Príchod nového člena do rodiny je krásne, ale aj náročné obdobie. Jednou z výziev, ktorým čelia rodičia mesačných bábätiek, je stanovenie prvých pravidiel. Ako to však urobiť citlivo a efektívne? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto tému, berúc do úvahy rôzne aspekty vývoja dieťaťa a potreby rodičov.
Komunikácia u novorodenca: Prvé prejavy a ich interpretácia
Len krátko po pôrode sa u novorodeniatka objavuje prvá „reč“ - v neverbálnej podobe. Robí rôzne grimasy, všimnete si rôzne druhy plaču, ktorými komunikuje svoje potreby, mení sa mu výraz tváre v snahe vyjadriť nielen potreby (hlad, kakanie, prítomnosť rodiča), ale aj emócie (strach, frustráciu, spokojnosť) a reakcie na zmyslové podnety (pohladenie, vôňa rodiča). Rodičia sa učia tieto spôsoby komunikácie interpretovať, dieťatko počúvať a reagovať.
Rozvoj reči a jazyka: Kedy očakávať prvé slová?
Celkovo sa mozog u dieťaťa rapídne rozvíja v prvých 3 rokoch života, veľmi preto závisí na interakciách s okolím, vrátane vás, rodičov. Takže - kedy sa prvýkrát objavujú prvé skutočné slová, aké míľniky vaše dieťa dosiahne v jednotlivom veku a čo znamená ono oneskorenie reči a jazyka?
Rozdiel medzi oneskorením jazyka a oneskorením reči
„Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt,“ vysvetlila hneď na úvod rozdiely medzi jazykom a rečou.
V jednoduchosti si oneskorenie jazyka, alebo problémy vo vývoji jazyka všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, vývoj reči sa deje pomalšie. Vyskytnúť sa môže napr. afázia (pre poranenia mozgu alebo problémom s jeho fungovaním má dieťa problém rečou a porozumieť jej), problém so sluchovým spracovaním (dieťa nevie spracovať význam zvukov, ktoré ucho posiela na spracovanie do mozgu).
Prečítajte si tiež: Všetko o autosedačkách v SR
Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom.
Deti môžu mať ďalej problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám, dlhým súvetiam, ale aj expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napr. nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať. Často sa práve deti s poruchou sluchu, kým sa zistí problém a nasadí napr. naslúchadlo, oneskorujú v reči. Ešte v 3 rokoch nemusia vôbec rozprávať.
Príčiny oneskorenia reči a jazyka
Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo sa akurát u vášho dieťatka objavilo takéto oneskorenie, príčin môže byť viacero. „Vývin reči a jazyka ovplyvňujú napríklad na začiatku prenatálne podmienky, perinatálne a postnatálne.
Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia, následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom. Aj faktory ako či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, následné postnatálne podmienky - ako sa adaptovalo na prostredie.
Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom. Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu - napr. aby nepreskočilo štádium štvornožkovania. Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza, napr. sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa? Venujú mu dostatok pozornosti? Komunikujú s ním?
Prečítajte si tiež: Chodci v materských školách: Bezpečnosť
Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.“
Míľniky vo vývoji jazyka a reči
„My, logopédi a logopedičky, máme tabuľky vývinu reči alebo používame Laheyovej metódu na hodnotenie reči dieťaťa. Je tu uvedené, na akej úrovni by mala byť reč dieťaťa v určitom mesiaci života, aká by mala byť slovná zásoba, na akej úrovni syntax a gramatika jazyka (napr. 18-mesačné dieťa má mať slovnú zásobu najmenej 50 slov, začína tvoriť krátke dvojslovné vety, môže ešte používať spojenie gesta a slova na vyjadrenie vety).
Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči. Môže sa jednať o samostatný problém (teda dieťa má ťažkosti len s rečou) alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy (napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.),“ upozorňuje ďalej logopedička.
Učenie sa jazyku je komplexný proces, pre všetkých veľmi dôležitý, pretože pomáha deťom nielen vyjadrovať sa, svoje potreby a pocity, emócie, nápady, myšlienky, ale komunikovať a spoznávať, rozumieť prostrediu vôkol seba. Deti s oneskoreniami sa môžu cítiť frustrované, stratené, zúfalé a nepochopené, ak to nejde. Preto je tak dôležitá včasná diagnostika, podchytenie problému a včasná intervencia a príslušná terapia.
Varovné príznaky
„Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci. Za oneskorenie reči považujem, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Metódy pre lepší spánok detí
Napr. ak si dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete. Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat). V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).“
Pomôcť by vám mohli aj tieto usmernenia - lekárku či lekára vyhľadajte, AK dieťa:
- do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás
- do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky
- do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami
- do 7 mesiacov nebľaboce, do 11 mesiacov nevyužíva gestá, neimituje zvuky
- do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie
- do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo
- do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“ (do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo), nehovorí slová ako „mama“, „tata“
- do 2 rokov hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“)
- do 2 rokov by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou
- do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovaním
- má slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet
Preventívne prehliadky
„Deti majú absolvovať u pediatra či pediatričky 9 preventívnych prehliadok do prvého roku života, potom v 18. mesiaci a následne v 3. roku, potom každé dva roky.
Pediater či pediatrička majú na preventívnej prehliadke sledovať psychomotorický vývin dieťaťa, majú k dispozícií vývinový skríning S-PMV, ktorý obsahuje aj otázky ohľadom reči. Takisto majú k dispozícii dotazník TEKOS, ktorý hodnotí aktuálne komunikačné schopnosti dieťaťa a ak dieťa v dotazníku nezíska primeraný počet bodov, má byť odoslané na logopedické vyšetrenie.
Môže sa ale stať, že ak dieťa je zdravé, tým pádom navštívi ambulanciu v 18. mesiaci a následne až v 3. roku, čo je dlhý časový úsek a toto obdobie je najcitlivejšie pre vývin reči. Ak dieťa nie je zachytené, začína sa jeho reč „riešiť“ neskoro.“
Čo robiť, ak si všimnete problém?
„Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégii a tým stimulovať reč dieťaťa.
Najhoršie je zvoliť vyčkávaci mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.
Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov (teda napr. 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.),“ zdôrazňuje Hozlárová význam včasnej intervencie.
Ďalší odborníci
„Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra,“ radí ďalej.
„Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ, psychologička a psychiater a psychiatrička na vylúčenie PVP, ADHD. Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke či neurológovi, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.“
Ako rozvíjať jazyk a reč u dieťaťa doma
„Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne.
Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia. Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú. Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať - skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.“
Ďalšie možnosti, ktoré máte doma k dispozícii zadarmo:
- od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky
- reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt
- spoločne sa hrajte
- recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky
- pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť
- čítajte dieťaťu, správne artikulujte
- využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom, čítajte si spolu (aj zábavné rýmovačky), používajte hračky, ktoré vydávajú zvuky a hrajú pesničky (musia byť však bezpečné, neškodné a čisté, bez častí, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť, odtrhnúť, zvuky nesmú byť príliš hlasné)
- popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma (staňte sa „komentátorom“)
- neskôr nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazuje
- dávajte na výber viacero možností - aby si vedelo vypýtať
Čoho sa vyvarovať
„V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek. Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať, hrať sa s ním. Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa, raná komunikácia s dieťaťom.
Aj na to si ale treba dávať pozor - nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová, správne gramatické koncovky. V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa. Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.“
Terapia
„V prvom rade využívame komunikačné stratégie, ktoré boli opísané vyššie a kopírujeme normálny vývin reči. Snažíme sa dieťa postupne previesť jednotlivými vývinovým štádiami, rozvíjame slovnú zásobu, všetky slovné druhy, gramatiku, tvorbu viet. Každá terapia s dieťaťom je individuálna, šitá na mieru. A rovnako závisí od toho, akú má dieťa primárnu diagnózu, aj tomu terapiu prispôsobujeme,“ dodáva logopedička.
Viacjazyčná domácnosť
Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej (dvojjazyčnej), neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou. Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk.
Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte. Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.
Míľniky dieťaťa v porozumení a vývoja jazyka a reči
- 0-3 mesiace:
- reaguje na hlasné zvuky
- stíchne alebo sa usmieva, keď rozprávate, teda cítite, že rozpoznáva váš hlas, počúva
- snaží sa vydávať rôzne zvuky, jemne a repetitívne vokalizovať, akoby vrkalo, hrkútalo (zvuky v podobe hlások „ooo“, „ááá“, „eeee“ - snaží sa špúliť ústa, imitovať vaše otvorené ústa)
- rôzne typy plaču podľa potrieb
- usmieva sa na ľudí, díva sa na vašu tvár
- niektoré bábätká preferujú ženský hlas než mužský a hudbu či piesne, ktoré počuli, keď boli ešte v brušku
- 4-6 mesiacov
- usmieva sa, díva sa na vás, hýbe sa a vydáva zvuky, aby zaujalo vašu pozornosť
- hýbe očami v smere zvuku, obracia hlavu za vami, keď naň rozprávate a reaguje na zmeny v tóne vášho hlasu
- registruje hračky, ktoré vydávajú zvuky
- spoznáva známe tváre a ľudí
Spánok mesačného bábätka: Ako nastaviť režim a predísť problémom
Režim vášho bábätka môže byť voľný alebo striktný, ako si budete priať. Dobrou definíciou režimu je rozplánovanie dňa bábätka tak, aby malo dostatok spánku cez deň i v noci. Vďaka zavedeniu režimu vy i vaše bábätko viete, ako asi bude deň prebiehať, bábätko je potom spokojnejšie a vy môžete lepšie plánovať.
Dobré návyky pred nastavením režimu
Správne zavedenie dojčenia je na prvom mieste. Včasné, časté a výdatné dojčenie v prvých týždňoch podporuje tvorbu ďalšieho materského mlieka pre vaše bábätko. Zo začiatku potrebuje bábätko kŕmiť často a kedykoľvek prejaví záujem. Neskôr, až sa pri dojčení plne zasýti, začne mať bábätko dlhšie pauzy medzi dojčením. To potom uľahčí nastavenie režimu a zároveň nebude ovplyvňovať tvorbu mlieka.
Dobré spacie návyky sú dôležité pre úspešné nastavenie režimu. Opäť bude jednoduchšie, ak na nich zapracujete ešte pred zavedením pravidelného režimu. Osvojenie si dobrých spacích návykov nie je dôležité len pre zavedenie režimu, ale pre pokoj celej domácnosti.
Začnite deň tým, že nakŕmite vaše bábätko, hneď keď sa prebudí. Vaše bábätko môže chcieť prvý spánok už hodinu alebo dve potom, čo sa prebudilo, záleží od veku.
Zaveďte pravidelné kúpanie skoro večer. Až bude mať vaše bábätko dva alebo tri mesiace, tak podľa kúpania, kŕmenia, známej uspávanky a aj prostredia pozná, že je čas ísť spať. Navyše je to tiež pekný spôsob, ako zakončiť deň.
Vyhodnoťte, kedy je vaše bábätko unavené. Ak má vaše bábätko menej než 6 mesiacov, potom je obvykle hore najdlhšie 90 minút. Použite to ako ukazovateľ, ktorý vám pomôže určiť, kedy je vaše bábätko unavené. Ak ho totiž budete chcieť uspávať príliš skoro alebo príliš neskoro, potom môže mať problém sa upokojiť a zaspať. Novorodenci v prvých týždňoch môžu byť hore iba na dojčenie (max. 45 - 60 minút), a potom opäť zaspia.
Čas kŕmenia. Keď vaše bábätko vydrží medzi kŕmením tri až štyri hodiny, potom sa pokúste kŕmenie zaradiť ideálne na ráno, dopoludnie, odpoludnie, včasný večer a neskorší večer. V noci nechajte bábätko, aby sa na kŕmenie budilo prirodzene.
Po dennom kŕmení motivujte bábätko k tomu, aby sa hralo a zostalo hore. Bude to možné, až bábätko začne byť prirodzene bdelé (cca v troch týždňoch veku). Zo začiatku bude potrebné viac než len rozprávanie a zaspievanie pesničky počas výmeny plienky. Okolo troch mesiacov veku si už deti chvíľu užijú v dojčenskom hojdacom ležadle, vonku v kočíku, alebo na vašich kolenách.
Bábätká majú rady bezpečie, istotu a konzistentnosť režimu. Nastavenie režimu zabráni tomu, aby vaše bábätko bolo preťažené a plačlivé.
Ak dojčíte… Uistite sa, že bábätku ponúknete mlieko, ak to vyzerá, že ho potrebuje, bez ohľadu na režim. Zaistíte tak, že sa vám bude dostatočne tvoriť mlieko a uspokojíte jeho potrebu. Desiata navyše alebo včasné dojčenie vám režim nenaruší.
Čo dokáže 3-mesačné bábätko?
Rodič si musí uvedomiť podstatnú vec. To, čo dokáže 3-mesačné bábätko, nie je vytesané do kameňa. Stále platí, že vývoj každého dieťaťa je špecifický a každé dieťa má vlastné tempo. Rozdiely medzi rovesníkmi môžu začínať byť v 3 mesiacoch viditeľnejšie, no porovnávanie rozhodne nie je správny spôsob, ako dieťa kategorizovať. Napredovanie v tomto období nie je žiadnym budúcim faktorom pre neskorší mentálny a fyzický vývoj či inteligenčnú úroveň dieťaťa. V prípade, že je pediater s pokrokom dieťaťa spokojný a stotožnený, rodič nemusí mať obavy, že by jeho dieťa niečo zameškávalo.
Fyzický vývoj
V 3. mesiaci sa stráca typické ohnutie končatín v kĺboch. Končatiny sú už natiahnuté a nie sú natoľko ohnuté v lakti ani v kolene. Pohyby sa celkovo stávajú omnoho plynulejšie. Nedochádza už len k dynamickým trhnutiam. Pohyby už bývajú zámerné. Týka sa to aj pohybov hlavičky. Doteraz bábätko pri ležaní na chrbte hlavičku preklápalo na jednu alebo druhú stranu, teraz je typická poloha v strede. Dlane sú už otvorené a nie zaťaté v päsť. Pri ležaní na chrbte dieťa vizuálne objavuje svoje ruky. Dokáže ich dvihnúť a nasmerovať smerom do úst. Ide o vedomý pohyb. Ich oblizovanie a cmúľanie je pre tento vek úplne typické. Takisto je typické slinenie, pretože sa aktivujú slinné žľazy. Častým javom u 3-mesačného bábätka je tiež vzájomné chytanie rúk. Dieťa si ruky navzájom chytá a to je už len krôčik od toho, aby následné naťahovanie za predmetmi - hračkami skončilo ich uchopením, čo však ešte úplne nefunguje. Ak mu priamo do ruky dáte hračku, dokáže ju krátko udržať. Z polohy na chrbte sa niektoré deti dokážu za podnetmi otáčať na bok.
V polohe na brušku začína prvé „pasenie koníkov, baránkov či ovečiek“. Ide o vývinovú fázu, počas ktorej dieťa začína symetricky držať telo a vytvoriť si oporu vystretými ručičkami (neopiera sa o lakte), pričom dôjde k vzpriameniu chrbtice a zodvihnutiu hlavy hore. Zároveň dokáže hlavičkou otáčať do strán a reagovať na podnety. Ak dieťatko z polohy na chrbte priťahujete za ručičky do sedu, dieťatko na pár sekúnd udrží hlavičku.
Zrak a sluch
Čo sa týka zraku, vizuálne vnímanie je zasa o krok lepšie. Dieťa stále nevidí na veľkú vzdialenosť, no zaostrovanie sa zlepšuje. Dokáže sledovať aj dynamické predmety a začínajú sa koordinovať pohyby očí. Svedčí o tom aj koordinácia očí a rúk, ktoré zrakom dieťa objavuje, vzájomne ich chytá a dáva si ich do úst. Postupne sa rozvíja aj periférne videnie a rozširuje sa spektrum farieb. Vďaka sluchu už na podnety živo reaguje a otáča sa za zdrojom zvuku. Reaguje na ľudskú reč, udržiava očný kontakt, smeje sa a robí rôzne grimasy. Spontánne vyhŕknutie smiechu je taktiež len otázkou času a v tom okamihu rodič nadobudne pocit, že komunikácia s dieťatkom je už konečne „prítomná“. Bábätko sa začína pokúšať o zvukovú komunikáciu rôznymi pazvukmi - gŕ, eh, neh, ah, ou, a iné. Typické je hlasité mumlanie - džavotanie. O nejak reči je však ešte priskoro hovoriť.
Zmyslové vnímanie
Zmyslové vnímanie funguje, 3-mesačné bábätko pozoruje predmety či ľudské tváre. Začína ich rozoznávať na základe čŕt a nielen obrysov. Nemá problém úsmevom a grimasami komunikovať aj s cudzími ľuďmi. Okrem toho, že teda dieťa objavuje seba, všíma si všetko, čo sa okolo deje.
Preventívna prehliadka a očkovanie
Opätovne je dôležité neopomínať preventívnu prehliadku u vášho bábätka. Koniec koncov, termín ďalšej a ďalšej kontroly vám stanoví vždy samotný pediater. Opäť zhodnotí celkový zdravotný stav dojčaťa, zmeria ho a odváži. Taktiež sa mamičky pýta na všetky dôležité informácie ohľadom dojčenia, stolice alebo spánku. Zisťuje sa takisto stav zrastu lebečných kostí - hmatovým vyšetrením fontanely (pozn. miesto, kde sa zrastajú lebečné kosti) hodnotí uzatváranie tejto oblasti. Tá sa finálne uzatvára až okolo 18. mesiaca. Aj preto pre lepší rast kostí býva dieťaťu už pri prvej kontrole v 1. mesiaci predpisovaný vitamín D. Taktiež je 3-mesačné bábätko povinne očkované 1. dávkou hexavakcíny, ktorá zahŕňa účinné protilátky voči ochoreniam, ako záškrt, tetanus, žltačka typu B, čierny kašeľ, hemofilus a detská mozgová obrna. Vakcína sa vpravuje do prednej časti stehna. Taktiež je dieťa očkované 1. dávkou vakcíny proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Následne sa aplikuje 2. dávka povinného očkovania proti uvedeným ochoreniam v 5. mesiaci a 3. dávka v 10. až 11. mesiaci.
Strava
Základ stravy stále tvorí materské mlieko a nie je potrebné aktuálne riešiť žiadne prikrmovanie, ak dieťa priberá na váhe a prosperuje. Koniec koncov, pri kontrole to zhodnotí sám pediater. V 3. až 4. mesiaci by malo bábätko priberať 70 až 110 g týždenne (podľa WHO). Vytrácať by sa mali postupne prípadné dojčenské koliky plné plaču a prebdených nocí. Stále pretrváva riziko, že sa môže objaviť u dojčiacej mamičky laktačná kríza. Opäť však ide len o prechodný stav, ktorý je pre 3. až 5. mesiac typický. Nevyskytuje sa u každej mamičky. V dôsledku slabšieho toku mlieka môže dieťa odmietať kojenie alebo sa prisáva len na krátku chvíľu. Dôležité je pokračovať v dojčení. Ak 3-mesačné bábätko nechce papať, dôvodom môže byť mierna zmena chuti materského mlieka. Tá nastáva po konci šestonedelia, ale zmenu chuti môže ovplyvniť aj nevhodná potravina, ktorá môže na chuť či pach mlieka vplývať. Stále platí, že v dojčení má žena pokračovať. O rady môže požiadať napríklad laktačnú poradkyňu. Umelé mlieko predstavuje poslednú možnosť.
#