Spoločné spanie s deťmi je téma, ktorá vyvoláva množstvo otázok a názorov. Mnohí rodičia si nevedia vynachváliť blízkosť svojich detí počas noci, iní preferujú samostatné spanie pre pokoj a nerušený odpočinok. Ako teda vyriešiť situáciu, keď máte doma 2-ročné dieťa, ktoré spí s vami v posteli, a očakávate príchod ďalšieho bábätka?
Úvod
Spoločné spanie s deťmi je bežná praktika, ktorá má svoje výhody aj nevýhody. Rodičia, ktorí preferujú spoločné spanie, často argumentujú tým, že to posilňuje puto medzi nimi a dieťaťom, zvyšuje pocit bezpečia u dieťaťa a uľahčuje nočné dojčenie. Na druhej strane, samostatné spanie môže zabezpečiť kvalitnejší spánok pre rodičov a dieťa, podporuje samostatnosť dieťaťa a umožňuje rodičom viac súkromia.
Spoločné spanie s 2-ročným dieťaťom a novým bábätkom
Príchod nového bábätka môže priniesť zmeny v spánkových návykoch celej rodiny. Ak vaše 2-ročné dieťa spí s vami v posteli, je dôležité zvážiť, ako to bude fungovať po narodení druhého dieťaťa.
Možné scenáre a riešenia
Pokračovanie v spoločnom spaní:
- Výhody: Udržanie pocitu bezpečia u staršieho dieťaťa, uľahčenie nočného dojčenia pre matku.
- Nevýhody: Potenciálne rušenie spánku detí navzájom, obmedzený priestor v posteli, riziko priľahnutia novorodenca starším dieťaťom (aj keď je toto riziko minimálne, treba ho brať do úvahy).
- Riešenia: Prisunutie ďalšej postele k manželskej posteli, striedanie rodičov pri spánku s deťmi (jeden rodič spí s novorodencom, druhý so starším dieťaťom), zabezpečenie dostatočného priestoru v posteli (napríklad širšia posteľ).
Postupný presun staršieho dieťaťa do vlastnej postieľky:
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
- Výhody: Zabezpečenie kvalitnejšieho spánku pre všetkých členov rodiny, podpora samostatnosti staršieho dieťaťa, viac priestoru v posteli pre rodičov a novorodenca.
- Nevýhody: Potenciálny stres pre staršie dieťa, náročnejšie uspávanie, potreba trpezlivosti a konzistentnosti zo strany rodičov.
- Riešenia: Postupné zvykanie dieťaťa na spanie vo vlastnej postieľke (napríklad najprv cez deň, potom aj v noci), vytvorenie príjemného prostredia v detskej izbe, zavedenie večerných rituálov, ktoré dieťa upokoja a pripravia na spánok, uistenie dieťaťa, že ste nablízku a môžete prísť, ak bude potrebovať.
Kombinácia oboch prístupov:
- Výhody: Flexibilita, možnosť prispôsobiť sa potrebám detí a rodičov.
- Nevýhody: Potreba komunikácie a dohody medzi rodičmi, možnosť vzniku zmätku u dieťaťa.
- Riešenia: Striedanie spoločného a samostatného spania (napríklad dieťa spí s rodičmi časť noci a potom sa presunie do vlastnej postieľky), prispôsobenie spánkových návykov aktuálnej situácii (napríklad počas choroby dieťaťa spí s rodičmi).
Rady a tipy od mamičiek
- Príprava staršieho dieťaťa na príchod súrodenca: Rozprávajte sa s dieťaťom o novom bábätku, ukážte mu fotky, nechajte ho pomáhať pri príprave výbavičky.
- Postupné zvykanie na vlastnú postieľku: Začnite s krátkymi spánkami cez deň, postupne predlžujte čas strávený v postieľke.
- Vytvorenie príjemného prostredia: Zabezpečte, aby bola detská izba útulná a bezpečná, pridajte obľúbené hračky a deku.
- Večerné rituály: Zavedenie pravidelných rituálov pred spaním (napríklad kúpeľ, rozprávka, spievanie) pomôže dieťaťu upokojiť sa a pripraviť na spánok.
- Trpezlivosť a konzistentnosť: Buďte trpezliví a dôslední, dieťa potrebuje čas, aby si zvyklo na nové zmeny.
- Reagovanie na potreby dieťaťa: Ak dieťa odmieta spať samo, skúste zistiť, čo ho trápi, a uistite ho, že ste nablízku.
- Spoločné aktivity: Venujte staršiemu dieťaťu dostatok pozornosti a času, aby sa necítilo zanedbávané príchodom nového súrodenca.
- Nebojte sa požiadať o pomoc: Ak máte pocit, že situáciu nezvládate, neváhajte sa obrátiť na odborníka (napríklad detského psychológa).
Kedy je dieťa pripravené na samostatné spanie?
Detská psychologička Mgr. Romana Mrázová hovorí, že je potrebné, aby rodič vystihol ten správny okamih, kedy cíti, že dieťa je schopné separácie a samostatného spania. Obdobie medzi 1,5 a 3 rokmi je vhodné na to, aby mamička naučila dieťa spávať samé, pokiaľ je už na to pripravené. Je to hlavne o mamičkinej intuícii, ako sa vie naladiť na potreby svojho dieťatka.
Vplyv spoločného spania na dieťa
Niektoré mamičky dieťatko dávajú spinkať do postieľky, aby malo svoj priestor, iné ho zase brávajú k sebe do postele. Nejde o to či dieťatko spí v posteli s mamou, alebo spí v postieľke, ale o to ako promptne dokáže mamička reagovať na potreby dieťaťa. Rovnako dobre na jeho potreby môže vedieť reagovať či už spí v posteli s ňou, alebo spí v postieľke samé.
Dieťa sa potrebuje odseparovať, aby nabralo sebaistotu a pevnú vôľu. Naopak, ak k separácii dôjde príliš skoro, môže sa dieťatko stať ustrašeným, neistým a tým pádom častokrát aj agresívnym alebo neurotickým.
Ako naučiť dieťa na samostatné spanie v izbe?
Ako naučiť spať dieťa samé je otázkou správnej motivácie a prostredia. Keď dieťatku urobíme pútavú detskú izbičku a povieme mu aké výhody má spanie vo vlastnej izbe, bude to pre neho jednoduchšie, ako keď ho len bez vysvetlenia presunieme do prázdnej izby.
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
Dieťa tiež musí vedieť, že nech by sa čokoľvek dialo, zľaklo by sa niečoho alebo podobne, môže kedykoľvek prísť za mamou do izby, ktorá ho uteší, ale zase láskavo vráti späť do postele…Hlavne teda v začiatkoch toho, keď začína spať samé. Dieťa veľmi dobre cíti, aké emócie má v tomto mamička, preto si treba dať pozor na to, aby ho nevystrašila "vlastnými obavami" zo separácie.
Čo robiť, ak dieťa odmieta spať samé?
Pokiaľ sa už raz rodič rozhodne, že je dieťa pripravené na to, aby spalo samé, nie je dobré robiť krok späť, a teda brať dieťa späť k sebe. Dieťatku tým potvrdí, že strach, ktorý má z osamostatnenia je správny, a teda nie je dobré, aby spávalo samo. Pokiaľ mamička "neodhadne" správny čas, kedy by už dieťatko mohlo spávať vo vlastnej izbe, je dobré dať mu radšej dlhšie prechodné obdobie, počas ktorého mu bude dávať pocity istoty napríklad tým, že si na chvíľku ľahne k nemu a ubezpečí ho, že je všetko v poriadku. Nechá mu pootvorené dvere, zasvietenú lampičku a pod.
Prevencia syndrómu náhleho úmrtia dojčiat
Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Nemôžete ho priľahnúť, ani úplne prekryť vlastnou perinou. Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu a nehrozí, že z postele spadne.
Spánková regresia u 2-ročných detí
Spánková regresia je obdobie, keď sa dobrý spáč zrazu začne často budiť alebo odmieta spánok úplne. Posledná spánková regresia sa objavuje v dvoch rokoch. Vaše bábätko rastie a postupne mu stačí menej spánku. Každé dieťa je iné, no mnoho dvojročných potrebuje za 24 hodín v priemere cca 12 hodín spánku, ktorý sa teraz väčšinou deje v noci.
Príčiny spánkovej regresie u 2-ročných detí
- Znížená potreba spánku: Dvojročné deti potrebujú menej spánku ako dojčatá.
- Separačná úzkosť: Strach z odlúčenia od rodičov.
- Odmietanie poobedňajšieho spánku: Dieťa nechce zmeškať zábavu.
- Sťahovanie sa do veľkáčskej postele: Nová posteľ je pre dieťa neznáma.
- Učenie na nočník: Dieťa sa budí kvôli potrebe ísť na nočník.
- Nový súrodenec: Prírastok do rodiny môže spôsobiť úzkosť.
- Strach v noci: Predstavivosť dieťaťa môže spôsobiť strach z tmy a príšer.
Ako zvládnuť spánkovú regresiu u 2-ročných detí
- Buďte dôslední: Dodržiavajte pravidelný režim.
- Ubezpečte dieťa: Uistite ho, že je všetko v poriadku a ste nablízku.
- Skráťte denný spánok: Dbajte na to, aby dieťa nespalo cez deň príliš dlho.
- Podporte spánok v postieľke: Ak dieťa bojkotuje postieľku, vyberte ho, pohrajte sa a vráťte ho späť.
- Oznámte dieťaťu, že je čas ísť spať: Nepýtajte sa ho, či chce ísť spať, ale oznámte mu to.
- Poskytnite dieťaťu prítomnosť pri zaspávaní: Ak si dieťa vyžaduje vašu prítomnosť, poskytnite mu ju.
Spoločné spanie ako biologická potreba
Človek je sociálny tvor, a ako chcú mať v posteli vedľa seba niekoho dospelí, tak aj bábätká a rovnako i staršie deti. „Potreba dostať dieťa z postele, dokonca mať samostatnú postieľku od narodenia, je výsledkom psychologických smerov v 20. storočí, pre ktoré bola na piedestáli samostatná existencia dieťaťa bez rodiča. Nepočítala s tým, že ľudské mláďa patrí medzi tvory, ktoré potrebujú starostlivosť rodičov počas veľmi dlhej doby, a že táto potreba je daná biologicky,“ vysvetľuje MUDr. Lucia Kantorová, predsedníčka združenia Mamila.
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti