Právny inštitút osvojenia je často nesprávne zamieňaný s inými právnymi inštitútmi, ako je poručníctvo a opatrovníctvo. Osvojenie predstavuje trvalú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo, zatiaľ čo poručníctvo a opatrovníctvo sa aplikujú ad hoc a nemajú trvalý charakter. Hmotnoprávna úprava osvojenia sa nachádza predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR). Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na proces osvojenia a s tým súvisiacu zmenu rodného listu adoptovaného dieťaťa v slovenskom právnom poriadku.
Vznik Rodičovského Vzťahu Osvojením
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Vzťah osvojiteľa a osvojenca je teda rovnaký, ako vzťah rodiča a dieťaťa. Osvojením tiež vzniknú rovnaké príbuzenské vzťahy medzi príbuznými osvojiteľa a osvojencom.
Zákon o rodine (ZR), prípadne ďalšie súvisiace právne predpisy zakladajú rodičom zodpovednosť za starostlivosť o deti, priznávajú im určité práva a ukladajú im tiež povinnosti. Právny inštitút osvojenia je konštruovaný tak, aby aj osvojitelia niesli rovnakú zodpovednosť a mali rovnaké práva a povinnosti ako rodičia dieťaťa. Osvojitelia tak nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči osvojovanému dieťaťu (napr. vyživovaciu povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok a pod.). Z uvedeného vyplýva, že osvojenie je v slovenskom právnom poriadku chápané ako výlučné resp. úplné, čo znamená, že dieťa sa stáva právoplatným členom rodiny osvojiteľa, resp. osvojiteľov. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely (napr. pri dedení) medzi vlastnými deťmi osvojiteľa resp.
Rozhodovanie o Osvojení a Podmienky Osvojiteľa
Orgánom, ktorý je príslušný rozhodovať o osvojení, je súd. Podľa ZR rozhoduje príslušný súd o osvojení na návrh navrhovateľa, ktorým je osvojiteľ. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné podmienky:
- Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
- Je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele).
- Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
V prípade osvojenia dieťaťa ide de facto o fikciu rodičovstva. Keďže sa osvojením majú „suplovať“ rodičovské vzťahy, zákonná požiadavka primeranosti vekového rozdielu je legitímna. V praxi tak nemôže nastať situácia, že si 18 roční manželia osvoja 16 ročné dieťa. Medzi osvojiteľom a osvojencom teda musí byť náležitý vekový rozdiel.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s dojčením adoptovaného dieťaťa
Účelom právneho inštitútu osvojenia je najlepší záujem dieťaťa, pričom podľa slovenského právneho poriadku je možné osvojiť iba maloleté dieťa (v zmysle § 7 a nasl. OZ sa plnoletosť nadobúda dovŕšením 18 rokov veku alebo uzavretím manželstva, ak je osoba staršia ako 16 rokov veku a súd jej povolil uzavrieť manželstvo). ZR nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom záujem dieťaťa a preto je výklad uvedeného pojmu ponechaný súdom. Môže sa zaň považovať zlepšenie sociálnych, právnych a osobných pomerov maloletého dieťaťa.
Kto Môže Osvojiť Dieťa
Zákon o rodine definuje, kto môže osvojiť maloleté dieťa:
- Manželia.
- Jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve. Pomerne často sa stáva, že jeden z manželov mal pred vstupom do manželstva vlastné (prípadne osvojené) dieťa.
- Pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.
- Osamelá osoba. V prípade osvojenia maloletého dieťaťa osamelou osobou ide skôr o výnimku, ktorá je odôvodnená záujmom dieťaťa, nakoľko v danom prípade vzniká neúplna rodina.
V zmysle ZR je manželstvo zväzok muža a ženy. Ako spoločné dieťa si tak môžu osvojiť maloleté dieťa iba manželia. Žiadne iný pár, bez ohľadu na pohlavie, si nemôže osvojiť maloleté dieťa ako spoločné dieťa.
Súhlas s Osvojením
Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade, že ZR neustanoví inak, je ďalšou podmienkou na osvojenie maloletého dieťaťa súhlas oboch rodičov, t.j. osôb, ktoré sú v rodnom liste maloletého dieťaťa zapísané ako matka a otec. Nie je relevantné, či sú rodičia maloletého dieťaťa manželia alebo nie. Nakoľko súhlas s osvojením podľa tohto ustanovenia nie je viazaný na výkon rodičovských práv a povinností, rovnako (teda ak ZR neustanovuje inak) sa súhlas na osvojenie sa vyžaduje, aj v prípade, že je rodičom maloletého dieťaťa maloletá osoba.
Prípady, kedy nie je potrebný súhlas rodičov alebo aspoň jedného z nich na osvojenie maloletého dieťaťa sú taxatívne upravené v ods. 2 a 3 tohto ustanovenia a v ustanovení § 102 ZR. Pokiaľ ide o formu súhlasu, musí byť udelený pred súdom a výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Súhlas môže byť udelený konkrétnym osvojiteľom alebo všeobecne bez určenia konkrétnych osvojiteľov. ZR tiež umožňuje odvolanie súhlasu s osvojením, čo je však limitované, a to rozhodnutím súdu o umiestnení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Požiadavka súhlasu maloletého dieťaťa s osvojením, pokiaľ je spôsobilé posúdiť dôsledky svojho osvojenia, je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré pre SR vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa.
Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou osvojenia maloletého dieťaťa je súhlas príslušného štátneho orgánu s osvojením. Táto podmienka sa však týka iba tzv. medzištátneho osvojenia, konkrétne osvojenia štátneho občana SR do cudziny. Príslušným štátnym orgánom na udelenie súhlasu s takýmto osvojením je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ochrana dieťaťa pri medzištátnych osvojeniach je garantovaná záväzkami, vyplývajúcimi z Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.
Nezáujem Rodičov o Dieťa
V niektorých prípadoch môže nastať situácia, že rodičia neprejavujú záujem o svoje dieťa. Zákon rozlišuje:
- Kvalifikovaný nezáujem o dieťa: Nastane vtedy, ak rodičia neprejavovali skutočný (nie iba formálny, napr. väzba).
- Absolútny nezáujem o dieťa: Prípad, kedy napriek tomu, že neexistuje závažná prekážka, ktorá by bránila prejaveniu záujmu, rodičia neprejavia žiadny záujem o svoje dieťa v lehote najmenej dvoch mesiacov po narodení, ktorá musí rovnako ako v bode 1/ uplynúť naraz a bez prerušenia.
Forma Súhlasu Rodiča
Osobný súhlas rodiča s osvojením maloletého dieťaťa musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. Blanketový súhlas s osvojením maloletého dieťaťa sú rodič, resp. Odvolanie udeleného súhlasu s osvojením maloletého dieťaťa je tak zákonom limitované. Uvedený súhlas síce možno odvolať, avšak len pokiaľ maloleté dieťa ešte nie je na základe rozhodnutia súdu umiestnené do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
Opatrovník Dieťaťa v Konaní o Osvojení
Pokiaľ na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa a ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, chráni záujmy maloletého osvojovaného dieťaťa ad hoc opatrovník ustanovený príslušným súdom. Opatrovník je ustanovený buď ako opatrovník, ktorý má vysloviť súhlas s osvojením, alebo je opatrovník ustanovený pre celé konanie o osvojiteľnosti, resp. konanie o osvojenie. Funkcia tohto opatrovníka zanikne ex lege, a to vykonaním právneho úkonu, na účely ktorého bol tento opatrovník ustanovený.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Predosvojiteľská Starostlivosť
Po tom, čo si orgán sociálnoprávnej ochrany urobí záver o tom, že sú splnené podmienky osvojiteľnosti je povinný podať na súd návrh na začatie konania o osvojiteľnosti. Ustanovenie § 103 ZR upravuje už spomínanú predosvojiteľskú (predadopčnú) starostlivosť. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Počas uvedenej lehoty by sa malo dieťa v novom prostredí adaptovať a vytvoriť si sociálne a citové väzby. Osvojiteľ v rámci tejto lehoty preverí, či je schopný náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa a poskytnúť mu tak všetku potrebnú starostlivosť na jeho zdravý vývoj.
Výnimky z Predosvojiteľskej Starostlivosti
Ide o výnimku z povinnosti splniť hmotnoprávnu podmienku minimálne deväť mesačnej predosvojiteľskej starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení. Keďže zmyslom predosvojiteľskej starostlivosti je najmä preverenie schopnosti budúceho osvojiteľa náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa, ako aj preverenie jeho materiálneho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné pre splnenie základnej podmienky osvojenia, podľa ktorej osvojenie má byť predovšetkým v záujme dieťaťa, podmienka podľa ods. Avšak podmienka podľa ods. 1 ustanovenia § 103 ZR, t.j. starostlivosť o osvojované dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov pred rozhodnutím súdu o osvojení u týchto osôb nemusí byť splnená iba v prípade, že príslušná starostlivosť o osvojované dieťa trvala najmenej počas uvedenej doby.
Na rozsah práv a povinností budúceho osvojiteľa, ktoré má v rámci predosvojiteľskej starostlivosti treba aplikovať ustanovenia § 45 a nasl. ZR a ustanovenia § 48 a nasl. ZR, ale iba v častiach, ktoré sa týkajú práv a povinností budúceho osvojiteľa a nie tých častiach, ktoré sa týkajú napr. Napr. podľa § 45 ods. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Povinnosti Súdu v Konaní o Osvojení
Ustanovenie § 104 ZR upravuje povinnosti súdu v rámci posudzovania účelu osvojenia. Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. Z dikcie prvej vety uvedeného ustanovenia vyplýva, že orgánom, ktorý posudzuje súladnosť zdravotného stavu osvojiteľa a osvojenca je súd, nie lekár. Pochopiteľne súd musí v rámci tejto činnosti vychádzať z lekárskych vyšetreniach osvojiteľa a osvojenca. Konečný záver, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia však prijíma súd, nikdy nie lekár. Úlohou lekára je poskytnúť súdu všetky podklady na to, aby túto otázku objektívne posúdil. Povinnosť absolvovať lekárske vyšetrenie za účelom stanoveným v tomto ustanovení by mal uložiť súd. Sud by mal tiež špecifikovať aké vyšetrenia majú osvojiteľ a osvojenec absolvovať s cieľom objektívneho zistenia ich zdravotného stavu. V rámci týchto vyšetrení je nevyhnutné zistiť nielen telesný, ale aj duševný stav osvojiteľa a osvojenca. S výsledkami lekárskeho vyšetrenia je súd povinný oboznámiť zákonom ustanovený okruh osôb, ktorý je v porovnaní so ZR v OSP rozšírený na všetkých účastníkov konania (napr. rodičov maloletého osvojovaného dieťaťa alebo poručníka), nielen na osvojiteľa a osvojenca, resp. jeho zástupcu. Súd tieto osoby súčasne poučí o účele a obsahu výsledkov lekárskeho vyšetrenia.
Priezvisko Osvojenca
Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. Do právomoci súdu nepatrí rozhodovanie o budúcom priezvisku osvojenca. Odpoveď na otázku, aké priezvisko bude mať osvojenec je upravená v priamo v ZR. Po tom, čo rozsudok o osvojení nadobudne právoplatnosť osvojenec ex lege nadobudne priezvisko osvojiteľa.
Zmena Mena Osvojenca
ZR neupravuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohlo dôjsť k zmene mena osvojovaného dieťaťa. Zmena mena osvojovaného dieťaťa je upravená v zákone č. 300/1993 Z. z. Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike, alebo mu určiť ďalšie meno.
Zánik Pôvodných Práv a Povinností
Jedným z najvýznamnejších právnych následkov právoplatného osvojenia maloletého dieťaťa je zánik práv a povinností medzi týmto osvojencom a jeho pôvodnou rodinou, prípadne zánik práv a povinností medzi osvojencom a jeho poručníkom alebo opatrovníkom. Zánik práv a povinností týchto osôb nastáva ex lege, a preto na tento zánik nie je potrebné ďalšie rozhodnutie súdu.
Rodný List Adoptovaného Dieťaťa
V prípade, že je dieťa adoptované, tak na základe rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do osvojenia (adopcie), mu je na matrike vystavený nový rodný list, v ktorom sú uvedené mená adoptívnych rodičov. Dieťa dostáva tiež nové meno a aj nové rodné číslo. Samozrejme na matrike si ponechajú aj záznam v matričnej knihe s pôvodnými údajmi.
Dieťa, keď je dospelé a požiada o to, môže do matričnej knihy nazrieť a vidieť záznam - kto bola jeho matka, otec (ak je uvedený), ako sa volalo… Zákonní zástupcovia dieťaťa môžu o tieto údaje požiadať. Pri preberaní dieťaťa z detského domova, keď Vám bolo zverené do predosvojiteľskej starostlivosti, ste mali dostať aj jeho rodný list, či nie? Veď ako by ste mu vybavili preukaz poistenca alebo iné veci….. ten rodný list ste mali mať v rukách.
tags: #adoptovaneho #dieta #rodny #list