Starostlivosť o dieťa je jednou z najdôležitejších úloh v živote rodiča. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, je táto oblasť upravená zákonom a riadi sa spoločenskými normami. Tento článok sa zameriava na právomoci matky pri zverení dieťaťa do jej starostlivosti, pričom sa opiera o slovenské právne predpisy, štatistiky a praktické rady.
Rodinnoprávna úprava a ústavné základy
Základný rámec rodinnoprávnej úpravy na Slovensku je obsiahnutý v čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Základnými piliermi sú ochrana manželstva, rodiny a rodičovstva. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Skutočnosť, či rodičia sú manželmi, alebo či spolu žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pritom nemá vplyv na výkon rodičovských práv a povinností. Uvedené nastavenie legislatívnej úpravy vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pôsobí po normatívnej stránke dostatočne vyvážene a spravodlivo.
Starostlivosť o deti po rozchode rodičov
Zákon o rodine upravuje okruh vzťahov vznikajúcich v rámci rodiny, ktorý garantuje právo obom rodičom na starostlivosť a zachovanie styku so svojimi deťmi. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností najčastejšie dochádza pri rozvode manželstva alebo v prípade, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, pričom jeden z nich alebo obaja majú záujem na ich úprave.
Pri rozhodovaní o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa súdy v Slovenskej republike, na rozdiel od niektorých vyspelých krajín, prikláňajú k zvereniu dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky) pred zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rozhodnutia súdov však nezriedka popierajú rovnoprávne postavenie rodičov ako účastníkov konania. Z dostupných štatistických údajov pre územie Slovenskej republiky za kalendárny rok 2020 vyplýva, že až v 77,87% prípadov došlo k zvereniu detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky. To je obrovský nepomer v porovnaní s 10,58% prípadov zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti otca a 11,55% prípadov zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Príčinu tohto stavu možno hľadať v stále pretrvávajúcom stereotypnom vnímaní rozdelenia úloh muža a ženy v spoločnosti, resp. ich funkcii ako otca a matky pri starostlivosti o deti a domácnosť. Z historického hľadiska je žena vnímaná v úlohe matky a opatrovateľky, starajúcej sa o rodinu, deti a domácnosť. Muž je vnímaný ako živiteľ, ktorý má povinnosť svoju rodinu zabezpečiť po materiálnej stránke. Aj vo väčšine slovenských rodín je zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť na pleciach matky, a to najmä v prvých rokoch života dieťaťa. Úloha matky je samozrejme v živote detí nepopierateľná a nesmierne dôležité, rovnako je však dôležitá je úloha otca a jeho vplyv na život detí. Výrazný a často jediný vplyv žien, matiek, na výchovu detí, môže byť v budúcnosti škodlivý.
Prečítajte si tiež: Voľba členov rady
Striedavá starostlivosť ako alternatíva
Dobrým a vyváženým riešením môže byť striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Ideálne ak je dieťa v jednej domácnosti a rodičia sa v pravidelných intervaloch pri dieťati striedajú. Takáto starostlivosť je však nie vždy realizovateľná, a to najmä z dôvodu bydliska rodičov, prípadne ich nevôle na tomto spôsobe starostlivosti alebo neschopnosti vzájomne komunikovať.
V prípadoch, kedy rodičia odmietajú model striedavej osobnej starostlivosti o deti (či už striedanie rodičov v jednej domácnosti dieťaťa alebo striedanie dieťaťa v dvoch domácnostiach rodičov), prípadne tento model nie je možné realizovať, častokrát každý z nich žiada o zverenie detí do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Hoci obaja majú zabezpečené podmienky na ich starostlivosť a výchovu, deti sú vo väčšine prípadov zverené matkám, a to napriek tomu, že otcovia dokážu túto starostlivosť zabezpečiť rovnako plnohodnotne.
Problémy a výzvy
V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na vysokú mieru rozvodovosti (ročne je na Slovensku rozvedených približne 11 000 manželstiev, sobášov je približne 23 000), ako aj odlúčenia rodičov, ktorí spolu istý čas tvorili tzv. kohabitujúci pár, prípadne spolu ani nikdy nežili, ako aj detí narodených bez určenia otcovstva. Vo viac ako troch štvrtinách prípadov (vychádzame z vyššie uvedeného štatistického údaja, pričom podiel môže byť omnoho vyšší, pretože odlúčení rodičia, ako aj matky detí bez určenia otcovstva, úpravu starostlivosti súdom často nežiadajú) zostávajú deti v osobnej starostlivosti matiek a s otcom sa buď nestretávajú alebo majú upravený styk.
Ten je v drvivej väčšine u otca upravený tak, že dieťa je s ním každý druhý víkend, prípadne niektoré dni v týždni, ak to bydlisko rodičov dovoľuje. Deti takto vidia ako jediný osobnostný vzor v podstate len matku, keďže s otcom trávia 4-6 dní v mesiaci. Nie je zároveň výnimočné, že matka z rôznych motívov a dôvodov popudzuje dieťa voči otcovi. Výsledkom je zavrhovanie druhého rodiča, teda otca. I keď sa textácia právnych predpisov môže zdať ideálna, vážnym problémom je nedostatok nástrojov a časovo náročná vymožiteľnosť povinností od rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, a ktorý nerešpektuje právo druhého rodiča k dieťaťu. Zároveň sa vo väčšine prípadov stretávame so zvýhodňovaním jedného rodiča, a to matky, ktoré je nie vždy v záujme detí. Samozrejme je veľa prípadov, kedy matky bojujú za svoje deti právom a snažia sa ich chrániť. Mnohokrát sa však stáva, a tých prípadov je bohužiaľ stále viac, že sa dieťa stáva „zbraňou“ používanou na boj proti otcovi. Motivácie pritom bývajú rôzne. Niekedy je to len pocit vlastného víťazstva, inokedy majetkové zvýhodnenie pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov, prípadne pomsta a mnohé iné. Zverenie detí do výlučnej osobnej starostlivosti matiek sa často viac-menej predpokladá. Otcom sa následne určí obmedzený (nezriedka víkendový) styk s dieťaťom a povinnosť platiť výživné.
Ako postupovať v rôznych situáciách?
Zverenie dieťaťa do opatery otca
Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery otca (teda právo otca na dieťa), tak na dieťa máte rovnaké právo ako matka. Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Často sa otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať. Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo.
Prečítajte si tiež: Slobodná matka po 40-tke: Skúsenosti a výzvy
V prípade, že otec má obavy o psychické zdravie dieťaťa, ktoré žije s matkou v nevyhovujúcom prostredí, môže podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a žiadať zveriť dieťa do opatery otca. Bude to však veľmi problematické. Dôležité je aj to, kedy naposledy súd rozhodoval a kde vtedy matka s dieťaťom žila a či už vtedy mala problémy s rodičmi a najmä aká zmena pomerov odvtedy nastala. Ak je situácia na strane matky pre dieťa nevyhovujúca, je to dôvod na to, aby sa pôvodné rozhodnutie zmenilo. Pokiaľ sa prostredie pre dieťa u Vašej bývalej priateľky nezlepší, môže byť dieťa s Vami. Riešenie, ktoré by pripadalo do úvahy vo Vašej veci je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne podanie návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností (ak už súd vo veci zverenia dieťaťa do opatery rodiča rozhodoval).
Najvhodnejšie by bolo ak by ste žiadali zveriť maloleté dieťa do svojej starostlivosti (natrvalo), nakoľko pobyt u matky a jej rodičov na neho negatívne vplýva a domáhať sa tohto zverenia súdnou cestou (návrhom na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie dieťaťa do Vašej starostlivosti).
Matka užíva drogy
Ak má otec obavy o deti vo svojej starostlivosti, pretože matka užíva drogy, je jeho povinnosťou konať v záujme detí a zabezpečiť im bezpečné prostredie. Ak je matka detí aktuálne pod vplyvom drog a deti sú v jej starostlivosti, odporúča sa okamžite kontaktovať políciu. Súčasne je určite namieste, ak sú deti zverené matke, ktorá je užívateľka drog, aby ste podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí mal. deti Vám s tým, že spolu s takýmto návrhom podajte aj návrh na zmenu zverenia mal. detí do Vaše osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd rozhodnúť do 7 dní. V návrhu opíšte, v akej situácií si mal.
Matka odišla s dieťaťom do iného mesta
Ak priateľka odišla aj s malým synom bývať do iného mesta, podpis na prestupových papieroch do škôlky neznamená, že ste sa vzdali svojich rodičovských práv. Ak máte obavy o psychickú pohodu dieťaťa, prípadne ak matka bráni Vášmu styku so synom, odporúčam čo najskôr podať návrh na súd na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane návrhu na zverenie dieťaťa do Vašej starostlivosti alebo na striedavú starostlivosť.
Dieťa chce byť zverené do starostlivosti otca
Ak má syn už 11 rokov a sám vyjadril túžbu byť zverený do vašej starostlivosti, potom ak s tým matka nesúhlasí, a dohoda nie je možná, nemáte inú možnosť jedine vec vyriešiť súdnou cestou. Môžete podať návrh na zmenu zverenia, v ktorom bude však potrebné odôvodniť zmenu pomerov, a síce, že ako sa zmenila situácia odvetdy, čo bolo naposledy rozhodované vo veci ÚPP k mal. synovi, resp. prečo navrhujete, aby došlo k zmene zverenia - uveďte aj to, že mal syn sa domáha zmeny.
Prečítajte si tiež: Aj keby matka zabudla...
Dohoda rodičov o starostlivosti o deti
Pri úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorého rodičia nie sú zosobášení, je možné dohodnúť sa a podať návrh na súd, ktorý túto dohodu posúdi a ak bude v najlepšom záujme mal. detí tak schváli. V dohode si môžete dohodnúť, že starostlivosť o dcéru bude vykonávať matka a starostlivosť o syna Vy. Dohodu môžete uzavrieť s manželkou písomne a túto priložiť k návrhu na súd. Návrh by mal obsahovať základné náležitosti, ako sú informácie vyplývajúce z dohody o úprave práv a povinností k mal. deťom a tiež ich odôvodnenie.
Môže súd zveriť dieťa do osobnej starostlivosti plne invalidnému otcovi?
V tejto situácii súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti berie do úvahy predovšetkým najlepší záujem dieťaťa. Zdravotný stav rodiča sám o sebe nevylučuje možnosť zverenia dieťaťa do jeho starostlivosti. Súd však bude skúmať, či má daný rodič reálne možnosti a dostatočnú podporu na zabezpečenie každodenných potrieb dieťaťa. Dôležité je, či má otec vytvorené podmienky na starostlivosť o dieťa, či vie zabezpečiť jeho potreby aj s pomocou asistenta, a či je táto starostlivosť v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.
Dieťa v starostlivosti otca je ohrozené
Ak má otec synov v striedavej starostlivosti a tvrdí, že deti sú u svojej matky ohrozené zdravotne i psychicky, mal by upozorniť úrad sociálnych vecí a rodiny. Ak úrad jeho dôkazy ignoruje, môže podať podnet na ministerstvo, na inšpekciu.
Slobodná matka žijúca s otcom detí
Ak ste slobodná matka, žijúca s otcom našich detí, nežijete ako partnerský pár a plánujete sa rozísť, máte možnosť získať deti do svojej osobnej starostlivosti, aj keď nemajú Vaše priezvisko. Súd pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti neberie do úvahy skutočnosť, čie priezvisko majú deti. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy v prvom rade záujem maloletých detí.
Rozvod s manželom narcistom a cholerikom
Ak ide podať návrh na rozvod s manželom narcistom a cholerikom a žena sa obáva, aby dcérka nebola zverená do jeho starostlivosti, ani do striedavej, je dôležité podať na príslušný okresný súd návrh na rozvod manželstva podľa § 23 a nasl. zákona o rodine. V návrhu na rozvod odporúčam podrobne opísať dôvody rozvratu manželstva, najmä správanie manžela, ktoré ohrozuje psychickú pohodu Vás aj dcérky. V návrhu žiadajte zverenie dcérky do Vašej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom podrobne popíšte, prečo nie je v záujme dieťaťa, aby bola zverená otcovi alebo do striedavej starostlivosti.
Zmena zverenia detí do starostlivosti
Ak sa zmenia pomery, môže súd na návrh rodiča rozhodnúť o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov znamená, že od posledného rozhodnutia súdu nastali nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na záujem dieťaťa. Ak dcérka vyjadruje želanie bývať s Vami, poukazujete na zanedbávanie jej hygieny, nedostatočnú starostlivosť zo strany otca a obmedzovanie kontaktu s Vami, je to dôvod na zmenu zverenia.
Problémy pri realizácii styku s dieťaťom
V praxi sa často vyskytujú situácie, kedy jeden z rodičov (najčastejšie matka) bráni druhému rodičovi (najčastejšie otcovi) v realizácii styku s dieťaťom. Aj právo na náhradný termín (ak sa styk nerealizoval z iného dôvodu ako z dôvodu na strane otca) je imanentnou súčasťou práva na styk. Zároveň však ESĽP tvrdí, že kompetencie štátu nie sú neobmedzené a ak sú už vzťahy tak vážne narušené, nemôže štát vynucovať budovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom v rozpore so záujmom dieťaťa.
V prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Striedavá starostlivosť - áno alebo nie?
V poslednej dobe sa v našom právnom systéme pri nezhodách rodičov a ich rozchode začal čoraz častejšie uplatňovať západoeurópsky model striedavej starostlivosti o deti. Zdá sa, že ten hľadí v prvom rade na práva jednotlivých rodičov, nie dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť na Slovensku funguje v zákone už desať rokov.
Čo je výlučná osobná starostlivosť rodiča?
„Dieťa bolo zverené mne, takže o ňom rozhodujem len ja!“ Je to naozaj tak? Kto rozhoduje o dieťati, ktoré bolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov?
Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“
Výlučná osobná starostlivosť a rozhodovanie o dieťati
Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd. Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého:
Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Takže, či je dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, alebo nie, stále o dieťati môžu rozhodovať obaja rodičia. V bežných veciach každý sám a v podstatných sa musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh súd.
Výlučná osobná starostlivosť a zastupovanie a správa majetku dieťaťa
Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom (ak súd nerozhodne inak). Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok.
Záver
Zhrnutím vyššie uvedeného dospejeme k veľmi jednoduchému záveru, a síce, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič o ňom môže tiež rozhodovať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Ak ide o podstatné veci musia sa rodičia dohodnúť, inak rozhodne súd. O tom, že je rodič vylúčený zo zastupovania, či správy majetku, alebo celkovo rodičovských práv a povinností môže rozhodnúť len súd. Nie rodič, ktorému dieťa bolo zverené do výlučnej starostlivosti.
Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine). Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva. V rodine, kde muž pácha násilie na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného (nenásilníckeho) rodiča. Návrh môže podať rodič dieťaťa alebo odbor sociálnych vecí ÚPSVaR. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča. Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy). Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody. Pri rozvode manželstva je súčasťou rozsudku aj úprava styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s dieťaťom. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo zakáže (§ 25 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Súdne konanie o určení výživného pre dieťa (do 18 rokov) sa môže začať aj bez návrhu (ex offo), po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného, t. j. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Vzhľadom na vymedzenie postavenia štátnych orgánov v čl. 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí.
Rokmi sa stalo nepísaným pravidlom, že rodič, ktorému súd po rozpade rodiny zverí dieťa do osobnej starostlivosti, žije v presvedčení, že nad svojim potomkom získal absolútnu právomoc a že môže určovať režim stretávania sa s druhým rodičom alebo dokonca to, či sa vôbec s druhým rodičom dieťa stýkať bude. Je to fatálny omyl. Škodí dieťaťu a spôsobuje na jeho psychike často nenapraviteľné chyby, ktoré sa - žiaľ - prejavia až oveľa neskôr. Vo forme rôznych psychosomatických porúch alebo psychosociálnych anomálií. Dobrý rodič dbá o to, aby dieťa malo dostatočný vzťah s tým druhým, ktorý dieťa nemal zverené do osobnej starostlivosti. Znie to možno paradoxne, ale tá matka, ktorá pestuje dobrý vzťah dieťaťa k otcovi, si vytvára u svojho potomka veľmi silnú lásku k sebe samej. Nebezpečným predsudkom je prax, podľa ktorej si mnohí styk, vymedzený súdom, interpretujú ako situáciu, že mimo vymedzený čas druhý rodič nemá právo byť s dieťaťom. To však nie je nijaká pravda! Aj druhý rodič má všetky práva a povinnosti, len s tým rozdielom, že sa o dieťa osobne nestará, nemá ho stále pri sebe. Inak môže za ním chodiť domov, do školy a inde, kde sa dieťa práve nachádza.