Súdne rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti inej osoby než rodiča sú závažné a prichádzajú do úvahy len vtedy, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Najčastejšie ide o prípady, keď sa rodičia o dieťa nestarajú, zanedbávajú ho, alebo sa oň nemôžu starať. V takýchto situáciách súd zvažuje rôzne možnosti náhradnej starostlivosti, pričom uprednostňuje príbuzných dieťaťa, najmä starých rodičov.
Náhradná osobná starostlivosť
Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (NOS) je forma náhradnej starostlivosti, pri ktorej sa o dieťa stará iná osoba než rodič, zvyčajne príbuzný. Súd zverí dieťa do NOS, ak je to v jeho záujme a rodičia sa o dieťa nemôžu alebo nechcú starať.
Dôvody pre zverenie dieťaťa do NOS
Existuje niekoľko dôvodov, prečo súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do NOS:
- Rodičia nezabezpečujú starostlivosť o dieťa alebo ju zanedbávajú: Ak rodičia neposkytujú dieťaťu dostatočnú výživu, ošatenie, bývanie, zdravotnú starostlivosť alebo emocionálnu podporu, súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do NOS.
- Rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa: Ak sú rodičia vážne chorí, majú problémy so závislosťami, sú vo väzení alebo z iných dôvodov nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa, súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do NOS.
- Záujem dieťaťa si vyžaduje zverenie do NOS: Aj keď rodičia zabezpečujú základnú starostlivosť o dieťa, súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do NOS, ak je to v jeho najlepšom záujme. Napríklad, ak rodičia žijú v nestabilnom prostredí, sú vystavení domácemu násiliu alebo majú iné problémy, ktoré negatívne ovplyvňujú vývoj dieťaťa, súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do NOS.
Kto môže požiadať o zverenie dieťaťa do NOS?
O zverenie dieťaťa do NOS môže požiadať:
- Rodič: Ak rodič súhlasí so zverením dieťaťa do NOS, môže podať návrh na súd.
- Príbuzný dieťaťa: Príbuzný dieťaťa, najmä starý rodič, môže podať návrh na súd, ak sa domnieva, že je to v najlepšom záujme dieťaťa.
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže podať návrh na súd, ak zistí, že rodičia nezabezpečujú starostlivosť o dieťa alebo ju zanedbávajú.
Postup pri zverení dieťaťa do NOS
Postup pri zverení dieťaťa do NOS je nasledovný:
Prečítajte si tiež: Rozchod rodičov a dieťa
- Podanie návrhu na súd: Návrh na zverenie dieťaťa do NOS sa podáva na príslušný okresný súd podľa bydliska dieťaťa. V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo žiadate o takýto postup, a prečo je to v záujme dieťaťa.
- Priloženie dokladov: K návrhu priložte rodný list dieťaťa, doklady totožnosti, prípadne ďalšie dokumenty preukazujúce dôvody návrhu (napr. zdravotné, sociálne alebo iné relevantné okolnosti).
- Vyjadrenie druhého rodiča: Ak je druhý rodič známy a má rodičovské práva, súd si vyžiada aj jeho stanovisko. Ak s návrhom súhlasí, proces je jednoduchší, ak nesúhlasí, súd bude skúmať, čo je v najlepšom záujme dieťaťa.
- Sociálne šetrenie: Súd si často vyžiada správu z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý preverí podmienky u osoby, ktorej má byť dieťa zverené do NOS a vhodnosť jej osoby na výkon osobnej starostlivosti.
- Rozhodnutie súdu: Súd rozhodne na základe všetkých zistených skutočností. Ak uzná, že je to v záujme dieťaťa, zverí ho do NOS. V rozhodnutí súd upraví práva a povinnosti osobe, ktorej bolo dieťa zverené, ako aj výšku výživného na dieťa a úpravu styku rodičov s dieťaťom.
Práva a povinnosti osoby, ktorej bolo dieťa zverené do NOS
Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do NOS, má práva a povinnosti obdobné rodičom v rozsahu starostlivosti o dieťa. Zabezpečuje najmä:
- Starostlivosť o zdravie a vývoj dieťaťa
- Výchovu a vzdelávanie dieťaťa
- Zastupovanie dieťaťa
- Správu majetku dieťaťa
Zároveň má povinnosť umožniť rodičom styk s dieťaťom, ak to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa.
Neodkladné opatrenie
Ak je život a zdravie dieťaťa ohrozené, súd môže aj neodkladným opatrením rozhodnúť o tom, že dočasne bude v osobnej starostlivosti inej osoby. Čas, ktorý uplynie od podania návrhu vo veci samej až do prvého pojednávania, je však na rôznych súdoch iný. Niektoré (najmä menšie súdy) reagujú promptnejšie a prvé pojednávanie býva aj do 2-3 mesiacov od podania návrhu. Na väčších súdoch, kde je väčší nápad vecí, to býva aj 6-8 mesiacov.
Striedavá starostlivosť
V poslednej dobe sa v slovenskom právnom systéme pri nezhodách rodičov a ich rozchode začal čoraz častejšie uplatňovať západoeurópsky model striedavej starostlivosti o deti. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa striedavo žije u oboch rodičov, zvyčajne v pravidelných intervaloch (napr. týždeň, dva týždne).
Výhody a nevýhody striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť má svoje výhody aj nevýhody. Medzi výhody patrí:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Dieťa má rovnocenný kontakt s oboma rodičmi: Dieťa má možnosť tráviť rovnaký čas s oboma rodičmi a budovať si s nimi silné vzťahy.
- Rodičia sa rovnako podieľajú na výchove dieťaťa: Obaja rodičia majú možnosť aktívne sa podieľať na výchove dieťaťa a ovplyvňovať jeho vývoj.
- Zmiernenie konfliktov medzi rodičmi: Striedavá starostlivosť môže pomôcť zmierniť konflikty medzi rodičmi, pretože obaja majú rovnaké práva a povinnosti.
Medzi nevýhody striedavej starostlivosti patrí:
- Nestabilita pre dieťa: Neustále sťahovanie medzi dvoma domovmi môže byť pre dieťa stresujúce a nestabilné.
- Logistické problémy: Striedavá starostlivosť môže prinášať logistické problémy, ako je zabezpečenie dopravy, školských potrieb a mimoškolských aktivít.
- Vyššie náklady: Striedavá starostlivosť môže byť finančne náročnejšia, pretože rodičia musia zabezpečiť dve domácnosti pre dieťa.
Striedavá starostlivosť a záujem dieťaťa
Súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti vždy posudzuje najlepší záujem dieťaťa. Zohľadňuje najmä:
- Vek a zrelosť dieťaťa: Striedavá starostlivosť je vhodnejšia pre staršie deti, ktoré sú schopné lepšie zvládať zmeny a odlúčenie od rodičov.
- Vzťah dieťaťa s oboma rodičmi: Súd zohľadňuje, aký má dieťa vzťah s oboma rodičmi a či je striedavá starostlivosť v súlade s jeho citovými väzbami.
- Schopnosť rodičov spolupracovať: Striedavá starostlivosť si vyžaduje, aby rodičia boli schopní spolupracovať a komunikovať v záujme dieťaťa.
- Bývanie a životné podmienky rodičov: Súd zohľadňuje, aké majú rodičia bývanie a životné podmienky a či sú schopní zabezpečiť dieťaťu stabilné a bezpečné prostredie.
Rodičovský únos
Rodičovský únos je neoprávnené premiestnenie dieťaťa zo štátu jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, ak sa tohto konania dopustí jeden z rodičov.
Právny rámec rodičovského únosu
Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, prijatého v Haagu 25. októbra 1980, platného pre SR od 1. decembra 1998. Tento dohovor je základným medzinárodným dokumentom upravujúcim problematiku medzinárodných únosov detí.
Návratové konanie
V prípade, ak došlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa do zahraničia, môže druhý rodič podať návrh na navrátenie dieťaťa podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Výnimky z povinnosti navrátiť dieťa
Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu v prípade existencie vážneho nebezpečenstva, ktoré by mohlo dieťaťu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu. Rodič, ktorý dieťa neoprávnene odviedol do iného štátu a odmieta ho dobrovoľne priviesť naspäť, musí preukázať, že návrat by dieťaťu spôsobil existenciu tejto ujmy.
Domáce násilie a rodičovský únos
V prevažnej väčšine prípadov únosu dieťaťa do zahraničia sa jedná o ženy, ktoré utekajú pred domácim násilím páchaným ich manželmi. V prípadoch páchaného domáceho násilia (či už na ženách alebo mužoch) môže mať aplikácia Dohovoru katastrofálne následky pre týrané osoby vrátane detí.