (hrášok alebo cuketa ako príloha?). Ak je vonku chladno, dajte mu vybrať z dvoch svetríkov. Týmto máte situáciu stále pod kontrolou, ale stále dávate dieťaťu slobodu a možnosť voľby, čím znižujete tvrdohlavosť a mocenské boje prakticky na nulu. Budú cítiť, že majú kontrolu a to zamedzuje rebelantskému správaniu. Podľa profesorky Angie T. Cranor je ponuka možností ten najlepší spôsob, ako mať kontrolu bez toho, aby sa deti cítili komandované.

Rozvoj Motoriky a Zručností u Dvojročného Dieťaťa

V období medzi 25. až 30. mesiacom veku už vaše dieťatko zvláda jazdu na trojkolke alebo bicykli s postrannými kolieskami, dokáže navliekať koráliky na špagát, obliecť a vyzliecť si nohavice, alebo si rozopnúť kabátik, čo ešte pred časom bolo len ťažko predstaviteľné.

Prečítajte si tiež: Harmonická domácnosť s ročným dieťaťom

Hrubá Motorika

Do dovŕšenia 2,5 roka by malo vaše dieťa dokázať poskakovať znožmo, pričom sa dokáže odraziť od zeme a vyskočiť do vzduchu. Do dvoch rokov poskakovanie skôr naznačovalo a pokrčilo len kolená, bez toho by sa odrazilo od podložky. Dieťa vo veku 2,5 roka je dostatočne stabilné. Nerobí mu problémy prekonávať najrôznejšie prekážky na vonkajších ihriskách, dokáže niesť rozbitný predmet bez toho, aby spadlo. Vie chodiť po špičkách aj po pätách. Deti od dvoch rokov milujú jazdu na trojkolkách či bicykloch s postrannými kolieskami. Vyberajte teda vhodný terén na jazdu. Vaše dieťa pravdepodobne nebude mať dostatočne silné svaly, aby vyšliapalo kopec alebo išlo po kamenistej či štrkovej ceste. Najvhodnejšie sú teda asfaltové cesty bez veľkých prevýšení. Ak predsa len bývate na kopci, vezmite si so sebou povraz, ktorý priviažete o riadidlá trojkolky a cestu do kopca mu uľahčíte ťahaním za povraz.

Jemná Motorika

Do veku 2,5 roka by malo dieťa zvládnuť také jemné pohyby, ako je napr. navliekanie korálikov na povrázok, prestrkovanie povrázku cez dierky, prevliekanie gombíka cez gombíkovú dierku (ľahšie je rozopnutie gombíka). Vaše dieťa teda dokáže rozopnúť kabátik alebo obliecť a vyzliecť si nohavice. Samozrejme veľmi záleží na veľkosti a tvare gombíka a pomere veľkosti gombíka voči dierke. Kresba dieťaťa je ďaleko upravenejšia. Vaše dieťa by malo zvládnuť namaľovať tzv. "hlavonožce" čo je postava, ktorá má hlavu, oči, nos, ústa, rozježené vlasy a priamo z hlavy jej vystupujú dlhé ruky a nohy. Taký "hlavonožcový mäkkýš" vyzerá čiastočne ako slniečko. Dieťa by malo zvládnuť namaľovať zatvorený kruh (zatiaľ maľovalo kruh, ktorého začiatok a koniec nemusel byť spojený). Často deti maľujú kresbu otočenú o 90 či 180 stupňov. Kresba teda vyzerá tak, že "hlavonožcový mäkkýš" leží alebo stojí na hlave. Pri hre s kockami by malo byť dieťa schopné postaviť vežu z 8 kociek, alebo postaviť vlak z 3 kociek bez komína, tj. postaviť niekoľko kociek za seba ako vagóniky.

Osobnosť a Pomocník

Osobnosť vášho dieťaťa je už zreteľná. Všetko čo robí, je pre neho testom k poznaniu úspechu, schopností a možností, poznaniu samého seba prostredníctvom toho, čo je už schopné samostatne a úspešne urobiť. Bude sa snažiť vám všemožne pomáhať a mnohokrát aj v činnostiach, ktoré sú pre neho nebezpečné (napr. čistenie a krájanie zemiakov). V každej takejto situácii by sme mali prispôsobiť činnosť dieťaťu, bez toho aby sme ho od činnosti odrádzali (napr. môžete dať dieťaťu jedálenský nôž, ktorý nie je tak ostrý, predkrájať mu väčšie zemiaky na menšie kúsky a položiť ich na kuchynskú doštičku). Dieťa bude šťastné, že je plnohodnotným pomocníkom a zároveň nebude strácať záujem a vždy ponúkne svoju pomoc. Úspech je pre dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia. Bude tiež schopné konať samo za seba.

Zodpovednosť a Emócie

Mali by ste dieťa učiť aj zodpovednosti: Malo by na seba brať vinu (ak niekomu ublíži či niečo rozbije). Malo by po sebe samo, alebo s menšou pomocou, upratať neporiadok (rozbité a rozhádzané hračky, jedlo …). Malo by sa naučiť hovoriť "prepáč", ak niekomu ublížilo. Malo by sa naučiť rešpektovať práva iných. Ak musíte od dieťaťa odísť, opakovane ho uistite, že sa čoskoro vrátite. Rozptýlite tým jeho obavy, keď vás vidí odchádzať. Ak máva obavy a strach (z iných osôb, z tmy, z predstáv, a pod.), vypočujte ich s porozumením a pokúste sa nájsť nejaké vysvetlenie, ktoré vaše dieťa upokojí.

Rozvoj Reči u Dvojročného Dieťaťa

Ak čítate deťom knižky a zámerne vyberáte detskú literatúru so zložitejšou slovnou zásobou, bude sa pravdepodobne vývoj reči u vášho dieťaťa rozvíjať rýchlejšie.

Prečítajte si tiež: Ako pomôcť dieťaťu po rozvode

Slovná Zásoba a Gramatika

Deti s nižšou zásobou slov: majú aktívnu slovnú zásobu 200 - 300 slov, používajú jednoduchú gramatiku, skladajú jednoduché súvetia, stále používajú detský žargón. Deti s vyššou aktívnou zásobou slov: majú aktívnu slovnú zásobu až trojnásobnú, vie riadne skloňovať a časovať, seba označujú ako "ja". Chyby väčšiny detí: stále šušlajú, prehadzujú hlásky v slovách, môžu prehadzovať slovosled. Deti v tomto veku milujú tzv. "jazykové rituály" ako je počúvanie rovnakého príbehu stále dokola. Buďte teda trpezliví, ak dieťa bude vyžadovať čítať stále rovnakú rozprávku na dobrú noc.

Chápanie Času

Dieťa dokáže používať slovíčka, ktoré majú niečo spoločné s časom (minulosť, prítomnosť, budúcnosť). Môže sa teda zdať, že rozumie časovej postupnosti. Fakticky ale všetko, čo sa stalo, bude označovať napr. slovíčkom "včera" hoci sa dej stal pred niekoľkými mesiacmi, zatiaľ čo "zajtra" bude označenie pre niečo, na čo sa teší, aj keď sa dej odohrá za týždeň. Zvolené pojmy pre označenie budúcnosti a minulosti občas zamení a pritom použije správny čas slovesa (napr. "Včera pôjdeme do zoo" alebo "Zajtra som bol u deda"). Chápanie časového sledu sa bude vyvíjať ešte do 4 - 5 rokov. Dieťa vo veku 2,5 roka by malo zvládnuť udať svoje plné meno (eventuálne na opakované opýtanie). Môže zvládnuť povedať, kde približne býva (mesto, časť mesta).

Námety na Hry pre Dvojročné Dieťa

Zeleninová Tlačiareň

Zo zeleniny vyrobíte výtlačky tak, že malým, veľmi ostrým nožom vykrojíte jednoduchý tvar, napr. trojuholník, koliesko, hviezdu, obdĺžnik. Vhodné je použiť tvrdú zeleninu ako sú zemiaky, mrkva ale možno použiť aj jablká, a pod. Potom zo strán opatrne odkrojte nepotrebné časti tak, aby ste tvar nepoškodili, takže tvar zostane. K vytláčaniu použite farby (napr. vodové, temperové alebo prstové). Využite rôzne tvary na vytvorenie obrazu, napr. vláčika, slniečka, stromu, domčeka, stvárniť môžete aj padajúce lístie zo stromu. A ak k výkresu prilepíte aj niekoľko naozajstných lístkov, gaštany či škrupiny, iste tým výkres spestríte.

Aktivity pre Dvojročné Deti Doma aj Vonku

Dvojročné deti objavujú svet najmä cez zmysly a pohyb. Hry, ktoré zapájajú hmat, sluch, zrak či rovnováhu, im pomáhajú porozumieť svetu a samým sebe.

Aktivity Doma

  • Triedenie farieb: Vyzbierajte niekoľko mäkkých predmetov rôznych farieb - ponožky, tričká, šatky, látkové kocky, mäkké knižky či plyšové hračky. Ak chcete, môžete si na zem rozložiť aj papierové farebné štvorce a úlohou dieťaťa bude ku každej farbe priradiť správne veci.
  • Cesta z pásky: Na zem (ideálne parkety alebo dlažbu) nalepte pásku tak, aby vytvárala cestu - rovinky, zákruty, križovatky či parkovacie miesta.
  • Poštová schránka: Z kartónovej škatule vytvorte poštovú schránku - vystrihnite otvor, ozdobte ju samolepkami alebo fixkami. Dieťa môže poštu doručovať plyšákom, otvárať, triediť podľa veľkosti, tvaru, obrázkov.
  • Výtvarný kútik: Zriadťe dieťaťu malý stolík alebo vlastný kútik, kde má svoje výtvarné potreby. Rozvíja sa tak nielen kreativita, ale aj trpezlivosť, samostatnosť a zmysel pre poriadok.
  • Tunel z vankúšov: Z obyčajných vankúšov, prikrývok a nábytku vytvorte tunel - plazivú chodbu, do ktorej sa dá vliezť ako do jaskyne. Dieťa môže tunelom prechádzať, prepravovať plyšáky alebo bábiky, prípadne si z neho spraviť bunker.

Aktivity Vonku

  • Piknik: Rozložte deku na trávu, zoberte tam obľúbené plyšáky alebo bábiky a pripravte im hostinu.
  • Hádzanie loptičiek: Položte na zem vedro, košík alebo plastovú nádobu a z mäkkých predmetov (loptičiek, zrolovaných ponožiek, molitanových kociek) vytvorte „náboje“. Dieťa má za úlohu trafiť sa z rôznych vzdialeností.
  • Hľadanie pokladov: Zoberte vedierko alebo plátené vrecúško a vydajte sa na výpravu. Dieťa má za úlohu nájsť predmety podľa výzvy - niečo mäkké, niečo zelené, niečo guľaté, niečo pichľavé. Alebo len tak pozorujte svet a ukazujte mu, čo sa v nej deje: „Aha, padajúci list!“
  • Vedecká stanica: Na záhrade alebo balkóne pripravte „vedeckú stanicu“ - misky s vodou, malé plastové poháriky, kvapkadlá, lyžičky, lieviky, sitká. Dieťa môže prelievať, miešať, experimentovať a pritom spoznáva základné fyzikálne vlastnosti - ako sa miešajú farby, čo pláva a čo klesne, čo je studené.
  • Prekážková dráha: Vytvorte na tráve jednoduchú trasu z rôznych predmetov - vedro, vankúš, stolička, kvetináč. Môžete mu do toho hovoriť pokyny: „Teraz doprava…“

Ako Pripraviť Dieťa na Príchod Súrodenca

Príchod druhého dieťaťa, ale aj každého ďalšieho dieťaťa, je veľkou zmenou v domácnosti. Kľúčové je chovanie rodičov, ktorí musia dieťa vopred pripraviť a hlavne mu ukázať, že je stále dôležité a milované. Dieťa vo veku, kedy už rozoznáva súvislosti pochopí, že surodenec je jeho nový parťák na hranie.

Tipy na Prípravu

  1. Informujte dieťa o nadchádzajúcich zmenách: Staršie dieťa informujte o bábätku čo najskôr, a to do konca prvého trimestra. Veďte rozhovory na tému zmien, ktoré nebudú zlé, ale naopak pozitívne. Priblížte dieťaťu, kedy sa dočká bábätka, s ktorým sa bude môcť hrať. Ak však ešte nerozumie časovým údajom, priblížte mu čas pôrodu prostredníctvom toho, čomu už rozumie, napr bábätko príde po Vianociach.
  2. Zapojte dieťa do príprav na privítanie bábätka: Šťastné deti robia všetko spoločne s rodičmi. Nie je na škodu nakupovať pre bábätko spolu s jeho súrodencom. Samozrejme, že do košíka prihoďte niečo navyše, aby dostal darček aj starší súrodenec. Pomáha tiež spoločný výber mena. Veľa detí, veľa radosti - plánujte spoločné dobrodružstvá, ktoré po narodení zažijete. Svoje nadšenie prenesiete aj na drobca.
  3. Učte deti budovať vzťahy: Okrem zábavy je dobré objasniť dieťaťu, že vývoj bábätka sprevádzajú tiež komplikácie. Pripravte ho na plač, bolesti bruška, vysvetlite všetko o dojčení. Dieťa musí pochopiť, že najskôr musí bábätko podrásť a až následne sa stane kamarátom. Pocit som veľký brať či sestra pomôžu. Tým, že podporíte jeho dôležitosť pri starostlivosti o bábätko, dodáte dieťaťu dobrý pocit.
  4. Umožnite dieťaťu prejaviť všetky emócie: Rodičia sa niekedy pod vplyvom vlastných emócií rozčuľujú, keď sa staršie dieťa hnevá alebo tiež hovorí nepríjemné veci. Nie je schopné prijať nové skutočnosti. Je potrebné dovoliť mu tieto emócie, pretože sú výsledkom obáv. Je to veľmi ťažké sledovať negatívne emócie. Ako sa ich zbaviť? Zažeňte jeho obavy pomocou komunikácie.
  5. Nájdite si viac času aj po príchode druhého dieťaťa: Čo je veľmi dôležité? Nájsť si čas pre svoje prvé dieťa aj po príchode bábätka. Večer sa v tichosti usaďte k bábätku a čítajte si knižky, vyberte sa aj s bábätkom na prechádzku, hrajte sa v prítomnosti iných detí na ihrisku. No aj príliš spločných okamihov môže byť problém, a preto strávte občas čas len s prvým dieťaťom. Je teda jasné, že nájsť čas na všetko bude problém, no vy to zvládnete.

Obdobie Vzdoru u Dvojročného Dieťaťa

Dva roky - to je vek, kedy prichádza k prvému veľkému testovaniu rodičovskej trpezlivosti, keď dieťa začína vzdorovať, nepočúva a všetko odmieta. Život s dvojročným dieťaťom nie je obvykle med lízať. Hovoríme o tzv. „prvej puberte“.

Ako Reagovať na Vzdor

Mama: „Prečo? Čo sa stalo? Čo je na tej vode zlé? STOP. Tu je na mieste zamyslieť sa. Kým dospelý uvažuje logicky a keď je dieťa smädné, automaticky mu ponúkne nápoj, ono ešte logicky neuvažuje. Jeho správanie až z 90 % riadia emócie, nie logické funkcie mozgu. Namiesto toho, aby ste sa dvojročného vypytovali a zisťovali čo, prečo, načo a pod., jednoducho ho rešpektujte. Preskočte otázky. Dieťa samo nechápe, prečo sa správa tak, ako sa správa. Proste to tak cíti a musí to dať zo seba von. To je dôvod, prečo keď sa spýtate 2-ročných: "Čo sa deje?" alebo "Prečo si to urobil?" alebo "Prečo plačeš?", reagujú buď mlčaním, plačom, krikom, resp. Dvojročné dieťa nevie, prečo je smädné a just si nechce zobrať vodu. Nevie, prečo je hladné a just si nedá vami ponúkaný toast. Jediné, čo vie, je to, že niekde tam vo vnútri jeho mozgu je ohromujúci impulz, ktorú mu káže povedať: „Vodu nie.“

Akceptácia a Pokoj

Nezáleží na tom, ako nelogicky alebo impulzívne sa vaše dieťa správa. Akceptujte to, čo si myslí, robí a cíti. Zostaňte pokojní. Objímte ho. Keď je smädné, podajte mu vodu. Keď ju odmietne alebo odhodí, dajte mu čas. „Vidím, že nechceš piť. Tak sa napiješ neskôr,“ povedzte pokojne a využite svoju energiu na niečo užitočnejšie. Dajte si napríklad kávu. Uvidíte, že dieťa si o pár minút samo fľašu zoberie a napije sa.

Situácie a Riešenia

Rodičia iných, tých „druhých“ detí vedia veľmi dobre, čo je to detský vzdor. S úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje.

  • Situácia č. 1: Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídete na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, kope, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať. Dieťa vrieska ako nepríčetné, až kým neprídu domov.
  • Situácia č. 2: Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou…“ Otec sa s deťmi vracia domov.
  • Situácia č. 3: Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty.
  • Situácia č. 4: 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.
  • Situácia č. 5: Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.

Rady a Odporúčania

  • Nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie.
  • Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde.
  • Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili). Pomáha aj odvedenie pozornosti.
  • Nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť. Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné.
  • Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“.
  • Dať presne opačný povel. Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa.
  • Naučiť ich povedať, čo chcú. Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“
  • Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať. Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
  • Hovoriť s nimi ako s partnermi. Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský.

Pozitívna Disciplína

Ak pravidelne reagujete na zlé správanie detí krikom, dlhým poučovaním alebo trestom, môže sa to minúť účinkom. Deti vyhovejú v tej chvíli vašim požiadavkám, pretože sa boja toho, čo sa stane, ak tak neurobia a nie preto, že pochopili, prečo by svoje správanie nemali opakovať.

Princípy Pozitívnej Disciplíny

  • Buďte dobrým vzorom. Všetko sa začína u rodičov. Deti vás vidia a počujú. Učia sa z vášho správania a časom začnú robiť to, čo vy.
  • Buďte konzistentní. Držte sa svojich pokynov a pravidiel bez toho, aby ste ustúpili (pretože dieťa začne kričať, hnevať sa a hádzať sa o zem).
  • Buďte pokojní a struční. Nie je potrebné dlho prednášať a vysvetľovať súvislosti, na ktoré je dieťa v tom danom momente aj tak hluché.
  • Riešte veci vtedy, keď sa stanú. Po príchode domov budete dieťaťu zbytočne vysvetľovať, že autíčko nemalo vytrhnúť kamarátovi z ruky.
  • Vyberte si svoje bitky. Niekedy sa deti budú jednoducho správať ako deti. Buďte realisti.
  • Oceňte dobré správanie. Dieťa túži po vašej pozornosti. Posilnite v ňom ale to dobré.
  • Pripomínajte deťom, že ich máte radi. Prejavte úctu, počúvajte dieťa, oceňte dobré správanie a pripomínajte dieťaťu, že ho máte radi.

tags: #ako #vychovavat #2 #rocne #dieta