Prvý rok života dieťaťa je plný dôležitých míľnikov. Rodičia s nadšením očakávajú, kedy sa ich dieťa po prvýkrát posadí a kedy bude schopné sedieť bez opory. Tak ako pri iných vývinových krokoch, aj pri sedení platí, že všetko má svoj čas a postupnosť. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom.
Kedy začať očakávať sedenie?
Príprava na sedenie sa začína už okolo 2. mesiaca veku dieťaťa. V tomto období bábätká zvyčajne dokážu udržať hlavičku hore a pri polohe na brušku sa začínajú odtláčať ručičkami od zeme. Tieto aktivity posilňujú svaly potrebné pre neskoršie sedenie.
Okolo 6. mesiaca veku dieťa zvyčajne začína sedieť s malou pomocou a oporou. Samostatne by malo byť schopné sedieť medzi 7. až 9. mesiacom. V tomto období sa tiež učí posadiť a vstať, hoci pri týchto úkonoch môže ešte potrebovať pomoc. Úplne samostatne a bez pomoci by sa malo dieťa posadiť a vstať okolo 12. mesiaca.
Väčšina detí sa v 6. mesiaci ešte sama neposadí. Tie, čo vidíte na fotkách "pekne sedkať", sú do tejto polohy niekým naaranžované, a to rozhodne nie je veľmi šťastné. 6 mesiacov je údaj zaužívaný ešte z čias komunistov.
Signály pripravenosti na sedenie
Dôležité je sledovať signály, ktoré naznačujú, že dieťa je pripravené sedieť. Prvým znakom je dobrá kontrola hlavičky. K tomu sa pridávajú aj ďalšie pohyby, ako pretáčanie sa na bruško a späť. Niektorí rodičia už v tomto období skúšajú dieťa posadiť, no ide len o pasívne sedenie, ktoré môže byť skôr škodlivé.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Pasívne sedenie je odpoveďou na častú otázku rodičov, či môže 4-mesačné dieťa sedieť. Kedy sa deti dostávajú k samostatnému sedeniu? Zvyčajne po dovŕšení šiesteho mesiaca, keď sa už vedia pretáčať na obe strany. Je pravdepodobné, že bábätko bude vedieť samostatne sedieť skôr, ako sa dokáže samo dostať do tejto polohy. Ak vidíte, že vaše 5-mesačné dieťa sedí, je v tejto polohe spokojné a snaží sa do nej dostať častejšie, možno napreduje rýchlejšie ako jeho rovesníci. Alebo lepšie povedané - vytvorte dieťatku vhodné podmienky na to, aby sa dokázalo samostatne posadiť a motivujte ho.
Ako podporiť dieťa v sedení?
Samostatné sedenie bez opory si vyžaduje kontrolované presuny hmotnosti zľava doprava a spredu dozadu, čo musí bábätko trénovať. Dovoľte svojmu dieťaťu experimentovať a objavovať svoju silu a schopnosti.
- Posaďte si dieťa na kolená alebo medzi nohy na podlahe.
- Keď už bude dieťatko samostatnejšie, položte ho na zem a rozmiestnite okolo neho vankúše, aby bolo pri nácviku sedenia v bezpečí.
- Dávajte dieťa na bruško - to je jediný účinný "cvik", aby sa naučilo sedieť. Bude sa dávať na štyri, potom hompáľať, potom štvornožkovať a potom sa dá do šikmého sedu.
Kedy začať s jedálenskou stoličkou?
Sedenie bábätka prinesie zmenu do celej rodiny. Drobček sa zrazu na svet pozerá z rovnakej perspektívy ako rodičia a súrodenci, mení sa jeho hra a stáva sa napríklad aj súčasťou stolovania. Práve na spoločné raňajky, obedy a večere je ako stvorená jedálenská stolička pre dieťa.
Do takejto stoličky by ste mali dieťa vkladať vtedy, keď už vie samo sedieť. Pediatrickí fyzioterapeuti odporúčajú počkať aspoň do 6. mesiaca a zdôrazňujú, že jedálenskú stoličku treba využívať iba na obmedzený čas, teda na kŕmenie, keď potrebujete dieťatko udržať vzpriamene a v pokoji.
V jedálenskej (alebo aj inej) stoličke by dieťa nemalo spočiatku sedieť dlhšie ako 15 minút na jedno “posedenie”. Dlhšie sedenie sa neodporúča z dôvodu pretrvávajúceho vývinu chrbtice. To isté platí aj pre sedenie dieťatka v autosedačke. Dôležité je tiež dbať na správne sedenie dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Čo ak dieťa zaostáva?
Máte pocit, že váš drobec zaostáva za rovesníkmi? Ak vaše batoľa nedokáže samostatne sedieť vo veku 8 až 9 mesiacov, ešte to nemusí byť dôvod na obavy. No ak 10-mesačné dieťa nesedí bez opory alebo vôbec, kontaktujte pediatra a ten zistí presnú príčinu.
Dôležité je si uvedomiť, že každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom. Netreba sa znepokojovať a porovnávať s inými deťmi. Ak má dieťa napríklad hypotóniu alebo zaostáva vo vývoji, je užitočné poradiť sa s fyzioterapeutom, ktorý ukáže, ako s dieťaťom pracovať, aby sa prirodzene posilnili svaly, ktoré to potrebujú.
Čo nerobiť: Vyvarujte sa tlaku a urýchľovaniu
Snahy umelo urýchliť motorický vývin dieťaťa sú nielen zbytočné, ale aj kontraproduktívne. Medzi najčastejšie chyby patrí posádzanie dieťatka s oporou vankúšov, udržiavanie v sede na kolenách alebo posádzanie v športovom kočíku či detskej stoličke v období, keď ešte dieťa fyzicky zjavne nie je pripravené sedieť.
To, že dieťatko nesedí, znamená, že jeho svaly ešte nie sú dostatočne pevné a chrbtica, ako aj vnútorné orgány, sú sedom neprimerane zaťažované. Predčasné posádzanie dieťatka môže viesť k vážnym problémom s chrbticou v neskoršom veku. Je potrebné si uvedomiť, že kosti a väzivá sú ešte mäkké a tvárne a tak sa poškodia rýchlejšie, ako by sme si mohli myslieť.
Prirodzený vývoj: Nechajte dieťa objavovať
Prirodzené je, ak sa dieťatko dostane k sedu vlastnými silami. Ak to necháme na ňom, dostane sa do sediacej polohy z bruška alebo z polohy na štyroch. Užitočné preto je nechávať dieťatko čo najviac času na pevnej rovnej podložke, kde má možnosť bezpečne si trénovať prvé pohyby. Vhodné je ponúkať mu podnety, za ktorými sa musí plaziť, otáčať alebo loziť. Batoľa sa z tejto pozície zvyčajne prepracuje do tzv. šikmého sedu, kedy chrbátik ešte nie je vzpriamený, ale dieťa sa drží v čiastočne vertikálnej polohe pomocou rúk.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť
Samostatná chôdza: Ďalší dôležitý míľnik
Ďalším veľkým medzníkom je rozvoj samostatnej chôdze. O tom, že dieťatko začne chodiť, snívajú rodičia snáď už od samotného narodenia. Tie začínajú chodiť niekedy okolo dvanásteho mesiaca, niektoré detičky však až v 15. či 18. mesiaci. Nič z toho nie je neprirodzené a stále ide o normálne individuálne rozdiely vo vývine.
Zdravé dieťatko sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo s oporou postaví. To znamená, že sa chytí nábytku, okraja postieľky alebo čohokoľvek pevného a zodvihne sa do vzpriamenej polohy. Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať.
Psychomotorický vývin dieťaťa
Psychomotorický vývin je komplexný a predurčený ontogenetický rozvoj dieťaťa, ktorý je daný genetickými predpokladmi. Ontogenéza je definovaná ako individuálny vývin organizmu od oplodneného vajíčka až po smrť, tiež zvaný “základný plán”. Okrem dedičnosti na nás vplývajú aj iné faktory, konkrétne výchova, prostredie a vlastná aktivita dieťaťa. Dieťa prirodzene prechádza rôznymi fázami vývoja pohybu a psychiky, počas ktorých nadobúda rôzne zručnosti, aby mohlo časom fungovať samostatne. Sedenie je jednou z nich a je na mieste zdôrazniť, že pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Avšak je dobré dieťa stimulovať správnym spôsobom, ktorý jeho vývin podporí, alebo v prípade, že vývin nenapreduje spôsobom, akým by mal, ho možno mierne korigovať.
Vývoj pohybu u dieťaťa: ideálny scenár
Vývoj dieťaťa v ideálnom prípade vyzerá nasledovne:
- 2-3 mesiace: Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku.
- 3-5 mesiacov: Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok.
- 6-8 mesiacov: Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa).
- 8-10 mesiacov: Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak sedí zhrbene je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať.
- 10-11 mesiacov: Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov.
- 11-12 mesiacov: Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby, mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.
Štvornožkovanie a plazenie
Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa. Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrh podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé.
Samozrejme, toto je tzv. tabuľkový alebo štatistický vývoj, a to že sa vaše dieťa rozvíja rýchlejšie alebo naopak pomalšie nemusí nutne znamenať, že sa niečo deje nesprávne. Každá z týchto fáz je dôležitá a neodporúča sa ktorúkoľvek z nich preskočiť, pretože od nej závisí tá nasledujúca.
Zvyčajne si dieťa sadne samé v období medzi 6. a 9. mesiacom, u väčšiny je to okolo 8.mesiaca. Na to, aby sa to udialo je nutné, aby boli jeho svaly krku a chrbta dostatočne spevnené a pripravené. Svaly krku, chrbta ako aj brucha, resp. trupu si dieťatko posilňuje postupne tým, že ho k pohybu motivuje okolie a hračky. Dieťatko sa obzerá za zvukmi a zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Postupne dvíha hlavu, otáča sa z chrbta na bruško a zapiera sa rukami - to všetko prispieva k posilneniu svalstva potrebného na samostatný sed, v ktorom sa dieťa udrží bez opory. Dalo by sa povedať, že to, čo u bábätka vyzerá ako nevinná hra, je v skutočnosti celodenný tréningový program :). Na to, aby sa to dialo prirodzene, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Dieťa to urobí samé v momente, keď bude jeho telo na to pripravené. Zvyčajne sa posadí z polohy na štyroch, alebo na brušku.
Urýchľovanie psychomotorického vývinu dieťaťa posadením dieťaťa do stoličky alebo postavenie dieťaťa do chodáka, aby sa rýchlejšie naučilo chodiť je zastaralá a nevhodná metóda, ktorá môže v dospelosti u takýchto detí vyvolať mnoho problémov s pohybovým aparátom. Uvedomme si, že to, čo sa naučíme ako deti nás mnohokrát formuje už na celý život. A určite nám dáte za pravdu, že preúčať sa pohybové vzorce naučené v detstve neskôr v dospelosti nie je práve najjednoduchšie.
Čo predchádza sedeniu?
Vývoj každého dieťaťa je individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho. Preto buďte trpezlivý a vytvorte pre svoje dieťa bezpečné a komfortné prostredie, v ktorom sa bude učiť tempom, ktorý mu najviac vyhovuje. Čo musí dieťa zvládnuť predtým, ako sa začne učiť sedieť:
- Zdvíhanie a otáčanie hlavy
- Dostatočná sila hornej časti tela
- Držanie tela
- Statická rovnováha
- Dynamická rovnováha
- Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách
Nezávislé sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti a tiež nebezpečenstva pádu.
Pasívne sedenie a jeho negatívny vplyv
Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin.
Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.
Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže sa zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.
Ako vyzerá správny sed u dieťaťa?
Ak sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán.
Ak si aj všimnete odchýlky rozvoja pohybu u svojho dieťatka skúste jeho pohyb stimulovať sami doma. Niektoré vaše korekcie mu môžu spôsobiť plač, ale nemusíte sa ľakať, pokiaľ mu nespôsobujete bolesť, dieťa môže plakať len z dôvodu diskomfortu.
Rady a tipy pre rodičov
- Netrápte sa porovnávaním: Každé dieťa je jedinečné. Ak pozeráte fotky iných 6-mesačných detí, ktoré už sedia, neznamená to, že vaše dieťa zaostáva.
- Nechajte dieťa objavovať: Dovoľte mu hrať sa na brušku, pretáčať sa a plaziť. Tieto aktivity ho pripravia na sedenie.
- Podporujte, ale nenúťte: Vytvorte pre dieťa bezpečné prostredie, kde môže trénovať sedenie, ale nikdy ho do sedu nenúťte.
- Konzultujte s odborníkom: Ak máte obavy o vývoj svojho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom alebo fyzioterapeutom.
- Správna manipulácia: Taktiež správnou manipuláciou spevňujeme brušné a chrbtové svaly, ako aj podporujeme orientáciu v priestore a koordináciu. Vďaka tomuto je dieťatko pripravené na sed.
- Pozor na sed do "W": Keď dieťatko sedí na kolenách, veľký pozor, aby špičky smerovali k sebe. Nepodporujte tzv. sedenie do písmena W, pri ktorom zadkom sedí na zemi, kolenami k sebe a lýtka má vytočené do strán, tak, že tvoria ramená písmena W. Tento sed oslabuje svaly trupu a bráni ich rozvoju, pretože dieťa v tomto sede ich nepotrebuje na udržanie rovnováhy a stability. Môže to viesť k skráteniu niektorých svalov, pričom tento sed spôsobuje zbytočné napätie na kĺby a šľachy. Takto si môže dieťatko nesprávne naučiť aj loziť, to znamená, že pri lození kladie dieťatko špičky od seba. Naprávať, naprávať a ešte raz naprávať. Neustále musíte dieťatko naprávať. Nezabudnite mu to aj komentovať, aby si dalo špičky k sebe a vystrelo chrbátik.
- Vyzlečte dieťa a sledujte: Vyzlečte ho a sledujte či má chrbátik rovný ako dosku. Ak nie, ešte nie je pripravené na sedenie. Podporujte ho v lození, preliezaní vankúšov, či Vašich nôh.