Svalové kontrakcie: Príčiny, symptómy a možnosti liečby

Svalové kontrakcie, či už ide o bežné zášklby alebo bolestivé kŕče, sú javom, ktorý postihuje mnohých ľudí. Tento článok sa zameriava na svalové kontrakcie, ich príčiny, symptómy a dostupné možnosti liečby, s dôrazom na tetániu a svalové spazmy.

Úvod do svalových kontrakcií

Svalové kontrakcie sú základom pohybu a mnohých fyziologických funkcií. Avšak, ak sú nekontrolované alebo bolestivé, môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života. Medzi najčastejšie formy svalových kontrakcií patria tetánia a svalové spazmy.

Tetánia: Komplexný syndróm svalových kontrakcií

Tetánia je syndróm, ktorý zahŕňa mimovoľné svalové kontrakcie, nadmernú stimuláciu periférnych nervov a široké spektrum príznakov. Často sa prejavuje brnením v končatinách, svalovým napätím a bolestivými kŕčmi.

Príčiny tetánie

Tetánia je obvykle spôsobená nerovnováhou elektrolytov, najčastejšie nízkou hladinou vápnika v krvi (hypokalciémia). Ďalšie príčiny zahŕňajú:

• Nedostatok horčíka: Dlhodobý nedostatok horčíka môže viesť k nedostatku vápnika, čo narúša rovnováhu medzi prívodom a vylučovaním.
• Stres: Stres je častým spúšťačom tetánie.
• Abnormálne hladiny hormónov: Manifestná tetánia (hypokalciémia) je spojená so sekundárnym nedostatkom vápnika, ktorý je spôsobený abnormálnou hladinou hormónov, najčastejšie parathormónu (PTH).

Formy tetánie

Rozlišujeme dve hlavné formy tetánie:

Prečítajte si tiež: Svalová kontrakcia: Typy a mechanizmy

• Latentná tetánia: Prejavuje sa len miernymi príznakmi, ktoré často zostávajú nerozpoznané. Hladiny vápnika a horčíka v krvi môžu byť v norme, pričom v tkanivách je deficit.
• Manifestná tetánia (hypokalciémia): Spojená so sekundárnym nedostatkom vápnika, teda hypokalciémiou, ktorá je spôsobená abnormálnou hladinou hormónov, najčastejšie parathormónu (PTH).

Príznaky tetánie

Príznaky tetánie sú rôznorodé a môžu sa líšiť v závislosti od formy ochorenia.

Príznaky manifestnej tetánie:

• Mravčenie v končekoch prstov a okolo úst.
• Bolestivé svalové kŕče (najskôr rúk a nôh, potom predlaktia a paží, potom tváre a nakoniec hrudníka a dolných končatín).

Príznaky latentnej tetánie:

• Často sa diagnostikuje náhodne u zjavne zdravých ľudí.
• Môžu sa vyskytnúť nezvyčajné príznaky rôznych orgánov.
• Psychologické symptómy: Úzkosť, depresívne stavy, panické ataky, alebo hyperventilácia.

Diagnostika tetánie

Diagnostika tetánie zahŕňa:

• Klinické vyšetrenie: Zisťovanie prítomnosti charakteristických príznakov.
• Chvostekov príznak: Jemné poklepanie po lícnom nerve. Pozitívna reakcia (svalové zášklby tváre) naznačuje zvýšenú nervovú dráždivosť.
• Trousseauov príznak: Aplikácia manžety na meranie krvného tlaku na hornú časť paže. Pozitívna reakcia (karpopedálny spazmus) naznačuje tetániu.
• EMG test (tetanický test): Veľmi citlivý test na diagnostiku tetánie, ktorý meria elektrickú aktivitu svalov.
• Krvné testy: Meranie hladín vápnika, horčíka a draslíka v krvi.

Liečba tetánie

Liečba tetánie závisí od príčiny jej vývoja.

• Manifestná tetánia: Vyžaduje liečbu intravenóznymi prípravkami vápnika.
• Nedostatok vitamínu D3: Odporúča sa úprava stravy (konzumácia produktov bohatých na túto zložku a v prípade potreby suplementácia).
• Hypoparatyreóza: Odporúča sa liečba perorálnymi prípravkami vápnika a vitamínu D3 a regulácia hladiny hormónov zodpovedných za metabolizmus vápnika a fosfátov.

Ďalšie odporúčania:

• Doplnenie deficitu vápnika alebo horčíka.
• Doplnenie vitamínu D a vitamínu B.
• Upokojenie sa: Zamerať sa na pomalé, hlboké dýchanie.

Prevencia tetánie

Prevencia tetánie je založená na používaní správne vyváženej stravy, ktorá zabraňuje nedostatku minerálov. Pravidelné krvné testy umožňujú odhaliť nedostatky a abnormality v tele.

Život s tetániou

Pacienti s tetániou čelia každodenným výzvam, ale existuje niekoľko praktických rád, ktoré im môžu pomôcť zmierniť ťažkosti:

Prečítajte si tiež: Príčiny vzniku svalových kontrakcií

• Pravidelné cvičenie: Udržanie svalovej hmoty.
• Dostatok odpočinku a relaxácie: Minimalizácia rizika svalových kŕčov.
• Vyhýbanie sa spúšťačom: Stres, nedostatok spánku alebo nadmerná fyzická námaha.
• Podporné skupiny: Hľadanie miestnych alebo online podporných skupín pre ľudí s tetániou.
• Vzdelávacie materiály: Získavanie informácií o tetánii.
• Podpora rodiny a priateľov: Obrátiť sa na svojich blízkych.

Svalové spazmy: Nekontrolované svalové kontrakcie

Svalový spazmus je nefyziologický stav, kedy dochádza k nadmernému či dlhodobému sťahu kostrovej alebo hladkej svaloviny. Môže byť krátkodobý alebo dlhodobý.

Príčiny svalových spazmov

• Preťaženie svalu: Nadmerné používanie svalu na nohe.
• Dehydratácia: Nedostatok tekutín.
• Dlhodobé držanie v jednej polohe: Statické zaťaženie svalov.
• Autoimunitné ochorenia: Skleróza multiplex alebo myastenia gravis.
• Akútny spazmus: Svalové poškodenie alebo nadmerné užívanie.
• Chronické svalové kŕče: Významnejší základný zdravotný stav súvisiaci s toxickými metabolickými, nutričnými, žilovými alebo hormonálnymi problémami.

Príznaky svalových spazmov

• Ostrá bolesť v postihnutom svale.
• Viditeľné stvrdnutie svalu pod kožou.

Liečba svalových spazmov

• Precvičenie a masáž svalu: Jemné masírovanie postihnutého miesta.
• Aplikácia teplých alebo ľadových obkladov: Zmiernenie nepohodlia spôsobeného kŕčom.
• Pravidelné cvičenie a strečing: Udržanie elasticity svalov.
• Studená sprcha: Zníženie teploty v postihnutej oblasti.

Trigger pointy

Vo svaloch vznikajú tzv. Spúšťový bod (Trigger point): termín sa vzťahuje na jemné body nachádzajúce sa v „napnutých skupinách“ bolestivých svalov spôsobených skrátenou skupinou svalových vlákien. Na riešenie problémov s trigger pointmi sú vhodné aj mäkké a mobilizačné techniky. Zmierniť sa dajú aj elektroliečbou, najlepšie výsledky dosahujeme pri ultrazvuku.

Svalové zášklby (Fascikulácie)

Svalové zášklby sa vyskytujú kdekoľvek na tele. Sú to viditeľné nevedomé kontrakcie svalov pod kožou. Bývajú bežné u zdravej populácie, no môžu súvisieť aj s ochorením. Svalové zášklby vznikajú vtedy, ak nerv v prevode elektrického impulzu na sval vynecháva. Ten sa potom nemôže dostatočne stiahnuť, len ním šklbe. Svalové zášklby, odborne fascikulácie, vznikajú u ľudí so zdravým nervosvalovým systémom, teda asi u 70 %.

Príčiny svalových zášklbov

• Elektrolytový dysbalanc (nerovnováha): Sodík, draslík a vápnik sú dôležité pri svalovej kontrakcii (stiahnutí).
• Zvýšený príjem kofeínu: Vysoký príjem kofeínu vedie ku svalovým zášklbom a nekontrolovanej kontrakcii.
• Dehydratácia: Iónové zmeny vedú ku svalovým zášklbom.
• Deficit výživový: Pri hladovaní, resp. zníženom príjme vitamínov, minerálov.
• Exhauscia: Celková únava a vyčerpanie môže súvisieť so stresom.
• Zaškrtený nerv: Pri kompresii nervu môže dochádzať k svalovým zášklbom tých svalov, ktoré daný nerv inervuje.
• Nikotín: Zvýšená prílišná stimulácií na nikotínových receptoroch.
• Cvičenie: Prílišna aktivácií receptorov pre acetylcholín, ako aj celej motorickej jednotky.
• Neuropathia: Poškodenie nervu ako takého.
• Niektoré liečivá: Lieky na odvodnenie (diuretiká) môžu meniť pomer elektrolytov kvôli zvýšenému močeniu. Lieky proti astme tiež môžu interferovať s receptormi svalovej motorickej jednotky.
• Niektoré ochorenia: Serotonínový sydróm, amyotrofická laterálna skleróza, svalová dystrofia, Izákov syndróm, chronické ochorenie obličiek.
• Ochorenie štítnej žľazy: Pri zvýšenej funkcii tejto žľazy môže dôjsť ku vzniku svalových zášklbov.
• Vystavenie sa extrémnemu chladu.
• Úzkosť a stres.
• Únava a nedostatok spánku.
• Alkohol.

Prevencia svalových zášklbov

Prevencia sa orientuje na zlepšenie životosprávy. Je potrebné dodržiavať pitný režim a pravidelne sa stravovať. To vedie ku zníženiu výskytu svalových zášklbov. V rámci životného štýlu je dobré obmedziť, resp. úplne vysadiť kofeínové nápoje a tabakové výrobky. V rámci profylaxie je vhodný aj pravidelný a kvalitný spánok. Manažment stresu je tiež dôležitý. Je dobré naučiť sa správne relaxovať, najlepšie pri športe.

Liečba svalových zášklbov

Liečba svalových zášklbov závisí od základného ochorenia. Zmeny životosprávy môžu pomôcť znížiť pravdepodobnosť vzniku svalových zášklbov u ľudí zdravých, ako aj trpiacich niektorým z ochorení. V terapii je dôležité aj dlhodobé pozorovanie pacienta - či nie je fascikulácia len prechodná, napríklad po športe. Inak sa lieči vyvolávajúca príčina tohto prejavu. Pri neurologických ochoreniach sa podávajú niektoré medikamenty, ktoré zlepšujú celkový stav pacienta. Od podávania benzodiazepínov sa však upúšťa vzhľadom k riziku vzniku závislosti. Ak stav súvisí s dehydratáciou alebo zníženým prísunom nutrientov, po doplnení vody a látok sa zvyknú svalové zášklby upraviť. V nemalej miere má veľkú úlohu v liečebnom procese rehabilitácia. Okrem fyzikálnej terapie cvičením s fyzioterapeutom vie byť nápomocná masáž celého tela alebo podvodná masáž, kúpele v termálnej vode, teploliečba parafínom či elektroterapia. U úzkostlivejších ľudí môže pomôcť škótsky strek. V komplexnom terapeutickom pláne niektorých vážnych neurologických stavov zohráva nemalú rolu aj muzikoterapia, či psychologická intervencia. Liečebný plán zahŕňa aj úplnú abstinenciu od nikotínu, znížený príjem alkoholických nápojov a obmedzenie metylxantínových preparátov na báze kofeínu. Zakázané sú tiež akékoľvek iné psychoaktívne látky. Z bylinnej liečby sa odporúčajú rastliny s ukľudňujúcim účinkom na nervový systém.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o tetánii

Myotonia Congenita

Myotonia congenita je vzácne genetické neuromuskulárne ochorenie, ktoré sa prejavuje zvýšeným svalovým napätím a stuhnutosťou svalov. Tieto symptómy sú spôsobené narušením iónových kanálov v membráne svalových buniek, čo vedie k predĺženej kontrakcii svalových vlákien po pohybe alebo mechanickom podnete. Napriek tomu, že je toto ochorenie zriedkavé, má významný vplyv na kvalitu života pacientov.

Typy Myotonia Congenita

• Thomsenova myotonia congenita: Autozomálne dominantná forma, symptómy sa často objavujú už v detstve a bývajú miernejšie.
• Beckerova myotonia congenita: Autozomálne recesívna forma, symptómy sú zvyčajne závažnejšie a začínajú sa objavovať v neskoršom detstve alebo v adolescencii.

Klinické príznaky myotonia congenita

• Svalová stuhnutosť: Stuhnutosť sa objavuje najmä po pohybe alebo mechanickom podnete.
• Ťažkosti s uvoľnením úchopu: Pacienti majú problém s uvoľnením úchopu po stlačení predmetu.
• Svalová slabosť: Najmä pri Beckerovej forme ochorenia sa môže vyskytnúť generalizovaná svalová slabosť.
• Zmeny v chôdzi a pohybe: Myotónia môže spôsobiť nepravidelný pohyb alebo zmeny v chôdzi.
• Bolesť svalov a svalové kŕče: Niektorí pacienti pociťujú bolesť alebo kŕče v svaloch v dôsledku predĺženej kontrakcie.
• Vzhľad svalov: U niektorých pacientov môže byť viditeľná hypertrofia (zväčšenie objemu) svalov.

Diagnostika myotonia congenita

• Klinické vyšetrenie: Lekár hodnotí prítomnosť svalovej stuhnutosti, slabosti a ďalších charakteristických príznakov.
• Elektromyografia (EMG): U pacientov s myotonia congenita sa objavuje tzv. "myotónický výboj" (opakované, nepravidelné výboje svalových vlákien), ktorý je typickým znakom ochorenia.
• Genetické testy: Genetické testovanie na prítomnosť mutácie v géne CLCN1 potvrdzuje diagnózu myotonia congenita.

Liečba myotonia congenita

Liečba myotonia congenita je zameraná na zmiernenie príznakov, zlepšenie kvality života a prevenciu komplikácií. Hoci neexistuje kauzálna liečba, niektoré terapeutické prístupy môžu byť účinné.

• Farmakologická liečba: Mexiletín, Natrium valproát a karbamazepín, Fenytoín.
• Fyzikálna terapia: Rehabilitácia zameraná na zlepšenie svalovej sily, flexibility a prevenciu stuhnutosti.
• Ortopedické pomôcky: V niektorých prípadoch môžu byť ortopedické pomôcky (ako napríklad ortézy) užitočné na podporu stability pri pohybe a zníženie rizika pádov.
• Životný štýl: Pravidelné cvičenie s nízkou intenzitou, ako je plávanie alebo chôdza, môže zlepšiť stav svalov bez nadmerného rizika exacerbácie príznakov.

Piriformis syndróm

Piriformis syndróm (m. piriformis - hruškovitý sval) má podobné príznaky ako ischias - problematika sedacieho nervu (n. ischiadicus - najsilnejší nerv v tele). Častejšie sa vyskytuje u žien ako u mužov.

Diagnostika Piriformis syndrómu

Ak nemáme žiadne problémy v driekovom sektore chrbtice (napr. Dysfunkcie sakroiliakálneho kĺbu nie sú iba zdrojom nocicepcie, ale zasahujú aj do senzomotorických regulácií v stoji a pri chôdzi. Pacientom so syndrómom piriformis sa zvyšuje bolesť už pri sedení 15-20 minút - výrazne problémové býva sedenie na bicykli, na tvrdom podklade, sťažujú sa na bolesti napr. Bolesť sťažuje chôdzu, najmä chôdzu do schodov a predklony pri vystretých končatinách. Vnímame ju v priebehu prednožovania končatiny, otáčania vystretej nohy v stoji alebo v ľahu dovnútra. Syndróm uľahčuje polohu vonkajšej rotácie (supinácia) končatiny. Dysfunkcia hruškovitého svalu môže viesť k atrofii stredného a malého sedacieho svalu (mm. glutei medius et minimus). Funkčným skrátením hruškovitého svalu býva vyvolaná dysfunkcia sakroiliakálneho kĺbu. Povrchové fasciálne (blanové obaly) zrasty svalu spôsobujú bolesť a prispievajú k jeho dysfunkcii. Stretávame sa so senzorickými poruchami (bolesť) lokalizovanými v zadnici a dolných končatinách - dermatómy na koži v oblasti driekového sektora chrbtice sú usporiadané do horizontálnych pásov, stáčajú sa okolo zadnice a na končatinách prebiehajú zvisle. Anomália svalu sa prejavuje preniknutím sedacieho nervu cez sval tak, že sa štiepi na dve časti. To môže byť predurčujúce pre vznik syndrómu piriformis podobne ako zápaly mäkkých tkanív zadku, svalové spazmy so stláčaním nervov, preťažovanie hruškovitého svalu napr. Vznik syndrómu ovplyvňujú aj dôsledky ochorenia driekovo-sakrálnej chrbtice (choroba platničiek, nefyziologické držanie tela, mechanické poškodenie). Problémy môže vyvolať nádorové ochorenie, cievna anomália, osifikujúca myozitída - osifikácia svalu po premene histiocytov (makrofág, vyskytujúci sa v spojivovom tkanive) v osteoblasty (nezrelá, nediferencovaná kostná bunka).

Liečba Piriformis syndrómu

Pred začiatkom vlastnej terapie uskutočníme kineziologické vyšetrenie, zamerané na postúru, na hrubú motoriku pri bežných denných úkonoch a na hodnotenie posturálnych funkcií (k tomu slúžia skúšky rovnováhy). Plávanie je súčasťou liečby. Voda pôsobí ako vítané médium počas pohybovej terapie. Najvhodnejší plavecký štýl je znak. Cieľom terapie je odstránenie príznakov bolesti prostredníctvom zvýšenia rozsahu pohybu, zvýšenie svalovej sily a obnovenie optimálnej svalovej rovnováhy.

• Strečing hruškovitého svalu: Základom liečby je naťahovanie hruškovitého svalu - strečing, autostrečing, masáž, automasaž. Špecifikom je postizometrická relaxácia (PIR).
• Kombinované naťahovanie hruškovitého svalu na ľavej dolnej končatine: v ľahu prekríženie nohy cez nohu, bedrové a kolenné ohnutie končatín, pritiahnutie stehna pažami s vonkajšou rotáciou ľavej. naťahovanie skríža; efekt pre centráciu (zapojené paže, panva, chrbtica, dolné končatiny): pacient leží na chrbte na poduške, pod ktorou je klzná podložka. Vystretou pažou sa drží rebríka, druhú pažu má voľne vedľa tela. Súhlasnú dolnú končatinu s vystretou pažou má pokrčenú a položenú chodidlom na podlahe.
• Strečing v stoji: Niekedy nám výrazné bolesti v polohách v ľahu neumožňujú vykonávať strečing vôbec alebo len v obmedzenej miere, a tak alternujeme strečing v stoji jednonožne pokrčmo s opretím trupu o pevnú opierku.
• Stabilizácia panvy: Popracujeme na stabilizácii panvy - posilňujeme stredný sedací sval (m. gluteus medius - ventrálna časť) a malý sedací sval. (m. gluteus minimus - ventrálna časť), m. tenzor fasciae latae, m. iliiopsoas, m. adductor longus, m. adductor brevis, m. adductor magnus, m. pectineus, m. semitendinosus, m. semimembranosus.
• Funkčné cvičenia: Funkčnými cvičeniami pohybovej terapie nezabúdame na primerané posilnenie svalu m.
• Aeróbne cvičenia: Aeróbne cvičenia primeranej intenzity a dostatočne dlhého trvania zlepšujú stav pacientov s chronickými bolesťami v bedrovom sektore, resp. Aeróbnym cvičením korigujeme chybné pohybové vzorce, napr.
• Fyzikálna liečba: Bolesť dokážeme zmierniť ultrazvukom (pozor na kontakt s kosťou).

Svalová dystrofia

Svalová dystrofia je (dedičné) ochorenie, ktoré má rôzne formy. vážnejších prípadoch aj životne dôležitých orgánov. rozvoj problémov. s charakteris­tickými svalovými postihnutiami. svalovými atrofiami.

Duchennova svalová dystrofia (DMD)

Patrí k najčastejším svalovým ochoreniam detského veku. V roku 1860 ju opísal francúzsky neurológ Guillaume Benjamin Amand Duchenne, preto aj tento typ nesie jeho meno (DMD). V roku 1986 Louis M. Kunkel s Ericom Hoffmanom izoloval gén, ktorý túto poruchu kóduje. Tento gén zodpovedá za tvorbu proteínu nazývaného dystrofín. Stanley F. Nelson v roku 1989 zistil, že Beckerova svalová dystrofia je tiež spôsobené mutáciami v génoch.

Príznaky Duchennovej svalovej dystrofie:

• problémy s behaním alebo s chôdzou do a zo schodov.
• k ochabovaniu panvového svalstva a svalov nôh.
• vozík.

Príčina Duchennovej svalovej dystrofie:

• dystrofínu. Z toho dôvodu sa vyskytuje prevažne u chlapcov.

Beckerova svalová dystrofia

Beckerova svalová dystrofia je podobná Duchennovej, avšak jedná sa o miernejší typ. celková telesná slabosť a svalové kŕče.

Facio-skapulo-humerálna svalová dystrofia (FSHD)

Facio-skapulo-humerálna svalová dystrofia (FSHD) je ochorenie, ktoré postihuje svaly tváre, oblasť ramien, horných a dolných končatín). Bežné je asymetrické ochabovanie svalstva.

Myotonická dystrofia

Myotonická dystrofia je ochorenie, ktoré spôsobuje myotónia - porucha relaxácie svalu vôľou. tuhnutie jazyka, čo spôsobuje poruchovú výslovnosti. rozcvičovaniu, naopak chlad problémy zhoršuje. zdvíhanie sa aj motorika. Rozlišujeme 1. typu (MD1) a 2. typu (MD2).

Límb-girdle svalová dystrofia

Ide o súbor porúch a opäť existuje niekoľko podtypov. pletencová svalová dystrofia. upútané na vozík. Choroba sa môže objaviť v rôznom veku.

Diagnostika svalovej dystrofie

• potvrdenie poškodenia svalov. u dystrofií jej hladina zvýšená. čo býva mylne považované za poruchu pečene.
• potvrdia jej výskyt.
• ktoré sú od seba klinicky nerozpoznateľné (FSHD1 a FSHD2).

Liečba svalovej dystrofie

Liečba svalovej dystrofie je zameraná na udržanie pohyblivosti a sily svalov. To pomáha pacientom zvládať každodenné aktivity. progresiu určitých foriem svalovej dystrofie.

Torticollis

Torticollis, známy aj ako "krivý krk", je stav, pri ktorom je hlava naklonená na jednu stranu a brada je obrátená k druhej. Tento stav môže byť vrodený alebo získaný a má rôzne príčiny aj liečebné postupy.

Príčiny Torticollis

• Vrodený svalový torticollis: Najčastejšie vzniká v dôsledku stlačenia svalu počas pôrodu alebo nesprávneho uloženia plodu.
• Získaný torticollis: Môže byť spôsobený úrazom, infekciou alebo zápalovými ochoreniami.
• Stres a emocionálne napätie: Psychosomatické poruchy môžu ovplyvniť svalové napätie v krku, čo môže viesť k vyvinutiu torticollis alebo zhoršeniu existujúceho stavu.

Príznaky Torticollis

• Bolesť a stuhnutosť v oblasti krku.
• Neustále nakláňanie hlavy na jednu stranu.

Diagnostika Torticollis

Diagnostika torticollis začína klinickým vyšetrením a zaznamenaním anamnézy pacienta.

Liečba Torticollis

• Fyzioterapia: Zameriava sa na uvoľnenie svalov a zlepšenie pohyblivosti.
• Lieky: Analgetiká alebo nesteroidné protizápalové lieky (NSAID). V niektorých prípadoch môžu byť podávané svalové relaxanciá.
• Injekcie botulotoxínu (botox): Používajú sa na dočasné ochromenie nadmerne aktívnych svalov.
• Chirurgické zákroky: Zameriavajú sa na uvoľnenie alebo odstránenie preťažených svalov či nervov, ktoré spôsobujú torticollis.

tags: #svalove #kontrakcie #symptom