Strata dieťaťa v brušku: Príčiny, prevencia a vyrovnávanie sa so stratou

Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) je obávaný jav, ktorý postihuje rodičov. Hoci presná príčina SIDS nie je známa, výskumy potvrdili viacero možných príčin a rizikových faktorov.

Prevencia SIDS: Čo môžete urobiť?

Ak poznáme rizikové faktory SIDS, môžeme sa zamyslieť nad prevenciou a pokúsiť sa minimalizovať situácie, ktoré k rozvoju SIDS pravdepodobne vedú.

  • Poloha na spánok: Dávajte dieťatko spať na chrbát alebo polobok. Predídete tak tomu, aby pri spánku na brušku dieťa nevdychovalo do seba práve vydýchnutý oxid uhoľnatý. Tiež je to prevencia proti tomu, aby si dieťa nezaborilo tvár do matracu - je to nebezpečné, kým sa nevie samo pretočiť, aby si uvoľnilo dýchacie cesty. Poučte o tejto vhodnej polohe na spánok každého, kto sa má starať o vaše dieťa - starých rodičov, súrodencov.
  • Med a botulizmus: Nedávajte deťom med - hrozí im botulizmus. Podľa odborníkov med zvyšuje pravdepodobnosť výskytu botulizmu. Dojčenský botulizmus je spôsobený požitím spor (kľudových foriem baktérie), ktoré produkujú toxín. Zdrojom nákazy býva najčastejšie med. Malé deti majú nižšiu kyslosť tráviaceho traktu a tak aj menšiu schopnosť zničiť pôvodcov tohto ochorenia. Baktérie, ktoré spôsobujú botulizmus, sa spájajú so vznikom SIDS.
  • Fajčenie: Nefajčite v prítomnosti dieťaťa. Ani to nedovoľte nikomu inému. Dojčatá žijúce vo fajčiarskom prostredí majú až 3,5x vyššie riziko SIDS ako deti z nefajčiarskeho prostredia.
  • Lôžko a lôžkoviny: Žiadne mäkké lôžko a lôžkoviny. Dieťa by malo spať na pevnom podklade, matrac by nemal byť príliš mäkký - dieťa si doň poľahky môže zaboriť tvár. Dbajte na dobre sadnúcu plachtu, aby sa nehúžvala a neposkytla priestor na zamotanie sa dieťaťa do nej. Dieťa nemá mať v postieľke žiadny vankúš, žiadny paplón, pod ktoré sa môže dostať alebo sa do neho zamotať.
  • Teplota a oblečenie: Neobliekajte vaše dieťa príliš a zbytočne neprekurujte byt. Teplota v miestnosti, kde dieťa spí, by sa mala pohybovať okolo 19 - 21 stupňov. Prekurovanie vedie k zvýšenému riziku SIDS, dieťa v prílišnom teple plytko dýcha. Pri obliekaní dieťa skôr vrstvite, nedávajte mi len jednu hrubú vrstvu, ale viacej tenkých. Keďže by dieťa nemalo mať v postieľke paplón, riešením je pyžamko, ktoré pokryje celý povrch tela, ruky aj nohy, prípadne detské spacie vaky.
  • Dojčenie: Dojčenie je významným faktorom v prevencii SIDS. Znižuje riziko výskytu SIDS až o 50%. Riziko výskytu SIDS u výlučne dojčených detí je až o 73% nižšie, než u nedojčených detí. Materské mlieko chráni dieťa pred rôznymi infekciami, ktoré môžu viesť k SIDS. Dojčené dieťa ľahšie preberiete zo spánku, zároveň dojčené dieťa obvykle nemá (najmä na začiatku života, kedy je výskyt SIDS najvýraznejší) tak dlhé spánkové cykly ako deti na umelej výžive.
  • Monitory dychu: Je dôležité vedieť, že ani monitor dychu nie je spoľahlivou ochranou pred SIDS. V istých prípadoch môže upozorniť na problém - a ten už musí riešiť niekto iný, prístroj samotný ho nevyrieši. Monitory často spôsobujú falošné poplachy a odborníci ich odporúčajú nepoužívať paušálne, ale len u rizikových skupín detí.

Syndróm úmrtia plodu: Čo to je?

Syndróm úmrtia plodu alebo úmrtie dieťaťa v maternici sú výrazy s totožným významom. Pomenúvajú jav, kedy aj prosperujúcemu bábätku s dobrou prognózou prestane biť srdce, dôsledkom čoho nastáva jeho úmrtie. Následne sa vyvoláva pôrod a ženu čaká smutné obdobie šestonedelia, počas ktorého sa jej telo regeneruje.

Úmrtie plodu v maternici sa často zamieňa s pojmami spontánny potrat alebo zamĺknuté tehotenstvo. V skutočnosti však ide o odlišné, i keď nemenej boľavé skúsenosti.

  • Zamĺknutý potrat: Potrat nastáva v skorom štádiu tehotenstva, často ešte predtým, ako embryu začne biť srdiečko. Postupne dochádza k zastaveniu rastu vyvíjajúceho sa embrya (po 10. týždni tehotenstva už ide o plod), a to bez akýchkoľvek sprievodných príznakov, až nastane jeho odumretie. Po zamĺknutom tehotenstve sa často vykonáva i kyretáž, teda revízia dutiny maternice.
  • Spontánny potrat: Hranica medzi spontánnym potratom a úmrtím plodu v maternici nie je pri jednopočetnom tehotenstve striktne definovaná. Rozhodujúcim faktorom je týždeň tehotenstva (hraničný môže byť 22., 24. až 28. gestačný týždeň), hmotnosť plodu (zvyčajne sa za hraničnú udáva 1 000 g) a čiastočne aj spôsob, akým sa pristupuje k vyčisteniu dutiny maternice (či ide o pôrod alebo kyretáž). Spontánny potrat môže byť ukončený revíziou dutiny maternice, ak sa obsah maternicovej dutiny nevyčistí po potrate krvácaním.
  • Úmrtie plodu v maternici: Nastáva v pokročilých týždňoch tehotenstva, teda v treťom trimestri, pričom hmotnosť plodu je nad 1 000 g. Pri jednopočetnom tehotenstve sa zvyčajne vyvolá pôrod, pri viacpočetnom tehotenstve sa postupuje individuálne a prihliada sa na stav a prognózu druhého dvojčaťa.

Príznaky syndrómu mŕtveho plodu

Lekár úmrtie plodu v maternici potvrdí na základe absencie srdcovej aktivity dieťaťa. Vykonáva sa ultrazvuk aj tzv. monitor či inak povedané CTG vyšetrenie. To, že sa s bábätkom niečo deje, však môže vnímať aj tehotná žena prostredníctvom nasledovných symptómov:

Prečítajte si tiež: Nehoda v Šarišských Michaľanoch s fatálnymi následkami

  • Telesná slabosť, malátnosť a únava: Niektoré ženy, ktoré si touto ťažkou skúsenosťou prešli, spätne uznali, že sa v deň, kedy sa správa o úmrtí plodu potvrdila, necítili vo svojej koži. Vnímali zvýšenú únavu a celkovú telesnú slabosť.
  • Zvýšená telesná teplota: Nevyskytuje sa vždy a môže ísť aj o nepatrné zvýšenie v desatinách stupňa.
  • Vaginálne krvácanie: Ide o najvýraznejší príznak. Často krvácanie nastáva pri abrupcii placenty či iných placentárnych problémoch.
  • Absencia pohybov dieťaťa: V treťom trimestri už o sebe dáva dieťatko znať, a to predovšetkým pohybmi, ktoré môžu byť časté a vyskytovať so železnou pravidelnosťou v istých etapách dňa. Ak sa bábätko dlhšie nehlási a nereaguje pohybmi ani na vonkajšie podnety, tehotná žena by mala ísť na kontrolu k lekárovi.
  • Kontrakčná činnosť maternice: Ak ide o jediný symptóm a kontrakcie nie sú mimoriadne výrazné, nie je ľahké ich rozoznať od poslíčkov. Zvyčajne sa však ku kontrakciám pridruží aj krvácanie spolu s únavou.

Príčiny úmrtia plodu v maternici

Až v polovici prípadov sa nepodarí určiť presnú príčinu ihneď a približne v 20 % prípadov sa nezistí ani po pitve telíčka. Príčiny môžu byť ako na strane plodu, tak i matky, pričom medzi najčastejšie z nich patria:

Príčiny na strane matky

  • Preeklampsia: Tento pojem pomenúva pomerne časté tehotenské ochorenie s výrazným rizikom ako pre matku, tak aj pre plod. Je charakteristické symptómami, ako sú vysoký krvný tlak a zvýšená hladina bielkovín v moči. Ak sa preeklampsia nezachytí včas, môže prerásť do ďalších syndrómov - eklampsie, s ktorým sa spája tzv. eklamptický záchvat, prípadne závažnejší stav HELLP syndróm.
  • Placentárne komplikácie: Najčastejšie ide o abrupciu (predčasné odlúčenie) placenty alebo vcestnú placentu, ktorá môže zapríčiniť rozsiahle krvácanie. Plod tým pádom nedostáva potrebnú výživu ani kyslík a ak lekári nezasiahnu včas, je ohrozené akútnym nedostatkom kyslíka, ktoré vedie k jeho úmrtiu v priebehu desiatkach minút.
  • Ochorenia pečene alebo cukrovka: Nepriaznivý zdravotný stav a ochorenia ženy pred tehotenstvom zhoršujú prognózu prežitia pre vyvíjajúci sa plod.
  • Komplikácie s pupočníkom: Najčastejšími príčinami úmrtia plodu v maternici, ktoré spôsobuje pupočník, sú tzv. pravý uzol na pupočnej šnúre či naliehanie pupočníka.

Príčiny na strane plodu

  • Genetické a vývojové vady: Vrodené vývojové vady tvoria prevažné percento príčin úmrtia plodu v maternici.
  • Rozličné Rh faktory krvi matky a plodu: Hovorí sa tomu aj tzv. Rh inkompatibilita. Rh faktor je znamienko plus alebo mínus za krvnou skupinou. Ak má žena negatívny Rh faktor a dieťa pozitívny, v tehotenstve to môže vyvolať viaceré komplikácie, aj úmrtie plodu.

Syndróm mŕtveho plodu a viacpočetné tehotenstvo

Ak ide o viacpočetné tehotenstvo, treba rozlišovať pojmy syndróm miznúceho dvojčaťa a syndróm mŕtveho plodu. Zatiaľ čo syndróm miznúceho dvojčaťa nastáva len do konca prvého trimestra, úmrtie plodu v maternici sa v tomto prípade datuje od skoršieho týždňa tehotenstva, konkrétne od ukončeného prvého trimestra. Ak v maternici umrie jeden z plodov z viacpočetného tehotenstva, je to riziko ako pre matku, tak i pre preživší plod.

Viacpočetné tehotenstvo je štatisticky úmrtím jedného z plodov ohrozené omnoho viac ako jednopočetné tehotenstvo. Pri dvojčatách je riziko vyššie o 2 - 5 %, pri trojčatách miera rizika narastá o 10 - 15 %.

Viac ohrozený je typ viacplodovej tehotnosti, počas ktorého sú plody vyživované jednou placentou - tzv. monochoriálna viacpočetná gravidita. V takýchto prípadoch sa hrozba vzniku syndrómu mŕtveho plodu navyšuje až o štvornásobne.

Pre tehotnú ženu najväčšie riziko spočíva v možnom rozvoji tzv. diseminovanej intravaskulárnej koagulopatii - DIC. Ide o závažný stav, ktorý možno laicky popísať ako rozvrat krvi. Krvné doštičky vytvárajú zhluky v cievnych oblastiach, kde na to nie je dôvod. Tým pádom upchávajú cievny prietok a hrozí napríklad vznik trombózy. Hoci je riziko rozpuku DIC pri syndróme mŕtveho plodu výnimočné, stále predstavuje také nebezpečenstvo, že sa ho lekári obávajú pri každom prípade. Ďalším rizikom je vznik infekcie, ktorá vedie k sepse, teda k ťažkej otrave krvi.

Prečítajte si tiež: Zlyhanie zdravotnej starostlivosti

Pre preživší plod predstavuje odumretie druhého plodu obrovskú hrozbu, najmä ak ide o monochoriálne dvojčatá. Je vystavené potenciálnemu riziku:

  • Predčasný odtok plodovej vody spojený s predčasným pôrodom: S tým súvisí nízka pôrodná hmotnosť novorodenca, zhoršená adaptácia po narodení, nedovyvinutie vnútorných orgánov počas vývoja v maternici.
  • Placentárne problémy: Ak mali dvojčatá spoločnú placentu, rizikom úmrtia je ohrozený aj preživší plod, pretože môže dôjsť k nerovnováhe cirkulácie krvi z jednej placenty do dvoch plodov, z ktorých už jednému nebije srdiečko.

Najčastejšou príčinou úmrtia jedného z plodov v maternici pri viacpočetnom tehotenstve je transfúzny syndróm dvojčiat. Ide o poruchu cirkulácie krvi dvojčiat alebo trojčiat, ktoré sú vyživované jednou placentou. Jedno z dvojčiat dostáva z placenty príliš veľa krvi a druhé jej má zasa nedostatok. S tým súvisia viaceré problémy v ich vývoji, pričom nedostatočne vyživovaný plod je značne ohrozený rizikom úmrtia.

Pôrod mŕtveho dieťatka: Aké sú možnosti?

Podľa lekárov závisí spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu od gestačného veku, v ktorom došlo k úmrtiu, predchádzajúcej jazvy na maternici u matky a počtu predchádzajúcich pôrodov. Väčšina pacientiek aj lekárov preferuje čo najrýchlejšie načasovanie pôrodu, teda hospitalizáciu.

Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Uvedené obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu významným spôsobom prispieť k zmenšeniu pochybností pacientky o vyrieknutej diagnóze. Zároveň to predstavuje čas, kedy sa môžu rodičia vysporiadať s realitou úmrtia plodu.

Predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé.

Prečítajte si tiež: Riziká úmrtia dojčiat

U tehotnej s mŕtvym plodom sa vykonajú nasledovné vyšetrenia: tlak krvi, pulz, telesná teplota, pôrodnícke vyšetrenie, odbery na krvný obraz, kompletné parametre krvnej zrážanlivosti, vrátane D-diméru, biochemické vyšetrenie, ultrazvukové, diagnostiku infekcií (CRP, kultivácie, krvná skupina a Rh faktor, Rh protilátky).

V I. trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu.

Pacientky však musia byť informované, že uvedené spôsoby môžu obmedziť schopnosť vyšetriť alebo pitvať plod, prípadne zhodnotiť prípadné abnormality.

Vyvolanie pôrodu je vhodné v neskoršom období tehotenstva. Pred 28. tt sa vaginálne aplikuje liek misoprostol, prípadne sa podá liek na vyvolanie kontrakcií v infúzii - oxytocín. Po 28. tt by vyvolanie pôrodu malo prebiehať podľa bežného pôrodníckeho protokolu.

Cisárskemu rezu sa lekári snažia vyhnúť, pretože je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či prípadným nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti. Cisársky rez je metódou voľby u stavov bezprostredne ohrozujúcich život ženy a u absolútnych kontraindikácií k vaginálnemu pôrodu. Ak by nastala pri vaginálnom vedení pôrodu urgentná situácia, napr. silné krvácanie, vtedy je potrebné vykonať cisársky rez.

Pitva a následné vyšetrenia

Lekári zdôrazňujú nutnosť odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. Zarmútení rodičia môžu nezriedka nesúhlasiť s odoslaním dieťaťa na pitvu, ich rozhodnutie rešpektujeme. Rodičia však bývajú informovaní o dôvodoch pitvy či iných vyšetrení, ktoré môžu priniesť zásadné informácie o dôvodoch úmrtia.

Aj keď pozostalí nemusia chcieť tieto informácie počuť ihneď, je namieste pokúsiť sa o diskusiu opakovane - výsledky vyšetrení môžu byť užitočné pre pacientku a jej rodinu pri plánovaní budúceho tehotenstva. Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná aspoň o možnosti čiastočnej diagnostiky formou odobratia malej vzorky tkaniva či krvi, prípadne zhotovenia rontgenových snímok. Môžu napomôcť identifikovať niektoré ochorenia (syndrómy) alebo chromozomálne abnormality aj bez úplných údajov z pitvy.

Podľa lekárov by malo nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity, vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom - ide o štandardný postup.

Všetky uvedené vyšetrenia majú za cieľ napomôcť zistiť príčinu a poskytnúť vhodné poradenstvo rodičom. Najlepšie výsledky môže dosiahnuť tím zložený z pôrodníkov, pediatrov, patológov a genetikov. Genetické vyšetrenie a výsledky pitvy môžu pomôcť koordinovať v budúcnosti potrebné opatrenia a prípadnú liečbu, ak je možná.

Po pôrode mŕtveho plodu závisí čas zotavenia mamičky od mnohých faktorov. Zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí 6-8 týždňov a viac. Hovoríme však o fyzickom zotavovaní, psychické môže trvať oveľa dlhšie, keďže ide o tragickú a často emocionálne traumatizujúcu skúsenosť.

Ženám sa po ukončení tehotenstva môže spustiť proces laktácie, placenta totiž aktivovala hormóny, ktoré štartujú produkciu mlieka v prsníkoch. Lekári vám navrhnú zastavenie laktácie užívaním na to určených liekov.

Psychologická podpora a liečba

Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť. Ak rodičia dali dieťaťu meno, lekári by sa mali snažiť o dieťati hovoriť použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa (telesná integrita) a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá.

Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretiu bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné.

Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa, v prípade vážnych reaktívnych porúch aj psychiatra. Pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú. Pomoc môžu rodičia nájsť aj v ďalších centrách na Slovensku na to určených.

Právo na pohreb

Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Zásadná je informácia, že začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie, či matka alebo rodičia chcú svoje dieťa pochovať.

Právo vyžiadať si telo dieťaťa na pochovanie vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Rodičom sa myslí ako matka, tak aj otec. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni.

Odlišné pravidlá sa vzťahujú na vydávanie pozostatkov pri pôrode mŕtveho dieťaťa - dieťa sa totiž zapisuje do matriky - knihy narodení a ustanovenia o práve rodičov na vydanie potrateného plodu sa neaplikujú, žiadosť teda nie je potrebná. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí napr. dospelého človeka.

Ako môžem predísť potratu či úmrtiu bábätka v maternici?

Na úvod je potrebné upozorniť - ako sme spomínali vyššie, v 20-50% prípadov sa príčina úmrtia plodu či potratu vôbec nezistí. Až 76% prípadov úmrtia dieťatka počas tehotenstva globálne je nečakaných.

Osobná skúsenosť

Strata dieťaťa je jednou z najťažších skúseností, ktoré môžu rodičia zažiť. Je dôležité si uvedomiť, že nie ste sami a existuje mnoho ľudí, ktorí vám môžu pomôcť. Vyhľadajte podporu u svojej rodiny, priateľov, terapeuta alebo v podpornej skupine. Dovoľte si smútiť a prežívať svoje emócie. Pamätajte, že čas lieči a s pomocou a podporou sa dá prekonať aj táto ťažká životná situácia.

tags: #zomrelo #mi #dieta #v #brusku