Úvod
Jela Matuškovičová je pozoruhodná žena, ktorej životný príbeh je plný zvratov, pádov a opätovných vzostupov. Od bezdomovkyne k úspešnej spisovateľke, jej cesta je inšpiráciou pre mnohých. Jej tvorba, najmä kniha "Zázračné dieťa" a "O zvieracej dušičke", odráža jej osobnú skúsenosť a hlboký vzťah k zvieratám a ľuďom na okraji spoločnosti.
Od dna k literatúre
Jela Matuškovičová sa v minulosti ocitla na úplnom dne, ako sama hovorí. Skúsenosť s bezdomovectvom ju však obohatila a otvorila jej oči. "Spočiatku to bolo hrozné. Osmelila som sa a povedala si, že aj bezdomovci sú ľudia. Snažila som sa k nim byť slušná, pochopiť ich," spomína na svoje začiatky na ulici. Paradoxne, aj keď sama nemala peniaze, snažila sa pomáhať ostatným bezdomovcom. Predávala časopis Nota Bene na bratislavskej Patrónke a z utŕžených peňazí kupovala jedlo pre približne desať ľudí.
Napriek ťažkej životnej situácii, Jela nikdy nestratila svoju ľudskosť a zmysel pre spravodlivosť. Najviac ju trápili opovržlivé pohľady ľudí, ktorí ju posudzovali podľa jej postavenia v spoločnosti. "Bolo mi ľúto, že ma posudzujú podľa toho, aké mám v spoločnosti postavenie," hovorí matka dvoch synov, s ktorými nemá ideálny vzťah.
Zázračné dieťa a literárny úspech
Práve ťažké životné obdobie ju priviedlo k písaniu. Svoju prvú knihu, "Zázračné dieťa", napísala na psychiatrii, kde strávila dlhé roky. Kniha, ktorá vyšla pred sedemnástimi rokmi, je autobiografickým dielom, v ktorom spracovala zážitky z detstva. Rukopis po nej čítala mama a kritizovala ju, keď bola pri písaní strohá.
Úspech knihy "Zázračné dieťa" Jelu Matuškovičovú povzbudil a inšpiroval k ďalšej tvorbe. Podľa jej knihy teraz pripravujú ľudia s rovnakým osudom - herci z Divadla bez domova, nové tanečné predstavenie.
Prečítajte si tiež: Charakteristika zázračných detí
O zvieracej dušičke a láske k zvieratám
Jej druhá kniha, "O zvieracej dušičke", vyšla v roku 2004 a je vyznaním lásky k zvieratám a opisom zážitkov s nimi. Jela Matuškovičová má k zvieratám veľmi blízky vzťah a v súčasnosti žije v domčeku so záhradkou so štyrmi zvieratami.
Kniha "O zvieracej dušičke" odráža jej presvedčenie, že zvieratá majú dušu a zaslúžia si našu lásku a úctu. Opisuje v nej svoje skúsenosti so zvieratami, ich správanie a reakcie, a zdôrazňuje, že zvieratá nám môžu byť skvelými spoločníkmi a priateľmi.
Jeden z úryvkov z knihy hovorí: "Predsa sme mali aj celkom prvé zvieratko, s dosť veľkým odstupom pred tou fúrou ďalších. Ferko. Bol to náš škrečok. Zlaté, malé, živé a zvedavé zvieratko s očkami ako špendlíkové hlavičky… Bola som v tom čase značne poznačená svojou chorobou a zároveň som nevedela potlačiť tú detskú radosť, ktorú som zdieľala so svojimi potomkami zo živého zvieratka. Ferka som umiestnila v plastikovom lavóre, a keďže som sa bála, že vyskočí, vždy som ho zosunula na dno, ak zvedavo nazeral cez okraj, čo sa deje naokolo… Ak mi predsa utiekol, čo sa stávalo, zvyčajne zabiehal do kútov i za smeti. Je to pre mňa aj dnes hrôza, a tak som ho vtedy nemilosrdne sprchovala."
Život na ulici a strata domova
Ironiou osudu, tri roky po vydaní knihy "O zvieracej dušičke", Jela Matuškovičová prišla o domov a ocitla sa na ulici. Na ulicu ju dostala láska. "Mala som trojizbový byt v Petržalke, no spoznala som bezdomovca. Byt som dala synovi a odišla za láskou," hovorí.
Napriek tomu, že Jela z kníh nezbohatla, roky predáva časopis Nota Bene a má vraj až sedem pôžičiek a 5-tisícovú dlžobu. Na problémy zabúda pri písaní tretej knihy. "Bude trochu iná. Píšem o svojich zážitkoch s bezdomovcami. Aj keď som v nej radšej zmenila mená, reakcií sa nebojím, veď píšem pravdu," verí Jela.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Súčasný život a plány do budúcnosti
Dnes býva Jela Matuškovičová v domčeku so záhradkou, ktorý jej prenajal muž, ktorý ju videl predávať Nota Bene. Okrem predaja časopisu ju živí aj výťažok z kníh, účinkovanie v divadle a dôchodok. Počítač nemá, píše rukou do zošita. Tohtoročné Vianoce sa chystá stráviť so svojimi štvornohými miláčikmi.
Jela Matuškovičová je dôkazom toho, že aj človek, ktorý sa ocitne na dne, sa môže opäť postaviť a nájsť zmysel života. Jej knihy sú inšpiráciou pre mnohých ľudí, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii. Jej príbeh je svedectvom o sile ľudského ducha a schopnosti prekonávať prekážky.
Július: Druhý spisovateľ bez domova
Okrem Jely Matuškovičovej existuje aj ďalší spisovateľ bez domova, ktorý používa pseudonym Július. Na konte má už tri vydané knihy, štvrtú dokončil a pracuje na piatej. Píše o vlastných zážitkoch a skúsenostiach s bezdomovectvom. Jeho tvorba je dôležitým príspevkom k pochopeniu života ľudí na okraji spoločnosti.
Júliusova prvá kniha, "Ulica môj domov", mu Nota Bene vydalo pred piatimi rokmi. V poviedkach opísal vlastné zážitky. Rok po prvej knižke už držal v ruke ďalšiu poviedkovú knihu Muži, ženy, deti a pes. Pred Vianocami v roku 2007 nekrstil knihu, ale CD so svojimi poviedkami, ktoré načítala okrem iných aj Adela Banášová. Minulý rok mu vydali dvojpoviedkovú knihu. V prvom príbehu opísal zážitky bezdomovcov z ilavskej väznice, druhý je ako z červenej knižnice. Dielo nazval výstižne Na skok v base a pouličná romanca. Zatiaľ v poslednej knihe, ktorú by mu mali čoskoro vydať, spojil tri príbehy o bezdomovcoch. "Mám rozpísanú už ďalšiu knihu, je to vlastne bedeker bezdomovca. Opisujem v nej hlavné mesto očami človeka bez domova, miesta, ktoré by mal navštíviť a kde sa mu oplatí ísť," dodáva Július.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
tags: #zazracne #dieta #matuskovicova