Prijatie cudzieho dieťaťa do rodiny je komplexný proces, ktorý si vyžaduje citlivý prístup a pochopenie zo strany všetkých členov rodiny. Tento článok sa zaoberá psychologickými aspektmi prijatia dieťaťa do rodiny, či už formou adopcie alebo pestúnskej starostlivosti, a ponúka pohľad na výzvy a príležitosti, ktoré s týmto procesom súvisia.
Opustené deti na Slovensku
Na Slovensku žije množstvo opustených detí, ktoré potrebujú lásku a starostlivosť. Psychológ Juraj Végh poukazuje na alarmujúce číslo 6000 opustených detí, čo je ekvivalent jedného menšieho slovenského mesta. Tieto deti nemajú pri sebe mamu, ktorá by ich držala za ruku pri zaspávaní. Adopcia, pestúnska starostlivosť alebo pomoc biologickej matke sú možnosti, ako týmto deťom zabezpečiť lepšiu budúcnosť. Detský domov by mal byť až poslednou možnosťou.
Detský domov nie je domov
Štatistiky ukazujú, že na Slovensku žije v detských domovoch príliš veľa detí. V roku 2005 žilo v Nórsku 85 % opustených detí v náhradných rodinách, zatiaľ čo na Slovensku to bolo len 55 %. Detské domovy sú často neprístupné verejnosti, čo prispieva k pretrvávajúcim predsudkom a nevedomosti o živote detí v nich. Otvorenie detských domovov verejnosti, napríklad zriadením materského centra v priestoroch domova, by mohlo pomôcť prelomiť tabu a zvýšiť povedomie o potrebách týchto detí.
Prijatie dieťaťa do rodiny: Áno alebo nie?
Otázka, či prijať dieťa z domova do rodiny, je zložitá a vyžaduje si dôkladné zváženie. Niektorí ľudia sa obávajú, že cudzie dieťa nebude nikdy také ako vlastné, alebo že prinesie do rodiny problémy. Iní sú otvorení myšlienke poskytnúť domov a lásku dieťaťu, ktoré to potrebuje. Saša spomína, ako sa jej otec pýtal: „A načo? Veď môžeš mať vlastné!“
Deti, ktoré sú právne voľné, môžu byť adoptované. Ale čo tie deti, ktoré majú rodičov a nemôže ich nikto prijať za svoje? Potrebujú však rodinu. Otca a mamu. Možno nadlho a možno len kým sa ich vlastná rodina naštartuje. To sa však stáva zriedkavo. A kto prijme také dieťa? Boli by ste pestúnskou matkou?
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a povinnosti zamestnávateľa
Pestúnska starostlivosť: Zastávka alebo prístav?
Pestúnska starostlivosť je jednou z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá umožňuje dieťaťu vyrastať v rodinnom prostredí, aj keď nemôže byť adoptované. Pestúnska rodina sa stáva pre dieťa zastávkou na ceste, alebo prístavom pre dni nepohody. Pre dieťa by to však bolo lepšie ako byť v domove medzi cudzími. Stali by sme sa mu bližší. Možno by sme sa podieľali na podstatnom nasmerovaní jeho cesty.
Pestúnska starostlivosť so sebou prináša neistotu a riziko, že sa dieťa vráti do svojej biologickej rodiny. Pestúni sa musia vyrovnať s tým, že nie sú jedinými rodičmi dieťaťa a že ich vzťah s dieťaťom môže byť pretrhnutý. Napriek tomu, pre dieťa je to lepšia alternatíva ako život v detskom domove.
Profesionálna mama: Dá sa to?
Niektorí ľudia si myslia, že pestúnska starostlivosť by mala byť profesionálna, teda že pestúni by mali byť odosobnení a brať starostlivosť o deti ako prácu. To zvládne len profesionálka. Až tak celkom neostať „v tom“. Možno ako lekár, ktorý sa odosobní a lieči ako profesionál. Dá pacientovi všetko, čo potrebuje, ale zároveň si udrží ten správny odstup.
Iní však tvrdia, že to nie je možné, pretože láska a citová väzba sú pre dieťa kľúčové. Dá sa byť nad vecou, keď v tvojom dome smeje ďalšie dieťa? Nie, nedá, odpovedám si. Profesionálna mama nie je nad vecou ako lekár, ktorý operuje cudzieho človeka. Je to žena, ktorá sa obetuje pre dieťa, pretože vie, že práve to, čo prežijeme ako deti, nám dáva v živote krídla.
Riziko a odhodlanie
Napriek obavám a neistote, mnohí ľudia sú ochotní riskovať a prijať cudzie dieťa do svojej rodiny. Vziať si cudzie dieťa? Bolo by to prekvapenie,“ hovorí Natália. „Ale veď aj moje dieťa bolo pre mňa prekvapením!“ A tak viaceré hovoria, že by to riskli.
Prečítajte si tiež: Prečo deti nie sú pripravené
Je dôležité propagovať pestúnske rodičovstvo a informovať verejnosť o rozdieloch medzi pestúnstvom a adopciou, ako aj o podmienkach a postupoch. BYŤ V RODINE JE ŽIVOTNE DÔLEŽITÉ pre každé malé dieťatko. Pretože tie, čo sa do rodín nedostanú, čo nezažijú od prvých mesiacov života do troch rokov istotu, lásku a dôveru, tie ostávajú navždy postihnuté.
Emocionálna inteligencia a náhradné rodičovstvo
Náhradné rodičovstvo nie je len právny alebo sociálny inštitút. Je to predovšetkým vztah, krehký, no zároveň silný. Vzťah, ktorý si vyžaduje veľa porozumenia, trpezlivosti, vnútornej zrelosti a ochoty prijať dieťa také, aké je, so všetkým, čo si nesie zo svojej minulosti. A práve tu vstupuje do hry emocionálna inteligencia, schopnosť rozpoznať, pochopiť a citlivo reagovať na vlastné emócie i emócie druhých.
Emocionálna inteligencia pomáha rodičom rozpoznať vlastné limity, pomenovať oblasti, v ktorých sa potrebujú rozvíjať, a zároveň pochopiť, že dieťa neprichádza ako „prázdny list“, ale ako bytosť s vlastným príbehom, potrebami a citovým svetom. Schopnosť aktívne počúvať, empaticky reagovať, zvládať frustráciu a budovať dôveru je základom úspešného náhradného rodičovstva.
Príprava na náhradné rodičovstvo
Žiadatelia o náhradné rodičovstvo absolvujú sociálnopsychologickú prípravu, počas ktorej sa učia rozumieť špecifikám tejto formy rodičovstva. Získavajú právne informácie, psychologické poradenstvo, učia sa vyrovnať s bezdetnosťou, skúmajú svoju identitu ako budúci náhradní rodičia.
Úvodný pohovor s psychológom je zameraný nielen na intelekt, ale najmä na osobnosť - charakter, emocionálnu zrelosť, zodpovednosť, vzťah k deťom. Skúma sa motivácia, predstavy o dieťati, jeho veku, pohlaví, etnicite, zdravotnom stave.
Prečítajte si tiež: Koľko vlákniny je dosť pre dieťa?
Rozvod a jeho vplyv na deti
Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka a má významný vplyv na deti. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život.
Fázy vyrovnávania sa s rozvodom
Deti reagujú na rozvod rodičov podobne ako na úmrtie blízkej osoby a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami:
- Popieranie: Dieťa nemôže uveriť, že je to pravda, predstiera, že na tom nezáleží, alebo obviňuje rodičov.
- Zlosť: Dieťa pociťuje veľkú zlosť na rodičov za to, čo mu spôsobili.
- Vyrovnávanie sa: Dieťa sa s novou situáciou vyrovnáva, hľadá nové istoty a zvyká si na nové usporiadanie.
Ako pomôcť deťom vyrovnať sa s rozvodom
- Uistite dieťa, že ho obaja rodičia stále ľúbia.
- Umožnite dieťaťu tráviť čas s každým rodičom zvlášť.
- Buďte trpezliví a empatickí voči pocitom dieťaťa.
- Vyhľadajte odbornú pomoc, ak dieťa prejavuje známky úzkosti alebo depresie.
- Informujte učiteľa o rozvode, aby mohol dieťaťu poskytnúť potrebnú podporu.
Skúsenosť adoptívnych rodičov
Zuzana a Ivan sa podelili o svoju skúsenosť s adopciou. Aj napriek pevnému odhodlaniu však prežívali chvíle strachu a obáv. Budú ľúbiť cudzie dieťa ako svoje vlastné? Dajú sa tieto pocity naučiť, získať, dokážu si ich vymodliť alebo vyprosiť? Ich cesta k adoptovanej dcére začala klasicky, po- daním žiadosti na úrade a čakaním. Keďže vedeli, že čakacie lehoty sú dlhé a niekedy to môže trvať aj roky, žiadosť si podali hneď, ako sa obaja rozhodli, že sú pripravení stať sa rodičmi.
Rodinné konštelácie a poradie narodenia
V rodine má poradie narodenia každého človeka celoživotný vplyv na to, kto a čo z neho bude. Ste jedináčik alebo prvorodený? Potom ste iný človek, než by ste bol, keby ste sa narodil neskôr. S týmto súvisí aj ďalšia otázka: Máte dve a viac detí a povahovo sú úplne rozdielne? Nejde vám to do hlavy - veď boli vychovávané v jednej rodine, rovnakými rodičmi a dokonca majú rovnaké gény. Verte, že prakticky za to nemôžu.