Tento článok sa zameriava na rôzne daňové aspekty, vrátane zahrnutia DPH do materskej dovolenky a ďalších súvisiacich otázok, ktoré sa týkajú podnikateľov a fyzických osôb v Slovenskej republike. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad a vysvetliť základné postupy v rôznych oblastiach daňového práva.
DPH pri kúpe stavebného pozemku od obce
Spoločnosť s ručením obmedzeným, platiteľ DPH, kúpila stavebný pozemok od obce. Obec vystavila faktúru na predaj pozemku s vyčlenením DPH a uvedením IČ DPH predávajúceho. Keďže spoločnosť disponuje daňovým dokladom, môže si uplatniť DPH naraz v daňovom priznaní v danom mesiaci, kedy nastal predaj.
DPH pri kúpe staršieho rekreačného objektu s pozemkami
Plánujete kúpiť starší rekreačný objekt s priľahlými pozemkami mimo zastavaného územia obce. V prípade pozemku, na ktorom stojí chata, sa môže dodávateľ v zmysle § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty rozhodnúť, či daň uplatní alebo nie, ak sú obaja platitelia DPH.
Problematické sú ďalšie, menšie pozemky evidované v liste vlastníctva ako "zastavané plochy a nádvoria", pričom v riadku spôsob využitia je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti (vodovodná, kanalizačná, káblová, telefónna prípojka, transformátor, prístupové cesty a vodojem s oplotením). Dodávateľ za túto kategóriu pozemkov platí aj daň z nehnuteľností.
V územnom pláne zverejnenom na stránke obce je predmetná lokalita označená ako oblasť rekreácie a športu - súčasný stav. Podľa definície stavebného pozemku by mohlo ísť o stavebný pozemok, keďže je v územnom pláne zahrnutý v jestvujúcej oblasti rekreácie a športu (ale bez presného určenia parciel, v mierke 1:20000). Teda nič nebráni budúcej zástavbe. Možno na upresnenie by postačovalo vyjadrenie obce.
Prečítajte si tiež: Materská a plat v Rakúsku
Definície a nesúlad predpisov
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v § 119 ustanovuje, že veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosti definuje ako pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Stavebným pozemkom sa podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.
Náhrada škody od poisťovne a daň z príjmov
Právnická osoba v decembri 2010 zaúčtovala škodu na majetku (neodstrániteľnú), avšak ku dňu ukončenia závierky 2010 nemala ešte od poisťovne potvrdenú možnú náhradu škody, takže neúčtovala ani o nároku na náhradu škody ani o žiadnej inej náhrade. V rámci úpravy základu dane 2010 zvýšila základ dane o daňovú zostatkovú cenu tohto vyradeného majetku a upravila základ dane aj o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou tohto vyradeného majetku. Až v marci 2011 poisťovňa potvrdila nárok na náhradu škody a spoločnosť aj skutočne prijala náhradu škody v marci 2011. Tento príjem roku 2011 od poisťovne je možné posúdiť ako príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 17 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Fakturácia prenájmu miestnosti českej firme
Česká firma s českým DIČ si objednala u slovenskej spoločnosti jednorazový prenájom miestnosti. Ako sa má vystaviť odberateľská faktúra?
Nepeňažný vklad časti spoločnosti do základného imania
Ak fungujúca spoločnosť, platiteľ DPH, vloží časť svojej spoločnosti formou nepeňažného vkladu do základného imania a tým vznikne spoločnosť (100% dcéra spoločnosti), rieši túto problematiku § 10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a nepovažuje sa to za dodanie. Daňový úrad vzniknutú spoločnosť registroval pre DPH, nie však dňom vkladu.
DR SR dalo stanovisko: "Predmet každého nepeňažného vkladu sa posudzuje samostatne. Podľa ustanovenia § 59 Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť, teda majetok, ktorý je oceniteľný peniazmi. Predmetom nepeňažného vkladu môžu byť hnuteľné veci, nehnuteľnosti, podnik alebo jeho časť, nehmotný majetok (práva k nehmotným statkom, ako aj záväzkové právo, pohľadávka, obchodné podiely, cenné papiere, a pod.). Poskytnutie nepeňažného vkladu vo forme nehnuteľnosti sa považuje za dodanie tovaru (§ 8 zákona o DPH) alebo dodanie služby (§ 9 napr. prevod práva k nehmotnému majetku) za protihodnotu, s výnimkou prípadov uvedených v § 10 zákona o DPH. V súvislosti s § 4 ods."
Prečítajte si tiež: Výška materskej dovolenky
Odpočítanie DPH pri preprave tovaru z EÚ
Je správny postup odpočítania DPH pri preprave tovaru z Európskej únie, ktorú zabezpečuje pre slovenskú spoločnosť - platiteľa DPH, tuzemský prepravca a následne ju slovenskej spoločnosti fakturuje s DPH?
Vklad časti podniku do novozaloženej spoločnosti
Spoločnosť vkladá časť podniku do novozaloženej spoločnosti (obe sú akciové spoločnosti). Z pohľadu DPH túto problematiku rieši § 10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a nepovažuje sa to za dodanie. Spoločnosť, do ktorej bol vklad vložený, sa stáva platiteľom dňom nadobudnutia časti podniku. Treba dávať oznámenie daňovému úradu.
Duplicitná faktúra a reklamácia
Platiteľ DPH v 9/2010 dodal tovar, odberateľovi vystavil faktúru a daň odviedol v daňovom priznaní 9/2010. Chybou pri evidencii dodania došlo k tomu, že na tú istú dodávku tovaru bola vystavená ďalšia (duplicitná) faktúra a daň taktiež odvedená 9/2010. Odberateľ to reklamuje v 5/2011.
Dobrovoľná registrácia platiteľov DPH a rekonštrukcia budovy
Tri fyzické osoby - občania (manželia a súrodenec jedného z manželov), ktoré sú zaregistrované na daňovom úrade ako daňovníci (prenájom bytov nepodnikateľským subjektom), kúpili v roku 2008 budovu od fyzickej osoby - občana bez DPH, a ktorú začali rekonštruovať. Rekonštrukciu vykonávala stavebná firma, zdaniteľná osoba, ktorá vystavovala faktúry s DPH. V roku 2011 bola budova skolaudovaná a bude sa prenajímať (je už podpísaná nájomná zmluva od 1. 9. 2011). Ročné nájomné z budovy presiahne 49 790 eur. Fyzické osoby sa chcú teraz zaregistrovať ako dobrovoľní platitelia DPH a pri registrácii si uplatniť DPH z rekonštrukcie. Existuje taká možnosť? Musia podať žiadosť o registráciu každý jednotlivo?
Sprostredkovanie upratovacích prác a DPH
Akciová spoločnosť (platiteľ DPH) sprostredkovala v mene a na účet konečného príjemcu - nezdaniteľnú osobu, upratovacie práce. Mzdové náklady a odvody v skutočnej výške, ktoré spoločnosti týmto vznikli, refakturuje platiteľ bez DPH? Je takéto sprostredkovanie predmetom dodania podľa § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n.
Prečítajte si tiež: Výška dieťaťa a autosedačka
Mechanizmus fungovania DPH
Najvýznamnejšia zmena nastala v uvedení do života pojmu odpočítavanie dane. Daň na vstupe sa odpočíta od súčtu súm na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Tento pojem nahrádza pojem "odpočtu" v doteraz platnom znení. Daň na vstupe však možno zahrnúť do "odpočítavania" len pri dodržaní určitých podmienok použitia prijatého plnenia.
Významná zmena v systéme fungovania dane spočíva vo vypustení doteraz platnej podmienky na odpočet dane, a to zaplatenia prijatého zdaniteľného plnenia. Zmena sa netýka dane vyrubenej colným orgánom (tovar v dovoze).
Úplne novým spôsobom je riešený postup v prípade nadmerného odpočtu. Nadmerný odpočet, ako prevýšenie súčtu súm dane na vstupe (upravenej v zmysle zákona) nad súčtom súm dane na výstupe, nevráti daňový úrad vždy, ale platiteľ si nadmerný odpočet odpočítava od daňovej povinnosti vzniknutej v nasledujúcich obdobiach. Odpočty odpočítava v poradí, v akom boli uplatnené, najneskôr však 5 rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak v priebehu 5 rokov nevznikne daňová povinnosť pri ním uskutočnených zdaňovacích plneniach alebo nenastanú podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu, nárok na vrátenie zanikne.
Podiel vývozu za zdaňovacie obdobie (oslobodené plnenia s nárokom na odpočet §§ 37, 38, 39) na všetkých uskutočnených zdaniteľných plneniach (t. j. tuzemské zdaniteľné plnenia + oslobodené s nárokom na odpočet + oslobodené bez nároku na odpočet) tvorí 30 a viac percent. Porovnávajú sa súčty cien bez dane.
Osoby s obratom nižším ako 10 mil. Sk sú zo zákona tzv. štvrťroční platitelia. Z prechodných ustanovení uvedieme zmenu, ktorá umožňuje daňovým úradom zrušiť do 30. 6. 2003 registráciu platiteľa. Môže tak urobiť v prípade, že priemerný mesačný obrat za tuzemské zdaniteľné plnenia, plnenia oslobodené od dane s nárokom na odpočet (§§ 37, 38, 39) mínus plnenia oslobodené podľa § 26, nedosiahne 100 tis. Sk a súčasne súčet nadmerných odpočtov za zdaňovacie obdobie prevýši súčet daňových povinností.
Tuzemské plnenia a vývoz
V určitých prípadoch je potrebné rozlíšiť, či ide o plnenie s miestom plnenia v tuzemsku v zmysle § 6 zákona (tuzemské plnenie) alebo plnenie s miestom v zahraničí (zahraničné plnenie). Ak je štandardná obchodná transakcia "typu export do zahraničia" dodávkou tovaru so zmenou vlastníctva a miestom plnenia je Slovenská republika, platiteľovi by mala vzniknúť daňová povinnosť. Ak sú splnené podmienky stanovené v § 37, sú tieto plnenia oslobodené od dane.
Základnou podmienkou pre oslobodenie v § 37 je fyzický presun tovaru zahraničnému odberateľovi. Tovar musí byť dodaný do zahraničia v rovnakom množstve ako je uvedený v colnom vyhlásení o prepustení do colného režimu vývoz. Colný režim sa končí na výstupnom colnom úrade. Zákon navyše vyžaduje dodanie tovaru až zahraničnej osobe.
Ak pri exporte tovaru do zahraničia nepríde k zmene vlastníctva, napriek tomu, že je tovar prepustený do colného režimu vývoz, nejde o oslobodenie od dane.
Na rôznych exportných transakciách sa môže v Slovenskej republike zúčastňovať viacero osôb. Z hľadiska zákona má nárok na oslobodenie len ten platiteľ, ktorý je predávajúci vo vzťahu k zahraničnej osobe. V zmysle colných predpisov je to osoba uvedená v odseku 2 vývozného JCD.
Ak je tovar dodaný (treťou osobou) organizačnej zložke tuzemskej osoby v zahraničí, je vývoz pri splnení podmienok § 37 zákona oslobodený od dane. Aby sa zamedzilo daňovým únikom, je osobitne upravený aj vývoz tovaru materskou firmou pre svoju organizačnú zložku v zahraničí. Platí to aj opačne, ak je organizačná zložka na Slovensku (platiteľ dane) a dodáva tovar svojej materskej firme, ide o oslobodené plnenie (§ 37).
Zákon upravuje nepriame zastúpenie v colnom konaní. Nepriamy zástupca má pre colné orgány postavenie deklaranta a uvádza sa v odseku 14 JCD. Nárok na oslobodenie má v zmysle zákona osoba uvedená v odseku 2 JCD. Ak predávajúci vo vzťahu k zahraničnej osobe nie je v odseku 2 JCD uvedený, nemá nárok na oslobodenie, a to aj napriek prechodu vlastníctva na zahraničnú osobu a dodanie tovaru do zahraničia v režime vývoz.
Zahraničné plnenia a služby poskytované zahraničným osobám
Pri zahraničných plneniach má platiteľ nárok na odpočítanie dane na vstupe. Ak tento nárok neumorí odpočítavaním od dane na výstupe, daňový úrad vráti nadmerný odpočet, len ak je splnená niektorá z podmienok § 23.
Zákon priznáva v § 38 oslobodenie od DPH len 4 skupinám služieb, z ktorých je z hľadiska témy školenia dôležitá skupina "spracovateľské operácie v aktívnom zušľachťovacom styku". Ale aj v týchto 4 skupinách môžu byť služby oslobodené len v prípade, ak sú poskytnuté právnickej alebo fyzickej osobe podnikajúcej v zahraničí (teda nie súkromným osobám) a ktorá nemá v tuzemsku sídlo, trvalý pobyt alebo organizačnú zložku. Zodpovednosť za zistenie, resp. overenie, či zahraničný odberateľ je podnikateľom, je na platiteľovi.
Ak by išlo o službu, ktorá je síce vykonaná na tovare prepustenom do aktívneho zušľachťovacieho styku, ale je ako subdodávka dodaná slovenskej osobe (držiteľovi povolenia aktívneho zušľachťovacieho styku), táto podlieha dani.
Ako doklad preukazujúci vývoz služieb slúži písomná zmluva (kontrakt, potvrdená objednávka), prípadne doklad o úhrade (§ 38 ods. 3 zákona).
Službu poskytnutú zahraničnému subjektu bez nároku na oslobodenie od dane musí platiteľ zdaniť. Sú to všetky služby s miestom plnenia v tuzemsku. Miesto plnenia služieb na účely zákona je miesto, kde má právnická osoba sídlo (fyzická osoba trvalý pobyt), a to podľa toho, z ktorého miesta sa poskytuje (§ 6 ods. 3, 4 a 5).
Pri vybraných druhoch služieb (stavba, nehnuteľnosť, inštalácia, montáž, oprava, údržba, obnovenie, úprava hmotného majetku, preprava, nakladanie, vykladanie prepravovaného tovaru a s ním spojené činnosti, kultúrne, umelecké činnosti, športové, vedecké, výchovné, vzdelávacie a zábavné služby vrátane ich sprostredkovania) je kritérium na určenie miesta zdaniteľného plnenia stanovené v zákone.
Pri reklamných, poradenských, právnych, účtovných, audítorských, bankových, finančných, poisťovacích službách a pri prevode alebo postúpení práv duševného vlastníctva je miesto zdaniteľného plnenia to miesto, kde má sídlo podnik, pre ktorý sa poskytujú.
Ak sa pri službách vymenovaných v predchádzajúcej časti určí miesto plnenia v zahraničí, na toto plnenie sa zákon nevzťahuje. Rovnako ako pri reexportoch tovaru má platiteľ nárok na primerané odpočítanie dane.
Dovoz služieb
Pokiaľ ide o služby, ktoré by sa dali označiť pojmom "dovoz" služieb, treba rozlišovať, či ide o službu, ktorej poskytnutie sa viaže na dovoz tovaru alebo ide výlučne o nehmotný produkt, napríklad údržbu stroja zahraničnou osobou (firmou). Ak je služba spojená s dovozom tovaru, platia pre zahrnutie do colnej hodnoty ustanovenia colného zákona o colnej hodnote, resp. ustanovenia čl. VII Všeobecnej dohody o clách a obchode.
Ak sa "dováža" nehmotný produkt (t. j. bez hmotného nosiča, akými môžu byť papier, cédečká, diskety a pod.) zákon o DPH ani colné predpisy sa na takéto plnenie nevzťahujú.
Dovoz tovaru
Na daň pri dovoze tovaru, pokiaľ ju zákon neupravuje, sa použijú colné predpisy. Colný zákon má postavenie všeobecného právneho predpisu, zákon DPH je špeciálnym právnym predpisom. Na rozdiel od plnení opísaných v predchádzajúcich častiach, je vznik daňovej povinnosti v dovoze viazaný na prijatie colného vyhlásenia.
Prijatím colného vyhlásenia vzniká colný dlh v režime voľný obeh a v režime dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla. V týchto prípadoch je JCD nielen colným dokladom, ale aj daňovým a účtovným.
Pokiaľ zákon v § 48 hovorí o primeranom zohľadnení podmienok aj druhej časti zákona, ide napr. o zaúčtovanie vo svojom účtovníctve, alebo použitie prijatého plnenia na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení.
Ak vznikne colný dlh v zmysle týchto ustanovení (nelegálne), alebo ak colný úrad dovymeria určitú časť colného dlhu, ktorého súčasťou je aj daň, vydá rozhodnutie o vymeraní colného dlhu. Pre odpočítavanie dane sa použije postup opísaný pre prijaté tuzemské plnenia (priradenie k uskutočneným plneniam: s nárokom na odpočítanie celej sumy, bez nároku na odpočítanie dane, s nárokom na odpočítanie dane krátenej koeficientom). Odpočítanie dane môže a má platiteľ urobiť v zdaňovacom období, v ktorom bola splnená posledná podmienka. Oneskorené uplatnenie odpočítania dane je možné urobiť len cez dodatočné daňové priznanie.
Pokiaľ ide o úhradu colného dlhu inou osobou ako je dlžník, má nárok na odpočítanie dlžník.
Účtovanie nákladov a výnosov v správnom účtovnom období
Ak účtovná jednotka nezaúčtuje náklady a výnosy do účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, potom o nich musí účtovať v tom účtovnom období, v ktorom tieto skutočnosti zistí. Je dôležité dodržiavať časovú a vecnú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období. Ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania a náklady a výnosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je aj v súlade so zákonom o dani z príjmov.
Predčasné ukončenie účelového sporenia
Daňovník, ktorý predčasne ukončil účelové sporenie v máji 2011 v šiestom roku tohto sporenia, porušil podmienky, ktoré boli stanovené do roku 2010 pre zahrnutie tohto sporenia do daňových výdavkov. V predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si toto sporenie uplatňoval v zákonom stanovenej výške v daňových výdavkoch.
Zrušený konkurz a odpísanie pohľadávky
V roku 2002 spoločnosť vyfakturovala zmluvnú pokutu vo výške 10 000 €, ktorá bola z dôvodu nezaplatenia odpočítateľnou položkou z daňového základu roku 2002. Vzhľadom na to, že na partnerskú spoločnosť bol vyhlásený konkurz, v roku 2004 bola k pohľadávke vytvorená nedaňová opravná položka. V roku 2010 bol konkurz zrušený. V rozvrhovom uznesení je uvedené, že pohľadávka sa neuspokojuje. Podľa § 17 ods. 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. treba navýšiť a zároveň znížiť daňový základ o 10 000 €, čo by malo byť uvedené v riadkoch 180 a 290. Odpis pohľadávky sa nepovažuje za zaplatenie tejto pohľadávky. Spoločnosť má aj prípady, keď u partnerov v konkurze bola tvorená daňová opravná položka (100 %), ktorá sa po ukončení konkurzu súvahovo vysporiadala. Podľa § 17 ods. 28 ZDP sa zvyšuje a zároveň znižuje daňový základ.
Daň za spoluvlastnícke podiely urbárskeho spoločenstva
Urbárske spoločenstvo priznávalo a platilo daň za spoluvlastnícke podiely všetkých členov spoločenstva. Na rok 2009 obecné zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením určilo hodnotu lesných pozemkov, ktorú uplatňuje pri výpočte základu dane z pozemkov u tých daňovníkov, ktorí nepredložili znalecký posudok a sadzbu dane z pozemkov, ktoré sú v porovnaní s rokom 2008 vyššie. Urbárske spoločenstvo odmieta platiť daň a súčasne žiada zaplatenú daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobia vrátiť.
Materská dovolenka a príjem zo stavebného sporenia
Manželka je na materskej dovolenke (poberá materskú dávku) a okrem toho má príjem (úroky) zo stavebného sporenia. Zrazenú zrážkovú daň si uplatnila formou daňového priznania a bola jej vrátená. Takto by postupovala manželka aj keby bola na rodičovskej dovolenke a poberala by rodičovský príspevok. Manželka si môže podať uvedené daňové priznanie sama a súčasne si jej manžel uplatniť nezdaniteľnú časť na ňu vo svojom daňovom priznaní.
Pretransformovanie živnosti na s. r. o.
Podnikateľ - fyzická osoba, účtuje v jednoduchom účtovníctve, chce svoje podnikanie pretransformovať na s. r. o. formou predaja spoločnosti k 31. 7. 2010. Je dôležité optimalizovať daňové zaťaženie pri takejto transformácii.
Výdavky, ktoré neboli predložené na zúčtovanie v predchádzajúcom roku
Spoločnosť si môže dať do nákladov v roku 2010 výdavky, ktoré nepredložila na zúčtovanie v roku 2009. Ide o faktúry, ktoré patria do zdaňovacieho obdobia roku 2009.
Prerušenie živnosti a paušálne výdavky
Podnikateľ - fyzická osoba prerušil živnosť od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009. V tom čase bol zamestnaný. Od 1. 7. 2009 začal opätovne podnikať. Dňa 7. 1. 2009, t. j. v čase, keď mal prerušenú živnosť, uhradil zdravotné a sociálne poistenie za mesiac december 2008 a tiež mu v marci 2009 prišiel na účet preplatok zo Sociálnej poisťovne. Podnikateľ si uplatňuje paušálne výdavky percentom z príjmov. Má do daňového priznania za rok 2009 zaradiť aj uvedené platby z mesiaca január.
Hospodársky rok a daňové odpisy
Od 1. 4. 2010 spoločnosť prešla na hospodársky rok. Za obdobie od 1. 1. - 31. 3. 2010 urobila firma daňové priznanie. Je potrebné správne uplatniť daňové odpisy za časť kalendárneho roka, t. j. od 1. 1. 2010 - 31. 3. 2010 a daňové odpisy za hospodársky rok od 1. 4. 2010 - 31. 3.
Daňový bonus na deti a občianstvo
Pracovníčka pracuje v spoločnosti na trvalý pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy (40 hodín týždenne), má české občianstvo, aj trvalý pobyt v Českej republike. Je vydatá za Slováka, ktorý je momentálne nezamestnaný, a má trvalý pobyt na Slovensku. Majú dve deti, ktoré majú české občianstvo, no chodia do slovenskej školy. Celá rodina býva na Slovensku v spoločnej domácnosti. Pracovníčka prostredníctvom „Vyhlásenia" požiadala od 1. apríla o daňový bonus na deti.