Starostlivosť o dieťa je jedným zo základných pilierov rodinného práva a spoločnosti ako celku. Slovenská republika, podobne ako iné krajiny, venuje tejto oblasti značnú pozornosť prostredníctvom legislatívy a rôznych foriem podpory. Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.) je kľúčovým právnym predpisom, ktorý upravuje starostlivosť o maloleté dieťa, pričom definuje rôzne formy osobnej starostlivosti a podmienky ich realizácie. Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o práve na starostlivosť o dieťa, s dôrazom na formy osobnej starostlivosti, náhradnú osobnú starostlivosť a ďalšie relevantné právne aspekty, ktoré ovplyvňujú život detí a ich rodín na Slovensku.
Formy osobnej starostlivosti o dieťa
Zákon o rodine rozlišuje tri základné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:
- Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: V tomto prípade je dieťa zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý je zodpovedný za jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a riešenie bežných záležitostí. Druhý rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa a má právo na styk s ním. Je dôležité zdôrazniť, že aj pri výlučnej starostlivosti jedného rodiča zostávajú rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov zachované. To znamená, že pri dôležitých rozhodnutiach v živote dieťaťa, ako je zmena školy alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný súhlas oboch rodičov. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, má právo byť informovaný o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa, ako je zdravotný stav a školské výsledky. Vyživovacia povinnosť druhého rodiča nekončí len zaplatením výživného, pretože výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.
- Striedavá osobná starostlivosť: Pri tejto forme starostlivosti je starostlivosť o dieťa zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Striedanie prebieha v pravidelných intervaloch, napríklad týždenných alebo dvojtýždňových. Podmienkou striedavej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach a vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Dôležitá je aj geografická dostupnosť školských zariadení. Nie vždy sa pri striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčuje.
Podmienky striedavej osobnej starostlivosti:
- Záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť.
- Spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa.
- Striedavá starostlivosť musí byť v najlepšom záujme dieťaťa a zaistiť všetky jeho potreby.
- Schopnosť rodičov dohodnúť sa a intenzívne komunikovať o potrebách dieťaťa (financovanie, presúvanie vecí, zdravotná starostlivosť, hlásenie pobytu a pod.).
- Rešpektovanie práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom.
- Prihliadanie na citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia dieťaťa.
Veľmi často sa využíva týždenný interval osobnej starostlivosti rodiča o dieťa.
- Spoločná osobná starostlivosť: Táto forma bola zavedená novelou Zákona o rodine s účinnosťou od 1. januára 2023. Nevyhnutnou podmienkou je záujem a súhlas oboch rodičov. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, súd nevykonáva dokazovanie o jej vhodnosti pre dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov. Aj pri tejto forme starostlivosti musí byť naplnený najlepší záujem dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby. Vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Zdôrazňuje sa rovnocenná participácia rodičov na výchove dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Vykonáva ich jeden z rodičov, ak druhý nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodičia, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Náhradná osobná starostlivosť
Ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd môže dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 zákona č. 36/2005 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Zákon o starostlivosti o dieťa
Podmienky pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti:
- Záujem maloletého dieťaťa si to vyžaduje.
- Osoba, ktorej sa má dieťa zveriť, musí spĺňať nasledujúce kritériá:
- Mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Mať osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne).
Práva a povinnosti osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti:
- Vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia.
- Zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach.
- Rodičia vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom.
- Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Komu možno dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 46 zákona č. 36/2005 Z. z.):
- Do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
- Do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Zánik náhradnej osobnej starostlivosti (§ 47 zákona č. 36/2005 Z. z.):
Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Ak jeden z manželov, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu smrti osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o dieťa.
Špecifické situácie a rozhodovanie súdu
Pri rozhodovaní o forme starostlivosti o dieťa súd vždy prihliada na najlepší záujem dieťaťa. Zohľadňuje sa jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa.
Častým javom je situácia, keď je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi je určený styk s dieťaťom. Ak je styk otca s dieťaťom sporadický a dochádza k citovému odcudzeniu, otec sa môže domáhať zmeny súdneho rozhodnutia a zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Interrupcie a kontroverzie
Vyživovacia povinnosť: Právne aspekty a praktické otázky
Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.
Vzdelávanie a vyživovacia povinnosť
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Prečítajte si tiež: Diéta a výchova: Riešenie problémov
Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.
V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Zánik a obnova vyživovacej povinnosti
Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Ak ste v minulosti túto schopnosť nadobudli, dôsledkom čoho vyživovacia povinnosť vašich rodičov voči vám zanikla, avšak momentálne ste sa rozhodli opäť študovať dennou formou na strednej škole, potom to má za následok, že sa automaticky obnovuje aj vyživovacia povinnosť vašich rodičov. Ak nemáte "v rukách" vzdelanie, nemáte dokončenú strednú školu, ale chcete si ju dokončiť, v tom prípade sú vaši rodičia povinní vám opäť začať prispievať na vašu výživu, resp. vás vyživovať. Máte voči nim nárok na výživné a oni sú povinní vám ho platiť, je to ich zákonná povinnosť, ktorá je súdne vymáhateľná.
Minimálna výška výživného
Každý rodič je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči každému zo svojich detí aspoň v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Toto platí vždy, aj keď je rodič nezamestnaný.
Ako postupovať pri problémoch s platením výživného
Ak by si rodičia plniť výživné nechceli dobrovoľne, potom je namieste podať na súd návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa, a to voči každému z rodičov. Môžete podať aj len jeden návrh. Súd bude v konaní potom posudzovať schopnosti každého z rodičov osobitne a každému z nich určí osobitne sumu výživného, ktorú bude povinný vám prispievať. Návrh sa podáva na súde príslušnom podľa vášho bydliska.
Štipendium a výživné
V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov.
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.