Úmrtnosť detí a matiek pri pôrode je komplexná téma, ktorá odráža nielen úroveň zdravotnej starostlivosti, ale aj socioekonomické faktory a kultúrne tradície. Tento článok sa zameriava na štatistiky úmrtnosti pri pôrode, historický vývoj pôrodníctva na Slovensku a súčasné trendy v tejto oblasti.
Globálne štatistiky úmrtnosti detí
V roku 2017 zomrelo na svete 6,3 milióna detí mladších ako 15 rokov, pričom väčšine týchto úmrtí sa dalo zabrániť. Podľa správy Detského fondu OSN (UNICEF) zomieralo v roku 2017 na svete každých päť sekúnd jedno dieťa. Až 5,4 milióna úmrtí pripadalo na deti mladšie ako päť rokov. Polovica všetkých úmrtí detí do päť rokov sa vyskytla v subsaharskej Afrike a ďalších 30 percent v južnej Ázii. V subsaharskej Afrike zomrelo v roku 2017 pred dovŕšením piateho roku života každé 13. dieťa, zatiaľ čo vo vyspelých krajinách pripadá jedno úmrtie na každých 185 detí mladších ako päť rokov.
Medzi hlavné príčiny úmrtí detí mladších ako päť rokov patria komplikácie pri pôrode, zápal pľúc, hnačky, novorodenecká sepsa a malária. Týmto príčinám sa dá predísť vhodnou prevenciou alebo liečbou. Vo vekovej skupine detí od 5 do 15 rokov sa ako príčina úmrtia častejšie vyskytujú zranenia, najmä utopenie a dopravné nehody. V subsaharskej Afrike je riziko úmrtia dieťaťa vo veku 5-15 rokov až pätnásťkrát vyššie ako v Európe.
Historický kontext pôrodníctva na Slovensku
V minulosti bol pôrod prísne ženskou záležitosťou, ktorá sa odohrávala doma pod dohľadom ceduľových babíc. Výnimkou boli komplikované pôrody, kedy mohol pomôcť aj manžel. Tehotenstvo a pôrod boli spojené s prísnymi pravidlami a poverami. Napríklad, gravidná žena mala dostať všetko, na čo mala chuť, aby sa predišlo potratu alebo narodeniu dieťaťa s hendikepom.
Ženy v minulosti pracovali do poslednej chvíle tehotenstva, čo ich telo lepšie fyzicky prispôsobilo na pôrod. Štatistiky úmrtnosti novorodencov boli však neúprosné. Kým v roku 1900 zomrelo osem novorodencov zo sto, o storočie neskôr to bolo päť novorodencov z tisíc.
Prečítajte si tiež: Nehoda v Šarišských Michaľanoch s fatálnymi následkami
Pri pôrode asistovali babice, ktoré mali v spoločnosti silné postavenie a starali sa o ženu počas tehotenstva a o dieťa do jedného roku. V 17. storočí existovali špeciálne školenia pre babice, ktoré organizovala Trnavská univerzita. Babice sa učili základy anatómie a hygienické zásady.
Až do polovice 20. storočia sa rodilo doma. Existovali pôrodné stoličky bez dna, ktoré uľahčovali pôrod vďaka gravitácii. Ak žena nemohla porodiť, postavili ju na stôl a skočila. Dôležitú úlohu hrala symbolika: žena nemala mať na sebe nič zviazané a musela si rozpustiť vlasy.
Pri ťažkom pôrode mohol asistovať aj muž, ktorého prítomnosť mala pôrod urýchliť a zmierniť žene bolesť. Ak tam muž fyzicky nebol, rodičke sa položili na brucho jeho nohavice.
Vysoká úmrtnosť novorodencov bola odvrátenou tvárou pôrodov pred sto rokmi. Až do polovice 20. storočia tvorili novorodenecké úmrtia takmer tretinu všetkých úmrtí. V roku 1900 zomrelo takmer 9-tisíc novorodencov z celkového počtu viac ako 111-tisíc narodených, čo zodpovedá zhruba 8 percentám.
Deti zomierali aj na ochorenia, ktoré sú dnes liečiteľné, ako osýpky, zápal pľúc či ovčie kiahne. Časté boli epidémie moru a cholery. Dôvodom úmrtí bolo aj vykrvácanie rodičky. Samostatnou kapitolou bola hygiena, ktorá závisela od babice. Niektoré na čistotu dbali, iné prišli k pôrodu rovno z maštale, ani ruky si neumyli.
Prečítajte si tiež: Zlyhanie zdravotnej starostlivosti
Napriek existencii lekárov od stredoveku, ich návšteva bola pre obyčajných sedliakov drahá záležitosť.
Žena sa po pôrode považovala za nečistú a musela sa očistiť. Po pôrode išla na takzvanú vádzku, kde musela trikrát prekročiť vedro so žeravými uhlíkmi alebo obísť trikrát oltár s horiacou sviečkou.
Súčasné trendy v pôrodníctve
V druhej polovici 20. storočia nastali v pôrodníctve výrazné zmeny. Otvorili sa pôrodné sály pre otcov a zaviedli sa nové spôsoby tlmenia bolesti, ako napríklad epidurálna analgézia. Po revolúcii sa začala preferovať laktácia a skoré prikladanie dieťaťa k prsníku (bonding). Upúšťa sa od preventívnych nástrihov hrádze a skrátila sa doba hospitalizácie po pôrode.
Zásadným rozdielom oproti minulosti je vyšší priemerný vek prvorodičiek, ktorý sa zvýšil o desať rokov. S odkladaním materstva do vyššieho veku prichádzajú komplikácie, ako znížená schopnosť otehotnenia, vyššia pravdepodobnosť potratu či pôrodu mŕtveho plodu a rastúce riziko genetického postihnutia plodu.
Takmer tretina pôrodov sa vykonáva cisárskym rezom. Vaginálny pôrod sa považuje za najbezpečnejší, pretože dieťa zažíva pôrodný stres, ktorý dozrieva imunitný systém, a osídľuje sa prirodzenou bakteriálnou flórou matky.
Prečítajte si tiež: Riziká úmrtia dojčiat
Moderné postele v nemocniciach umožňujú ženám rodiť v sede alebo polosede. Alternatívne metódy, ako pôrod do vody, sa všeobecne neujali kvôli horšej možnosti monitorovania stavu plodu a vyššiemu riziku infekcie.
Domáce pôrody sú spájané s mnohými rizikami, pretože pri nich nie je prítomný odborný personál. Na Slovensku nie sú vytvorené podmienky pre domáce pôrody ako napríklad v Holandsku, kde sa však od nich upúšťa pre vyššiu perinatálnu úmrtnosť a chorobnosť novorodencov.
K dramatickému zníženiu novorodeneckej úmrtnosti prispelo najmä zavedenie kardiotokografie a ultrazvuku.
Globálne výzvy v znižovaní úmrtnosti matiek pri pôrode
Od roku 2015 sa na celom svete nedarí znížiť úmrtnosť matiek pri pôrode. Polovica tehotenstiev je totiž neplánovaná a ženy nemajú dostatočný prístup k metódam plánovania. Správa OSN o úmrtiach matiek pri pôrode za roky 2000 až 2022 uvádza akútne zhoršenie zdravia žien. Takmer všetky úmrtia pritom spôsobili okolnosti, ktorým sa dalo predísť. Približne 270 miliónov žien z celého sveta nemá prístup súčasným metódam plánovaného rodičovstva. V niektorých krajinách Európy nastal pokles úmrtnosti matiek, ale v iných sa počet úmrtí zvýšil. Počet úmrtí matiek na 100-tisíc živonarodených detí v Subsaharskej Afrike v roku 2020 sa odhadoval na 545.
Inovatívne prístupy k ženskému zdraviu
Španielsko prijalo zákon, podľa ktorého si bude môcť žena s bolestivou menštruáciou vziať v práci plne hradené voľno. Na „menštruačnú chudobu“ reaguje zavedením bezplatných hygienických pomôcok na školách.