Úvod
Umiestnenie materskej spoločnosti zohráva kľúčovú úlohu v určovaní daňových povinností, a to nielen pre samotnú materskú spoločnosť, ale aj pre jej dcérske spoločnosti a stále prevádzkarne. Tento článok sa zameriava na definíciu stálej prevádzkarne, jej vznik a dôsledky pre zdaňovanie príjmov.
Definícia stálej prevádzkarne
Podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len "Zmluva o ZDZ") a Modelovej zmluvy OECD o príjme a majetku, stála prevádzkareň je definovaná ako trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého daňovník vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť.
Miesto na podnikanie
Výraz "miesto na podnikanie" zahŕňa akékoľvek priestory, zariadenia alebo vybavenie, ktoré podnik používa na výkon podnikateľskej činnosti, bez ohľadu na to, či sú využívané výhradne na tento účel alebo nie. Miesto na podnikanie môže existovať aj v prípade, ak má podnik k dispozícii určitý priestor (space), aj keď nemá k dispozícii žiadne priestory (premises), alebo tieto pre vykonávanie podnikateľskej činnosti nie sú potrebné. Miestom podnikania teda môže byť aj akékoľvek otvorené priestranstvo (napr. plocha na trhovisku). Nie je pritom dôležité, či podnik toto miesto vlastní, má prenajaté alebo ním disponuje iným spôsobom. Dokonca sa nevyžaduje ani, aby mal podnik formálne právo na používanie daného miesta. Stála prevádzkareň teda môže vzniknúť aj v prípade, ak podnik používa určité miesto na výkon podnikateľskej činnosti nelegálne.
Stálosť miesta podnikania
Podľa definície stálej prevádzkarne musí byť miesto na výkon činností stále (trvalé) tak z hľadiska časového, ako aj z hľadiska geografického. Podľa komentára k Modelovej zmluve OECD je za časovo stále považované také miesto, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva svoju činnosť počas obdobia presahujúceho šesť mesiacov. Výnimkou je situácia, ak má činnosť podniku opakujúci sa charakter. Geografická stálosť miesta predstavuje spojitosť (súvislosť) medzi miestom podnikania a určitým geografickým bodom. Toto spojenie však neznamená, že miesto na podnikanie musí byť fyzicky spojené so zemským povrchom, na ktorom je umiestnené.
Výkon činnosti prostredníctvom stálej prevádzkarne
Aby miesto na podnikanie podniku založilo vznik stálej prevádzkarne, je potrebné, aby podnik vykonával prostredníctvom tohto miesta úplne alebo čiastočne svoju činnosť. Stála prevádzkareň vzniká v momente, kedy podnik začne vykonávať svoju činnosť prostredníctvom trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti. Toto nastane v prípade, kedy podnik na mieste alebo v zariadení na výkon činnosti začne s prípravnými činnosťami, na ktoré má nepretržite slúžiť miesto alebo zariadenie na výkon jeho činnosti. Stála prevádzkareň prestáva existovať likvidáciou trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti alebo zastavením všetkých činností realizovaných prostredníctvom tohto miesta alebo zariadenia.
Prečítajte si tiež: Cesta k uzdraveniu po psychickom týraní
Vznik stálej prevádzkarne
Stála prevádzkareň môže vzniknúť rôznymi spôsobmi:
- Miesto vedenia, pobočka, kancelária, továreň, dielňa, baňa, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo každé iné miesto ťažby prírodných zdrojov. Ide o nevyčerpávajúci zoznam príkladov, ktoré je možné na prvý pohľad pokladať za stálu prevádzkareň.
- Stavenisko alebo stavba, alebo inštalačný projekt, ak trvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov.
- Poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorá predstavuje predaj tovaru alebo služby alebo sprostredkovanie predaja medzi predávajúcim a kupujúcim prostredníctvom elektronického rozhrania, ktoré je umiestnené v tuzemsku.
- Osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí.
Príklady vzniku a nevzniku stálej prevádzkarne
Príklad vzniku stálej prevádzkarne:
- Slovenský podnikateľ vykonáva stavebnú činnosť v Českej republike. Má uzavreté kontrakty na výstavbu 3 rodinných domov, pričom každý z nich stavia na inom mieste. Uvedené stavby sú vykonávané v Olomouci 18 mesiacov, v Prahe 9 mesiacov a v Brne 28 mesiacov. Keďže každú stavbu posudzujeme samostatne, stála prevádzkareň zahraničnému podnikateľovi vzniká len v Olomouci a v Brne.
- Právnická osoba so sídlom v Nemecku prevádzkuje internetový obchod s prenajatou doménou v SR a skladom v SR, z ktorého vydáva tovar, ktorý predáva v SR. V SR nemá žiadnych zamestnancov a komplexnú prevádzku skladu zabezpečuje tretia osoba. V tomto prípade vzniká stála prevádzkareň pre účely dane z finančných transakcií (DFT).
Príklad nevzniku stálej prevádzkarne:
- Slovenský daňovník (fyzická osoba) vlastní na území Českej republiky nehnuteľnosť, ktorú dal do prenájmu českému podniku. V tejto nehnuteľnosti nič nezabezpečuje, iba ju prenajíma. Daňovníkovi nevzniká stála prevádzkareň.
- Zahraničná spoločnosť so sídlom v Nemecku nakupuje tovar od slovenského výrobcu a následne ho priamo, bez toho, aby bol dočasne umiestnený v sklade, dodáva zákazníkom do iných členských štátov EÚ, tretích krajín aj zákazníkom na Slovensku. Zahraničnej spoločnosti nevznikla na území SR stála prevádzkareň definovaná v zákone o DFT.
- Zahraničná spoločnosť so sídlom v ČR má v SR prenajatý pozemok, ktorý nevyužíva na žiadnu činnosť. V tomto prípade nevzniká stála prevádzkareň.
Daňové dôsledky existencie stálej prevádzkarne
Ak podnik iného zmluvného štátu vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, zisky podniku možno zdaniť v štáte výkonu činnosti, teda na Slovensku. Zdaňujú sa len zisky, ktoré možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
Daň z finančných transakcií (DFT)
S účinnosťou od 1. januára 2026 je daňovníkom DFT právnická osoba, ktorá vykonáva finančné transakcie a je používateľom poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie alebo za ktorú sú finančné transakcie vykonávané. To platí pre:
- Právnické osoby so sídlom v SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou).
- Právnické osoby, ktoré nemajú sídlo v SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) a sú používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom v tuzemsku alebo vykonávajú činnosť v tuzemsku prostredníctvom stálej prevádzkarne.
Povinnosti platiteľa dane (banky)
Platiteľ dane (napr. banka) je povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období. V rovnakej lehote je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane.
Vplyv umiestnenia materskej spoločnosti na DPH
Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty (DPH) má zásadný význam určenie miesta zdaniteľného obchodu. Miesto dodania tovaru závisí od spôsobu, akým je tovar dodávaný kupujúcemu. Ak je tovar prepravovaný alebo odosielaný, miestom dodania je to miesto, kde sa tovar nachádza v dobe, keď sa začína uskutočňovať jeho preprava alebo odosielanie. Pri službách sa uplatňuje základný princíp určenia miesta dodania služby, ktorý vychádza z miesta sídla, prípadne prevádzkarne, z ktorej sa služba poskytuje, resp. bydliska alebo miesta, kde sa zdržuje osoba, ktorá službu poskytuje. Existujú však aj osobitné princípy, napríklad pri službách vzťahujúcich sa k nehnuteľnosti, prepravných službách alebo službách nehmotného charakteru.
Prečítajte si tiež: Návod na montáž nosičiek
Kontrola koncentrácií
Kontrola koncentrácií patrí k nástrojom súťažného práva. Jej podstata spočíva v kontrole operácií na trhu, ktoré predstavujú koncentráciu a svojou veľkosťou spadajú pod kontrolu úradu. Základný cieľ, ktorý kontrola koncentrácií sleduje, je zabrániť vzniku takých trhových štruktúr, ktoré by viedli k narušeniu trhového prostredia. Koncentrácia podnikateľov môže mať na súťaž aj pozitívny vplyv, spájajúce sa spoločnosti môžu znižovať výrobné a transakčné náklady, zlepšiť svoj inovačný potenciál a tak celkovo stimulovať hospodársku súťaž na trhu.
Prečítajte si tiež: Materská škola: Požiadavky na umiestnenie
tags: #umiestnenie #materskej #spolocnosti