Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), známy aj ako "smrť v detskej postieľke", je desivá realita pre rodičov na celom svete. Ide o náhle a nevysvetliteľné úmrtie zdanlivo zdravého dieťaťa mladšieho ako jeden rok, zvyčajne počas spánku. Hoci presné príčiny SIDS zostávajú neznáme, výskum identifikoval niekoľko rizikových faktorov a preventívnych opatrení, ktoré môžu pomôcť znížiť riziko.
Čo je SIDS?
SIDS je skratka pre Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (Sudden Infant Death Syndrome). Označuje náhle úmrtie dieťaťa spojené so spánkom, ktoré nie je možné vysvetliť vyšetrením post mortem (po úmrtí). Ako hovorí primárka MUDr. Jana Bartošová: „Je to diagnóza, ktorú stanovíme žiaľ až po smrti dieťaťa, kedy žiadna intervencia už nie je možná.“ Je dôležité si uvedomiť, že hoci ročne zomrie relatívne málo detí na SIDS, každé takto stratené dieťa má svojich rodičov a súrodencov, pre ktorých je takáto neočakávaná smrť hrozná a nepochopiteľná.
Výskyt SIDS
SIDS predstavuje jednu z hlavných príčin úmrtí novorodencov vo vyspelých krajinách. Postihuje približne jedno z 3000 detí, pričom sa vyskytuje aj u bábätiek v plnom zdraví. Väčšina detí zomiera do 6. mesiaca života (60-80%). K úmrtiu dochádza veľmi náhle, rádovo hodiny od uloženia dieťaťa do postele. Pre SIDS je veľmi typické, že dieťa neplače, nekričí. Dieťa sa pred udalosťou väčšinou prejavuje ako úplne zdravé.
Na Slovensku výskyt prípadov SIDS v populácii aktuálne klesá pod 0,2 percenta. Viac sa dotýka chlapcov než dievčat, častejšie k nemu dochádza v chladných mesiacoch, od polnoci do 6:00 hodiny ráno a takmer vždy v spánku. Nie je nezvyčajné, keď sa pred výskytom SIDS zaznamená prítomnosť symptómov, typických pri vírusových nákazách, najmä horných dýchacích ciest a zažívacieho ústrojenstva.
Rizikové faktory SIDS
Hoci sa dodnes nepodarilo určiť presnú príčinu SIDS u detí, existujú určité riziká, ktoré môžu s týmto nebezpečným syndrómom súvisieť. Významnú úlohu hrá kombinácia týchto faktorov:
Prečítajte si tiež: Nehoda v Šarišských Michaľanoch s fatálnymi následkami
- Faktory, pôsobiace počas vnútromaternicového vývinu: Tieto faktory môžu viesť k nedostatočnému dozretiu nervového systému dieťaťa. Patria sem ochorenia matky počas tehotenstva, fajčenie matky, výskyt SIDS v rodine, predčasný pôrod, zaostávanie v raste plodu, nedostatočná výživa a predpôrodná starostlivosť, či genetické faktory.
- Kritické obdobie prvého roka života: Toto obdobie je obdobím adaptácie nervového systému dieťaťa. Dozrieva kontrola dýchania, srdcovej činnosti, termoregulačného centra a imunitného systému.
- Záťažové faktory: Medzi záťažové faktory patrí napríklad poloha dieťaťa v spánku na brušku, jeho prehrievanie a spanie v jednej posteli s rodičmi, pasívne fajčenie, ochorenie spojené s horúčkou v posledných dvoch týždňoch, umelá výživa a príliš mäkký matrac.
Medzi ďalšie rizikové faktory patrí:
- Nízka pôrodná váha a predčasné narodenie.
- Vek - najohrozenejšie sú bábätká od 2. - 4. mesiaca života.
- Príhoda úmrtia iného súrodenca - dojčaťa v rodine.
- Dieťa nebolo dojčené alebo bolo dojčené obmedzene.
- Dieťa je z horšieho sociálno-ekonomického zázemia rodiny.
- Matka dieťaťa je drogovo závislá.
Nové poznatky o príčinách SIDS
Nedávno uverejnená štúdia v odbornom časopise The Lancet’s eBioMedicine priniesla nový pohľad na záhadnú otázku, čo náhle úmrtie bábätiek spôsobuje a ako sa mu dá predchádzať. Výskumníci zo Sydney odhalili, čo sa pri SIDS deje v mozgu a našli varovné signály u detí, ktoré sú vo väčšom ohrození.
V rokoch 2016 až 2020 analyzovali 722 vzoriek krvi, pričom 26 detí neskôr zomrelo na SIDS. Tieto bábätká mali v porovnaní s inými po narodení výrazne nižšie hladiny enzýmu butyrylcholínesterázy, ktorý reguluje funkcie v mozgu. Vďaka nemu dokážu novorodenci dať hlasne najavo, pokiaľ sa im niečo nepáči alebo sa cítia ohrozené. Výskum ukazuje, že niektoré deti takúto silnú reakciu neprežívajú a zástava dýchania ich nezobudí. To vysvetľuje, prečo sa SIDS zvyčajne vyskytuje počas spánku.
Ak by sa meranie hladín spomínaného enzýmu stalo súčasťou rutinných zdravotných skríningov novorodencov, lekári by vedeli ľahšie určiť, ktoré bábätká sú vo väčšom ohrození. Zároveň vedci hľadajú možnosti, ako produkciu tohto enzýmu posilniť.
Preventívne opatrenia na zníženie rizika SIDS
Odborníci odporúčajú čerstvým rodičom dodržiavať zásady bezpečného spánku, hoci nemusia vždy fungovať stopercentne. Medzi základné tipy, ktoré pomáhajú zvýšiť bezpečnosť bábätiek, patrí:
Prečítajte si tiež: Zlyhanie zdravotnej starostlivosti
- Spánok na chrbte: Deťom, ktoré sa v spánku prevalia z boku na bruško, hrozí nebezpečenstvo SIDS 18-krát viac než tým, ktoré spia na chrbte. Poloha na brušku zvyšuje riziko výskytu SIDS, nakoľko v tejto polohe je tvár bábätka otočená priamo k matracu. Ak bábätko zaspáva na boku, môže sa na bruško ľahko pretočiť. Z tohto dôvodu by ste sa pri jeho ukladaní mali vyhnúť obom polohám a vaše dieťatko uložiť vždy na chrbátik či už pri nočnom spánku, ale aj počas dňa.
- Bezpečná postieľka: Postieľka by mala spĺňať určité parametre. Základom je pevný matrac, ktorý presne vyplní rám postele. Ideálne je, keď použijete spací vak. Naopak, vyvarovať by ste sa mali prikrývkam hlavy, ktoré používajú rodičia na ochranu pred slnkom alebo hlukom. V skutočnosti môžu viesť k SIDS alebo zaduseniu. Do bezpečnej postieľky nepatria ani hračky. Matrac by mal byť dostatočne tvrdý, obalený plachtou, ktorá sa z neho nezošuchne (pevne pripevnená k povrchu). Do postieľky nevkladajte paplóny, vankúše či deky, nakoľko by sa do nich bábätko mohlo zamotať. Namiesto toho je vhodnejší spací vak pre detičky.
- Spánok s rodičmi: Zdieľanie spoločnej postele s bábätkom zvyšuje riziko vzniku syndrómu náhleho úmrtia dojčiat 40-násobne, zatiaľ čo spanie v rovnakej miestnosti vo vlastnej postieľke vedľa vás ho značne znižuje. Bábätko by ste mali mať počas spánku blízko a na dosah, avšak nemalo by s vami zdieľať jednu posteľ.
- Cumlík na spanie: Po 6-7. týždni života, keď dieťa už pekne saje z prsníka, ho cumlík chráni pred náhlym zastavením dychu. Ak je bábätko naučené na pravidelné dojčenie (zvyčajne 1. mesiac), môžete mu skúsiť dať cumlík, keď bude zaspávať (nedávajte mu ho však naspäť, ak mu po zaspaní vypadne). Cumlík musí byť čistý, vymenený za nový, pokiaľ je poškodený.
- Teplota počas spánku: Bábätká by mali spať v dostatočne vyhriatej miestnosti, ale nikdy by sa nemali prehriať. Udržujte primeranú teplotu okolo 20° C a dieťa príliš neobliekajte. Vaše dieťatko by malo byť oblečené v pohodlnom pyžame a miestnosť by mala byť dobre vetraná a nemala by byť prehriata. Ideálna je pre nich klasická izbová teplota spálne (18-20°C). Postieľka by nemala byť umiestnená v blízkosti radiátora, ohrievača, krbu, prípadne by nemalo spať na priamom slnku.
- Dojčenie: Dojčenie má okrem rôznych pozitívnych efektov veľký vplyv na podporu imunitného systému dieťaťa voči chorobám a infekciám. Kojenie dokáže znížiť riziko vzniku SIDS až o 50%. Vedci si doposiaľ nie sú istí, prečo je to tak, no zhodujú sa, že pre bábätko sú významné látky, ktoré z materského mlieka prijme. Dôležitý je tiež kontakt kože na kožu. Ak je to možné, uprednostnite kojenie pred zaspávaním dieťatka s fľaškou umelého mlieka v ruke.
- Životný štýl matky: Pasívne fajčenie a nevhodná starostlivosť v tehotenstve môžu riziko SIDS zvyšovať. Vyhnite sa fajčeniu aj alkoholu počas tehotenstva a po pôrode. Fajčiť by sa nemalo ani v celej vašej domácnosti, ani nikde v okolí bábätka.
- Očkovanie: Americká pediatrická akadémia zároveň uvádza, že u očkovaných detí je výskyt SIDS menší.
Monitor dychu ako pomôcka v prevencii SIDS
Používanie monitoru dychu počas prvého roka života dieťaťa zachránilo už mnoho životov. Monitor dychu dnes patrí k bežnej výbave v mnohých domácnostiach. Dokáže totiž spoľahlivo postrážiť dych bábätka a pri jeho náhlom zastavení vás včas upozorní, aby ste mali možnosť zasiahnuť a poskytnúť mu prvú pomoc.
Na výber máte z viacerých možností - buď siahnete po takzvanom doskovom monitore, ktorý sa vkladá do postieľky a môže sa skladať z jednej alebo dvoch dosiek alebo si zvolíte plienkové monitory. Tie sa pripínajú bábätku priamo na plienku a sú použiteľné kdekoľvek.
Toto špeciálne monitorovacie zariadenie si teraz máte možnosť zapožičať priamo k vám domov, a to za symbolickú sumu, ktorá putuje priamo na podporu Nadácie Križovatka. Ide o profesionálnu zdravotnícku pomôcku, ktorá stráži náhle zastavenie dychu i akékoľvek jeho nepravidelnosti.
Domáce monitory sú elektronické prístroje, ktoré sledujú srdcovú a dychovú aktivitu počas spánku. Pracujú na rôznych princípoch snímania a spracovávania informácií. Monitory dychu tvorí jedna alebo 2 senzorické platne, ktoré monitorujú frekvenciu dychu dieťaťa. Vkladajú sa do postieľky pod matrac, ktorý nesmie byť hrubší ako 10cm a nesmie byť pružinový. Odporúča sa používať aspoň prvých 6 mesiacov života dieťatka.
Pri používaní domáceho monitora je potrebné vedieť, že môžu byť aj falošné pozitívne alarmy. Okrem toho existujú aj falošné negatívne alarmy (nie je žiadny poplach pri možnej ohrozujúcej situácii). Po alarme skontrolujte v akom stave sa nachádza vaše dieťa - ťažko dýcha, lapá po dychu, alebo už prestáva dýchať a modrie? Dokonca môže byť už v bezvedomí. Zistíte, či reaguje na Váš hlas, tlesknutie rúk a dotyk (stlačenie zápästia, členkov, trenie chrbáta a chodidla). Ak je vaše dieťa bez odozvy, skontrolujete či bezvedomie nie je spôsobené dusením (zvratkami alebo cudzím predmetom). Ak sa dýchanie neobnoví, začnite bezodkladne resuscitovať, môžete tým zachrániť život svojho dieťatka. K poškodeniu mozgu dochádza už po 5 minútach bez kyslíka, preto je dôležité začať s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPP) čo najskôr. Až následne je potrebné volať prvú pomoc na linke 155 alebo 112, aby bolo dieťa odborne vyšetrené.
Prečítajte si tiež: Riziká úmrtia dojčiat
Domáci monitor je odporúčaný dojčatám z rizikových skupín, ako aj súrodencom detí, ktoré zomreli na SIDS. Ďalej pre deti s poruchami spánku, gastroezofageálnym refluxom, spánkovým apnoe, kŕčovou aktivitou, ALTE (Apparent Life-Threatening Event), pre predčasne narodené dojčatá, pre deti s neurologickými a metabolickými poruchami.
Čo robiť, ak dôjde k zástave dychu?
Ak zistíte, že vaše dieťa nedýcha, je dôležité okamžite konať:
- Skontrolujte stav vedomia: Hlasno oslovte bábätko a ak nereaguje, pošúchajte ho po chodidle alebo mu chvíľu trite dlaňou chrbát.
- Spriechodnite dýchacie cesty: Rukou bábätku naozaj jemne zakloňte hlavu a druhou rukou podvihnite bradu, čím mu spriechodníte dýchacie cesty.
- Skúste umelé dýchanie: Ak sa dýchanie neobnoví alebo máte pochybnosti, začnite s resuscitáciou. Nadýchnite sa a ústami poriadne prekryte nos aj ústa dieťaťa, vdýchnite 5 iniciálnych vdychov a sledujte dvíhanie jeho hrudníka.
- Masáž srdca: V tomto mieste stlačte hrudník (aspoň o 1/3) 15 krát. Platí zásada 3 stlačenia na každý vdych - po úvodných 5 záchranných vdychov vykonajte 3 stlačenia hrudníka a 1 vdych. Pri dojčatách (od ukončeného 28.dňa života do 1.roku) dýchajte do nosa aj do úst naraz, perami obopnete nos aj ústa dieťaťa a 5-krát vdýchnete. Ak dieťa nereaguje, je potrebné urobiť masáž srdca - stláčame dvoma prstami (u batoliat hranou dlane jednej ruky) v strede hrudníka 30 stlačení za sebou, do asi 1/3 hĺbky hrudníka rýchlosťou 120 za jednu minútu.
- Zavolajte záchranku: Ak ani po minúte dieťatko nereaguje, je nutné zavolať na číslo 112 a privolať pomoc. Ak nie ste sami, jedna osoba zavolá na tiesňovú linku a druhá súbežne začne so živovaním.
Genetická predispozícia a metabolické poruchy
Častejší výskyt SIDS v rovnakej rodine vedie k úvahám o genetickej (vrodenej) dispozícii ochorenia. Uvedená súvislosť však nebola zatiaľ jednoznačne preukázaná alebo vylúčená.
Predpokladá sa, že existuje možno súvislosť s inými geneticky podmienenými ochoreniami, ktoré samé môžu byť dispozičným faktorom rozvoja SIDS. Patria sem napríklad niektoré metabolické ochorenia:
- Porucha beta-oxidácie mastných kyselín.
- Porucha metabolizmu glukózy.
- Porucha iónových kanálov srdcového svalu alebo porucha zrážanlivosti krvi.
SIDS sa v týchto prípadoch prejavuje skôr, ako sa rozvinie vlastné základné ochorenie. Predpokladá sa, že existuje priama genetická súvislosť so vznikom SIDS pri atypicky prebiehajúcich metabolických reakciách v možnej súvislosti s iným spúšťacím faktorom.
Vplyv vonkajšieho prostredia
Doposiaľ nie je presne určené, či prvotnou príčinou SIDS je postihnutie centra dýchania v predĺženej mieche dieťaťa s následnou zástavou dýchania alebo či je príčinou porucha srdcového rytmu - so zastavením srdcovej činnosti. Oba tieto možné mechanizmy, umožňujúce rozvoj SIDS, sa tak premietajú do rôznych teórií a hypotéz, prečo deti umierajú viac za určitých okolností.
- Fajčenie: Vyšší výskyt úmrtia v rodinách kde je matka alebo iný príslušník domácnosti fajčiarom sa prikladá účinku nikotínu. O nikotíne je známe, že vo vyššej koncentrácii má tlmivý účinok na centrum dýchania človeka. Nikotín prenikne do organizmu dieťaťa a tu potom môže nepriaznivo pôsobiť.
- Prehriatie: Dieťa by nemalo spať v prehriatej miestnosti a ani by nemalo mať na hlave napríklad čiapku. Podľa tejto hypotézy by pri prehriatí malo dôjsť k väčšej aktivácii mikrobiálnej flóry a následne niektorých imúnne aktívnych látok, ktoré by rovnako mohli nepriaznivo zapôsobiť na centrum dýchania dieťaťa.
Prevencia SIDS v rodinnom prostredí
Z vyššie uvedených údajov je zrejmé, aké sú možnosti prevencie SIDS v rodinnom prostredí:
- Dieťa by sme v prvej polovici roka jeho života nemali ukladať k spánku v polohe na bruchu.
- V miestnosti, kde dieťa spí, by sme mali udržovať primeranú izbovú teplotu a dieťa by sme nemali nadmerne baliť.
- V miestnosti, kde dieťa spí, by sme nemali fajčiť a všetci fajčiari v rodine by mali zachovávať nefajčiarsky režim v domácnosti.
- Dieťa by sme mali, ak je to možné, v prvých šiestich mesiacoch života dojčiť.
- Ak je v rodine alebo v blízkom príbuzenstve dieťa, ktoré zomrelo na SIDS, mali by sme byť u dojčaťa viac obozretnejší.