Úvod
Tetovanie sa stáva čoraz bežnejšou formou sebavyjadrenia v spoločnosti. S nárastom popularity tetovaní a piercingov sa vynára otázka, ako sú tieto formy sebavyjadrenia vnímané v rôznych profesiách, najmä v oblasti pedagogiky. V školstve, kde učitelia pôsobia ako vzory pre žiakov, sa táto otázka stáva obzvlášť relevantnou. Ako vplýva tetovanie učiteľa na jeho autoritu a vnímanie zo strany žiakov, rodičov a vedenia školy? Aké sú hranice medzi osobnou slobodou a profesijnou zodpovednosťou? Tento článok sa zameriava na preskúmanie týchto otázok v kontexte práce v materskej škole na Slovensku, pričom zohľadňuje právne, etické a sociálne aspekty.
Tetovanie ako forma sebavyjadrenia a neverbálnej komunikácie
Tetovanie a piercing sú formy sebavyjadrenia, ktorými môžeme zviditeľniť našu osobnosť a originalitu. Vnímanie tetovaní a piercingov učiteľov môže byť ovplyvnené sociálnymi normami a očakávaniami vo vzťahu k profesijnému obrazu a autorite. Neverbálna komunikácia, tzv. „reč tela“, je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej interakcie, je to forma komunikácie, ktorá sa nevyjadruje slovami, ale skôr cez mimoslovné prejavy. Základné formy neverbálnej komunikácie zahŕňajú oznamovanie pohľadmi (reč očí), výrazmi tváre (mimika), pohybmi (kinezika), fyzickými postojmi (konfiguráciou všetkých častí tela), gestami (gestika), dotykmi (haptika), zaujímaním určitej vzdialenosti (proxemika), úpravou zovňajšku (účes, oblečenie, doplnky). Sebavyjadrenie ako jedna z foriem neverbálnej komunikácie zahŕňa spôsoby, ako jednotlivec vyjadruje svoju identitu, osobnosť a hodnoty.
Historický kontext tetovania
Pôvodne sa tetovanie rozširovalo z ďalekého východu. V Japonsku, Číne, či na Filipínach bolo naozaj bežné. Neskôr upadlo do zabudnutia a znovuobjavené bolo až roku 1770. V tom období ho nosili najmä námorníci a moreplavci. V neobľubu opäť upadlo počas Druhej svetovej vojny, keď boli tetovaniami vo formáte čísel označovaní židia. Počas socializmu tetovania taktiež neboli brané prívetivo a boli spojené s kriminalitou a nečestnou minulosťou.
Aktuálny pohľad na tetovanie v spoločnosti
V poslednom desaťročí zaznamenávame prudký nárast popularity tetovania a piercingu, ktoré sú čoraz bežnejšími aj medzi pedagogickými a odbornými zamestnancami škôl a školských zariadení, ale aj medzi študentmi učiteľstva. V súčasnosti sa rýchlo zvyšuje popularita tetovania, ktoré má približne 40 % mileniálov a rozšírilo sa naprieč vekovými kategóriami, sociálnymi vrstvami, kultúrami a etnikami.
Dnešné vnímanie tetovania a piercingu je skôr zamerané na ich symbolický význam a význam pre identitu jednotlivca, môže slúžiť ako vyjadrenie osobnej jedinečnosti, slobody, či dokonca odporu voči spoločenským konvenciám. Tetovanie v dnešnej dobe vyobrazuje druh umenia, náboženstvo ktoré vyznávame alebo nejakú myšlienku, ktorá pre nás niečo znamená.
Prečítajte si tiež: Tehotenstvo a tetovanie
Právne a etické aspekty tetovania učiteľov na Slovensku
Slovenské školstvo a legislatíva oficiálne nezakazuje tetovanie a piercing učiteľom, no konečné slovo má vždy zamestnávateľ. Ten má právo uchádzača odmietnuť pre viditeľné tetovanie alebo piercing, ale aj nariadiť zamestnancom jeho zakrytie, ak nie je v súlade s profesijným imidžom.
Etický kódex pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zaväzuje každého pedagogického alebo odborného zamestnanca, aby dbal na dôstojnosť svojho postavenia v škole, komunite a v spoločnosti. Aj keď sa v súčasnosti kladie dôraz skôr na vnútorné vlastnosti, vonkajší vzhľad zohráva rovnako dôležitú úlohu.
Prípad učiteľa Sylvaina Helaine
Učiteľ v materskej škole Sylvain Helaine (35) tvrdí, že prišiel o prácu kvôli svojmu fyzickému vzhľadu. Jeho telo je totiž celé posiate tetovaním. Sylvain bol nesmierne sklamaný, keď sa od vedenia základnej školy Docteur Morere v Palaiseau na predmestí Paríža dozvedel, že už nebude učiť v materskej škole. Dôvodom majú byť sťažnosti rodičov, ktorí tvrdia, že ich deti straší jeho vzhľad. Hovorca miestneho úradu uviedol, že so Sylvainom bola uzavretá dohoda o jeho presune z vyučovania v materskej škole, pretože jeho vzhľad môže vystrašiť žiakov do šesť rokov.
Sylvain bol nesmierne sklamaný, keď sa od vedenia základnej školy dozvedel, že už nebude učiť v materskej škole. Rodičia trojročného dieťaťa sa na Sylvaina sťažovali, aj keď ich syna Helaine neučil. Stretával ho však v škole a mával o ňom nočné mory. „Všetci moji žiaci a ich rodičia boli so mnou vždy v pohode, pretože ma v podstate poznali. Len to je to, keď ma ľudia vidia z diaľky a nepoznajú ma osobne,“ povedal Sylvain. Niekoľko mesiacov po podaní sťažnosti úrady informovali Sylvaina, že už nebude učiť deti z materskej školy.
Vplyv tetovania na vnímanie učiteľa
Učiteľ pôsobí ako vzor pre žiakov nielen svojim správaním a morálkou, ale aj svojím vzhľadom. Je dôležité si uvedomiť, že vnímanie tetovania je subjektívne a závisí od individuálnych hodnôt a presvedčení. Niektorí rodičia môžu vnímať tetovanie učiteľa negatívne a obávať sa, že to ovplyvní ich deti. Iní rodičia môžu byť tolerantní a vnímať tetovanie ako prejav individuality a kreativity.
Prečítajte si tiež: Hlboké puto vyjadrené tetovaním
Reakcie detí na tetovanie
Deti sú často zvedavé a otvorené novým veciam. Ak učiteľ s tetovaním dokáže s deťmi komunikovať otvorene a úprimne, môže im pomôcť prekonať prípadné predsudky a obavy. Je dôležité, aby učiteľ deťom vysvetlil význam svojho tetovania a uistil ich, že tetovanie nemá vplyv na jeho schopnosť učiť a starať sa o ne.
Príkladom pozitívnej reakcie detí na tetovanie učiteľa je skúsenosť žiačky, ktorá mala na tele niekoľko tetovaní. Všimli si to aj deti, s ktorými pracovala. Keď za nimi po pár dňoch opäť prišla, deti si prilepili na nosy flitre, aby sa podobali pani učiteľke.
Ako pristupovať k otázke tetovania v materskej škole
Vzhľadom na nejednoznačnosť vnímania tetovania je dôležité, aby sa školy a učitelia snažili o otvorenú komunikáciu a vzájomné porozumenie. Školy by mali mať jasné pravidlá týkajúce sa úpravy zovňajšku zamestnancov, ktoré rešpektujú osobnú slobodu, ale zároveň zohľadňujú profesijný imidž a etické zásady.
Učitelia s tetovaním by mali byť pripravení na otázky a reakcie zo strany žiakov, rodičov a kolegov. Je dôležité, aby dokázali vysvetliť význam svojho tetovania a uistiť ostatných, že tetovanie nemá vplyv na ich schopnosť vykonávať svoju prácu.
Tolerancia a diverzita
Je dôležité si uvedomiť, že spoločnosť sa mení a s ňou aj vnímanie tetovania. V školách by mala vládnuť diverzita i v tomto smere - je dobré, ak sa žiaci presvedčia aj v kontaktoch s pedagógmi, že ich „vonkajšie znaky“ nevypovedajú o ich ľudskej a profesionálnej kvalite, že tá je definovaná niečím iným. Učiteľka by mala reagovať ako zrelá osobnosť, teda všímať si ako deti reagujú na zdobenie tela, ktoré deti bežne nepoznajú a bez ohľadu na to, aký názor má na túto formu zdobenia, otvoriť tému v priateľsky ladenej debate s praktikantkou a deťmi.
Prečítajte si tiež: Riziká a duchovné aspekty tetovania