Materské mlieko je najprirodzenejšia a najoptimálnejšia výživa pre bábätko. Často sa však mamičky trápia otázkami, či majú dostatok mlieka, či je ich mlieko kvalitné a ako vlastne tvorba mlieka funguje. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tvorbu materského mlieka, od prvých dní po pôrode až po dlhodobé dojčenie, a ponúka praktické rady a tipy pre úspešné dojčenie.
Príprava na dojčenie začína už v tehotenstve
Príprava pŕs na dojčenie prebieha už počas tehotenstva, čo sa prejavuje zväčšením ich objemu a zvýšenou citlivosťou prsných žliaz a bradaviek. Niekedy už na konci druhého trimestra začne z bradaviek vytekať žltkastá, lepkavá tekutina - kolostrum, čiže mledzivo, ktoré je predskokanom materského mlieka.
Prvé hodiny po pôrode: Kontakt koža na kožu a prvé dojčenie
Bábätko sa bezprostredne po pôrode položí bruškom na telo matky, kde si ho matka osuší (okrem ručičiek bábätka), a potom nahé leží hlavičkou približne na úrovni bradaviek matky. Môže sa prikryť prikrývkou. Prvých 15 minút väčšinou dieťa leží na bruchu matky. Intenzívne hľadá tvár rodiča - vzory podobné tvári uprednostňuje pred inými vzormi podobnej svetlosti. Dieťa sa naučí rozpoznať vôňu a tiež tvár matky. Potom začína robiť pohyby, ktoré vrcholia v približne 45. minúte po pôrode. Pohybuje ústami, cmuká, sliní. Počas pobytu v maternici si cvičilo pohyby, ktoré teraz využije - kráčací reflex - končatinami sa zapiera do brucha matky. Tým pomáha matke pri urýchľovaní zavinovania maternice, vylúčení placenty a redukcii krvných strát. Dieťa sa posúva na lakťoch a saje si ručičku - chuť a vôňa plodovej vody na rukách mu pomáhajú hľadať bradavku, keďže dvorec bradavky vylučuje látky podobnej vône a chuti. Preto je dôležité ručičky neosúšať. Dieťa sa načahuje za prsníkom a tým masíruje bradavku, ktorá reaguje predlžovaním, vztyčuje sa a každý dotyk tiež spôsobuje vylučovanie oxytocínu u matky. To pomáha prvému dojčeniu. Trvá v priemere 30-60 minút, kým sa dieťa na bruchu doplazí k prsníku. V 55. minúte je už väčšina detí prisatá na prsník. Väčšinou sa deti pri takto uskutočnenom prvom dojčení prisajú správne - s doširoka otvorenými ústami (na základe štúdie od Righard a Alade, 1990). To je základ pre to, aby dojčenie začalo jednoducho a čo najlepšie. Dieťa sa potom dojčí a prvé dojčenie by malo skončiť samo - tým, že samo pustí prsník. Dieťa vydrží byť bdelé najviac 150 minút po pôrode. Potom už všetky deti upadajú do prvého spánku. Ak sa nevyužije táto doba bdelosti po pôrode na nácvik dojčenia, novorodenec zaspí bez toho, aby sa naučil správnemu prisatiu a prvé dojčenie sa môže oneskoriť o niekoľko hodín.
Kontakt koža na kožu okamžite po narodení bábätka je veľmi dôležitý. Ak sa dieťa najskôr odnesie a vráti sa matke (hoci aj v kontakte pokožky na pokožku) po napríklad 20 minútach od pôrodu, stratí sa cenný čas, počas ktorého je dieťa nastavené na správanie vedúce k správnemu dojčeniu. Štúdie dokazujú, že pri takomto zásahu do začiatku dojčenia výrazne klesajú šance, že sa dieťa bude dojčiť bez problémov. A ak sa naučí prisávať nesprávne, je ohrozená úspešnosť dojčenia - žena môže mať v dôsledku nesprávneho prisávania bolesti bradaviek, môže mať bolestivo naliate prsníky na 3. - 4. deň po pôrode.
Počas kontaktu koža na kožu po narodení bábätka, alebo po skončení pobytu na pôrodnej sále, je možné dieťatko priamo na tele matky vyšetriť, následne zvážiť, matka sa môže s dieťaťom približne po dvoch hodinách premiestniť v kontakte koža na kožu na oddelenie šestonedelia. Ak bude následne matka dojčiť podľa potrieb bábätka a nebude sa do dojčenia negatívne zasahovať (oddelením matky od dieťaťa, napríklad na noc, používaním cumlíka, klobúčikov, či dokrmovaním fľašou), je vysoko pravdepodobné, že sa vytvoria vhodné podmienky pre úspešnosť dojčenia a predíde sa problémom s dojčením. Neprerušovaný kontakt koža na kožu po pôrode odporúča aj Európska únia v dokumente o odporúčaniach pre výživu dojčiat a batoliat a v roku 2009 sa svojím odborným usmernením k týmto odporúčaniam pridalo aj Ministerstvo zdravotníctva SR.
Prečítajte si tiež: Imunita u psov po vakcíne proti besnote
Matkino telo vníma teplotu dieťaťa a reguláciou vlastnej telesnej teploty matka citlivo reguluje teplotu svojho dieťaťa. Obavy o to, že by dieťa prechladlo, či sa podchladilo, sú neopodstatnené. Vedecké štúdie jednoznačne dokazujú, že telesná teplota dieťaťa je regulovaná lepšie v kontakte s kožou matky, než v prípade, že je dieťa oblečené a zavinuté v zavinovačke. Prehriatie dieťaťa v inkubátore či na výhrevnom lôžku je neopodstatnený zásah, ktorý neprináša dieťaťu žiadne výhody a má viaceré riziká. Matkino telo je pre dieťa lepšie než inkubátor, pretože pomáha udržiavať v stabilnom stave nielen teplotu, ale aj ďalšie dôležité fyziologické funkcie dieťaťa, dýchanie či srdcovú činnosť. Apgarovej skóre rovnako ako zbežnú prehliadku dieťaťa je možné uskutočniť aj v kontakte s matkou na jej hrudníku. Zdravý donosený novorodenec nepotrebuje odsávanie nosa a hltana. S ohľadom na všetko, čo dieťa získava pri kontakte koža na kožu a dojčení po pôrode, a najmä v kontexte toho, že takéto deti majú omnoho vyššiu šancu, že budú dojčené výlučne do 6. mesiaca, je tento postup veľmi dôležitý.
Matka pri kontakte koža na kožu s bábätkom po pôrode nemusí vyvíjať žiadnu aktivitu. Svoje dieťa môže (a pravdepodobne bude) hladkať, rozprávať sa s ním, pozerať sa mu do očí, vychutnávať si jeho prítomnosť a inak sa mu nemusí nijako špeciálne venovať. Väčšina detí sa v kontakte koža na kožu prisaje sama, bez akejkoľvek pomoci. Pôrodnice s plaketou baby- friendly sa zaviazali, že budú tento postup dodržiavať pri každom dieťati. Kontakt koža na kožu po pôrode je možné využiť aj pri predčasne narodených deťoch, či deťoch s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Tvorba oxytocínu (matky aj dieťaťa) aktivuje tvorbu prolaktínu, tvorbu až 19 špeciálnych hormónov tráviacej sústavy, niektoré z nich sú rastové hormóny (inzulín, cholecystokinín a gastrín), ktoré uľahčujú absorpciu potravy. Dieťa typicky takmer vôbec neplače - to výrazne posilňuje matkin pocit, že je schopná sa postarať o svoje dieťa. Urýchľuje metabolickú adaptáciu dieťaťa - vyššie hladiny krvného cukru a a iné biochemické parametre v prvých hodinách života, napr. Dieťa získava dostatok materského mlieka (s vysokým obsahom protilátok) okamžite po pôrode (kolostrum je v matkiných prsníkoch prítomné už od 16. týždňa tehotenstva a po pôrode ho je pre dostatok pre pokrytie potrieb dieťaťa, rozhodne to nie je len pár kvapiek). Dieťa menej plače (v prvých 30. minút po pôrode).
Ako sa tvorí mlieko: Mechanizmus laktácie
Mlieko sa tvorí v tzv. alveolách, ktoré si možno predstaviť ako drobné vačky alebo dutinky v tkanive prsníka. V alveolách sa nachádzajú špeciálne bunky nazývané laktocyty, ktoré sú zodpovedné za produkciu a uvoľňovanie materského mlieka. Počas tehotenstva a po pôrode sa laktocyty aktivujú pod vplyvom hormónu prolaktínu a začnú produkovať mlieko. To je potom uvoľňované cez mliekovody do hlavného mliečneho kanála a následne prechádza až k bradavke, odkiaľ ho bábätko pije. Alveoly sú teda kľúčovými štruktúrami pre produkciu materského mlieka a ich správne fungovanie je dôležité pre produktívnu laktáciu. Počet a aktivita alveol môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane hormonálnych zmien či stimulácie bradavky pri dojčení.
Po pôrode placenty klesá hladina tehotenského hormónu progesterónu, čo aktivuje hormóny produkujúce mlieko, vrátane prolaktínu, inzulínu a hydrokortizónu. V prvých týždňoch telo aktívne reaguje na odsávanie mlieka, pretože sa učí, koľko materského mlieka musí vytvoriť. Po každom odsatí mlieka z prsníkov sa začnú zvyšovať hladiny prolaktínu, čím sa spustí ďalšia tvorba mlieka.
Kolostrum, prechodné a zrelé mlieko: Zloženie a funkcia
Kolostrum predstavuje prvú tekutinu, ktorú bábätko po narodení pije. Vylučuje sa až do troch či piatich dní po pôrode, kým sa naštartuje produkcia materského mlieka. Do dvoch týždňov po narodení bábätka produkujú prsia prechodné materské mlieko, vďaka ktorému sa tráviaci trakt novorodenca pripravuje na prijímanie zrelého mlieka. Jeho tvorba nastáva od dvoch týždňov po pôrode. Zrelé materské mlieko dokáže plnohodnotne pokryť potreby bábätka.
Prečítajte si tiež: Kravské mlieko: Áno alebo Nie?
Materské mlieko svojim zložením najlepšie kryje potreby vlastného dieťaťa. Materské mlieko sa mení podľa potrieb dieťatka a to nielen v priebehu dňa, ale aj tým ako bábätko starne a rastie. V prvom rade treba zdôrazniť vysokú výživnú a ochrannú hodnotu prvého mlieka - mledziva (kolostrum), ktoré sa tvorí do piateho dňa po pôrode. Je žltšie ako mliečko, ktoré sa bude tvoriť neskôr. Mledzivo má laxatívne účinky (podporuje vyprázdnenie čreva) - odstraňuje smolku - prvú tmavú stolicu bábätka. Dojčené deti sú menej žlté, priebeh novorodeneckej žltačky je ľahší. Po prvom mliečku - mledzive sa začína vytvárať tzv. „zrelé“ mlieko, ktoré je inej farby bielej - až do modrasta.
Zloženie materského mlieka je nesmierne komplexné a prispôsobuje sa jedinečným potrebám novorodenca. Obsahuje viac ako 200 rôznych zložiek, ktoré poskytujú optimálnu výživu a ochranu pred baktériami a vírusmi. Postupom času sa zloženie materského mlieka mení v závislosti od potrieb dieťaťa. Tento proces sa riadi hormónmi, najmä prolaktínom a oxytocínom, ktoré stimulujú produkciu a vylučovanie mlieka. Medzi najdôležitejšie zložky patria:
- Bielkoviny: Materské mlieko obsahuje rôzne typy bielkovín, vrátane imunoglobulínov, laktoferínu, lyzozýmu a ďalších protilátok, ktoré chránia dieťa pred infekciami a posilňujú jeho imunitný systém.
- Tuky: Tuky v materskom mlieku sú dôležité pre vývoj centrálneho nervového systému a mozgu dieťaťa. Obsahuje esenciálne mastné kyseliny, ako napríklad kyselinu arachidónovú (ARA) a kyselinu dokozahexaénová (DHA), ktoré sú kľúčové pre správny vývoj mozgu a zraku.
- Sacharidy: V materskom mlieku možno nájsť aj sacharidy, ktoré sú ľahko stráviteľné a poskytujú rastúcemu bábätku energiu. Okrem toho obsahuje aj komplexné cukry, akými sú napríklad laktóza a oligosacharidy, ktoré slúžia ako potrava pre prospešné baktérie v tráviacom trakte dieťaťa a podporujú zdravie čreva a celkový imunitný systém.
- Vitamíny a minerály: Materské mlieko je bohaté o rôzne vitamíny a minerály, ako napríklad vitamíny A, C, D, K, B-komplex, vápnik, železo, zinok a ďalšie živiny dôležité pre správny vývoj a rast novorodenca.
- Hormóny a rastové faktory: Materské mlieko obsahuje rôzne hormóny a rastové faktory, ktoré ovplyvňujú rast a vývoj novorodenca, vrátane hormónov, ako sú napríklad prolaktín, hormón rastu a kortizol.
Mliečna žľaza je zázračný orgán - mlieko, ktoré produkuje, je prispôsobené požiadavkám dieťaťa. Keď dieťatko začína piť, uvoľňuje sa predné mliečko, ktoré je viac vodnaté a uhasí dieťatku smäd. Zadné mliečko, ktoré tečie neskôr (po 3 - 5 minútach) je bohatšie na tuky a slúži na to, aby sa bábätko najedlo, nasýtilo. Keď je dieťatko hladné, pije dovtedy, kým sa nedostane k zadnému mlieku. Ak je iba smädné, uspokojí sa s predným mliekom, obsahujúcim viac vody. Pri správnej technike dojčenia teda Vaše bábätko nepotrebuje žiadnu inú tekutinu do 6. mesiaca.
Materské mlieko nikdy nie je „riedke“, „slabé“. V prvých dňoch po pôrode sa mení vzhľad materského mlieka. Mledzivo je žlté a husté, vždy ho treba využívať, obsahuje veľké množstvo obranných látok. Za ním sa tvorí prechodné a zrelé mlieko. Pri dojčení sa na začiatku uvoľňuje „predné“ mlieko vyzerá vodnatejšie a namodralé, obsahuje viac bielkovín a vody. Po dlhšom dojčení (3 - 5 min) sa uvolní „zadné“, biele mlieko, hustejšie, s obsahom tuku. Belavo priesvitný vzhľad je pre materské mlieko charakteristický a je známkou vysokej kvality tohto mlieka. Aj pri určitých výkyvoch v zastúpení tukov sa u nás nevyskytuje „slabé“ mlieko - každé materské mlieko je dobré.
Dôležitosť správneho prisatia a polohy pri dojčení
Počas dojčenia sa u matky uvoľňujú hormóny, ktoré vyvolávajú tvorbu a vylučovanie mlieka. Čím skôr sa dieťa priloží k prsníku, tým skôr sa mlieko tvorí. Prvým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je stimulácia bradavky priamo ústočkami dieťaťa (pri použití klobúčika tento podnet chýba, preto by sa mal používať čo najkratšie). Prvý najintenzívnejší podnet na tvorbu mlieka vzniká do 30 až 60 minút po pôrode, vtedy je najideálnejšie dieťa priložiť k prsníku. Vôbec pritom nezáleží, či už matka má alebo nemá mlieko. Druhým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je časté dojčenie, aj v noci. Mliečko sa tvorí podľa potrieb dieťatka, podľa toho ako často sa dieťa dožaduje dojčenia a koľko mliečka z prsníka vypije sa vytvára na čas kŕmenia ďalšie množstvo mliečka. Keď dieťa pije správne, mlieka sa tvorí stále viac. Dôležité je preto prikladať dieťatko na prsník vždy keď sa dožaduje.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca pre nové mamičky
Pri saní dieťa stláča ďasnami dvorec (hnedý tmavší kruh okolo bradavky) a pomocou jazyka vytláča mlieko z tzv. sínusov, v ktorých sa mlieko skladuje, do mliekovodov a z prsníka von. Ak má dieťa v ústach len bradavku, mlieko sa zo sínusov nemôže uvoľniť. Vtedy dieťa dostáva mlieko pomaly a v malom množstve, následkom čoho dieťa obvykle plače a dožaduje sa častejšieho a dlhého dojčenia. Keď je dieťa správne prisaté, čím viac saje, tým viac mlieka sa tvorí.
Správne priloženie dieťaťa k prsníku pozitívne ovplyvňuje začiatok dojčenia, posiľňuje sebadôveru matky vo vlastné schopnosti. Cyklus satia u zdravého novorodenca trvá v priemere 48-52 minút. Každým prisávaním, hľadaním polohy, každým papaním sa bábätko učí. Satie bábätka výrazne stimuluje Vašu laktáciu.
Znaky správneho prisatia:
- Dieťa má ústa naširoko otvorené.
- Brada sa dotýka prsníka.
- Pery sú vyšpúlené von.
- Jazyk presahuje spodnú peru.
- Viac dvorca vidieť nad ústami ako pod nimi.
Poloha matky pri dojčení:
- Sedí pohodlne.
- Podopiera prsník tak, že palec leží asi 3 cm nad bradavkou a ostatné prsty pod bradavkou.
- Ústa dieťaťa sú vo výške prsnej bradavky.
- Ucho, bedrá a ramená sú v jednej línii.
- Matka privedie dieťa k prsníku (nie naopak) a počká, kým dieťa nájde bradavku a prisaje sa.
Známky efektívneho dojčenia u dieťaťa:
- Má vyšpúlenú hornú i dolnú peru, jazyk presahuje dolnú peru.
- Vidíme jemný pohyb sánky dieťaťa.
- Počujeme, ako dieťa prehĺta.
- Materské mlieko mu vyteká z úst.
Včasné známky hladu u dieťaťa:
- Sacie pohyby ústami, pohyby rúk k ústam, vyplazovanie jazyka, mľaskanie jazykom, rýchle pohyby očí, rozrušené pohyby tela a nepokoj.
- Plač je neskorý príznak hladu - treba sa mu vyhnúť a včasne reagovať na potreby dieťaťa. Skorá odpoveď na signály hladu dieťatka nám zabezpečí jeho väčšiu trpezlivosť a ochotu spolupracovať pri prisávaní.
Polohy pri dojčení:
- Bočná „futbalová“ - pri veľkých prsníkoch, či plochých bradavkách u matky.
- Poloha Priečna „modifikovaná“ - ideálna u prvorodičiek, nezrelých detí.
- Poloha Madony - využívaná u viacrodičiek, dojčení na verejnosti.
- Poloha v ľahu na boku - pre dojčenie v noci.
- Vertikálna poloha - podporuje vrodené správanie dieťaťa, uľahčuje jeho prisatie a satie na prsníku.
Riešenie bežných problémov s dojčením
- Poranené, bolestivé bradavky, ragády: Pri nesprávnej technike alebo polohe sa na bradavke môžu objaviť trhlinky tzv. ragády. Bradavku nevyberajte z úst bábätka nasilu, ale vsuňte koniec malíčka do ústneho kútika, čím odstránite podtlak a dieťa sa samo pustí. Ideálne je bradavku po dojčení potrieť materským mliekom alebo epitelizačnými masťami s obsahom lanolínu alebo pantenolu. Prsníky treba vetrať, neprekrývať ich prsnou vložkou ani podprsenkou. Po objavení ragády na bradavke je potrebné skontrolovať prípadne upraviť techniku dojčenia aj polohu pri dojčení. Dieťa priložiť najskôr na prsník, ktorý je menej bolestivý.
- Retencia mlieka, upchatý mliekovod a mastitída: Ide o bolestivé zatvrdnutie časti prsníka sprevádzané začervenaním kože a zvýšenou teplotou. Pridaním sa bakteriálnej infekcie vzniká zápal prsníka - mastitída. Príčinou býva nedostatočné vyprázdňovanie mlieka pri nesprávnej technike alebo obmedzenom dojčení a infikovanie trhliniek. Riešením je úprava techniky dojčenia, masáže, teplé obklady, pri mastitíde aj celkové protizápalové lieky, v niektorých prípadoch aj antibiotiká.
- Laktačná kríza: Obdobie, kedy má mamička relatívne menej mlieka k aktuálnym potrebám bábätka v čase jeho intenzívneho rastu.
Ako podporiť tvorbu materského mlieka
- Časté dojčenie: Čím častejšie bábätko prikladáte, tým viac mlieka sa bude tvoriť. Môžete aj vymeniť strany a v rámci jedného dojčenia ponúknuť oba prsníky.
- Kontakt koža na kožu: Na podporu tvorby mlieka je v prvom rade najlepší kontakt mamičky a dieťatka „koža na kožu“.
- Správna technika dojčenia: Uistite sa, že dieťatko je správne prisaté a efektívne saje.
- Dostatočný pitný režim: Dodržiavajte normálny pitný režim a počas dňa vypite cca 2 litre tekutín.
- Bylinky: Niektoré mamy tvrdia, že im na tvorbu mlieka pomohli prírodné hroznové mušty alebo čaje. Traduje sa napríklad aj pozitívny účinok senovky gréckej (Trigonella foenum-graecum) a benediktu lekárskeho (Cnicus benedictus). Nemali by sa však používať preventívne ani ľahkovážne.
- Vyvážená strava: Strava dojčiacej maminy by mala byť plná živín a vyvážená. Veľkou pomocou vám môžu byť aj špeciálne doplnky stravy pre dojčiace mamičky, ktoré obsahujú látky podporujúce zdravie a laktáciu.
Skladovanie a rozmrazovanie materského mlieka
Správny spôsob skladovania materského mlieka je kľúčový pre zachovanie jeho nutričných hodnôt. Materské mlieko by malo byť skladované v sterilných nádobách alebo jednorazových vreckách určených špeciálne pre skladovanie materského mlieka. Ideálna teplota pre skladovanie materského mlieka v chladničke sa pohybuje v rozmedzí 0 až 4°C. Pomáha tak udržiavať jeho čerstvosť a znižuje riziko vzniku a rozmnoženia baktérií. V prípade, že je materské mlieko uložené v chladničke, odporúča sa umiestniť ho na zadnú časť, kde je teplota najstabilnejšia. Ak sa skladuje v chladnej miestnosti, treba dbať o to, aby nádoba s mliekom nebola vystavená priamemu slnečnému žiareniu. Okrem toho je dôležité označiť nádobku, v ktorej mlieko skladuje, a zapísať na etiketu tieto údaje - množstvo a dátum, kedy bolo materské mlieko odstriekané. Predíde sa tak zámene nádobiek, v ktorých sú uskladnené mlieka odstriekané v rôznych dňoch.
Pri zmrazovaní materského mlieka by sa takisto mali dodržiavať isté zásady - dôležité použiť špeciálne nádobky určené na zmrazovanie, ktoré sú vyrobené z bezpečného materiálu, ako je napríklad BPA-free plast. Je vhodné mlieko zmrazovať v menších porciách, aby sa minimalizovalo množstvo, ktoré je nutné rozmraziť naraz, čím sa znižuje riziko nevyužitia nadbytočného mlieka a udržiava sa aj jeho čerstvosť. Optimálna teplota zmrazovania materského mlieka je - 18°C alebo nižšia. Pri zmrazovaní je tiež dôležité zabezpečiť, aby nádoby s mliekom boli uzatvorené tesne a zamedzilo sa tak prístupu vzduchu do vnútra nádoby, čo by mohlo spôsobiť oxidáciu mlieka a stratu jeho živín.
Rozmrazovanie materského mlieka by malo prebiehať v chladničke, prípadne v miske s vlažnou vodou. Rozmrazovanie v mikrovlnke či pomocou iného spôsobu ohrievania nie je vhodné - náhla zmena teploty môže viesť k znehodnoteniu živín.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) môže byť materské mlieko skladované:
- V chladničke, ktorej teplota je 4°C alebo menej - 4 dni.
- V mrazničke, ktorej teplota je - 18°C alebo nižšia - až 6 mesiacov.
Trvanlivosť materského mlieka v chladničke môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi, ako sú teplota chladničky, kvalita nádoby, v ktorej je mlieko skladované a dokonca aj individuálne vlastnosti materského mlieka.
Kedy vyhľadať pomoc laktačnej poradkyne
Ak máte akékoľvek problémy s dojčením, neváhajte vyhľadať pomoc laktačnej poradkyne. Laktačná poradkyňa vám môže pomôcť s:
- Správnou technikou dojčenia
- Riešením problémov s bolestivými bradavkami
- Podporou tvorby mlieka
- Riešením iných komplikácií s dojčením
Záver
Dojčenie je krásny a prirodzený spôsob, ako vyživiť svoje dieťatko. Hoci sa môžu vyskytnúť rôzne problémy, s dostatkom informácií, trpezlivosťou a podporou sa dajú prekonať. Pamätajte, že každá mama a každé dieťa sú jedineční, a preto je dôležité nájsť si vlastný spôsob dojčenia, ktorý vám obom vyhovuje. Ak máte akékoľvek otázky alebo obavy, neváhajte sa obrátiť na laktačnú poradkyňu alebo iného zdravotníckeho pracovníka.
Dôležité upozornenia
- Tvorba mlieka závisí aj od dedičných hormonálnych predpokladov, ale hlavne od vyprázdňovania prsníkov. Ak sa prsník nevyprázdňuje dostatočne (napríklad ak v noci dáte dieťaťu radšej fľašu), tvorba mlieka sa znižuje až zastavuje. V zásade sa mlieko tvorí dovtedy, dokedy sa prsník vyprázdňuje.
- Matkina schopnosť tvoriť mlieko sa nikdy odrazu nestratí. Ak mlieko neodteká aj pri správnom prisatí, znamená to, že reflex odtoku mlieka je dočasne zastavený. Ak dieťa pokračuje v pití aj keď sa prsník zdá byť prázdny, tvorba a tok mlieka sa obnovia.
- Ak sa vyskytnú problémy s dojčením už v pôrodnici, je ideálne neodkladať ich riešenie na obdobie, keď matka príde domov. Takéto problémy sa totiž riešia ďaleko lepšie v prvých dňoch ako neskôr. Nedajte sa teda presvedčiť, že bolesť bradaviek počas dojčenia je normálna a že bradavky si len musia na dojčenie zvyknúť. Bolesť bradaviek neriešia výhradne rôzne krémy, nech už sú propagované ako skvelé, preventívne či prírodné. Ak je bradavka poškodzovaná tým, že bábätko nie je dobre prisaté, treba odstrániť v prvom rade príčinu poškodzovania a napraviť polohu a prisatie.
- Nevadí, že je bábätko na prsníku „dlho“. Ak je správne prisaté, bradavke to neublíži. Naopak, ak sa bábätko neprisáva dobre, stačí na to, aby bradavky začali bolieť chvíľka nesprávneho prisávania na začiatku prisatia.
- Pomoc pri dojčení si vyžadujú aj bábätká, ktoré majú žltačku. Žltačka je často znakom toho, že sa bábätko nedostatočne dojčí a jeho nedostatočné dojčenie spôsobuje spavosť a tým sa žltačka ešte zvyšuje. Rozhodne neplatí veta: „Dám mu fľašu, len aby pribral, aby sme mohli ísť domov."
- Používanie cumlíka môže spôsobiť problémy s dojčením a niektoré z nich sa môžu prejaviť až v 3. - 4. týždni.
- Snaha o „režim“, „predlžovanie intervalov medzi dojčeniami“, „snaha, aby bábätko prespalo noc“ môže narušiť tvorbu mlieka.
- Je zbytočné robiť si zásoby mlieka v mrazničke. Vaše telo je schopné produkovať materské mlieko presne tak, aby došlo k uspokojeniu potrieb dieťaťa v každej fáze jeho vývoja.