Výška dieťaťa je ukazovateľom jeho zdravia a rodičia sa často zamýšľajú nad tým, ako podporiť optimálny rast svojich detí. Tento článok sa zameriava na to, ako podporiť rast nízkeho 13-ročného dieťaťa, pričom berie do úvahy rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú rast, a ponúka praktické rady a stratégie.
Faktory ovplyvňujúce rast
Rast dieťaťa je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje viacero faktorov:
- Genetika: Výška postavy je z veľkej časti dedičná. Ak sú rodičia nízkeho vzrastu, je pravdepodobné, že aj ich dieťa bude nižšie.
- Zdravotný stav: Určité zdravotné problémy, ako napríklad Marfanov syndróm, môžu ovplyvniť rast dieťaťa. Deti s vyššou váhou (často aj nadváhou) bývajú vyššie ako deti s nižšou váhou (či podvýživou). Poruchy súvisiace s príjmom potravy, poruchy obličiek, prejedanie a stav výživy (nutričný stav), poruchy štítnej žľazy, poruchy rastového hormónu, poruchy srdca alebo pľúc.
- Hormóny: Rast je riadený hormónmi, najmä rastovým hormónom.
- Výživa: Dostatočný príjem železa je dôležitý pre správny vývoj detí.
- Životný štýl: Pravidelný pohyb a dostatok spánku sú kľúčové pre zdravý rast.
Ako odhadnúť výšku dieťaťa v dospelosti
Existuje niekoľko metód na odhadnutie výšky dieťaťa v dospelosti:
- Metóda určovania výšky v mladom veku: Výška v dojčenskom veku, približne od 2. roku života dieťaťa, predstavuje zhruba polovicu výšky dospelého človeka. U dievčat, ktorých vývin prebieha častokrát rýchlejšie ako u chlapcov, môžeme zdvojnásobiť ich výšku už v 18. mesiaci života.
- Rodičovský výškový priemer: Sčítajte výšku matky s výškou otca v centimetroch. Ak je vaše dieťa chlapec, pridajte k tomuto súčtu 13 cm, ak dievča odčítajte 13 cm. Výsledné číslo vydeľte dvomi. Odhadovaná výška dievčaťa v dospelosti bude približne 171 cm (+/- 10 cm).
- Vek kostí „pod lupou“: Určiť výšku dieťaťa dokáže tiež lekár, ak urobí röntgenové vyšetrenie ruky a zápästia, kde na snímke zobrazí rastové platničky detských kostí. S pribúdajúcim vekom sa rastové platničky dieťaťa stenčujú, a to až do takej miery, že v období zakončenia celkového rastu, rastové platničky zmiznú. Lekár potom môže pomocou tejto metódy určiť výšku vášho dieťaťa.
- Tannerova metóda: V športovej praxi sa často využívajú viaceré postupy, ktoré slúžia na pomerne presné „predpovedanie“ cieľovej výšky na základe údajov, získaných meraním metódami využívanými tzv. Tannerova metóda … prax pozná niekoľko teoretických postupov/vzorcov, ktoré je možné využiť na predpovedanie cieľovej výšky prakticky v akomkoľvek veku. Zrejme najpresnejší (ale zároveň najkomplikovanejší) spôsob predpovedania cieľovej výšky vypracovali Tanner a Whitehouse, ktorí pracujú s rtg snímkou zaťažovanej ruky (praváci pravá ruka, ľavác ruka ľavá) s mierne roztiahnutými prstami - 20 kostí prsov a zápästia na rtg snímke porovnávajú s atlasom, kde sú vyobrazené jednotlivé kosti ruky v závislosti na ich veku (zisťuje sa tzv. kostný vek), na základe porovnávaní sa každej kosti priradí skóre, následne sa číselné údaje spracujú pomocou náročných kalkulačných vzorcov a výsledok určí, koľko cm ešte môže skúmaná osoba vyrásť.
- Jednoduchý kalkulačný vzorec: Oveľa jednoduchšou (pravdou ale je, že aj menej presnou metódou) na predpovedanie cieľovej výšky je použitie jednoduchého kalkulačného vzorca, ktorý predpovedá geneticky podmienenú cieľovú výšku na základe údajov o výške rodičov. Po dosadení údajov sa získa výsledok, ktorý po porovnaní v percentilovom grafe určí, v akom výškovom pásme sa skúmaná osoba nachádza - ak je rozdiel medzi geneticky predpovedanou výškou a výškou aktuálnou (odčítanou z percentilového grafu) väčší ako 5-8 cm, signalizuje to nadmerný/nedostatočný rast.
- Výšková tabuľka Nancy Bayleyovej: Geniálne jednoduchou a prekvapujúco presnú metódu na určenie cieľovej výšky vypracovala americká psychologička Bayleyová na základe poznania, koľko percent z cieľovej predpovedanej výšky dosahuje dieťa/skúmaná osoba v danom veku.
Kedy sa obávať o rast dieťaťa
Ak máte obavy, že vaše dieťa nenaberá na výške tak, ako sa očakáva v porovnaní s jeho rovesníkmi, porozprávajte sa s lekárom. Ten vás ubezpečí, či sa dieťa vyvíja vzhľadom na vek a pohlavie v poriadku. Ak sa vám zdá, že rast vášho dieťaťa sa náhle spomalil alebo je oveľa nižší ako priemerná krivka rastu, váš pediater vás môže odkázať na endokrinológa. Ten sa špecializuje na hormóny, vrátane rastových hormónov, ktoré zohrávajú úlohu v tom, ako vysoké je a bude vaše dieťa. Endokrinológ urobí vášmu dieťaťu krvné testy, prípadne iné, ktoré mu umožnia odhaliť faktory determinujúce detský rast. Preč s obavami Ak sa obávate o rast svojho dieťaťa, je dôležité vyhľadať lekára ešte pred ukončením puberty, pretože po tomto období, dieťa zvyčajne prestane rásť. Liečba je k dispozícii deťom, ktoré nerastú podľa istých očakávaní (noriem).
Ako podporiť rast 13-ročného dieťaťa
Hoci genetika zohráva významnú úlohu, existujú spôsoby, ako podporiť rast dieťaťa, najmä ak je nízke na svoj vek. Je dôležité si uvedomiť, že 13 rokov je obdobie puberty, kedy rast môže byť veľmi individuálny. Dievčatá vstupujú do tohto obdobia medzi 8. a 13. rokom života, kedy je u nich evidentný rast prsníkov a objavuje sa prvá menštruácia, u chlapcov je to o čosi neskôr, a to medzi 9. a 14. rokom života. Tento fakt má na svedomí včasnejšie ukončenie rastu u dievčat, a to zhruba v 16. roku života.
Prečítajte si tiež: Skryté tehotenstvo u 13-ročných
1. Výživa
Základom pre zdravý rast je vyvážená strava bohatá na živiny. Zamerajte sa na:
Bielkoviny: Sú stavebným kameňom pre rast a vývoj. Zahrňte do stravy chudé mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, strukoviny a orechy.
Vápnik: Dôležitý pre zdravé kosti a zuby. Nájdete ho v mliečnych výrobkoch, zelenej listovej zelenine a obohatených potravinách.
Železo: Je esenciálnou mikroživinou, čo znamená, že si ho telo nevie vytvoriť samo a je potrebné ho prijímať v strave alebo formou doplnku stravy. Železo sa nachádza v každej bunke nášho tela a podieľa sa na mnohých procesoch v organizme, vrátane metabolizmu, syntézy hormónov, pomáha správnej funkcii nervovej sústavy, podporuje antioxidačné procesy. Najviac je v tele zastúpené v hemových proteínoch hemoglobínu a myoglobínu. Pomocou hemoglobínu v červených krvinkách prenáša železo kyslík a oxid uhličitý medzi pľúcami a tkanivami. Konkrétne u detí je železo zodpovedné za správny neurokognitívny vývoj. Odporúčaný príjem železa závisí od veku a pohlavia. Najvyššie množstvo potrebujú tehotné a dojčiace ženy. Železo je však dôležité aj v období rastu detí a v adolescencii.
- Deti do 1 roku potrebujú 6,2 mg železa denne.
- Deti od 1 roku do 10 rokov potrebujú 3,9-5,9 mg železa denne.
- Chlapci od 11 do 17 rokov potrebujú 9,7-12,5 mg železa denne.
- Dievčatá od 11 do 14 rokov (pred 1. menštruáciou) potrebujú 9,3 mg železa denne.
- Dievčatá od 11 do 14 rokov (po 1. menštruácii) potrebujú 13,2 mg železa denne.
Akonáhle sa rozhodneme zamerať na dostatok železa v strave dieťaťa, máme dve možnosti. Najvhodnejšie je zamerať sa na potraviny s vyšším obsahom železa, ktoré dieťaťu zaradíme do stravy častejšie, ako tomu bolo doteraz. Kvalitná strava dokáže u detí predísť nedostatku železa. Zostavenie jedálnička bohatého na železo nie je ničím náročným. Stačí sa zamerať na vhodné potraviny. Treba mať na pamäti, že železo sa lepšie vstrebáva z mäsa ako z rastlinnej stravy, pretože rastlinná strava obsahuje látky, ktoré vstrebávanie železa obmedzujú. Nie je však pravdou, že rastlinne sa stravujúce deti majú automaticky deficit železa. V rastlinnej ríši nájdeme veľa na železo bohatých potravín, medzi ktoré najčastejšie patria rôzne semená, orechy či obilniny. Na zavedenie doplnku stravy so železom u detí je vhodné pristúpiť vždy až po kontrolnom vyšetrení krvi a konzultácii s lekárom. Železo je možné dopĺňať formou chelatovaného železa v tabletkách alebo v koloidnej či lipozomálnej forme - v kvapkách, sirupe alebo v spreji.
Prečítajte si tiež: Investícia do jazykového vzdelávania detí
Vitamín D: Pomáha telu absorbovať vápnik. Získavame ho zo slnka, ale aj z potravín ako mastné ryby a obohatené mliečne výrobky.
Ovocie a zelenina: Sú bohaté na vitamíny a minerály, ktoré podporujú zdravý rast.
Obmedzte spracované potraviny: Obsahujú málo živín a veľa pridaného cukru a nezdravých tukov.
2. Pravidelný pohyb
Pravidelný pohyb detí pomáha s ich vývojom, podporuje myslenie a poskytuje ochranu zdravia do budúcnosti. Deti a dospievajúci by mali mať pravidelný pohyb každý deň. S posilňovaním je možné u detí začať už v skorom veku. Deti tým získajú všeobecný športový základ, z ktorého môžu profitovať aj v neskorších rokoch. Naopak nevhodná je u detí raná športová špecializácia, pri ktorej sa deti venujú iba jednému športu či jednému typu pohybovej aktivity. Pri jednostrannom zameraní nemajú deti priestor na plnohodnotnú regeneráciu zaťažovaných svalov. Nedostatok rozmanitosti v tréningu môže viesť k nedostatočnému nervosvalovému rozvoju. Skorá športová špecializácia u detí zvyšuje riziko zranenia. Netlačte deti do úzkej športovej špecializácie ešte pred dosiahnutím puberty. Možno v danej disciplíne budú vyhrávať všetky žiacke kategórie široko-ďaleko, ale do budúcnosti to pre nich nie je dobrý základ a už vôbec im to nezaručuje vysokú výkonnosť v dospelosti.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by sa deti vo veku od 5 do 17 rokov mali venovať pohybovej aktivite každý deň aspoň 60 minút. Môže ísť o futbal počas obedňajšej pauzy, hranie frisbee na ihrisku po škole alebo o víkendovú prechádzku s rodičmi. Okrem toho WHO odporúča venovať sa aspoň trikrát do týždňa vysoko intenzívnej pohybovej aktivite alebo posilňovaniu. Môže ísť o tréningy v športovom klube alebo o posilňovanie pod dohľadom kompetentnej osoby.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Posilňovanie detí patrí medzi často diskutované témy. Názor odbornej verejnosti je však pomerne jednoznačný: pokiaľ je cvičenie technicky správne, so zodpovedajúcou záťažou a pod dozorom, deti posilňovať môžu (a dokonca by mali!). Podľa niektorých odborníkov dokonca už od veku 7 alebo 8 rokov. Posilňovanie detí môže mať najrôznejšiu podobu:
- Cvičenie s vlastnou váhou: Malo by tvoriť základ tréningu, pri ktorom si deti vybudujú komplexnú pohyblivosť. Patria sem drepy, rôzne varianty kľukov alebo cviky na brucho.
- Cvičenie s voľnými váhami: Pri cvičení s voľnými váhami by si deti mali dať pozor na správnu techniku vykonania jednotlivých cvikov, pretože ich stabilita a koordinácia je nižšia v porovnaní s dospelými športovcami.
- Cvičenie na strojoch: Hoci cviky na strojoch môžu byť principiálne zaradené do tréningu detí, často nie sú stroje adaptované na odlišnú postavu detí.
- Cvičenie s odporovými gumami a medicinbalmi: Odporové gumy a medicinbaly sú skvelým spôsobom, ako silový tréning detí spestriť. Odhody medicinbalov sú navyše účinným dynamickým tréningom na celé telo, ktorý je obzvlášť obľúbený medzi atlétmi a šprintérmi.
Počas týždňa môžu deti absolvovať 2 až 3 posilňovacie tréningy s dĺžkou aspoň 20 - 30 minút, medzi tréningami by vždy mala nasledovať jeden deň pauza. Samotný tréning má oproti tomu „dospeláckemu“ niektoré špecifiká:
- Optimálny počet opakovaní v sérii je asi 8 - 15. Pokiaľ dieťa zvládne s prehľadom 15 opakovaní, záťaž je možné mierne navýšiť. Pokiaľ nezvládne v sérii 8 - 10 opakovaní, zvoľte nižšiu záťaž. Testovanie maximálnej sily (spôsobom 1‑RM) je pre deti nevhodné.
- Deti medzi sa sériami regenerujú rýchlejšie, pri ľahších sériách je preto možné pauzu medzi sériami skrátiť asi na 1 minútu.
- Jednou z najdôležitejších úloh je naučenie detí správnej technike cvičenia. Nielenže sa tým zníži riziko zranenia, ale predovšetkým treba myslieť na to, že nevhodné stereotypy sa v dospelosti ťažko odstraňujú.
- Zaraďujte stále nové cviky, obmieňajte poradie a skúšajte rôzne počty opakovaní. Pre deti bude tréning zábavnejší a budú sa naň viac tešiť.
3. Dostatočný spánok
Počas spánku telo produkuje rastový hormón. Deti v puberte potrebujú 8-10 hodín spánku denne.
4. Pravidelné lekárske prehliadky
Lekár môže sledovať rast dieťaťa a v prípade potreby odporučiť ďalšie vyšetrenia alebo liečbu. Ak sa obávate o rast svojho dieťaťa, je dôležité vyhľadať lekára ešte pred ukončením puberty, pretože po tomto období, dieťa zvyčajne prestane rásť.
5. Riešenie oneskoreného rastu
V úvode článku sme spomenuli, že s oneskorením riešenia rastového deficitu sa výrazne znižuje šanca na dosiahnutie optimálnej cieľovej výšky. Aj preto, aby nedochádzalo k situáciám, kedy sa neskoro zaregistruje problém so zaostávaním v raste do výšky, počas vývoja dieťaťa sa sleduje, zaznamenáva a vyhodnocuje tzv. rastová krivka - tá sa získava zaznamenávaním aktuálnej výšky v pravidelných intervaloch (do troch rokov spravidla raz mesačne, v staršom veku raz ročne). K tomu, aby odborník mohol správne vyhodnotiť získané informácie však musí poznať najnovšie rastové normy populácie - za najefektívnejšiu podobou rastových noriem sú považované tzv. Percentilové rastové grafy, okrem toho, že vymedzujú pásmo, v ktorom sa výška hodnotí ako „normálna“, umožňuje priebežne (graficky) hodnotiť základné informácie o raste dieťaťa od narodenia až do 18. roku života. Percentilové rastové grafy sa používajú nielen na aktuálne zhodnotenie rastu dieťaťa vo vzťahu k jeho rovesníkom, ale aj pre jednoduché stanovenie predpokladanej konečnej výšky dieťaťa a jej zhodnotenie na základe geneticky podmienených faktorov - ak v rastovom grafe dieťa zaznamená spomalenie rastu resp. je jasné, že nemá šancu dosiahnuť geneticky predurčenú výšku, je to dôvod na to, aby sa prijal rad opatrení, výsledkom ktorých by malo byť zvýšenie rastového tempa (týmito opatreniami môže byť séria vyšetrení, ktoré majú odhaliť príčinu spomalenia rastu; v prípade, že zaostávanie v raste do výšky súvisí s nízkou sekréciou rastového hormónu, pristúpi sa napr. aj k jeho podávaniu v injekčnej forme).
Percentilové rastové grafy sú vlastne sústavou kriviek, z ktorých je ľahké „odčítať“ postavenie dieťaťa (podľa veku a výšky) vo vzťahu k mnohopočetnej skupine rovesníkov. Postup „odčítania“ je jednoduchý - na vodorovnej časti grafu (tzv. os x) si vyhľadajte vek dieťaťa, kolmicou na niektorú z kriviek grafu nájdite bod, ktorý ak spojíte s kolmicou na kolmej časti grafu (tzv. os y), získate požadovaný údaj v centimetroch. Ak do percentilového rastového grafu sa pravidelne značia namerané hodnoty výšky dieťaťa (merať sa má v rovnakom čase, pretože rozdiel medzi meraním ráno a popoludním môže byť aj 6-8 mm v neprospech popoludňajšieho merania), spojením nameraných hodnôt získate krivku, vďaka ktorej môžeme sledovať nielen tempo rastu dieťaťa.
- 50. percentil: predstavuje priemernú výšku.
- Pásmo medzi 25. a 75. percentilom: je vnímané ako pásmo strednej telesnej výšky a nachádza s v ňom 50% z celkového počtu detí; za fyziologický prírastok na výške sa považuje ročný prírastok, ktorý sa pohybuje práve medzi 25. až 75. hodnoty
- Hodnoty pod 25. percentilom: indikujú nižšiu výšku.
- Hodnoty pod 10. percentilom: sú dôvodom na hľadanie patologických príčin, ktoré by mohli spôsobovať zaostávanie v raste do výšky (signalizujú, že minimálne 97% rovesníkov dosahuje vyššiu výšku); deti s výškou pod resp. na hranici 3.
- Hodnoty nad 97. percentilom: indikujú nadpriemernú výšku.
Je nutné dodať, že nielen dynamika rastu dieťaťa pod hranicou krivky označenej ako 3. percentil (alebo nad hranicou označenou ako 97. percentil), ale aj neprimerané spomalenie (zrýchlenie) rastu do výšky je signálom na to, aby dieťa podstúpilo sériu endokrinologických vyšetrení.