Vzdelávanie a výchova detí v predškolskom veku je dôležitou súčasťou ich vývoja. Mnohí rodičia sa rozhodnú zapísať svoje dieťa do materskej školy, avšak nie vždy je dochádzka pravidelná alebo úplná. Čo v takom prípade, ak dieťa je evidované v škôlke, ale reálne ju nenavštevuje? Aké povinnosti vyplývajú pre rodičov a aké práva má dieťa? Tento článok sa zameriava na túto problematiku a jej rôzne aspekty.
Školský poriadok a jeho význam
Školský poriadok je základným dokumentom, ktorý upravuje práva a povinnosti žiakov, rodičov a zamestnancov školy. Je dôležité, aby boli všetci oboznámení s jeho obsahom, nakoľko stanovuje pravidlá spolunažívania a spolupráce v škole. Napríklad, návrh Školského poriadku Strednej odbornej školy Námestie SNP 5 Partizánske pre šk. rok 2016/2017 bol prerokovaný na zasadnutí pedagogickej rady dňa 31.8.2016. Povinnosťou učiteľa je oboznámiť žiakov a ich zástupcov so školským poriadkom školy na začiatku školského roka.
Práva a povinnosti žiakov
Všetci žiaci majú právo na vzdelanie, ktoré im zabezpečujú medzinárodné dohovory a dokumenty ako Všeobecná deklarácia ľudských práv, Deklarácia práv dieťaťa, Konvencia o právach dieťaťa, Európska konvencia na ochranu ľudských práv a základných slobôd a Európska sociálna charta. Okrem toho majú právo na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených školským zákonom podľa § 24. Každý žiak má právo preukázať svoje vedomosti získané na vyučovaní i mimo neho, má právo na preskúšanie a čo najobjektívnejšie ohodnotenie. Po každej ústnej alebo písomnej odpovedi má právo vedieť známku, ktorou bol ohodnotený a jej zdôvodnenie. Žiaci majú právo vedieť, kedy a v akom rozsahu budú skúšaní písomnou formou v trvaní viac ako 25 minút.
Žiaci majú právo na konzultácie v prípade, že niečomu nerozumejú alebo chýbali na vyučovaní. Vyučujúci musia vytvoriť podmienky na to, aby každý žiak triedy mal možnosť konzultovať svoje vzdelávacie problémy, aby mal možnosť absolvovať písomné práce alebo preskúšanie, na ktorom chýbal. V prípade neúčasti na previerke z akýchkoľvek dôvodov (zdravotných, rodinných, osobných,…) žiaci môžu písať previerku na najbližšej vyučovacej hodine, ktorej sa zúčastnia.
Žiaci majú právo na základe dobrovoľnosti vytvoriť si samosprávny iniciatívny orgán presadzujúci ich záujmy - žiacku školskú radu. Každý žiak má právo byť volený do orgánov triednej a školskej samosprávy. Každá trieda má právo na svojho zástupcu v žiackej rade.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Žiaci majú právo rešpektujúc pravidlá prevádzky, bezplatne používať všetky priestory a učebné pomôcky, ktorými školy disponuje. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky. Nepočujúcim žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich prirodzeného komunikačného prostriedku. Nevidiacim žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma.
Ospravedlnenie neprítomnosti
Ak sa neplnoletý žiak nemôže zúčastniť na vyučovaní pre nepredvídaný dôvod, zákonný zástupca oznámi najneskôr do dvoch dní triednemu učiteľovi dôvod neprítomnosti. Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť žiaka na súťažiach. (Za nepredvídaný dôvod neprítomnosti sa teda nepovažuje napríklad účasť na kurze, či výcviková jazda v autoškole a podobne. Všetky podujatia a akcie podobného charakteru si žiak v spolupráci s rodičmi organizuje v mimovyučovacom čase.)
Neprítomnosť žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca . Vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží žiak, resp. jeho zákonný zástupca potvrdenie od lekára.
Ak je žiak chorý a má nariadené domáce liečenie, nechodí do školy na vyučovanie, ani obedy. Všetky záznamy o neprítomnosti žiaka v škole sú evidované v študijnom preukaze. V prípade straty, ktorú ihneď nahlási triednemu učiteľovi, je povinný vystaviť si náhradný, pretože študijný preukaz slúži ako vnútorný školský doklad. Triedny učiteľ ospravedlní neprítomnosť žiaka na vyučovaní na základe ospravedlnenia podpísaného zákonným zástupcom alebo lekárom, u plnoletého žiaka na základe vlastného písomného ospravedlnenia. Žiaci, ktorí prídu do školy viac ako 5 minút po začatí hodiny, nebudú vstupovať do triedy, ale počkajú na chodbe.
Iné dôvody neprítomnosti
Prerušiť štúdium môže žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, predovšetkým zo zdravotných dôvodov alebo aj iných, napríklad pobyt v zahraničí. Zmena študijného alebo učebného odboru, prestup na inú strednú školu, prerušenie štúdia a zanechanie štúdia sa uskutoční na písomnú žiadosť žiaka staršieho ako 18 rokov veku, resp.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Hodnotenie a klasifikácia
O hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiakov stredných škôl a opatreniach vo výchove v základných a stredných školách pojednávajú § 55 až § 58 zákona č. 245/2008 Z.z. Metodický pokyn MŠVVŠ SR č. 21/2011 na hodnotenie žiakov stredných škôl upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike, ktorý sa vykonáva v procese výchovy a vzdelávania v súlade s vyššie citovaným školským zákonom a zákonom č. 596/2003 Z.z.
Súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu na strednej škole je systematické hodnotenie žiaka. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa vykonáva priebežná a súhrnná klasifikácia žiaka. Priebežná klasifikácia sa uplatňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka. Pri hodnotení sa uplatňuje primeraná náročnosť a pedagogický takt voči žiakovi, jeho výkony sa hodnotia komplexne, berie sa do úvahy vynaložené úsilie žiaka a v plnej miere sa rešpektujú jeho ľudské práva.
Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka podľa vnútorných predpisov školy. Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky. Žiak by mal byť v priebehu polroka z jedného vyučovacieho predmetu s hodinovou dotáciou jedna hodina týždenne vyskúšaný minimálne dvakrát. Učiteľ oznámi žiakovi výsledok každého hodnotenia a klasifikácie so zdôvodnením. Po ústnom vyskúšaní oznámi učiteľ výsledok hodnotenia ihneď. Jednotlivé druhy písomných skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok, aby sa nadmerne nehromadili v určitých obdobiach. Termín písomnej práce, ktorá trvá viac ako 25 minút, učiteľ konzultuje s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania.
Faktory ovplyvňujúce školský výkon
Pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita práce a učebné výsledky, ktoré žiak dosiahol počas celého klasifikačného obdobia. Pritom sa prihliada na systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať, a to počas celého klasifikačného obdobia.
Pri hodnotení a klasifikácii správania žiaka sa zohľadňuje plnenie ustanovení školského poriadku a ďalších vnútorných predpisov školy a dodržiavanie stanovených pravidiel správania, ľudských práv a práv dieťaťa, dodržiavanie mravných zásad správania sa v škole a na verejnosti počas aktivít súvisiacich so štúdiom na strednej škole.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vyživovacia povinnosť rodičov
Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv.
V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti. V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Situácie a riešenia
Prípad 1: Ukončenie školy a práca
Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, rodič už nemusí platiť výživné. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Prípad 2: Štúdium a práca
Ak dcéra študuje na vysokej škole v dennom štúdiu, má 22 rokov, už býva samostatne a popritom aj pracuje, rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, pokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Ak Vaša dcéra študuje v dennej forme, spravidla sa považuje za nezaopatrené dieťa, a teda vyživovacia povinnosť rodiča trvá. Dôležitým faktorom je však to, či jej príjem z práce postačuje na pokrytie jej životných nákladov. Ak by jej zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedela sama živiť (teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a pod.), vyživovacia povinnosť otca by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená.
Prípad 3: Prázdniny medzi školami
Ak dieťa ukončilo strednú školu a po prázdninách nastúpi na vysokú školu, letné prázdniny medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu sa podľa ustálenej judikatúry a praxe považujú za súčasť prípravy na povolanie, pokiaľ je zrejmé, že dieťa bude v štúdiu pokračovať bez prerušenia. Povinnosť platiť výživné teda trvá aj počas týchto prázdnin, ak dieťa po prázdninách nastupuje na vysokú školu. Kým súd právoplatne nerozhodne o zrušení alebo zmene výživného, otec je povinný platiť výživné v zmysle pôvodného rozhodnutia.
Prípad 4: Ukončenie maturity a práca s príjmom
Ak syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia pracoval, pričom jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda, je veľmi pravdepodobné, že je už schopný samostatne sa živiť. Pokiaľ nepokračuje v ďalšom vzdelávaní (napr. štúdiu na vysokej škole (nadstavbové štúdium) Vaša vyživovacia povinnosť by mala zaniknúť.
Prípad 5: Ukončenie VŠ a doktorandské štúdium
Ak má syn štipendium vo výške 1 050 €, čo je suma porovnateľná s Vašim príjmom a výrazne prevyšuje bežné životné náklady študenta, súd bude skúmať, či je syn schopný z tohto príjmu pokryť svoje životné potreby bez Vašej pomoci. Ak áno, je vysoká šanca, že súd Vašu vyživovaciu povinnosť zruší alebo aspoň výrazne zníži. Odporúčam podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného z dôvodu, že syn je schopný samostatne sa živiť.
Prípad 6: Prerušenie a obnovenie štúdia
Ak syn prerušil a následne obnovil štúdium na vysokej škole, pričom je zdravý, schopný pracovať a má viac, ako 25 rokov, tento moment ešte nenastal, ak syn študuje na vysokej škole, hoci jeho štúdium bolo prerušené.
Prípad 7: Nezamestnanosť po ukončení školy
Ak syn má 22 rokov, do školy už nechodí a zatiaľ nikde nepracuje, je potrebné vychádzať z § 62 a nasl. zákona č. 36.
Prípad 8: Pracujúci študent diaľkovo
Ak dcéra študuje diaľkovo, pričom do školy bude chodiť len v piatok alebo v sobotu a má brigádu, na ktorú chodí 2-3 krát do týždňa a zarába približne 250 až 300 eur mesačne, povinosť platiť výživné trvá, Súd pri posudzovaní, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, zohľadňuje nielen výšku zárobku, ale aj jeho pravidelnosť, dlhodobosť a či je schopný pokryť všetky životné náklady dieťaťa (bývanie, strava, štúdium, zdravotná starostlivosť a pod.).
Prípad 9: Evidencia na úrade práce
Ak dcéra dovŕšila v júni tohto roku 19 rokov, ukončila učebný odbor cukrárka, bola na internáte a momentálne je evidovaná na úrade práce, je pravdepodobné, že už je schopná samostatne sa živiť, najmä ak nemá objektívne prekážky (napr. zdravotné) brániace jej v zamestnaní.
Prípad 10: Zatajené vylúčenie zo školy
Ak bola dcéra vylúčená zo školy pre špatné prospěch a chování a nyní byla přijata na vojenskou školu a nevíme, jak dlouho vydrží, je veľmi dôležité, či plnoleté dieťa navštevuje ešte školu alebo nie. Pokiaľdieťa už nenavštevuje školu a je zamestnané, príp. poberá nejaké dávky (je evidované na Úrade práce, soc. Platenie výživného nie je limitované žiadny vekom. Môže byť však limitované dobrými mravmi.