Zležaná hlavička u novorodenca: Objavte príčiny, prevenciu a účinné metódy korekcie

Zležaná hlavička u novorodencov je bežný jav, ktorý môže znepokojovať rodičov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príčinách, prevencii a možnostiach korekcie zležanej hlavičky, aby ste sa mohli informovane rozhodnúť o starostlivosti o svoje dieťa.

Čo je zležaná hlavička?

Zležaná hlavička, odborne nazývaná plagiocefália (asymetrická deformácia lebky) alebo brachycefália (sploštenie zadnej časti hlavy), je stav, keď má novorodenec sploštenú alebo deformovanú hlavičku. Táto deformácia vzniká preto, že lebka novorodencov je mäkká a poddajná, čo umožňuje rýchly rast mozgu, ale zároveň je náchylná na tvarové zmeny. Zležaná hlavička je väčšinou estetický problém, ktorý neovplyvňuje zdravie alebo vývoj dieťaťa. Vo väčšine prípadov sa dá upraviť jednoduchými opatreniami v starostlivosti alebo fyzioterapiou.

Typy deformít lebky

Závažnosť deformít sa určuje podľa stupňov závažnosti, pomocou merania kraniocemetrom, a výpočtami s vytvorením 3D fotografii pomocou špeciálneho skenu. Medzi hlavné typy deformít lebky patria:

Plagiocefália: Nepravidelné oploštenie záhlavia, často spojené s deformitou ušníc, a niekedy aj spojený s vytlačením prednej časti čela. Táto deformita býva často spojená s postihnutím krčnej chrbtice, ktorá neumožňuje plný pohyb. Typické pre tento typ tvaru hlavy je sploštenie na jednej strane, pričom druhá strana je naopak vyčnievajúca. Pri plagiocefálii je viditeľná nerovnosť tvaru hlavičky. Hlavička nemá správny tvar, uši môžu byť nerovnomerne zarovnané, jedno uško dieťatka býva viditeľne posunuté. Na strane zadného sploštenia je čelo a ucho vysunuté dopredu. Oko a tvár môže byť tiež posunuté dopredu, čo spôsobuje nerovnosť tváre. Z pohľadu z hora vyzerá hlava ako rovnobežník.
Brachycefália: Celé záhlavie hlavičky je symetricky stlačené. Hlavička je širokého tvaru. Stačenie záhlavia môže byť asymetrické, ako napríklad stlačenie boku záhlavia. Táto deformita lebky spôsobuje, že hlavička má nižší pomer dĺžky v porovnaní s jej šírkou. Dochádza k skráteniu lebky v predo-zadnom rozmere. Symetrická brachycefalia je deformita, ktorá vedie zlej proporcionalite hlavičky. Sploštenie je vzadu v strede hlavičky. Hlava je široká s prominenciou oboch temenných kostí. Z boku je hlavička vyššia a sploštená. Čelo je veľké a niekedy posunuté dopredu. Často sa vyskytuje u detí, ktoré ležia len na chrbte a neotáčajú hlavičkou. Asymetrická brachycefalia je kombinácia plagiocefalie a brachycefalie. Zvyčajne je spojená s nehybnosťou krčnej chrbtice. Zadná časť je sploštená nepravidelne, pričom je jedna strana plochejšia ako druhá. Hlava môže byť vyššia na jednej strane a je nezvyčajne široká. Ucho, čelo, oko a časť tváre na strane väčšieho sploštenia môže byť trochu posunuté dopredu. Najčastejšie vyskytujúca deformita hlavičky u detí je typ asymetrickej brachycefálie. Symetrická brachycefália je druhá najčastejšia deformita.
Dolichocefália: Tvar hlavičky je úzky a dlhý. Je to stlačenie hlavičky na bokoch po stranách a lebka sa predlžuje predo-zadne. Táto deformita sa často vyskytuje u predčasne narodených detí, ktoré sú v inkubátore polohované len na bok.
Turicefália: Je vertikálne predĺžený tvar lebky, často následkom vákuum extrakcie pri pôrode. Hlavička má vydutú temennú časť a hlavička má tvar trojuholníka so zaoblenou hornou časťou. Po pôrode pomocou extrakcie sa hlavička sama vyrovná do pár dní.
Kraniosynostóza: Sploštenie môže spôsobiť aj príliš skoré spojenie kosti lebky. Kraniosynostóza je vrodená chyba, kedy sa kosti lebky predčasne spoja, ešte pred úplným vyvinutím mozgu. Mozog sa naďalej vyvíja, ale vplyvom nerozťahovania lebky prestáva rásť a tým sa vytvorí abnormálny tvar hlavy. Predčasným zrastením jedného švu môžu vzniknúť rôzne deformácie. Takáto deformácia môže ovplyvniť vývoj mozgu, čím sa zvýši vnútrolebečný tlak a môže poškodiť kôru mozgu i zrakový nerv, čo vedie k slepote. Kraniosynostóza môže mať dva druhy: primárna (predčasné zrastenie lebečných kostí) a sekundárna, ktorá je súčasťou syndrómu (Apertov, Cruzov…).

Faktory zvyšujúce riziko vzniku zležanej hlavičky

Spánková poloha na chrbte: Dlhodobé ležanie na chrbte s hlavou otočenou na tú istú stranu. Hoci spánok na chrbte je odporúčaný na prevenciu syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), spôsobuje vyšší tlak na zadnú časť lebky.
Nedostatočná variabilita polohy: Ak bábätko trávi veľa času v autosedačkách, ležadlách alebo hojdačkách, kde je hlavička stále v kontakte s tvrdým povrchom. Nedostatok času na brušku (tzv. tummy time) môže zvýšiť riziko deformácie.
Tortikolis (skrátené krčné svaly): Tento stav spôsobuje, že dieťa má preferovanú stranu, na ktorú otáča hlavičku, čo vedie k jednostrannému tlaku a asymetrii.
Poloha v maternici a komplikácie pri pôrode: Stiesnené prostredie v maternici (napr. pri viacpočetnom tehotenstve alebo ak je plod vo vysokej polohe) môže spôsobiť prednarodenú deformáciu. Kliešťový alebo vákuový pôrod môže spôsobiť dočasné zmeny tvaru lebky. Kefalhematóm je krvácanie pod periost lebečnej kosti. Periost je pevný väzivový obal kosti. Pri ťažších pôrodoch, najmä ak lekár na vybratie bábätka z pôrodných ciest musí použiť kliešte či “zvon” - teda vákuumextraktor, môžu u dieťatka vznikať tzv. pôrodné poranenia. Kefalhematóm je jedným z nich. Kefalhematóm vyzerá ako opuch, hrča na hlavičke, na pohmat je mäkký. Je presne ohraničený. Najčastejšie vzniká na temennej kosti , menej často na záhlaví.
Predčasný pôrod: Predčasne narodené deti majú mäkšiu lebku a často trávia dlhší čas ležaním kvôli zdravotnému stavu, čo zvyšuje riziko deformácie.
Veľká hlavička alebo nízky svalový tonus: Deti s veľkou hlavičkou voči telu alebo slabšími svalmi môžu mať ťažkosti s otáčaním hlavy, čo vedie k dlhodobejšiemu tlaku na jednu oblasť lebky.
Genetická predispozícia: V niektorých prípadoch môžu byť deformácie hlavičky ovplyvnené dedičnými faktormi, ako je tvar lebky alebo náchylnosť k svalovým poruchám.

Ako sa dá zležanej hlavičke predísť?

Striedanie polohy hlavičky pri spaní: Keď bábätko spí na chrbte (čo je odporúčané na prevenciu SIDS), jemne mu otáčajte hlavičku na jednu a potom na druhú stranu.
Tummy time: Od prvých týždňov života kladieme bábätko denne na bruško, keď je hore a pod dohľadom. Tým sa posilňujú krčné a chrbtové svaly a znižuje tlak na zadnú časť hlavy.
Striedanie polohy pri kŕmení: Pri dojčení či kŕmení z fľaše striedajte ruky, aby sa dieťa naučilo otáčať hlavu na obe strany.
Nosenie v rôznych polohách: Pri nosení používajte rôzne polohy, napríklad klokanku alebo ergonomické nosítko. Veľa rodičov nepreferuje nosenie dieťaťa na rukách. Ale aj to je možnosť, ako zmierniť oploštenie hlavičky. Pravidelne noste dieťa, dvíhajte ho, čím sa znižuje tlak podložky v ľahu na hlavičku. Zdravé a prospešné je nosiť dieťa v klokanke, či v klbku. Táto poloha je vhodná aj pre formovanie hlavičky a trénuje si posturálne svaly potrebné na udržanie tela, ktoré majú tendenciu ku skráteniu.
Minimalizácia času v autosedačke a ležadle: Minimalizujte čas strávený v autosedačkách, ležadlách a hojdačkách, kde je hlavička opretá o pevný povrch.
Podpora pohybu: Podporujte pohyb a občas motivujte bábätko hračkami, aby sa otáčalo na rôzne strany.
Meňte polohy dieťatka v postieľke: Pravidelne meňte polohu dieťatka v postieľke. Väčšina rodičov, najmä praváci nosia deti v ľavom náručí a v postieľke ho ukladajú na ľavú stranu. Dieťatko sa obzerá väčšinou von do miestnosti, čím sa neustále ukladá hlavičku len na jednu stranu. Otáčajte ho aj v postieľke, prípadne mu dajte do zorného poľa nejakú hračku, ktorú budete zakaždým meniť, čím ho budete nútiť otáčať hlavičku do strán.
Polohovanie počas spánku: Počas spánku vášho dieťatka mu zmeňte polohu hlavy, podložením malého uteráčika, alebo plienkou, aby sa vyvíjal tlak hlavy o podložku aj na strane hlavy, kde sa vytvára deformita. Na trhu sú dostupne aj oporné vankúšiky na hlavičku, ktoré držia hlavičku v jednej polohe a je vyvíjaný nižší tlak na záhlavie.
Ukladanie dieťatka na podložku: Vyhýbajte sa príliš dlhému ukladaniu dieťatka na tvrdé podložky, ako napríklad do autosedačky, ktoré majú tvrdý plast pokrytý len tenkou vrstvou výplne. Ukladajte dieťatko celým telom na mäkký vankúš, ktorý po bokoch vypodložíte, aby sa neprevalilo. Vytvorte ako keby hniezdo s vypodloženými bokmi celej plochy. Dostupné sú aj rôzne polohovacie hniezda pre malé deti, ktoré sú mäkkého materiálu a nevytvárajú tlak na lebku dieťatka.

Riziká zležanej hlavičky pre vývoj dieťaťa

Zležaná hlavička u dojčiat, známa ako plagiocefália alebo brachycefália, je vo väčšine prípadov kozmetický problém a nemá vážny vplyv na mozgový alebo fyzický vývoj. V niektorých prípadoch však môžu vzniknúť určité riziká alebo nepríjemnosti, ktoré môžu ovplyvniť dieťa.

Estetické dôsledky: Ak sa problém nelieči včas, asymetria alebo sploštenie hlavičky môže pretrvávať aj v neskoršom veku, čo môže mať vplyv na sebavedomie dieťaťa. Posunutie uší, asymetrické čelo alebo nerovnomerné proporcie tváre, môžu byť esteticky nápadné.
Poruchy funkcie čeľuste a zubov: V prípadoch výraznej asymetrie lebky môže dôjsť k miernemu ovplyvneniu vývoja čeľuste. To môže následne spôsobiť problémy so zhryzom alebo asymetriu úst.
Riziko spomalenia motorického vývoja: Ide o riziko, ktoré sa vyskytuje u detí so zležanou hlavičkou spôsobenou tortikolisom (skrátením krčných svalov) iba sporadicky, avšak aj napriek tomu sa môže objaviť: oslabenie svalov na jednej strane tela, omeškanie schopnosti otáčať hlavu, sedieť, loziť alebo stáť, preferencia používania jednej strany tela, čo môže narušiť rovnomerný vývoj motorických schopností.
Riziko nesprávneho vývoja lebky a mozgu (veľmi zriedkavé): Zležaná hlavička zvyčajne neovplyvňuje mozog, pretože deformácia sa týka kostí lebky, nie mozgového tkaniva. Ak však deformácia vzniká v dôsledku vzácnych genetických alebo zdravotných problémov (napr. kraniostenózy, kde sa lebkové švy predčasne zrastajú), môže byť potrebná špecializovaná liečba, aby sa predišlo problémom s rastom lebky a tlakom na mozog.
Problémy s nosením prilieb alebo okuliarov: Deformácia hlavičky môže spôsobiť, že dieťa bude mať problémy s nosením niektorých pomôcok, napríklad okuliarov alebo športových prilieb, keďže nebudú správne sedieť.

Kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc?

Ak je sploštenie zreteľné a spôsobuje nerovnováhu v tvárových proporciách.
Ak si všimnete, že sploštenie hlavičky sa zhoršuje napriek tomu, že dieťa strieda polohy, trávi čas na brušku a má dostatok pohybu.
Ak dieťa má problém otočiť hlavičku na jednu stranu alebo preferuje jednu polohu hlavy.
Ak deformácia hlavy pretrváva aj po zavedení preventívnych opatrení, najmä počas obdobia, keď je lebka ešte mäkká a poddajná (4 - 6 mesiacov)
Ak má dieťa oneskorený motorický vývoj, preferuje jednu stranu tela alebo sa zdá byť inak fyzicky asymetrické.
Ak sú sploštené časti hlavy sprevádzané nezvyčajnými tvarmi lebky (napr. úzky alebo predĺžený tvar hlavy) alebo výraznými hrbolmi, môže byť problém spôsobený predčasným zrastaním lebkových švov.
Ak pediater počas preventívnej prehliadky upozorní na deformáciu hlavy, môže odporučiť konzultáciu so špecialistom, napr. s ortopédom, fyzioterapeutom alebo neurochirurgom.

Čo pomôže pri korekcii zležanej hlavičky bábätka?

Pri korekcii zležanej hlavičky bábätka je kľúčové odstrániť príčiny nadmerného tlaku na určitú časť lebky a podporiť symetrický vývoj hlavičky. Tu sú najefektívnejšie spôsoby, ako pomôcť:

Prečítajte si tiež: Poruchy autistického spektra: Sprievodca

Striedanie polohy hlavičky pri spaní: Počas spánku na chrbte sa odporúča jemne otáčať hlavičku bábätka na opačné strany.
Striedanie polohy pri dojčení alebo kŕmení: Striedanie rúk, na ktorých držíte bábätko, aby sa naučilo otáčať hlavu na obe strany.
Motivácia k otáčaniu hlavy: Umiestnenie hračiek, svetlá alebo zaujímavých predmetov na stranu, na ktorú bábätko menej otáča hlavu.
Pravidelné kladenie na bruško: Pravidelné kladenie bábätka na bruško, keď je hore a pod dohľadom, je veľmi dôležité.
Nosenie v ergonomickom nosiči: Nosenie bábätka v ergonomických nosičoch alebo šatkách, častejšie však držanie na rukách.
Fyzioterapia: Cvičenia na zlepšenie pohyblivosti krku a vyrovnanie svalovej sily pod dohľadom fyzioterapeuta.
Kraniálna remodelačná ortéza (prilba): Používanie špeciálnej prilby na korekciu tvaru hlavy v závažnejších prípadoch.
Podporné vankúšiky: Využívanie podporných vankúšikov, ktoré sú navrhnuté tak, aby znižovali tlak na hlavičku.
Minimalizácia času v autosedačke a ležadle: Minimalizovanie času, ktorý bábätko trávi v autosedačkách, hojdačkách a ležadlách, kde je hlavička v kontakte s tvrdým povrchom.

Pomôcky na podporu správneho tvarovania hlavičky

Existuje niekoľko pomôcok navrhnutých na podporu správneho tvarovania hlavičky bábätiek a prevenciu či korekciu zležanej hlavičky. Ich výber závisí od závažnosti deformácie a odporúčaní pediatra alebo špecialistu. Tu sú najčastejšie používané pomôcky:

Ergonomické vankúše: Ergonomické vankúše so špeciálnym tvarom, ktoré znižujú tlak na zadnú časť hlavy. Môžu byť v tvare podkovy alebo s vybraním uprostred na zníženie kontaktu hlavičky s povrchom. Pozor: tieto vankúše sa neodporúčajú používať počas spánku v noci, pokiaľ to vyslovene neodporúča pediater, kvôli bezpečnosti dieťaťa a riziku SIDS.
Polohovacie podložky: Polohovacie podložky ktoré pomáhajú meniť polohu hlavy bábätka a podporujú symetrické ležanie.
Špeciálne tvarované prilby (ortotické prilby): Špeciálne tvarované prilby (ortotické prilby), ktoré jemne usmerňujú rast lebky. Prilba znižuje tlak na sploštené miesta a umožňuje lebke dorásť do správneho tvaru. Najúčinnejšie sú medzi 4. a 12. mesiacom veku, keď je lebka mäkká a rýchlo rastie. Dĺžka nosenia: 20 - 23 hodín denne počas niekoľkých mesiacov, pod dohľadom odborníka. Remodelačná ortéza pri deformite u staršieho dieťaťa viac ako 4 mesiace je potrebná aplikácie KRO - kraniálnej remodelačnej ortézy, čo má až 95% úspešnosť. Liečba KRO sa musí konzultovať s neurológom, prípadne s neurochirurgom, pretože v niektorých prípadoch je táto metóda kontraindikovaná, ako napríklad pri hydrocefale. Ortéza KRO je špeciálna prilba z vonkajšej strany tvrdá a vnútorná časť je vystlaná mäkkou výstelkou. Prilba dieťatko netlačí, čím nespôsobuje tlak na lebku, len ju ľahko stláča a časť kde sa deformita nachádza, je medzera medzi lebkou a prilbou. Prilbu nie je možné skladať 24 hodín, a to ani za účelom hygieny. Je to náročná liečba a používa sa pri stredných a ťažkých deformitách hlavičky dieťaťa. KRO je zameraná na správne usmernenie rastu lebky. Najvhodnejším obdobím je vek 4 až 7 mesiacov, čím sa skracuje liečba na 4 až 5 mesiacov. Čím je vek dieťaťa vyšší, tým dlhšie trvá správna remodelácia lebky dieťaťa, kvôli uzatváraniu štrbín a rastu lebky. Liečba ortézou je možná do veku 18.
Šatky a ergonomické nosiče: Šatky a ergonomické nosiče, ktoré pomáhajú predchádzať tlaku na hlavičku tým, že bábätko sa nosí vzpriamene.

Kefalhematóm

Kefalhematóm je krvácanie pod periost lebečnej kosti. Periost je pevný väzivový obal kosti. Pri ťažších pôrodoch, najmä ak lekár na vybratie bábätka z pôrodných ciest musí použiť kliešte či “zvon” - teda vákuumextraktor, môžu u dieťatka vznikať tzv. pôrodné poranenia. Kefalhematóm je jedným z nich.

Ako vyzerá kefalhematóm?

Kefalhematóm vyzerá ako opuch, hrča na hlavičke, na pohmat je mäkký. Je presne ohraničený. Je to preto, lebo neprekračuje hranice lebečnej kosti, keďže vzniká pod jej obalom a kosti u novorodenca ešte nie sú zrastené. Najčastejšie vzniká na temennej kosti , menej často na záhlaví. Neobjaví sa ihneď po pôrode, ale ukáže sa postupne po niekoľkých hodinách až 2-3 dňoch od pôrodu. Koža nad ním nie je farebne zmenená. Nie je viditeľná žiadna modrina, pretože krv je vyliata pod obalom kosti, nie pod kožou. Mizne v priebehu 1-6 týždňov až 3 mesiacov.

Prečo vzniká kefalhematóm?

Príčinou vzniku kefalhematómu je poškodenie cievok medzi kosťou a jej obalom (periostom). Vzniká napríklad pri rýchlom pôrode, nešetrnom vypudzovaní bábätka (napr. tlačení na brucho počas pôrodu), ťažkom pôrode, najmä pri použití pôrodníckych klieští či “zvonu” - vákuumextraktora.

Je kefalhematóm nebezpečný?

Kefalhematóm nie je krvácanie do mozgu. Zakrvácanie sa v prípade kefalhematómu nachádza nad kosťou. Znamená to, že od mozgu je oddelený kosťou a pevnými mozgovými obalmi. Mozog je teda dôkladne chránený. Nemusíte mať obavy, že bábätko je priamo ohrozené na živote. V drvivej väčšine prípadov dôjde k vymiznutiu kefalhematómu bez komplikácií v priebehu 2-6 týždňov, v niektorých prípadoch to môže trvať aj 3 mesiace. Problémom je, ak nedochádza k rýchlemu vstrebávaniu, pretože už po 1-2 týždňoch môže okraj kefalhematómu kalcifikovať. Ak kalcifikuje celý kefalhematóm, vzniká na hlavičke tvrdý hrbol, ktorý už sa nevstrebe. Táto komplikácia je veľmi zriedkavá. Názory lekárov na prepichnutie a odsávanie kefalhematómu sa líšia - niektorí ju volia po 3 týždňoch, iní skôr, niektorí vôbec nie sú jej fanúšikmi z dôvodu možného zavlečenia infekcie a komplikácií. Najčastejšou komplikáciou kefalhematómu je novorodenecká žltačka. Dôvodom je rozpad nahromadených krviniek - hemoglobín z nich sa odbúrava na bilirubín. Ak sa u novorodenca objavia známky infekcie, kefalhematóm musíme považovať vždy za podozrivý zdroj infekcie. Všímajte si svoje dieťatko, či mu chutí jesť, nie je nadmerne spavé (oboje sa však objavuje aj pri novorodeneckej žltačke) alebo naopak nepokojné, či nemá zvýšenú teplotu.

Prečítajte si tiež: Ako Liečiť Mokvajúcu Tvar u Bábätiek

S čím si môžem pomýliť kefalhematóm?

Na hlavičke novorodenca môžeme nájsť niekedy podobný útvar ako je kefalhematóm. Nazýva sa caput succedaneum. Nejde o zakrvácanie pod obal kosti, ale o opuch pod kožou hlavičky, čiže nad obalom kosti. Je spôsobený dočasným nedokrvením pri tlaku hlavičky počas pôrodu. Ako sa odlišuje od kefalhematómu? Je viditeľný ihneď po pôrode, ďalej už sa nezväčšuje a vstrebáva sa bez následkov a rýchlejšie ako kefalhematóm, spravidla v priebehu zopár dní. Nie je jasne ohraničený a môže presahovať okraje lebečných kostí, lebo s kosťami nesúvisí. Niekedy môžu bábätku v oblasti caput succedaneum vypadnúť vlásky. Oblasť bez vláskov má prstencovitý tvar.

Kraniostenóza

Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Lebečné švy sa vyskytujú u každého z nás a za normálnych okolností sú u novorodencov otvorené a postupne sa uzatvárajú. Prvý šev sa uzatvára väčšinou do 1. Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami. Postupne sa pomaly uzatvárajú, čiže sa premieňajú z elastického spojenia na kosť, a tým vytvárajú pevné spojenie jednotlivých kostí. Kraniostenóza je následok predčasného zrastu lebečných švov. Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku, hlavička sa len zdeformovala tým, že dieťa opakovane ležalo v rovnakej polohe. Pokiaľ napríklad dieťa leží väčšinu dňa na záhlaví, bude hlavička v záhlaví plochá a kompenzačne bude rásť skôr do šírky. Ak má dieťa väčšinu dňa hlavičku vytočenú jedným smerom - doprava alebo doľava, bude výsledný tvar hlavičky asymetrický. Napomôcť môže napríklad prítomnosť alebo neprítomnosť zhrubnutého šva, ktorý je hmatný pri kraniostenóze. V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života. V prípade zležanej hlavičky má dieťatko pri narodení hlavičku úplne normálnu a postupne sa nesprávnym polohovaním vytvára deformita. Na rozdiel od kraniostenózy má však táto deformita tendenciu sa rastom dieťaťa ustáliť alebo aj mierne zlepšiť. Zležaná hlavička je vždy dôsledkom nesprávneho polohovania. Na druhej strane, ak je dieťatko zdravé, nemalo by nám nič brániť v správnom polohovaní. V liečbe má u detí do 3 mesiacov veku najlepšie výsledky správne polohovanie. Odporúčané je polohovať hlavičku na miesto iné ako oblasť, kde je hlavička zležaná. Ďalej je možné podložiť dieťatko tak, aby ležalo mierne na boku a nie na záhlaví. Pokiaľ je deformita výrazná, od 4 mesiacov veku je možné dieťatku zhotoviť takzvanú remodelačnú kraniálnu ortézu. Je to špeciálna prilba, ktorá je vyhotovená na mieru presne podľa hlavičky dieťatka a zabezpečuje korekciu deformity do správneho tvaru. Prilba je priliehavá v mieste, kde je hlavička vyklenutá a naopak voľná tam, kde je hlavička sploštená. Efekt takejto ortézy sa však prejaví iba ak je nosená správne. Dieťatko musí prilbu nosiť 23 hodín denne. U detí do veku 12 mesiacov je najrýchlejší rast hlavičky a deformita sa tak pomerne rýchlo upravuje, liečba trvá štandardne 4 až 6 mesiacov. Po dovŕšení 18. mesiaca veku už liečba remodelačnou ortézou nie je vhodná, keďže rast hlavičky sa výrazne spomaľuje a efekt nie je dostatočný. Pokiaľ má dieťatko deformitu, ktorá svedčí o zrastených lebečných švoch, je nevyhnutné navštíviť detského chirurga alebo neurochirurga, nakoľko v tomto prípade je liečba výhradne chirurgická. Použitie remodelačnej ortézy u pacientov s kraniostenózou nie je vhodné. V prípade zrasteného metopického šva (na čele) má hlavička akoby trojuholníkový tvar a nazýva sa preto trigonocefália. Ak je zrastený sagitálny šev, ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti, nazýva sa skafocefália. Ďalším typom kraniostenózy je zrastenie koronárneho šva, ktorý spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou. Posledným typom kraniostenózy je zrastenie lambdového šva, to je šev, ktorý spája záhlavnú a temenné kosti. Najdôležitejšie je, že s možnosťou výskytu kraniostenózy je oboznámený nielen pediater, ale aj rodič. Kľúčom úspešnej liečby je práve včasná diagnostika. Optimálny vek na operáciu je totiž u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy. Niektoré deti sú operované už vo veku 3 až 6 mesiacov. Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp. Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie. V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy. Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy. Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta - deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t.j. do 3. až 4. V tomto prípade je preto včasná diagnostika nevyhnutná.

Prečítajte si tiež: Odporúčania pre citlivú detskú pokožku v zime

tags: #tvar #hlavicky #novorodenca #kp