Článok sa zameriava na objasnenie povinností začínajúceho učiteľa v materskej škole, s dôrazom na legislatívne zmeny a požiadavky kladené na ich profesijný rozvoj a adaptáciu v školskom prostredí. Transformácia školstva prináša nové pohľady na úlohu učiteľa, ktorý sa stáva nielen vzdelávateľom a vychovávateľom, ale aj facilitátorom, spolupracovníkom a realizátorom profesijného rozvoja. V kontexte materskej školy, kde sa kladú základy elementárnych vedomostí a rozvíja motivácia dieťaťa, je adaptácia začínajúceho učiteľa obzvlášť dôležitá.
Legislatívny rámec a kvalifikačné požiadavky
Profesijný rozvoj učiteľa je v zmysle zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov proces prehlbovania, zdokonaľovania a rozširovania profesijných kompetencií. Tento proces sa uskutočňuje podľa profesijných štandardov prostredníctvom vzdelávania, tvorivej činnosti, sebavzdelávania alebo absolvovania odbornej stáže.
Učiteľ pri uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, žiakom alebo poslucháčom. Zodpovedá za kvalitu priebehu a výsledky výchovy a vzdelávania.
Dôležité právne predpisy, ktoré upravujú činnosť učiteľa v materskej škole, zahŕňajú:
- Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
- Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
- Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
- Nariadenie vlády SR č. 201/2019 Z. z., ktorým sa ustanovujú kritériá a stupnica hodnotenia pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
- Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 223/2022 Z. z. o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach škôl a školských zariadení
- Zákon NR SR č. 357/2009 Z. z. o ochrane osobných údajov
- Zákon NR SR č. 63/1993 Z. z. o štátnej správe v školstve
- Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach
- Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 21/2022 Z. z. o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii
- Vyhláška MŠ SR č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o kvalifikačných predpokladoch a osobitných kvalifikačných požiadavkách pedagogických zamestnancov
- Vyhláška MŠ SR č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
- Pokyn ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení
- Metodický pokyn č. 7/2023 k výchove a vzdelávaniu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
- Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z.
Zákon č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prináša zmeny v požiadavkách na vzdelanie učiteľov MŠ. Požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa MŠ je najmenej úplné stredné odborné vzdelanie. Od 1. septembra 2029 sa požiadavka na vzdelanie mení, pretože nadobudne účinnosť časť zákona č. 182/2023 Z. z. Zákon definuje ako požadované vzdelanie pre kategóriu učiteľ MŠ najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa pre učiteľa materskej školy, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné.
Prečítajte si tiež: Horovce: Aktivity pre deti
Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“) ak ide o učiteľa MŠ, ktorý nezískal vysokoškolské vzdelanie, vyžaduje sa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov podľa odseku 1 aj absolvovanie inovačného vzdelávania v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín; učiteľ materskej školy ho absolvuje do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca.
Podľa § 90f daného zákona inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania musí učiteľ materskej školy s úplným stredným odborným vzdelaním absolvovať do 31.
Adaptácia začínajúceho učiteľa a rola uvádzajúceho pedagóga
Po absolvovaní štúdia nastupuje fáza adaptácie, ktorá predstavuje vyrovnanie sa s požiadavkami pedagogickej praxe. V tejto fáze zohráva dôležitú rolu uvádzajúci pedagogický zamestnanec, ktorý koordinuje a zodpovedá za priebeh adaptačného vzdelávania a pri jeho ukončení hodnotí mieru osvojenia si profesijných kompetencií.
Uvádzajúci pedagogický zamestnanec
Uvádzajúcim pedagogickým zamestnancom môže byť pedagogický zamestnanec zaradený do rovnakej kategórie alebo podkategórie a najmenej do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje od učiteľa materskej školy.
Povinnosti uvádzajúceho učiteľa
- Súbežne s pedagogickou činnosťou uskutočňuje adaptačné vzdelávanie.
- Zodpovedá za realizáciu adaptačného vzdelávania v súlade s vypracovaným vzdelávacím programom a plánom.
- Pozoruje začínajúceho učiteľa, ako realizuje stratégie v obsahu učenia sa detí.
- Upriamuje pozornosť na výsledky výchovno-vzdelávacej činnosti.
- Podnecuje začínajúceho učiteľa k analýze vlastných skúseností a štúdiu odbornej literatúry.
- Vypracúva program adaptačného vzdelávania a plán vzdelávania.
Začínajúci pedagogický zamestnanec
Pedagogický zamestnanec, ktorý po absolvovaní štúdia nastúpil do zamestnania, je zaradený do kariérového stupňa začínajúci pedagogický zamestnanec. Vykonáva pracovnú činnosť pod dohľadom uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a je povinný absolvovať a úspešne ukončiť adaptačné vzdelávanie najneskôr do dvoch rokov od nástupu do prvého pracovného pomeru. Cieľom adaptačného vzdelávania je získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon pracovnej činnosti v kariérovom stupni samostatný pedagogický zamestnanec.
Prečítajte si tiež: Učiteľka v materskej škole - Banská Bystrica a okolie
Profesijné kompetencie a štandardy
V rámci zákona č. 138/2019 Z. z. a vyhlášky č. 361/2019 Z. z. sa kladie dôraz aj na kariérové pozície a kariérové stupne pedagogického zamestnanca a s tým súvisiaci kompetenčný profil. Ministerstvo školstva vydáva a zverejňuje profesijné štandardy, ktoré vymedzujú súbor profesijných kompetencií v prepojení na stupeň vzdelania pre jednotlivé kategórie, podkategórie, kariérové stupne a kariérové pozície.
Oblasti kompetencií
Kompetencie sú usporiadané do troch oblastí:
- Dieťa: Kompetencie na poznanie dieťaťa a rešpektovanie jeho individualít vo výchovno-vzdelávacej činnosti.
- Výchovno-vzdelávací proces: Kompetencie zamerané na poznanie, plánovanie, realizáciu a hodnotenie obsahu i procesu edukácie.
- Profesijný rozvoj: Kompetencie súvisiace s rolou pedagogického zamestnanca a jeho sebarozvojom.
Pedagogická dokumentácia
Podrobnosti o pedagogickej a ďalšej dokumentácii ustanovuje vyhláška MŠVVaŠ SR č. 21/2022 Z. z. Táto dokumentácia sa vedie na formulároch podľa vzorov schválených ministerstvom školstva. Osoby, ktoré prichádzajú do styku s osobnými údajmi, majú povinnosť mlčanlivosti.
Preskúmanie kvalifikácie pred prvým poskytnutím služby
Žiadateľ podá žiadosť, ktorá obsahuje predpísané informácie (napríklad vyplnením formulára) spolu s povinnými prílohami. Správny orgán do jedného mesiaca preverí, či je žiadosť kompletná. Pokiaľ žiadosť nebude mať všetky predpísané náležitosti, príslušný orgán vyzve žiadateľa na doplnenie, určí lehotu na doplnenie a preruší konanie. Zároveň žiadateľa upovedomí, že v prípade nedoplnenia konanie zastaví. Na základe kompletnej žiadosti príslušný orgán vydá rozhodnutie v lehote uvedenej nižšie. Rozhodnutie má obsahovať všetky náležitosti, vrátane poučenia o opravných prostriedkoch.
Riešenie kvalifikačných otázok: Prípadové štúdie
Príklad 1: Som kvalifikovaná učiteľka MŠ, mám stredoškolské vzdelanie a som zaradená ako samostatná učiteľka MŠ. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. ak ide o učiteľa materskej školy, ktorý nezískal vysokoškolské vzdelanie, vyžaduje sa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov aj absolvovanie inovačného vzdelávania v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín.
Prečítajte si tiež: Aktivity v MŠ Krupina
Príklad 2: Som učiteľka MŠ, mám VŠ 2 stupňa učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov a rozširujúce štúdium predprimárnej pedagogiky. Podľa §10 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. ak ide o učiteľa materskej školy, ktorý nezískal vysokoškolské vzdelanie, vyžaduje sa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov aj absolvovanie inovačného vzdelávania v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín. Zákon hovorí o získaní VŠ vzdelania, neurčuje konkrétny študijný odbor VŠ vzdelania, preto ak máte najmenej VŠ 1.
Aktuálne výzvy a diskusie v praxi
V pedagogickej praxi sa stretávame s neznalosťou profesijných štandardov. Mnohí pedagogickí zamestnanci pri tvorbe programu adaptačného vzdelávania vychádzajú zo smernice č. 19/2009-R z 20. októbra 2009, ktorou sa vydáva Rámcový program adaptačného vzdelávania.
V súčasnosti prebiehajú diskusie ohľadom požiadavky na vysokoškolské vzdelanie pre učiteľky v materských školách. Niektoré učiteľky s dlhoročnou praxou a stredoškolským vzdelaním vyjadrujú obavy, že táto zmena znehodnotí ich skúsenosti a prax. Argumentujú, že kvalitná príprava pre prácu s deťmi je zabezpečená aj strednými pedagogickými školami a dôležitý je talent a láska k deťom, ktoré sa nedajú naučiť. Zároveň poukazujú na to, že zavedenie povinnej predškolskej dochádzky pre trojročné deti a nedostatok priestorov a personálu v materských školách by mohlo byť ohrozené sprísnením kvalifikačných požiadaviek.
Existujú aj obavy, že učiteľky s VŠ budú mať vyššie platové ohodnotenie a financií niet. Okrem toho už teraz chýba v niektorých lokalitách Slovenska množstvo učiteliek, tým, že by mali mať VS, sa zo ešte zhorší. Ďalšou vecou je to, že ak by mala mladá žena vyštudovať VŠ a pracovať v MŠ, tak radšej vyštuduje VŠ a bude pracovať v ZŠ - výhodnejšia pracovná doba a lepší plat.