Úvod
Štrukturálne deformity u detí predstavujú širokú škálu odchýlok od normálneho vývoja kostí a kĺbov. Medzi najčastejšie patria ploché nohy (pes planus) a skolióza. Včasná diagnostika a adekvátna liečba sú kľúčové pre zabezpečenie správneho vývoja a minimalizovanie dlhodobých komplikácií.
Plochonožie (Pes Planus) u Detí
Plochonožie, odborne pes planus, je stav, pri ktorom dochádza k vymiznutiu klenby nohy, čo spôsobuje, že sa celé chodidlo dotýka zeme. Hoci je plochá noha bežná u novorodencov a batoliat, u starších detí môže signalizovať štrukturálny problém.
Charakteristika Plochonožia
Pes planus je odborné pomenovanie pre plochú nohu. Vplyvom rôznych faktorov dochádza k tomu, že klenba nohy mizne a chodidlo sa celé dotýka zeme. Najčastejšie vzniká pri nadváhe, obezite a dlhom státí. Niekedy sa prisudzuje vzniku plochej nohy aj nevhodne vyberaná obuv. Ploché nohy spôsobujú väčšinou bolesť. Prispievajú k vzniku ďalších ochorení ako chronická žilová nedostatočnosť (insuficiencia) dolných končatín. Klenba nohy je pozdĺžna aj priečna. Pri tomto ochorení dochádza k postupnému zníženiu až vymiznutiu celej klenby pod zvýšeným tlakom na ňu. Postavenie nohy pritom závisí od postavenia kostí, kĺbov a väziva.
Príčiny Plochonožia u Detí
U novorodencov a detí do 3 rokov oblúky ešte nie sú vyvinuté. Je to aj preto, že dieťa sa stavia na nohy až v 1 roku života. Niektoré deti majú štrukturálne deformity. Tie pôsobia na normálne zarovnanie kostí nohy. Plochá noha je spojená s genetickými ochoreniami, ktoré sa vyskytnú v detstve. Medzi ne patria:
- Calcaneovalgus
- Congenitálny vertikálny talus
- Dyspraxia
- Ehlers-Danlosov syndróm
- Hypermobilita
- Strata ligament (väzov)
- Metatarsus adductus
- Vrodené spojenie kostí nohy
Často je aj tu plochá noha asociovaná s detskou obezitou. Aj napriek tomu sa ťažkosti prejavujú až v dospelom veku.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Typy plochej nohy
- Flexibilná - je najčastejšou formou, noha je celá plochá, vyskytuje sa od detstva a je nebolestivá
- Tesná Achillova šľacha - šľacha sa upína na pätovú kosť, pri jej zúžení je pociťovaná bolestivosť pri chôdzi a behu
- Zadná dysfunkcia tibiálnej šľachy - dáva sa do súvisu s úrazom - natrhnutím a opuchom, vyskytuje sa tu bolestivosť členka
Diagnostika Plochonožia
Plochá noha u detí U novorodencov a detí do 3 rokov oblúky ešte nie sú vyvinuté. Je to aj preto, že dieťa sa stavia na nohy až v 1 roku života. Niektoré deti majú štrukturálne deformity. Tie pôsobia na normálne zarovnanie kostí nohy.Diagnostikuje sa rutinným vyšetrením. Hodnotí sa postavenie nohy v stoji, pri chôdzi, na špičkách či v postoji na pätách. K diagnostike sa používa podoskop a plantografia. Podoskop ukáže oblasti najväčšieho tlaku vyvinutého na prístroj. Plantografia skúma otlačku chodidla so zameraním na jeho klenutie. Niekedy sa používa k diagnostike pes planus aj RTG (röntgen), CT (počítačová tomografia) a MRI (magnetická rezonancia).
Liečba a Prevencia Plochonožia
Je dôležité správne zaťažovanie nohy, špeciálne cvičenie a vhodná ortopedická obuv. Dôležitá je zmena životosprávy a chudnutie. Jedná sa teda o úpravu diéty s nízkym obsahom tukov, cukrov. Je odporúčaná stredomorská diéta ako prevencia vyššieho tlaku krvi. Odporúčajú sa ryby, olivový olej, dostatok vlákniny. Keďže plochonožie môže byť vrodené, pri familiárnom výskyte sa nedá hovoriť o prevencii.Liečba je:
- Rehabilitácia - fototerapia, elektroliečba, vodoliečba, cvičenie, masáže
- Pomôcky - mäkké a polotuhé ortopedické vložky, aktívne ortopedické vložky či pätová miska podľa Helfeta
- Lieky - pri bolesti sa podávajú nesteroidné antiflogistiká typu ibuprofén či diklofenak. Výhodou je, že sú aj vo forme gélov.
- Operačná liečba - nižšie štádiá ochorenia sa operujú tzv. artroerézou - vstrebateľná skrutka fungujúca ako páčidlo. Štvrté štádium ochorenia sa operuje osteotómiou - sú tu aj možné pooperačné komplikácie. Niekedy sa predlžuje Achillova šľacha, čo tiež zníži pacientovi bolesti. Komplikácie operačnej liečby sú infekcia, znížená pohyblivosť členka či pretrvávajúca bolesť.
Cvičenie pri plochej nohe:
- Naťahovanie päty
- Váľanie tenisovej/golfovej lopty, ježko
- Zdvíhanie klenby nohy
- Zdvíhanie lýtka
- Zdvíhanie klenby na schodoch
- Ohýbanie uteráka
- Zdvíhanie prstov
Skolióza u Detí
Skoliózu definujeme ako trojrozmernú priestorovú deformitu chrbtice rôznej etiológie s hlavnou progresiou v období rastu, prezentujúca sa najčastejšie najprv kozmetickou deformitou s následnou klinickou symptomatológiou, pričom rýchlosť jej progresie závisí od pohlavia, rýchlosti rastu, veľkosti kriviek, etiológie deformity a od rovnováhy posturálnych fyziologických a patologických deformačných síl chrbtice a trupu.
Klasifikácia Skoliózy
Rozsah deformity chrbtice určujeme 4 kritériami: etiológiou, orientáciou, lokalizáciou, veľkosťou zakrivenia.Podľa etiológie sa delí skolióza na štrukturálnu a neštrukturálnu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
- Neštrukturálna krivka má normálnu flexibilitu, nie je fixovaná, klinicky val (hrb) chýba. Pri nesprávnej liečbe môže prejsť v štrukturálnu, ktorá si vyžaduje liečenie. Ako typický príklad takejto skoliózy je skolióza pri nerovnakej dĺžke dolných končatín ( po korekcii skrátenia krivka vymizne).
- Štrukturálna krivka je úsek chrbtice, ktorý nemá normálnu flexibilitu. Má klinicky fixovaný val na konvexite spôsobený rotáciou tiel stavcov a následnými zmenami hrudného koša, nemá normálnu flexibilitu.Štrukturálna skolióza má 3 základné typy:
- Idiopatická(neznámej príčiny)
- Neuromuskulárna (napr. pacienti s DMO)
- Kongenitálna (vrodená) - príčinou je porucha formovania stavca, chrbtice intrauterínne.Ostatné štrukturálne krivky sú zriedkavejšie, napr. skoliózy pri neurofibromatóze, pri reumatických ochoreniach, pri osteochondrodystrofii, …Podľa orientácie krivky vo frontálnej rovine delíme skoliózy na pravostranné (dextrokonvexné) a ľavostranné (sinistrokonvexné), podľa lokalizácie krivky je krivka cervikálna, cerikotorakálna, torakálna, torakolumbálna, lumbálna.Podľa veľkosti zakrivenia skoliózy sa najčastejšie v praxi používa klasifikácia podľa Cobba,Rozdelenie veľkosti skoliotickej krivky podľa Cobba:
- I. stupeň - krivky menšie ako 30 stupňov
- II. stupeň - krivky 30-60 stupňov
- III. stupeň - krivky nad 60 stupňov
Včasne začínajúca skolióza začína do 5. rokov života, bez liečby väčšinou dosahuje 100 stupňov podľa Cobba, spravidla vyžaduje operačnú liečbu. Neskoro nastupujúca skolióza začína po 5. roku života, progresia nebýva tak veľká, konzervatívna liečba býva väčšinou úspešná.Príčina vzniku idiopatických skolióz je zatiaľ nejasná. Infantilná idiopatická skolióza sa častejšie vyskytuje u chlapcov, len 20% kriviek progreduje, ostatné sa napravia. Juvenilná idiopatická skolióza je rovnako zastúpená u chlapcov aj dievčat, u časti môže nastať aj výrazná progresia. Adolescentná idiopatická skolióza býva častejšie u dievčat.
Skolióza alebo chybné držanie?
Kým pri chybnom držaní tela ide najmä o svalovú dysbalanciu, pri skoliózach ide už aj o štrukturálne poškodenie v troch rovinách, ktoré je charakteristické vybočením chrbtice do určitej strany a je prítomné aj určité zaguľatenie. Príčina skolióz býva často neznáma a postihuje častejšie dievčatá. Pri podozrení na skoliózu je potrebné celkové vyšetrenie pacienta spolu s RTG vyšetrením, kde je krivka viditeľná.
Liečba Skoliózy
Či už má dieťa skoliózu alebo, „LEN“ chybné držanie tela je potrebná edukácia rodiča ale aj dieťaťa o následnom postupe a najmä rehabilitácii, ktorá je v oboch prípadoch veľmi dôležitá. Pri včasnom a správnom započatí rehabilitácie je možné dosiahnuť výborné výsledky. Najmä ak dieťa aj rodič chcú a sú ochotní spolupracovať. Motivácia je prvým predpokladom úspechu. U detí a adolescentov je veľmi dôležité vhodné podanie a výber cvikov. Fyzioterapiu pacientov v mladšom veku ovplyvňuje veľa vecí, ktoré nesmie žiaden fyzioterapeut ignorovať. Cviky musia byť jednoduché, a ich počet čo najmenší. Vhodná je terapia hrou a využitie rôznych pomôcok pre zaujatie pozornosti.
Školská Taška a Jej Vplyv na Chrbticu
Školská taška by mala spĺňať určité parametre, ktoré sú len benefitujúce a častokrát vedia napomôcť ergonómii nielen nosenia ale aj v rámci únavy dieťaťa. Samotná taška totiž nie je ničím škodlivá, čo môže ale spôsobiť nejaké ťažkosti, je fakt, ako ju nosíme a ako dlho ju nosíme, akú má váhu na chrbte dieťaťa.Podľa Slávikovej síce taška nespôsobí štrukturálne deformity chrbtice, teda úplne za skoliózu by ste tašku obviňovať nemali, ale ak nesprávne vyberiete školskú tašku a dieťa ju nesprávne nosí, môže spôsobiť priveľkú únavu. „A tá môže neskôr prejsť do preťaženia a bolesti… Deti by nemali byť žiadnym takýmto spôsobom postihnuté bolesťou chrbta.“Aké sú teda podľa fyzioterapeutky parametre správnej tašky?„Určite by mala mať dve pútka, nosiť sa na chrbte rovnomerne, malo by to mať polstrované popruhy, aby boli mäkšie, a čím hrubšie, tým lepšie, pretože to rovnomerne zaťažuje ramená, nerobí to taký tlak v jednom konkrétnom mieste. Ideálne je mať trošku aj spevnený chrbát, úplne najideálnejšie by bolo, aby taška jemne kopírovala chrbticu, aby dokázala pekne priľnúť k telu. A takým príjemným a bezpečným spestrením sú reflexné prvky na taške vzhľadom na bezpečnosť, keď deti chodia do školy a zo školy,“ dodala na záver.
Hmotnosť školskej tašky
Tá by nemala presahovať 10 % hmotnosti dieťaťa. Úrad verejného zdravotníctva pridáva ešte jednu dôležitú „maličkosť“: keď vyberáte školskú tašku, berte do úvahy aj hmotnosť vášho dieťaťa, plus veci, ktoré v aktovke bude počas školského roka nosiť. Hmotnosť tašky by tak nemala byť vyššia než 10 % hmotnosti dieťaťa.Školská aktovka žiakov a žiačok prvého a druhého ročníka nemá presiahnuť 2,5 kilogramu. Žiaci a žiačky tretieho a štvrtého ročníka majú mať tašku ťažkú do 3,5 kilogramu. U žiakov a žiačok 5. a 6. ročníka na ZŠ by nemala ma taška viac ako 4,5 kg a hmotnosť do 5 kg by mala mať taška starších žiakov a žiačok od 7. do 9. ročníka.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
Ďalšie kritéria pri výbere školskej tašky
„Overte si, či je vyrobená z kvalitných, zdraviu neškodných materiálov. Školská taška svojimi rozmermi musí proporcionálne zodpovedať telesným parametrom detí. Zároveň má byť čo najľahšia, zaisťovať dieťaťu stabilitu a má kopírovať tvar chrbtice. Popruhy nesmú byť príliš úzke, kusia byť nastaviteľné a obopínať obe plecia rovnomerne, aby sa hmotnosť školskej tašky rozdelila rovnako.Taktiež majú byť z mäkkého materiálu, aby sa čo najmenej vtláčali do kľúčnej kosti. Školské aktovky musia byť na zadnej strane upravené tak, aby nemali tlačiace hrany alebo miesta. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, keď miesta dotyku s detským užívateľom sú mäkko podložené a pri skúšaní sa nezistia žiadne ostré hrany," upozorňuje ďalej ÚVZ SR.Dávajte tiež pozor, aby nabalená taška vášho dieťaťa nebola priveľmi ťažká, pretože preťažuje svalstvo chrbtice a prispieva k stuhnutiu svalov krčno-hrudnej časti chrbtice. Nadmerná hmotnosť školskej tašky je považovaná za jeden z faktorov, ktorý spôsobuje u detí školského veku rozvoj chybného držania tela. Dlhodobé preťaženie chrbtice môže spôsobiť trvalejšie ťažkosti, podľa úradu dokonca deformácie aj skoliózu.A preto ako rodičia dbajte podľa úradu, aby nebola taška ťažká, teda:
- Pravidelne kontrolujte aktovky najmä menším deťom, či v nich nenosia zbytočnosti, ale iba pomôcky, ktoré potrebujú každý deň do školy - zošity, učebnice, peračník a desiatu; hoci sú jednotlivé veci zdanlivo ľahké, keď sa poskladajú dohromady do tašky, vážia aj niekoľko kilogramov. Keď navyše nesie dieťa napríklad veci na telocvik, taška váži ešte viac.
- Skúste nahradiť ťažké veci ľahšími. Príkladom sú tvrdé dosky. Je možné ich vymeniť za ľahšie plastové dosky. Deti tiež nemusia nosiť plnú fľašu s vodou. Stačí aj poloplná, ktorú si vodou dopustia v škole.
- Nemenej dôležité je umiestnenie školskej tašky na chrbte dieťaťa. Umiestniť tašku v strede chrbta je významnou podporou správneho držania tela dieťaťa.
Chybné držanie tela
Chybné držanie tela je jedna z najčastejších deformít trupu u detí a dospievajúcich detí. Medzi viditeľné prejavy patria predsunutá hlava a ramená, zväčšená kyfóza v hrudnej oblasti, odstávajúce lopatky a ochabnuté brušné svalstvo. Správnym cvičením a nastavením tela je možné pacienta skorigovať, a tým dosiahnuť želané výsledky.Chybné držanie tela je závažným problémom modernej populácie. Profesor Janda ich oprávnene popisuje ako pandémiu modernej spoločnosti: „ Chybné držanie tela je jedna z diagnóz, ktorú v širšom slova zmysle zaraďujeme do posturálnych porúch. Je to veľmi aktuálna problematika, nakoľko sú zmeny postúry, či už funkčné, alebo neskôr aj štrukturálne, často spojené s bolesťou, pandémiou modernej doby. “ (Janda, 2001).Chybné držanie tela a poruchy chrbtice majú stúpajúcu tendenciu. Upozorňujú na to odborníci z lekárskych i nelekárskych odborov v takmer každom priemyselne rozvinutom štáte. Odborníci ako hlavnú príčinu vzniku posturálnych porúch vidia tzv. hypokinézu detí (nedostatok pohybu) a sedavý spôsob života. Hypokinézu detí spôsobuje čas strávený v ľahu alebo v sede pri televízii, počítači, tablete a mobile, ďalej doprava detí do materských a základných škôl autom, používanie výťahov a pod. (Romanov, 2014). U detí ubúda pohybová pestrosť, prirodzený a spontánny pohyb vo vonkajšom prostredí. Deti trávia veľkú časť dňa v posturálne nevýhodných polohách, akou je sed. Tým si preťažujú stále rovnaké kĺby a svalové skupiny a vytvárajú sa ideálne podmienky na vznik chybného držania tela a deformít chrbtice. Nedostatok pohybovej aktivity sa prejavuje aj v znížení úrovne vytrvalostných, silových a koordinačných predpokladov v priemere o 13 - 20% a následne aj v stúpaní vzniku civilizačných ochorení (Šimonek, 2011).Výdobytky moderných technológií, ktoré sú lákadlom pre deti, len podporujú ich pasivitu a hypokinézu a následne aj rôzne poruchy v držaní tela a v zakrivení chrbtice. Okrem týchto tzv. exogénnych (vonkajších) faktorov, ktoré chybné držanie tela a deformity chrbtice spôsobujú, na organizmus môžu pôsobiť aj rôzne endogénne (vnútorné) faktory, ktoré poruchy pohybového aparátu u detí spôsobujú tiež. Medzi endogénne faktory môžeme zaradiť: dedičnosť, vrodené vývojové chyby, krátkozrakosť, nadmernú elasticitu svalov a laxicitu väziva a pod. V neposlednom rade poruchy držania tela a deformity chrbtice zapríčiňuje aj obezita detí (Srzić, Kosinac, Nikšič -Bučević, 2007). Oveľa viacej je však exogénnych faktorov, ktoré poruchy postúry spôsobujú.
tags: #strukturna #deformita #babatko