Špekulácie o štvrtom tehotenstve Kate Middleton: Pravda alebo len dohady?

Už dlhšie sa špekuluje o možnom štvrtom tehotenstve vojvodkyne Kate Middleton. Verejnosť a stávkové kancelárie sú v očakávaní, či sa tieto správy potvrdia. Kate a William sa nikdy netajili túžbou po veľkej rodine a zdá sa, že táto túžba by sa mohla čoskoro naplniť.

Indície a špekulácie

Niekoľko udalostí v poslednom období vyvolalo nové špekulácie o tehotenstve Kate Middleton. Počas posledných dní Kate zrušila pracovné stretnutie, čo nie je pre ňu typické. Táto udalosť okamžite vyvolala vlnu dohadov medzi fanúšikmi.

Ďalším podozrivým momentom bola zmena farby vlasov Kate Middleton. V minulosti si vojvodkyňa zmenila farbu vlasov vždy, keď bola tehotná, čo naznačuje, že by sa mohla snažiť odpútať pozornosť od svojho tehotenstva. Expertka na kráľovskú rodinu Aranzazu Santos Lópezová tvrdí, že Kate je v radostnom očakávaní a napovedať to môžu tieto dva detaily. "Zakaždým, keď Kate výrazne zmenila imidž o pár dní oznámila, že je tehotná," prezradila Aranzazu Santos Lópezová. V čase, keď bola tehotná s Georgom si začala natáčať vlasy, pri Louisovi sa zasa dala ostrihať.

Okrem toho si Kate mala dať od pracovných povinností pauzu a momentálne sa ako jediná z kráľovskej rodiny neobjavuje na verejnosti a v najbližších dňoch ani nebude. Dokonca sa po materskej dovolenke ku práci vrátila už aj Meghan, no William sa momentálne zúčastňuje mnohých podujatí bez Kate. Nie je žiadnym tajomstvom, že vojvodkyňa počas všetkých tehotenstiev trpela hyperemesis gravidarum , teda silnými nevoľnosťami.

Hyperemesis gravidarum: Silné nevoľnosti v tehotenstve

Počas všetkých predchádzajúcich tehotenstiev trpela Kate Middleton silnými nevoľnosťami, známymi ako hyperemesis gravidarum. Tento stav je relatívne závažný, pretože budúca mamička môže zvracať aj 50-krát denne. Ak žena už v minulosti trpela týmto ochorením, je pravdepodobnosť opätovného výskytu hypermeris gravidarum oveľa vyššia.

Prečítajte si tiež: Vojvodkyňa Kate a štvrté dieťa: Klebety vs. realita

Oficiálne potvrdenie a vyvrátenie

Napriek všetkým špekuláciám, Kate Middleton doposiaľ oficiálne nepotvrdila svoje tehotenstvo. Naopak, niektoré jej verejné vystúpenia naznačujú, že tehotná nie je. Napríklad, počas návštevy Centra zdravia, rozvoja detí a mladých ľudí v Londýne vyzerala štíhlejšie než kedykoľvek predtým a sršala dobrou náladou. Na vojvodkyni by sme tehotenské bruško hľadali iba márne, je totiž štíhlejšia, než kedykoľvek predtým, veď pozrite. Navyše sršala dobrou náladou a na tvári mala úsmev, takže ani nevyzerala, že by ju trápili nejaké tehotenské nevoľnosti.

Vek a tehotenstvo: Kedy je najvhodnejší čas?

Kate Middleton má 37 rokov a ak chce stihnúť porodiť svoje štvrté dieťa do 40-tky je najvyšší čas. Táto otázka si kladú mnohé mladé ženy, ktorých materská úloha ešte len v budúcnosti čaká. Aj keď nie je možné plánovať si v živote všetky dôležité okamihy, určité časové plány by si mala stavať každá žena. Preto si iste kladiete otázku, v ktorom veku je najvhodnejšie porodiť prvé dieťatko.

Faktorov, ktoré vplývajú na rozhodnutie kedy mať či nemať dieťatko je mnoho. Od zdravotných, cez spoločenské až po ekonomické. Ak ale žijete v trvalom vzťahu, prajete si mať potomka a máte zabezpečené aspoň základné materiálne podmienky, tak prečo nie?

Biologický vek

Mnohé ženy trápi otázka, či ešte nie sú primladé na dieťa, a kedy je ten najvhodnejší vek. Z biologického hľadiska lekári odporúčajú, aby ženy nečakali pridlho na svoje prvé tehotenstvo. Ideálne je porodiť medzi 25 až 35 rokom. Je to biologicky optimálne obdobie. Po fyzickej i psychickej stránke už dosiahla žena svoj vrchol a mala by byť pripravená na potomka. U každého jednotlivca je samozrejme okamih pripravenosti na potomka iný, a tento fakt treba akceptovať.

Ženy, ktoré odkladajú svoje prvé tehotenstvo po tridsiatom piatom roku života, sa vystavujú problémom s plodnosťou, ktorá sa po tomto období znižuje. Existujú aj určité riziká pre dieťa, avšak demografický trend posledných dvoch desaťročí v západnej Európe ukazuje, že takýchto rodičiek neustále pribúda. Ženy sa vďaka lepšej zdravotnej starostlivosti neobávajú tehotenstva vo vyššom veku natoľko, avšak vo všeobecnosti sa tehotenstva obávajú omnoho viac ako ženy v minulosti.

Prečítajte si tiež: Štvrté dieťa: osobná skúsenosť

Zdravotné riziká

S pribúdajúcim vekom hrozia rôzne zdravotné riziká čoraz vo väčšej miere. Problémy, medzi ktoré patrí tehotenská cukrovka, problémy s krvným tlakom či kŕčovými žilami môžu mať vážny dopad nielen na priebeh tehotenstva, ale aj na pôrod samotný. Samozrejme, vždy treba vychádzať z aktuálneho zdravotného stavu ženy, avšak tieto riziká hrozia 5,5 percentám žien vo veku do 29 rokov, pričom vo veku 35 rokov je toto riziko už 12 percentné.

Nie sú to však jediné problémy, ktorým takáto prvorodička čelí. Zvýšené je aj riziko krvácania v poslednom trimestri, zle položená placenta a indikácia cisárskeho rezu je tiež omnoho vyššia.

Zatiaľ čo ženy do 29 rokov života sú ohrozené tehotenskými komplikáciami zhruba v desiatich percentách, ich kolegyne vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov im čelia až v 20 percentách prípadov.

Aký vplyv má vyšší vek na priebeh pôrodu? Štúdie preukázali, že staršie ženy zvyčajne rodia o niečo skôr a je u nich vysoká pravdepodobnosť, že dieťa sa nenarodí prirodzenou cestou. Vo vyššom veku sú najnáročnejšie posledné týždne tehotenstva. Zatiaľ čo vo vekovej kategórii do 30 rokov porodí mŕtve dieťa jedna žena z tisíc, vo vekovej kategórii 35 a viac rokov sa skončí takto nešťastne každé 440 tehotenstvo. Staršie prvorodičky musia čeliť aj vyššiemu stresu, pretože jemná hormonálna hladina sa v ich prípade rozkolíše rýchlejšie.

Riziká pre dieťa

Aj dieťa je vyšším vekom matky do určitej miery zasiahnuté. Mimoriadne stúpa napríklad riziko Downovho syndrómu. Dvadsaťpäťročná žena čelí tomuto riziku v jednom z 1500 tehotenstiev, žena o desať rokov staršia porodí takto postihnuté dieťa viac než dva krát častejšie. Vo veku 40 rokov už riziko 1 ku 109. Okrem toho sa u starších matiek objavujú častejšie abnormality na chromozómoch.

Prečítajte si tiež: Pravdepodobnosť štvrtého potomka Kate

Z výchovného hľadiska majú rodičia vo vyššom veku výhodu vo svojej zrelosti. Vo všeobecnosti sú pokojnejší a čelia menej často výchovným problémom.

Umelé potraty: Kontroverzná téma s celosvetovým dosahom

Umelé potraty predstavujú celosvetový problém, ktorý si vyžaduje hlbšiu analýzu a diskusiu. V roku 2024 sa opäť stalo zabíjanie nenarodených detí umelým potratom najčastejšou neprirodzenou príčinou úmrtia vo svete. Tento článok sa zaoberá štatistickými údajmi o umelých potratoch, ich príčinami a dôsledkami, ako aj názormi rôznych odborníkov a organizácií na túto kontroverznú tému.

Celosvetové štatistiky umelých potratov

Podľa stránky Worldometer, ktorá zhromažďuje údaje od vlád a iných organizácií, sa každý rok na celom svete vykoná približne 73 miliónov umelo vyvolaných potratov. K tomu treba pripočítať skryté potraty dosiahnuté pomocou tzv. „núdzovej antikoncepcie“. Za prvý polrok 2025 je už zaregistrovaných viac ako 25 miliónov vykonaných umelých potratov. Tieto čísla sú alarmujúce a poukazujú na rozsiahly problém, ktorý presahuje hranice jednotlivých štátov a kultúr.

Pre porovnanie: na rakovinu v roku 2024 umrelo približne 10 miliónov ľudí, 6,2 milióna údajne na následky fajčenia, 2 milióny na AIDS a 17 miliónov na rôzne ďalšie ochorenia. Tieto čísla ukazujú, že umelé potraty sú oveľa častejšou príčinou úmrtia ako mnohé iné závažné ochorenia.

Žiaden kontinent na planéte sa tomuto zvrátenému „ženskému právu“ nevyhol. V Spojených štátoch je každý rok potratených takmer milión detí. Od rozhodnutia v prípade Roe verzus Wade z roku 1973, ktoré Najvyšší súd v roku 2022 zrušil, bolo v Spojených štátoch potratom zabitých odhadom 66 miliónov nenarodených detí.

V Anglicku a Walese dosahuje v posledných rokoch prax umelých potratov skutočne raketový nárast. V tejto dnes extrémne liberálnej krajine bolo v roku 2023 vykonaných 103 097 potratov, čo predstavuje 4,8 % nárast v porovnaní s rokom 2022, uvádza španielske ministerstvo zdravotníctva. Na Slovensku sa podarilo v roku 2024 zabiť 4 896 nenarodených detí, v Maďarsku sa v roku 2023 podarilo zabiť približne 21 000 detí, v Rakúsku vykonajú približne 30 000 potratov ročne (oficiálne štatistiky sa nevedú, aby „nezraňovali“, ide o odhad pro-life organizácií), v Česku za rok 2022 to bolo 27 500 potratov.

Príčiny a dôsledky umelých potratov

Existuje mnoho dôvodov, prečo sa ženy rozhodujú pre umelý potrat. Niektoré z nich sú ekonomické, sociálne, osobné alebo zdravotné. Propaganda ľavicových liberálov a neomarxistov pritom nepoľavuje a s jedlom pre satanistického molocha rastie aj jeho chuť. Vo Francúzsku sa právo na potrat dostalo priamo do ústavy, ako v prvom štáte Európy, v Británii nedávno dekriminalizovali umelý potrat až do narodenia dieťaťa a v Nemecku najnovšie vyhlasuje kandidátka na členku Ústavného súdu, že dieťa má práva až po narodení.

Umelé potraty majú vážne dôsledky pre jednotlivcov, rodiny a spoločnosť ako celok. Pre ženu môže umelý potrat znamenať fyzické a psychické problémy, ako sú komplikácie pri ďalších tehotenstvách, depresie, úzkosti a posttraumatická stresová porucha. Pre rodinu môže umelý potrat znamenať stratu a smútok, ako aj narušenie vzťahov. Pre spoločnosť môže umelý potrat znamenať demografický pokles, stratu potenciálnych talentov a narušenie morálnych hodnôt.

Názory na umelé potraty

Na tému umelých potratov existujú rôzne názory a postoje. Niektorí ľudia považujú umelý potrat za právo ženy rozhodovať o svojom tele a živote. Iní ľudia považujú umelý potrat za vraždu nevinného človeka a porušenie jeho práva na život. Existujú aj ľudia, ktorí zastávajú kompromisné riešenia, ako napríklad obmedzenie umelých potratov na určité prípady alebo obdobia tehotenstva.

Zástupcovia najväčších svetových cirkevných organizácií ostro kritizovali dokument vyzývajúci k úplnej legalizácii potratov, ktorý v apríli prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy. Ženám v ňom priznáva „právo v plnej miere nakladať so svojím telom“ a konštatuje nevyhnutnosť vytvoriť v členských krajinách také zákonné mechanizmy, ako aj sanitárne, lekárske a psychologické podmienky, aby ženy mohli efektívne uplatňovať svoje právo na „bezpečný potrat“. „Rezolúcia prijatá Parlamentným zhromaždením Rady Európy odhaľuje jednostranné názory jej autorov. Vyzýva k uznaniu práva ženy nakladať s vlastným telom, ľudskej bytosti v lone matky však fundamentálne právo na život upiera,“ povedal sekretár moskovského patriarchu pre vzťahy cirkvi a spoločnosti Grigorij Riabič. „Ak je človeku súdené prísť na svet, nikto a nič mu v tom nesmie brániť. Člen Verejnej komory Ruskej federácie (RF), prezident Ruskej únie evanjelikálnych kresťanov (piatidesiatniki) Sergej Riachovskij nazval prijatie takéhoto dokumentu PZRE „podpisom rozsudku smrti“ pre Európu. Pojem „bezpečný potrat“ podľa neho znie „priam bohorúhačsky“, niečo ako „bezpečné zadusenie“ alebo „bezpečné rozštvrtenie“.

Umelé potraty a kriminalita

V 90-tych rokoch minulého storočia sa stalo v USA niečo, čo takmer nik nečakal. Kriminalita napriek negatívnym očakávaniam začala klesať. A odborníci rôznych vedných oborov, sociológiou začínajúc a ekonómiou nekončiac, sa snažili vysvetliť prečo. V článku Donohue a Levitt (2001) sa objavilo úplne iné a pre mnohých kontroverzné vysvetlenie. Autori tohto článku uznávajú vyššie uvedené dôvody a priznávajú im podiel na znížení kriminality. Na druhej strane však tvrdia, že sa opomína ešte jeden veľmi dôležitý dôvod. Podľa nich sa signifikantne podieľala na poklese objemu trestných činov v USA legalizácia potratov. Autori pripisujú umelým potratom až 50% podiel na poklese kriminality a to najmä z dôvodu, že prostredie, z ktorého pochádzal veľký podiel potratených detí a ich „nechcenosť“ z nich robili potenciálnych kriminálnikov.

Tvrdenie, že umelé potraty znižujú počet trestných činov, má v sebe nádych pohoršenia a nepočúva sa ľahko, hlavne ak patríte k odporcom umelých potratov. Ako sa s tým vysporiadať? Znamená to, že potraty sú jedným zo spôsobov akéhosi prirodzeného výberu? Skôr než začneme riešiť tieto otázky, je dôležité spýtať sa či autori, vedome alebo nevedome, nezneužili dáta na preukázanie javu, ktorý vlastne nemusí existovať? Neponúkajú nám prvoplánové a nepresné vysvetlenie oveľa komplikovanejšieho a komplexnejšieho javu?

Ku globálnej legalizácii potratov v USA došlo v roku 1973 v prípade, ktorý je známy pod menom Roe vs. Wade. Donohue a Levitt (DL) tvrdia, že vďaka rozsudku sa potraty stali dostupnými pre ženy z nižších sociálnych vrstiev, slobodné a mladé, u ktorých je zvýšená pravdepodobnosť, že ich dieťa bude vyrastať v chudobe a neúplnej rodine. A to je jednou zo známych príčin budúceho sklonu k delikvencii. Začiatkom 90-tych rokov by prvé potratené deti boli vo veku, kedy väčšina mladistvých začína páchať trestnú činnosť. A práve vtedy začala bujná kriminalita, známa zo 70-tych a 80-rokov, neočakávane postupne klesať.

Na druhej strane, John Lott (2008) vo svojej eseji ponúka úplne opačný pohľad na súvis umelých potratov a kriminality. Podľa neho legalizácia umelých potratov mala vplyv na zvýšenie kriminality, nie na jej zníženie. Jeho vysvetlenie je založené na zmene mentality smerom k takzvanej abortívnej mentalite. Spolu s legalizáciou potratov sa rozšírilo aj predmanželské spolužitie, a to preto, že legálny potrat mohol poslúžiť ako posledná inštancia v prípade neplánovaného tehotenstva. Ale ak žena možnosť potratu odmietla využiť, neznamenalo to, že sa rodičia vezmú, ako tomu bývalo predtým.

Riešenia a prevencia

Na zníženie počtu umelých potratov je potrebné prijať komplexné opatrenia, ktoré zahŕňajú prevenciu, vzdelávanie, podporu a pomoc. Prevencia spočíva v podpore zodpovedného sexuálneho správania, používaní antikoncepcie a poskytovaní informácií o rizikách umelých potratov. Vzdelávanie spočíva v šírení informácií o vývoji plodu, hodnote života a dôsledkoch umelých potratov. Podpora spočíva v poskytovaní finančnej, sociálnej a psychologickej pomoci tehotným ženám a matkám v núdzi. Pomoc spočíva v poskytovaní alternatív k umelým potratom, ako je adopcia alebo pestúnska starostlivosť.

Ako jedno z možných riešení sa núka grantový systém plánovania práce „pro-life“, čiže realizácia tých projektov, ktoré získajú finančnú podporu od zahraničných mecenášov. Zaujímavé je, že centrá pre rodinu v ruských katolíckych štruktúrach zorganizovali za posledných niekoľko rokov stovky teoretických konferencií a seminárov o škodlivosti potratu, avšak, pokiaľ je mi známe, nevznikol ani jeden skromný hospic pre slobodné mamičky, ktoré by v ňom mohli po odmietnutí potratu porodiť a čo i len rok prežiť s dieťaťom v priateľskej atmosfére, ďaleko od rodičovského hnevu a tlaku verejnej mienky, medzi ľuďmi, ktorí sa starajú… Rusku by takisto prospelo poučiť sa zo skúsenosti iných krajín, kde mníšky pri nemocniciach zakladajú hospice pre novorodeniatka a uhovárajú mladé ženy: „Ak nechceš dieťatko, nezabíjaj ho.

Kate Middleton: Matka, ktorá si stanovila vlastné pravidlá

Princeznú Kate pozná celý svet nielen ako krásnu ženu a členku britskej kráľovskej rodiny, ale aj ako milujúcu a oddanú manželku a matku troch detí - Georga, Charlotte a Louisa.

Kate vyrastala v 5-člennej rodine a je najstaršou z troch súrodencov. Aj vďaka svojmu pôvodu z takejto "obyčajnej" rodiny si uvedomuje, čo je v živote dôležité a svoje hodnoty má pevne ukotvené.

Autor životopisu s názvom Katherine, princezná z Walesu, Robert Jobson, vo svojej knihe píše, že Kate pozná svoju vlastnú myseľ a dokonca si stanovila niekoľko základných životných pravidiel, ktorých by sa mala držať, keď sa pripojí ku kráľovskej rodine.

Podľa autora životopisu Kate predstavila svoje podmienky kráľovnej Alžbete II. a budúcemu kráľovi Charlesovi začiatkom roka 2015, keď bola tehotná s Charlotte.

Neurobila to nejakým formálnym dokumentom, ale prostredníctvom princa Williama. Princ William svojej starej mame a otcovi vtedy povedal, že jeho manželka potrebuje priestor na to, aby dorástla do svojej role a prispôsobila sa zvláštnostiam kráľovského života.

Jednou z požiadaviek princeznej Kate bolo aj to, aby mala svoju plnú materskú dovolenku, mimo dosahu médií a verejnosti. Autor tiež prezradil, že Kate zdôraznila, že jej rodina bude pre ňu vždy prioritou.

Na Kate je veľmi sympatické, že aj z jej správania a rozhodnutí je vidieť, že žije v súlade so svojimi hodnotami. Vidno to aj na tom, ako pristupuje k svojej liečbe rakoviny, ktorej diagnózu oznámila v marci tohto roku.,,Robí veci pomaly a keď je pripravená," povedal Jobson. „Dôležité je zdravie a správna rekonvalescencia," dodáva autor. Kateina choroba im tiež ukázala, že nič nie je isté a každý deň je darom. Preto sa snažia čo najviac času tráviť so svojimi deťmi. Obaja si uvedomujú, že ten vzácny čas, kým sú deti malé, sa totiž už nikdy nevráti.

Vidno to aj na najstaršom synovi Georgeovi - len nedávno malý bezstarostný chlapec a zrazu už vidíme na fotkách dospievajúceho mladíka. Pri príležitosti jeho 11. narodenín ho odfotila samotná princezná Kate a George má na sebe bielu košeľu a sako a do kamery sa šarmantne usmieva. Je vidieť, že pomaly dospieva.

Kate je naozaj výnimočnou ženou a aj preto ju celý svet miluje. To, že si dokázala presadiť svoje vlastné pravidlá o uprednostňovaní svojej rodiny pred všetkým ostatným, ukazuje, aká je odvážna. Obzvlášť, keď si uvedomíme, že ide o prostredie kráľovskej rodiny.

Umelé oplodnenie (IVF) a embryotransfer: Riešenie pre páry s problémami s plodnosťou

Umelé oplodnenie (IVF) je komplexný proces, ktorý môže pomôcť párom s problémami s plodnosťou otehotnieť. Jedným z kľúčových krokov v tomto procese je embryotransfer, ktorý predstavuje prenos embrya do maternice. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o embryotransfere, vrátane jeho načasovania, postupov, rizík a faktorov ovplyvňujúcich jeho úspešnosť.

Úvod do problematiky

Neplodnosť postihuje čoraz viac párov a umelé oplodnenie (IVF) sa stáva bežnou metódou asistovanej reprodukcie. Embryotransfer, posledný a relatívne jednoduchý krok v procese IVF, je často spojený s mnohými otázkami a očakávaniami. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na embryotransfer, od prípravy až po následnú starostlivosť, a pomôcť tak lepšie pochopiť tento proces.

Čo je embryotransfer?

Embryotransfer je metóda, pri ktorej sa embryá prenášajú do dutiny maternice. Ide o rýchly, väčšinou bezbolestný výkon, ktorý zvyčajne nevyžaduje anestéziu. Považuje sa za najjednoduchší a posledný krok v procese umelého oplodnenia (IVF).

Kedy zvážiť umelé oplodnenie a embryotransfer?

Každý siedmy pár má problémy s plodnosťou a čoraz viac dvojíc má problémy s počatím prirodzenou cestou. Medzi dôvody patrí zmena životného štýlu, hormonálne poruchy u žien, zhoršujúce sa spermiogramy u mužov a odkladanie tehotenstva do vyššieho veku. Ak sa páru nedarí otehotnieť rok, mal by vyhľadať centrum asistovanej reprodukcie. U žien nad 37 rokov by sa mala táto doba skrátiť na šesť mesiacov a ženy nad 40 rokov by mali vyhľadať pomoc ihneď. Rovnako by mali postupovať aj tie, ktoré vedia o svojich zdravotných problémoch, ako napríklad uzatvorené vajíčkovody.

Proces IVF a embryotransfer krok za krokom

  1. Diagnostika páru: Samotnému procesu IVF predchádza diagnostika páru. Štandardné vstupné diagnostické vyšetrenia páru sú hradené zdravotnou poisťovňou takmer v celom rozsahu.

  2. Stimulácia vaječníkov: Princípom liečby neplodnosti metódou IVF je práca s väčším počtom vajíčok než v normálnom menštruačnom cykle. Vďaka hormonálnej stimulácii vaječníkov sa získa naraz viac vajíčok. Za optimálny zisk vajíčok sa v jednom IVF cykle v súčasnosti považuje 12 - 15 vajíčok na jeden odber. Hormonálna stimulácia vaječníkov predstavuje aj prvý finančný náklad na umelé oplodnenie. Náklady na hormonálnu stimuláciu uhrádzajú zdravotné poisťovne zhruba do výšky dvoch tretín, čiže pacientka v lekárni uhrádza približne jednu tretinu z ceny liekov.

    Existujú rôzne typy hormonálnej stimulácie:

    • Štandardný IVF cyklus: Využíva na stimuláciu vaječníkov injekčné preparáty gonadotropnými hormónmi alebo gonadotropínmi.
    • SOFT cykly: Využívajú na stimuláciu menej sofistikované skupiny liekov, medzi ktoré patria antiestrogény alebo inhibítory aromatázy. Sú vhodné pre ženy v staršom veku a pre ženy s nižšou ovariálnou rezervou.
    • Natívny cyklus: Znamená odber vajíčok v prirodzenom cykle ženy, bez akejkoľvek hormonálnej stimulácie. Má veľmi nízku úspešnosť a používa sa iba u skupiny žien, u ktorých nie je možné akoukoľvek hormonálnou stimuláciou získať viac ako jedno vajíčko.
  3. Odber vajíčok: Odber vajíčok je jediný úkon, ktorý je plne hradený zo zdravotného poistenia (po splnení podmienok). Zvyčajne sa realizuje v krátkodobej celkovej anestézii.

  4. Príprava spermií: Spermia, rovnako ako vajíčko, vnáša do celého procesu polovicu genetickej informácie. Je preto potrebné vybrať spermiu, ktorá má najvyššie šance na to, aby sa dospelo k pôrodu zdravého dieťaťa. Na selekciu vhodných spermií sa môže využiť niekoľko rôznych separačných metód, napríklad MACS - magnetická selekcia spermií alebo mikrofluidné čipy.

  5. Oplodnenie vajíčok:

    • Štandardné oplodnenie: Pridanie spermií k odobratým vajíčkam a ponechanie všetkého ostatného na prírodu.
    • Mikromanipulačné oplodnenie vajíčok metódou ICSI: Spermia sa pri tomto spôsobe oplodnenia vpichne priamo dovnútra vajíčka, čím sa zabezpečí vyššia pravdepodobnosť oplodnenia vajíčka.
  6. Kultivácia embryí: V tomto kroku je dôležité poskytnúť embryám optimálne prostredie na to, aby sa embryo správne delilo. Optimálne prostredie je zabezpečené kvalitnými kultivačnými médiami a inkubátorom.

    tags: #stvrte #tehotenstvo #kate #middleton