Rozhodnutie umiestniť dieťa do detského domova je jedným z najťažších, ktoré môže rodina urobiť. Malo by sa k nemu pristupovať len ako k poslednej možnosti, keď všetky ostatné alternatívy zlyhali. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces umiestňovania dieťaťa do detského domova na Slovensku, skúma alternatívne možnosti a objasňuje, ako detské domovy fungujú.
Úvod do problematiky
Umiestnenie dieťaťa do detského domova je závažný krok s hlbokým dopadom na život dieťaťa aj jeho rodiny. Na Slovensku sa táto situácia rieši prostredníctvom systému sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý sa snaží zabezpečiť dieťaťu vhodné prostredie a starostlivosť. Cieľom je predchádzať vyňatiu detí z ich prirodzeného prostredia a umiestniť dieťa do centra len v nevyhnutných prípadoch.
Detský domov ako zariadenie na výkon rozhodnutia súdu
Detský domov je zariadenie, ktoré vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia alebo uložení výchovného opatrenia. Na Slovensku existuje 85 detských domovov, z ktorých 65 je štátnych a 20 neštátnych. Štátne detské domovy sú zriadené úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny.
Alternatívy k umiestneniu do detského domova
Hlavným cieľom sociálnoprávnej ochrany detí je predchádzať vyňatiu detí z ich prirodzeného prostredia. Pracuje sa s rodinou s cieľom včas podchytiť problémy a nájsť riešenia, ktoré umožnia dieťaťu zostať v rodine. Ak to nie možné, hľadajú sa alternatívy v rámci širšej rodiny, napríklad zverenie dieťaťa do starostlivosti starým rodičom alebo iným príbuzným.
Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti upravená v Zákone o rodine. Ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme.
Prečítajte si tiež: Dieťa a prechod do postele
Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, sa môže stať len fyzická osoba, ktorá:
- Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
- Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní uprednostní príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa uvedené predpoklady, v záujme zachovania kontaktu s rodinou.
Súd v rozhodnutí o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu. Táto osoba má povinnosť sa o dieťa osobne riadne starať a má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V podstatných veciach rozhodujú i naďalej rodičia dieťaťa spoločne. Rodičia dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.Okrem rozhodovania v podstatných veciach dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu ako aj právo sa s dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Ak sa domnievate, že rodičia dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu, odporúča sa kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR), ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo.
Návrh na súd by mal obsahovať:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Osobné údaje navrhovateľa, rodičov dieťaťa a samotného dieťaťa (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, občianstvo).
- Podrobné opísanie dôvodov, pre ktoré rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa.
- Skutočnosti preukazujúce vhodnosť navrhovateľa pre náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa.
- Návrh na výšku výživného na dieťa.
- Návrh na úpravu styku rodičov s dieťaťom.
K návrhu je potrebné priložiť:
- Rodný list dieťaťa a rodný list osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Doklady preukazujúce príjmy tejto osoby a spolužijúcich osôb a opodstatnené výdavky na domácnosť, v ktorej bude dieťa žiť.
- Doklady preukazujúce výdavky na dieťa.
Po podaní návrhu súd nariadi ústne pojednávanie, na ktorom vykoná výsluch účastníkov konania a ďalšie potrebné dokazovanie. Súd sa zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o dieťa riadne postarať a či je zverenie do náhradnej starostlivosti v záujme dieťaťa.
Pestúnska starostlivosť
Pestúnska starostlivosť je ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorú upravuje Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť maloleté dieťa v prípade, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života.
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá:
- Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
- Je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť.
- Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Adopcia a náhradná rodinná starostlivosť
Adopcia je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá vytvára pre dieťa rodinné zázemie. Adopciu upravujú zákony o rodine. Záujemcovia o adopciu musia absolvovať prípravu a splniť podmienky stanovené zákonom. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sprostredkúva kontakt medzi dieťaťom a žiadateľom o adopciu. Osvojenie (adopcia) je rodinnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu. Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí.Osvojenie teda nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti ale trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady. Ak sa rozhodne pestún osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po dobu 9 mesiacov. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny. K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu. Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa. Táto forma náhradnej rodinnej starostlivosti je možným riešením v prípade, že sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.
Žiadateľ s pobytom v prijímajúcom štáte, ktorý si želá osvojiť dieťa zo Slovenska sa obráti so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho pobytu. Ak tento orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadateľ je vhodný a spôsobilý na osvojenie, vypracuje komplexnú sociálnu správu k medzištátnemu osvojeniu. Túto správu zašle ústrednému orgánu v SR, ktorý ju zhodnotí a zašle spätne správu o dieťati. Ústredný orgán prijímajúceho štátu a Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže spolupracujú nielen do úspešného ukončenia procesu medzištátneho osvojenia, ale aj po odchode dieťaťa zo Slovenska. Ústredný orgán prijímacieho štátu je povinný posielať o osvojenom dieťati pravidelné správy Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže. Pestúnsku starostlivosť ako jednu z foriem náhradnej starostlivosti upravuje Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 627/2005 Z.z o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa)č. 265/1998. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodiča majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti.Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, upravuje § 45 až §47 Zákona o rodine. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. osoba vykonávajúca NOS nemusí byť zapísaná v zozname vhodných žiadateľov a podľa novej právnej úpravy zákona o príspevkoch má dieťa zverené do NOS nárok na jednorazové aj opakované príspevky. Fyzická osoba vykonávajúca NOS však nemá nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi. pričom tento občan nemá nárok na odmenu za činnosti súvisiace s výchovou zvereného dieťaťa. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. V podstate súd rozdelí práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností medzi rodičov dieťaťa a osobu, ktorej dieťa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne. Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi ale i manželom. Ak má byť zverené jednému z manželov, musí to byť so súhlasom druhého. Profesionálna náhradná rodina nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ale formou ústavnej starostlivosti.
Program BUDDY
Program BUDDY je dobrovoľnícky program, v ktorom dobrovoľníci trávia voľný čas s deťmi z detských domovov. Cieľom programu je poskytnúť deťom pozornosť, podporu a priateľstvo.
Ako postupovať pri umiestňovaní dieťaťa do detského domova
Ak sa situácia v rodine nedá vyriešiť a umiestnenie dieťaťa do detského domova je nevyhnutné, je potrebné kontaktovať príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Zmeny v detských domovoch
Detské domovy prechádzajú transformačnými zmenami, ktoré zahŕňajú vytváranie samostatných skupín a zmenu veľkých detských domovov na menšie zariadenia s profesionálnymi rodinami alebo samostatnými skupinami v rodinných domoch alebo bytoch. Cieľom je vytvoriť pre deti čo najviac rodinné prostredie.
Samostatné skupiny v detských domovoch
Samostatné skupiny sú zriadené v samostatných rodinných domoch, bytoch alebo vo vymedzenej časti detského domova. Starostlivosť o deti zabezpečujú vychovávatelia a ďalší zamestnanci. Vytvárajú sa aj špecializované samostatné skupiny pre deti s rôznymi potrebami.
Profesionálna rodina
Profesionálna rodina je organizačná súčasť detského domova. Ide o formu starostlivosti, kde profesionálny rodič (zamestnanec detského domova) poskytuje dieťaťu celodennú starostlivosť v rodinnom prostredí. Starostlivosť v profesionálnej rodine nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti ako pestúnska starostlivosť, ide o pracovnoprávny vzťah medzi detským domovom a profesionálnym rodičom. Záujemcovia o profesionálne rodičovstvo musia absolvovať prípravu v rozsahu 60 hodín, alebo 40 hodín, ak spĺňajú osobitný kvalifikačný predpoklad. Plat profesionálneho rodiča je výška minimálnej mzdy vynásobená koeficientom 1,4. Rodina dostáva príplatok za druhé a každé ďalšie dieťa.
Profesionálny rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine). Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti. V prípade viacerých detí (napr. širšej súrodeneckej skupine) sa môžu stať zamestnancami detského domova obaja manželia.Existujú dva typy profesionálneho rodičovstva: starostlivosť o znevýhodnené deti, ktoré pravdepodobne nebudú adoptované, a starostlivosť o malé bábätká, ktoré idú do adoptívnej rodiny.
Profesionálna náhradná výchova v rodine bola u nás prvýkrát právne zakotvená v roku 1993 v zákone č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach. Detské domovy v tom čase patrili pod rezort školstva a jeho zámerom bolo vytvoriť taký typ náhradnej rodinnej starostlivosti, v ktorom by sa spájali výhody rodinného prostredia s dostupnosťou odbornej pomoci pri výchove. Profesionálna náhradná výchova v rodine bola určená pre tie deti, ktoré si nebolo možné osvojiť a pre ktoré sa nenašli ani pestúnske rodiny. To znamená pre skupinu detí znevýhodnenú tým, že to boli staršie deti, súrodenecké skupiny, rómske deti, deti s výchovnými problémami, mentálne či psychicky postihnuté deti alebo pre deti, ktoré síce boli v kontakte s rodičmi, ale rodičia ich nemohli sami vychovávať.Podľa Mikloška (2011) má profesionálna rodina obrovský význam najmä pre malé deti, pretože nevyrastajú v anonymnej inštitúcii, ale v rodine, ktorá napĺňa ich potrebu mať blízku osobu a umožňuje tak deťom rozvinúť zdravú osobnostnú štruktúru a v budúcnosti byť dobrým rodičom. V profesionálnej rodine zabezpečujú starostlivosť o deti jednotlivec alebo manželia, ktorí sú zamestnancami detského domova alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnancom detského domova vo vlastnom rodinnom prostredí. Manželia môžu zabezpečovať starostlivosť v profesionálnej rodine, ktorá je zriadená v samostatnom dome alebo byte, ktorý je vymedzenou časťou detského domova, len ak sú obaja zamestnancami detského domova. Detský domov je povinný utvárať také podmienky v detskom domove, aby každé dieťa do veku troch rokov, ktoré sa prijíma do detského domova, bolo čo najskôr po diagnostike zaradené do profesionálnej rodiny. Detský domov udržiava s mladým dospelým s jeho súhlasom kontakt aj po jeho odchode z detského domova a poskytuje mu potrebné poradenstvo pri osamostatňovaní.
Ústredie práce chce postupne zvyšovať vekovú hranicu pre umiestňovanie detí do profesionálnych rodín a umožniť vyrastať v rodinnom prostredí čo najväčšiemu počtu detí. Ústredie tiež spúšťa projekt pre lepšiu pripravenosť a podporu profesionálnych rodičov. Profesionálne rodiny postupne nahrádzajú ústavnú starostlivosť a v posledných rokoch je evidentný nárast profesionálneho rodičovstva na Slovensku.
Zmena detských domovov na centrá pre deti a rodiny
V roku 2019 sa detské domovy zmenili na centrá pre deti a rodiny s cieľom rozšíriť služby o prácu v teréne a pomoc rodinám, aby sa predišlo umiestneniu dieťaťa do centra. Centrá pre deti a rodiny sa snažia pracovať s rodinami a blízkymi príbuznými, aby sa zlepšili podmienky pre dieťa v jeho prirodzenom prostredí. Zamestnanci centra hľadajú možnosti na zlepšenie situácie a spolupracujú s rodinou. Deti v centrách pre deti a rodiny majú zabezpečenú starostlivosť, bezpečie a splnené základné potreby. Pracovníci centra sa snažia o rodinnú výchovu a vytvárajú pre deti pocit bezpečia. V centrách pre deti a rodiny sa vytvárajú nadštandardné vzťahy medzi deťmi a zamestnancami. Už od 15. roku života prebieha plánovanie odchodu dieťaťa z centra. Deti sa učia finančnej gramotnosti a pripravujú sa na samostatný život. Ak dieťa študuje alebo nemá problémy s pravidlami, môže ostať v centre aj po 18. roku života, a to až do 25. roku života. Hradí si len ubytovanie a stravu.
Dôvody umiestnenia detí do detského domova
Medzi dôvody umiestnenia detí do detského domova patrí opustenie dieťaťa matkou v pôrodnici, rizikové podmienky v rodine, nedostatok podmienok na starostlivosť o dieťa zo strany rodičov a neschopnosť starých rodičov zvládnuť starostlivosť o dieťa. Detské domovy sa snažia pracovať s biologickou rodinou dieťaťa s cieľom zlepšiť podmienky v rodine a umožniť dieťaťu návrat domov.
Často sú rodičia detí v detských domovoch ľudia, ktorí tiež vyrastali v detskom domove. Títo rodičia často nevedia vytvárať trvalé vzťahy a sú závislí od alkoholu alebo drog. V detskom domove je dôležité budovať vzťahy medzi deťmi a zamestnancami. Bezvzťahovosť z minulosti sa už v súčasných detských domovoch nevyskytuje.
Ústavná starostlivosť
Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, ktorá sa využíva v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dieťaťu starostlivosť v rodinnom prostredí. Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov. Cieľom je znižovať počet detí v ústavnej starostlivosti a uprednostňovať rodinné formy náhradnej starostlivosti.
Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti. Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zariadení
Opatrenia podľa zákona 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vykonávajú v zariadeniach, ktorými sú: centrum pre deti a rodiny, centrum pre deti a rodiny pre maloletých bez sprievodu, resocializačné stredisko pre drogovo závislých (ďalej len resocializačné stredisko )a v iných zariadeniach zriadených na vykonávanie opatrení podľa tohto zákona. Opatrenia podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, sa vykonávajú v zariadeniach, ktoré zriadili: určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt. Každé zariadenie musí mať označenie, z ktorého vyplýva predmet jeho činnosti a odborné zameranie, a ak je to vhodné a účelné, aj jeho cieľovú skupinu. Účel na ktorý bolo zariadenie zriadené sa zabezpečuje najmä vykonávaním pomoci na zvládnutie krízy, pomoci pri príprave na školské vyučovanie, psychologickej starostlivosti, poskytovaním bývania, stravovania a pod. Zariadenie vykonáva svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zriadené ambulantnou formou, celodennou formou alebo po určitú časť dňa, pobytovou formou.
Centrum pre deti a rodiny
Centrum pre deti a rodiny je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia, pobytovou formou pre dieťa na základe dohody, pobytovou formou pre dieťa a jeho rodiča, osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa alebo inú blízku osobu na základe dohody. Centrum dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie. Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie na účely tohto zákona je zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť (§ 49 zákona).
#