Zväčšená oblička u novorodenca: Príčiny, diagnostika a možnosti liečby

Vrodené chyby obličiek u novorodencov môžu byť zdrojom obáv pre rodičov. Našťastie, moderná medicína umožňuje diagnostikovať tieto anomálie ešte pred narodením dieťaťa, čo umožňuje včasnú intervenciu a zlepšuje prognózu. Tento článok sa zameriava na príčiny zväčšenej obličky u novorodencov, dostupné diagnostické metódy a možnosti liečby.

Diagnostika vrodených chýb obličiek

V minulosti sa vrodené chyby obličiek diagnostikovali až po tom, ako dieťa prekonalo zápal močových ciest. Dnes sa vďaka pokroku v medicíne rodičia často dozvedajú o anomáliách na obličkách svojho dieťaťa ešte pred jeho narodením.

Prenatálna diagnostika

Počas pravidelných prehliadok v tehotenskej poradni je možné identifikovať štrukturálne zmeny na vnútorných orgánoch nenarodeného dieťaťa. Ultrazvukové vyšetrenie medzi 14. a 18. týždňom tehotenstva je vhodné na odhalenie vrodených chýb plodu. Počas tohto vyšetrenia môže lekár zistiť cysty na obličkách, nevyvinutú obličku alebo rozšírený močový systém.

Je dôležité si uvedomiť, že ide len o konštatovanie anomálie, ktorá sa dá dobre zvládnuť pri správne načasovanom pôrode a v spolupráci s odborníkmi. Vnútromaternicové operácie anomálií močového ústrojenstva sú zriedkavé a punkcie na uvoľnenie močového mechúra sa realizujú len na špecializovaných klinikách. Zvyčajne sa čaká do pôrodu a operácia sa vykonáva až po narodení dieťaťa, ak je to nevyhnutné.

Postnatálna diagnostika

Po pôrode lekár dôsledne prehodnotí urogenitálny systém (USG) obrazu obličiek, a to nielen bezprostredne po pôrode, ale aj po 1. až 3. mesiaci života bábätka. Je možné, že po pôrode bude nález na obličkách a odvodných močových cestách v norme. Pri akomkoľvek podozrení na anomáliu je dôležitý interdisciplinárny prístup pediatra, detského nefrológa a urológa.

Prečítajte si tiež: Príčiny a liečba zväčšenej maternice

Časté anomálie obličiek u novorodencov

Anomálie obličiek môžu byť rôzneho druhu a stupňa, s možnosťou postihnutia obličkových funkcií a pridruženou infekciou močových ciest. Po diagnostikovaní pred alebo po narodení dieťaťa je dôležité zhodnotiť stupeň postihnutia a stanoviť ďalší postup.

Rozdelenie vrodených chýb močového ústrojenstva

Vrodené chyby močového ústrojenstva sa z klinického hľadiska delia do troch skupín:

  1. Nezlučiteľné so životom: Ide o nevyvinuté obličky a ich obojstrannú cystickú dyspláziu (deformácia orgánov). Polycystické ochorenie obličiek je najčastejším dedičným ochorením tohto orgánu, charakteristické vytváraním obličkových cýst, ktoré sa postupne zväčšujú a môžu spôsobiť vážne poškodenie alebo až zlyhanie obličiek.
  2. Neohrozujúce život: Ide o nadpočetné obličky a močovody či hypoplastickú obličku, kedy je jedna menšia ako druhá.
  3. Závažné vrodené ochorenia: Ide o hydronefrózu, čiže rozšírenie obličkovej panvičky, spôsobené prekážkou odtoku moču na rozhraní panvičky a močovodu. U detí môže byť touto prekážkou najčastejšie zúženie prechodu panvičky do močovodu.

Ďalšie časté anomálie zahŕňajú podkovovitú obličku, kedy dolné póly obličky počas vývoja splynú, takže dieťa má jednu spojenú obličku namiesto dvoch samostatných. Dolná časť tzv. podkovy môže stláčať močovody, pôsobiť tak spomalenie odtoku moču a prispievať k rozšíreniu infekcie. Podobným mechanizmom vzniku pôsobí koláčovitá oblička, pri ktorej má pacient len jednu obličku s dvoma odvodnými systémami. Veľmi časté sú obličky uložené na inom mieste, napr. až v panve.

Hydronefróza

Hydronefróza je stav, pri ktorom dochádza k rozšíreniu obličkovej panvičky a kalichov v dôsledku nahromadenia moču. Moč nemôže voľne odtekať z obličky do močových ciest, čo vedie k jeho hromadeniu a rozšíreniu obličkových štruktúr. Príčiny hydronefrózy sa líšia v závislosti od veku pacienta.

U vyvíjajúceho sa plodu môže hydronefróza vzniknúť spontánne a následne aj sama zaniknúť. Ak však pretrváva až do tretieho trimestra, hovoríme o vrodenej hydronefróze. Prekážka odtoku moču môže byť umiestnená nad mechúrom, čo spôsobuje jednostranné postihnutie. Primárna hydronefróza je pomerne častou diagnózou u detí do 1. roku života, pričom sa vyskytuje častejšie u chlapcov.

Prečítajte si tiež: Prehľad gynekologických príčin lymfadenopatie

Príčinou vzniku hydronefrózy u malých detí môže byť vrodená vývojová odchýlka nazývaná ureterokéla. Ide o presiahnutie sliznice močovodu až do močového mechúra, kde vytvorí bariéru a znemožní odvod moču z močovodu do močového mechúra. Následne sa moč hromadí v močovode a dostáva sa až k obličkovej panvičke. Postihnutý môže byť aj samotný prechod medzi obličkovou panvičkou a močovodom.

U dospelých je hydronefróza väčšinou sekundárna, teda získaná a vyplývajúca z inej diagnózy. Na základe mechanizmu, ktorým dôjde k znemožneniu odtoku moču, rozoznávame obštrukčný a neobštrukčný typ hydronefrózy.

Príznaky a diagnostika

Infekcie močových ciest v detskom veku, najmä ak ide o opakované alebo chronické ochorenie, môžu signalizovať prítomnosť vrodenej chyby obličiek alebo močových ciest. Príčinou infekcie bývajú predovšetkým tie chyby, ktoré sú spojené so sťaženým odtokom moču z obličiek či močového mechúra.

Príznaky

V závislosti od príčiny vzniku ochorenia sa symptómy hydronefrózy líšia. Primárna (vrodená) hydronefróza vo väčšine prípadov prebieha asymptomaticky, prípadne sa môže objaviť bolesť brucha u detí a neprospievanie. Príznaky sekundárnej hydronefrózy vyplývajú z prvotného ochorenia, kvôli ktorému sa hydronefróza neskôr rozvinula.

Medzi všeobecné príznaky hydronefrózy patria:

Prečítajte si tiež: Diagnostika a liečba zväčšenej uzliny

  • Bolesť v oblasti brucha alebo chrbta
  • Ťažkosti s močením
  • Opakované infekcie močových ciest
  • Krv v moči

Uvedené príznaky sa vo väčšine prípadov spočiatku nemusia objaviť vôbec, prípadne sa objavujú len nenápadne a pacient im nemusí pripisovať veľkú váhu. Neskôr bolesti môžu byť náhle a silné a môžu sa zhoršovať po vypití väčšieho množstva tekutín.

Diagnostické metódy

Primárne hydronefrózy sú vo väčšine prípadov diagnostikované ešte pred narodením dieťaťa v rámci prenatálneho skríningu, alebo krátko po narodení (väčšinou na 3. až 4. deň) v rámci postnatálneho novorodeneckého skríningu.

Medzi diagnostické metódy patria:

  • Ultrazvuk (USG): Najbežnejšia zobrazovacia metóda na stanovenie diagnózy. Lekár na základe ultrasonografického vyšetrenia určí jeden zo 4 stupňov závažnosti hydronefrózy (tzv. grading). 1. stupeň znamená, že obličková panvička je len ľahko rozšírená.
  • Počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI): Doplňujúce vyšetrenia pre presnejšie zobrazenie obličiek a močových ciest.
  • Cytoskopia: Vyšetrenie pomocou cytoskopu, ktorý sa zavádza do močovej rúry. Pomocou kamery umiestnenej na konci prístroja môže lekár vidieť močovú rúru a mechúr.
  • Laboratórna diagnostika: Vyšetrenie moču a krvi na zistenie prítomnosti infekcie, zápalu alebo iných abnormalít.

Liečba

Liečba zväčšenej obličky u novorodencov závisí od príčiny a závažnosti stavu.

Konzervatívna liečba

Vrodená hydronefróza sa vo väčšine prípadov upraví sama, a teda nie je potrebná žiadna liečba. Je však dôležité, aby bol detský pacient s touto diagnózou pravidelne kontrolovaný.

Chirurgická liečba

V prípade, že oblička postihnutá hydronefrózou stráca svoju funkciu (pod 35%), je potrebný chirurgický zákrok tzv. pyeloplastika.

Sekundárna hydronefróza u dospelých sa lieči najmä tým, že sa lieči primárna príčina, ktorá viedla k rozvoju hydronefrózy. To znamená, že ak je príčinou hydronefrózy obličkový kameň, liečba sa zameriava na jeho odstránenie, ak je príčinou rakovinové ochorenie, lieči sa primárne to a podobne.

Súčasťou terapie môže byť tiež dlhodobá antibiotická liečba najmä v prípade, ak pacient trpí opakovanými infekciami močových ciest. Pri liečbe sekundárnej hydronefrózy môže byť taktiež potrebné drénovanie moču z obličiek pomocou zavedenia katétra.

Prognóza

Ak je hydronefróza včas diagnostikovaná a liečená, je možné obličku zachrániť. V takom prípade sa oblička funkčne vracia k svojim pôvodným hodnotám. Kľúčové je následne dodržanie predpísaných lekárskych kontrol. Čas hrá významnú úlohu v rozvoji ochorenia a ak obštrukcia trvá pridlho, pokles funkcie obličiek môže byť trvalý.

Prevencia

V rámci prevencie je dôležitý prenatálny a postnatálny skríning u bábätiek. Väčšie deti a dospelí by si mali dávať pozor na dostatočný príjem tekutín a nezadržiavať v prípade nutkania na močenie.

tags: #zvacsena #oblicka #u #novorodenca