Pohľad do zrkadla je nevyhnutný akt, ktorý nemusí byť vždy príjemný, ale často môže byť zaujímavejší, než by sa zdalo. Aj rodiny, komunity, národy, kultúry potrebujú možnosť vidieť sa v zrkadle, čiže očami iných. V tomto duchu sa pozrieme na fenomén horských nosičov, ľudí, ktorí v drsných podmienkach hôr preukazujú obdivuhodnú silu, obetavosť a lásku k prostrediu, v ktorom pracujú.
Kto sú horskí nosiči?
Horskí nosiči sú ľudia, ktorí vynášajú zásoby a materiál na vysokohorské chaty a iné ťažko dostupné miesta v horách. Táto náročná práca si vyžaduje nielen fyzickú silu a vytrvalosť, ale aj odolnosť voči nepriaznivým poveternostným podmienkam a schopnosť orientácie v náročnom teréne.
Práca horského nosiča
Práca horského nosiča je fyzicky veľmi náročná. Nosiči musia denne vynášať ťažké náklady po strmých chodníkoch a v rôznych poveternostných podmienkach. Ich záťaž často presahuje aj 100 kilogramov. Okrem fyzickej náročnosti je práca nosiča aj psychicky náročná, pretože si vyžaduje neustálu koncentráciu a ostražitosť.
Horskí nosiči ako súčasť horskej kultúry
Horskí nosiči sú neodmysliteľnou súčasťou horskej kultúry. Ich práca je dôležitá pre fungovanie vysokohorských chát a pre zabezpečenie komfortu turistov. Nosiči sú často aj záchrancovia a pomocníci v núdzi, ktorí sú ochotní pomôcť každému, kto sa v horách ocitne v ťažkostiach.
Príbeh Martina Škorvánka
Bc. Martin Škorvanek sa narodil 21. februára 1991 ako tretí najmladší syn rodičom Ing. Kataríne Škorvankovej rod. Kubinskej a Ing. Pavlovi Škorvankovi. Od mala bol veľmi živý, taký huncút. Starí rodičia aj rodičia ho viedli od jeho prvých krôčkov do prírody a do hôr. Ako dieťa už poznal Tomášovský výhľad, Prielom Hornádu, Kláštorisko, Blaumont a Sansousi, ale aj Hrebienok, Štrbské, Popradské a Skalnaté pleso. Starší bratia Pavol a Michal ho neskôr brávali na rôzne túry, akcie, výlety, bivaky, ale aj na rande.
Prečítajte si tiež: Postup pri preklade na strednú školu
Základnú školu navštevoval na Levočskej ulici v Spišskej Novej Vsi. Zaujímal sa okrem prírody o históriu a okúzlilo ho aj historické šermovanie. Bol členom skupiny historického šermu Páni Spiša, ktorá pôsobila prevažne na Spišskom Hrade. Nemal ešte ani 15 rokov a účinkoval ako bojovník vo filme Posledná légia. Strednú priemyselnú školu drevársku si vybral v blízkosti bydliska, aby mohol realizovať svoje rôzne aktivity a aby vyhovovala aj jeho manuálnym zručnostiam. Už ako stredoškolák aktivizoval spolužiakov a organizoval rôzne aktivity na čistenie Slovenského raja od odpadkov, na opravu studničiek a pod. Zdokonaľoval sa aj v šermiarskom umení, absolvoval u majstra historických bojových umení Petra Kozu niekoľko kurzov tzv. škôl šermu pre rôzne stupne a kategórie historických bojových umení. Postupne začal priňuchávať aj ku skalolezeniu. Jeho Alma Mater pre skalolezenie, tak ako pre mnohých horolezcov - Spišiakov bo Tomášovský výhľad a Dreveník.
Ešte ako štredoškolák sa stal členom Stráže prírody. Po skončení stredoškolských štúdií v r. 2010 začal študovať na Žilinskej univerzite s pobočkou v Tatranskej Javorine odbor vysokohorská biológia a stráž prírody. Tam ho Tatry úplne zlákali. Počas štúdia jeden semester študoval v Nórsku a zúčastnil sa aj výskumu ľadovcov v Kirgizsku. Po ukončení štúdia s titulom „bakalár“ v r. 2013 nastúpil pracovať cez rôzne projekty na Správu Národného parku Slovenský raj ako strážca prírody. Počas voľných dní začal ako horský nosič nosiť náklad na vysokohorské chaty - Chata pod Rysmi, Zbojnícka chata aj Téryho chata, kde začal aj neskôr pracovať ako zamestnanec. Hory ho stále lákali. Takto v horách na Chate pod Rysmi spoznal aj svoju lásku, neskôr manželku Majku. Každú voľnú chvíľu venoval svojej druhej láske - horám. Urobil si kurz inštruktora lezenia. Na Kláštorisku v Slovenskom raji pre symbolický cintorín vyrezával niekoľko sôch, zapájal sa do rôznych ochranárskych aktivít, venoval sa skalolezeniu a ľadolezeniu, spoluorganizoval akcie ako Ľadový maratón ľadolezenia v Slovenskom raji, súťažil v disciplíne Quadratlon -tzv železný muž, súťažil ako horský nosič v rôznych nosičských súťažiach, Bol parťákom pri rôznych túrach a lezeniach pre brata Michala.
V r. 2014 sa pokúsil s kamarátom Tomášom Buksárom vyliezť 7400 m vysokú horu Chan Tengri v pohorí Tien-Šan na Kirgizsko - Čínskej hranici, no pre zlé počasie za z výšky 6300 m vrátili do základného tábora. V januári 2015 sa Maťovi a manželke Majke narodil syn Jurko verná kópia Martina. Známi aj rodina ho často volajú „ malý Maťo“. V r. 2018 po náročných skúškach sa stal sa zazmluvneným členom horskej služby vo Vysokých Tatrách a pripravoval sa na 3 ročný kurz medzinárodného vysokohorského sprievodcu. Liezol viaceré cesty aj prvovýstupy vo Vysokých Tatrách a aj Alpách. Dosiahol tú najvyššiu métu vyššiu ako Mont Everest, dosiahol nebesá. Odišiel si od nás bez rozlúčky v mladom veku 28 rokov, no žil si svoj krátky život naplno.
Bol nám vždy ochotný pomôcť pri činnostiach, ktoré sa spájali s pobytom v horách a to najmä pri označovaní chránených území, čistení Slovenského raja, budovaní infraštruktúry splavovania Hornádu, speleologickej činnosti, sčítavaní a doprevádzaní turistov a ďalšej dobrovoľníckej činnosti. Na symbolickom cintoríne obetiam hôr na Kláštorisku vyrezal z dreva najviac sôch.
Horskí nosiči ako inšpirácia
Príbehy horských nosičov sú inšpiráciou pre nás všetkých. Ukazujú nám, že aj v náročných podmienkach sa dá preukázať obetavosť, vytrvalosť a láska k prírode. Ich práca je dôležitá pre fungovanie horských oblastí a pre zabezpečenie komfortu turistov. Horskí nosiči sú skutoční hrdinovia hôr, ktorí si zaslúžia náš obdiv a úctu.
Prečítajte si tiež: Článok o pediatrii
Zrkadlo spoločnosti
Pohľad na horských nosičov nám nastavuje zrkadlo, v ktorom sa môžeme zamyslieť nad hodnotami, ktoré vyznávame. V dobe konzumu a materializmu nám nosiči pripomínajú dôležitosť fyzickej práce, obetavosti a skromnosti. Ich príbehy sú inšpiráciou pre budovanie lepšej a súcitnejšej spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Angličtina pre deti: Aktivity a tipy