Starostlivosť o deti a ich výchova sú v kompetencii rodičov. Byť rodičom je jednou z najnáročnejších úloh, ktorá prináša aj radosť a naplnenie. Rodičia preberajú zodpovednosť za starostlivosť a výchovu dieťaťa. Niekedy však nastanú situácie, kedy rodičia potrebujú poradiť, obrátiť sa na odborníkov alebo vyhľadať pomoc štátnych inštitúcií. Tento článok sa zameriava na priebeh odvolacieho súdu v prípadoch odňatia dieťaťa rodičom.
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vykonáva rodičovské práva a povinnosti druhý z rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o výkone ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:
- Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: Dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa a je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom. Pokiaľ by malo dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.
- Striedavá osobná starostlivosť: Starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Podmienkou striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa.
- Spoločná osobná starostlivosť: Bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 01.01.2023. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou, čo je rozdiel so striedavou osobnou starostlivosťou, kde súd vykoná dokazovanie o jej vhodnosti pre maloleté dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov.
Odňatie dieťaťa rodičom: Komplikovaná situácia
Situácia, keď je dieťa odňaté rodičom, je komplexná a vyžaduje si individuálny prístup. Dôvody môžu byť rôzne, od zanedbávania starostlivosti, cez zneužívanie dieťaťa, až po neschopnosť rodičov zabezpečiť jeho základné potreby. V takýchto prípadoch je zásah štátu nevyhnutný na ochranu záujmov dieťaťa.
Právne aspekty a judikatúra
Z ústavnoprávneho pohľadu nie je možné nadraďovať modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a neplnoletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci vžité, nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. Tieto modely, nech sú v mnohých prípadoch akokoľvek prínosné a použiteľné, nemôžu postihovať situáciu každého jednotlivého neplnoletého dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Pôrod pre Budúce Mamičky
Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.
Úloha štátnych orgánov a sociálna kuratela
Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plnia preventívne úlohy najmä v situáciách, keď sa rodičia dieťaťa rozvádzajú alebo keď nie sú schopní riešiť problémy či konflikty v rodine. Ak je to potrebné, môžu rozhodovať aj o uložení rôznych výchovných opatrení. Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zastupujú deti v súdnych konaniach, v ktorých nemôžu byť z dôvodu konfliktu záujmov zastúpené svojimi rodičmi. Aj po odňatí dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov, musia byť využité všetky možnosti smerujúce k obnoveniu rodinného prostredia dieťaťa, aby sa do tohto prostredia mohlo dieťa vrátiť. Odňatím dieťaťa nestrácajú jeho rodičia automaticky svoje rodičovské práva a povinnosti.
Odvolací súd v prípadoch odňatia dieťaťa rodičom
Ak rodič nesúhlasí s rozhodnutím súdu o odňatí dieťaťa, má právo podať odvolanie. Odvolací súd prehodnotí rozhodnutie súdu prvej inštancie a môže ho potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť.
Priebeh odvolacieho konania
- Podanie odvolania: Rodič podá odvolanie na súde, ktorý vydal rozhodnutie. Lehota na podanie odvolania je 15 dní od doručenia rozhodnutia.
- Preskúmanie odvolania: Súd prvej inštancie preskúma odvolanie a zistí, či bolo podané včas a či je prípustné. Ak je odvolanie prípustné, postúpi ho odvolaciemu súdu.
- Konanie pred odvolacím súdom: Odvolací súd preskúma rozhodnutie súdu prvej inštancie a zistí, či je v súlade so zákonom a či je odôvodnené. Odvolací súd môže vykonať aj vlastné dokazovanie, napríklad vypočuť svedkov alebo vyžiadať znalecký posudok.
- Rozhodnutie odvolacieho súdu: Odvolací súd rozhodne o odvolaní. Môže rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Ak odvolací súd rozhodnutie zruší, vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Dôležité aspekty odvolacieho konania
- Záujem dieťaťa: Aj v odvolacom konaní je prvoradým hľadiskom záujem dieťaťa. Odvolací súd zohľadní všetky okolnosti prípadu a rozhodne tak, aby bolo zabezpečené blaho a vývin dieťaťa.
- Právo na spravodlivý proces: Rodič má právo na spravodlivý proces, čo znamená, že má právo vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a byť zastúpený právnym zástupcom.
- Účasť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately: V odvolacom konaní sa zúčastňuje aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý zastupuje záujmy dieťaťa.
Novela Zákona o rodine
Vláda Slovenskej republiky posilní súdržnosť spoločnosti ako základný predpoklad rastu kvality života ľudí. Konkrétne ciele novely sú širokospektrálne a ich spoločným menovateľom je riešenie aktuálnych aplikačných problémov, ktoré boli identifikované za roky existencie a platnosti zákona o rodine a iných predpisov v ich vzájomných súvislostiach.
Konkrétne ciele novely
- Zakotvenie zásady záujmu dieťaťa - legislatívne a spoločenské povýšenie na kardinálne miesto v systematike zákona o rodine.
- Legislatívne prízvukovanie zásady, že rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv s výnimkou situácií, ktoré predpokladá zákon (§ 28 ods.
- Zvýšenie efektu výchovných opatrení v prípade, keď je možné resp.
- Zlepšenie ochrany detí, ktoré sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, pred nevhodným resp. rizikovým premiestnením do zahraničia.
- Špecifikovanie pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti, ktoré má byť len výnimočným opatrením súdu a je k nemu možné pristúpiť pri naplnení zákonných predpokladov až vtedy, ak nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti resp.
- Zosúladenie podmienky zapierania otcovstva určeného podľa prvej domnienky otcovstva s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
- Zavedenie osobitného konania o návrat maloletého dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej republiky neoprávnene premiestnené alebo je na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavané v Občianskom súdnom poriadku. Ide o tzv. občianskoprávne rodičovské únosy.
- Podpora ochrany detí významným legislatívnym opatrením v Občianskom súdnom poriadku - návrhom nového integrovaného procesného mechanizmu výkonu oprávnenia vo veci starostlivosti o deti.
- Zdôraznenie v zásadách, na ktorých je budovaný systém sociálnoprávnej ochrany a kurately prednosti rodinného prostredia dieťaťa, t.j.
Základné zásady konania vo veciach starostlivosti o maloletých
Súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa sa priebehu konania a veci samej. Súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania. Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 2 ods. Účastníci konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha zápis do MŠ
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s cisárskym rezom na Antolskej