Rodičovský príspevok je dôležitá štátna sociálna dávka na Slovensku, ktorá prispieva oprávneným osobám na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na rodičovský príspevok, súvisiace aspekty zdravotného poistenia, možnosti zárobkovej činnosti počas poberania príspevku, a ako tieto faktory ovplyvňujú živnostníkov a zamestnancov.
Rodičovský Príspevok: Základná Charakteristika
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šesť rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Oprávnená osoba je určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej alebo spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, rodičovský príspevok sa vypláca striedavo každému rodičovi počas troch kalendárnych mesiacov, podľa písomnej dohody rodičov.
Kto má nárok na rodičovský príspevok?
Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Ak je v rodine viac detí, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa dohody.
Žiadosť o rodičovský príspevok obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu pobytu oprávnenej osoby dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok. Nárok žiadateľa na rodičovský príspevok posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Kedy sa rodičovský príspevok neposkytuje?
Rodičovský príspevok sa neposkytuje, ak:
Prečítajte si tiež: Prehľad dávok pre rodiny s deťmi
- sa oprávnená osoba a dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike.
- štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z oprávnených osôb obdobnú dávku ako rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku ako materské.
- maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti.
- ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa a na zabezpečenie riadnej starostlivosti o toto dieťa sa poskytuje rodičovský príspevok.
Výška rodičovského príspevku
Výška rodičovského príspevku závisí od toho, či bola pred vznikom nároku naň vyplácaná dávka materské:
- 345,20 eur mesačne dostáva rodič, ktorý o rodičovský príspevok požiada, a pred vznikom nároku naň mu nebolo vyplácané z dôvodu starostlivosti o dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte.
- 473,30 eur mesačne dostáva rodič, ktorý o rodičovský príspevok požiada, a pred vznikom nároku naň mu bolo vyplácané z dôvodu starostlivosti o dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte.
Ak rodič zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé dieťa, ktoré sa narodilo súčasne.
Zánik, zníženie a obnova vyplácania rodičovského príspevku
Ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti, rodičovský príspevok sa zníži o 50 %. Vyplácanie sa obnoví, ak oprávnená osoba preukáže, že zanikli dôvody, pre ktoré sa jeho výplata zastavila.
Obnoví vyplácanie príspevku, ak príslušná inštitúcia iného členského štátu rozhodla o neposkytnutí rodičovského príspevku alebo o poskytnutí rodičovského príspevku v nižšej sume, ako v sume 203,20 €. Osobitný príjemca je obec, v ktorej má oprávnená osoba pobyt, alebo ak je to odôvodnené, iná osoba. Osobitný príjemca zabezpečí účelné využitie rodičovského príspevku. Ak zaniknú dôvody, pre ktoré sa rodičovský príspevok vypláca vo výške 50 %, suma príspevku sa zvýši od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dieťa začalo riadne plniť povinnú školskú dochádzku.
Oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku, výšku a výplatu rodičovského príspevku a do ôsmich dní ich písomne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu v mieste jej pobytu a požadovať od všetkých zúčastnených právnických a fyzických osôb informácie a vysvetlenia súvisiace s podmienkami trvania nároku na rodičovský príspevok. Platiteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním rodičovského príspevku.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a dávky
Vplyv Zárobkovej Činnosti na Rodičovský Príspevok
Počas poberania rodičovského príspevku môže rodič vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť v Slovenskej republike. V prípade výkonu zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie sa nárok na rodičovský príspevok posudzuje v zmysle nariadení Európskej únie.
Rodičovský príspevok je odlišný u rodičov, ktorí pracovali a platili si poistenie, čo sa prejavuje vo výške príspevku. Ak sa rodič rozhodne nastúpiť do práce po skončení materskej, nemusí riešiť žiadne nové pracovné dohody a nastupuje na svoje pôvodné miesto.
Práca počas poberania materského príspevku
Počas poberania materského príspevku je situácia o niečo zložitejšia. Materské je dávka nemocenského poistenia, preto sa nesmú kryť práce, z ktorých je vyplácaná dávka materské. Pracovať však nemôžete na rovnakú pracovnú zmluvu, na rovnakej pracovnej pozícii u toho istého zamestnávateľa.
Existujú tri legálne spôsoby, ako pracovať popri materskej dovolenke a neprísť o dávku materského:
- S pôvodným zamestnávateľom uzavriete novú zmluvu na inú pracovnú pozíciu než tú, v akej ste boli zamestnaná doteraz.
- S pôvodným zamestnávateľom uzavriete dohodu o vykonávaní práce (dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti), ale opäť na inú pracovnú pozíciu.
- Otvorenie si živnosti alebo prechod na slobodné povolanie.
Príklady zo života
Príklad 1: Pani Alica celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke. V takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.
Prečítajte si tiež: Zvýšenie rodičovského príspevku: Analýza návrhu
Príklad 2: Pani Beáta je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke a pol roka na materskej. V prípade pani Beáty sa tak dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou, ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur.
Príklad 3: Pani Brigita bola na materskej (do 30.9.), následne vyše jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.) a k 30.6. sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Tým pádom je rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky dané ako dva roky pred zaradením do evidencie, a to: 1.10. - 30.9.
Príklad 4: Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.
Príklad 5: Pani Eva je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období, a to bol príjem na dohodu.
Príklad 6: Pani Gabriela sa so zamestnávateľom dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6. Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6. zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň, ale to hrá dôležitú rolu. Od 1.7. je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura.
Príklad 7: Pani Hana je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6. Za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6. - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur. Dohoda trvala jeden rok od 1.7. do 30.6. Tým pádom sa pri určení dávky postupuje nasledovne.
Zdravotné Poistenie a Rodičovský Príspevok
Počas poberania rodičovského príspevku je platiteľom zdravotného poistenia štát. Avšak, ak má zamestnanec nejaký príjem počas poberania rodičovského príspevku, tak tento príjem bude podliehať plným zdravotným odvodom plateným tak zamestnancom ako aj jeho zamestnávateľom. Štát bude za Vás platiteľom poisteného len dovtedy, pokiaľ vaše príjmy v kalendárnom roku nebudú vyššie ako 15-násobok sumy životného minima platného k prvému dňu príslušného kalendárneho roka.
Nezaopatrený rodinný príslušník a zdravotné poistenie
Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je definovaný v zákone č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska posúdená v zmysle národnej legislatívy v štáte bydliska, ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že táto osoba si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá.
Nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi sú, okrem nezaopatrených detí, len osoby manžel - manželka.
Ak osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky od osoby - manžel/manželka/otec/matka, ktorá z dôvodu výkonu činnosti, ako zamestnanec, SZČO alebo z dôvodu poberania dôchodku z daného členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
Materská dovolenka a živnostníčka
Živnosť, alebo samostatná zárobková činnosť, je v súčasnosti populárny spôsob zarábania príjmu a príležitostne aj optimalizácie daní. Ak samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne nárok na materské, môže si uplatniť nárok na rodičovský príspevok odo dňa narodenia dieťaťa. Poistenkyňa, ktorá má nárok na materské, nemá v tomto období nárok na rodičovský príspevok. Pri poskytovaní rodičovského príspevku sa neprihliada na to, či je žena zamestnaná, nezamestnaná alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.
Podmienky nároku na materské u živnostníčky
Aby mala živnostníčka nárok na materské, musí byť nemocensky poistená, byť v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia, a byť alebo bola nemocensky poistená počas posledných dvoch rokov k dňu začatia poberania materského najmenej v dĺžke 270 kalendárnych dní.
Dĺžka poberania materského u živnostníčky
Nárok na materské má spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určí lekár. Materské následne poberá po dobu 34 týždňov od vzniku nároku, 37 týždňov od vzniku nároku, ak ide o osamelú matku, a 43 týždňov od vzniku nároku, ak matka porodila dve alebo viac detí a o minimálne dve narodené sa aj stará.
Výška materského u živnostníčky
Materské je u živnostníkov vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa nesleduje dosahovanie príjmu z podnikateľskej činnosti počas poberania tejto dávky.
Dohoda o pracovnej činnosti a materské
Niektoré ženy pracujú pred narodením dieťatka na dohodu podľa Zákonníka práce. Aby ste mali nárok na materské z dohody, musí sa Vám z nej odvádzať nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne. Nárok na materskú dovolenku však majú IBA zamestnankyne (pracovný pomer). Pri dohodároch sa táto možnosť nespomína.
Ak si žiadate o materské ešte počas trvania dohody, zamestnávateľ potvrdzuje tlačivo Žiadosť o materské, ktoré Vám vydá Váš gynekológ. Od októbra 2021 nastali zmeny v oznamovacích povinnostiach zamestnávateľa voči zdravotným poisťovniam.
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa voči zdravotným poisťovniam - príklady
- Práceneschopnosť: Zamestnanec bol práceneschopný od 2. 3. do 10. 3. Oznamovacia povinnosť do SP: neoznamuje sa. Oznamovacia povinnosť do ZP: oznamuje sa začiatok poberania náhrady príjmu kódom 1O Z s dátumom 2. 3. a ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K s dátumom 10. 3. Začiatok poberania náhrady príjmu oznamuje zamestnávateľ do ZP kódom 1O Z vždy. Ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K nahlasuje iba pri nemoci, ktorá trvá maximálne 10 dní.
- OČR: Zamestnankyňa bola na OČR a starala sa o choré dieťa od 1. 3. do 17. 3. Zo SP mala nárok na ošetrovné za prvých 14 dní trvania krátkodobej OČR. Od 15. Oznamovacia povinnosť do SP: oznamuje sa vznik prerušenia dôvod „4“ od 15. kalendárneho dňa s dátumom 15. 3. a zánik prerušenia dôvod 4 s dátumom 17. 3. Vznik a ukončenie krátkodobej a dlhodobej OČR zamestnávateľ neoznamuje do ZP. Krátkodobú OČR do 14 kalendárnych dní neoznamuje ani do SP. Zamestnávateľ oznamuje krátkodobú OČR od 15. dňa do SP ako dôvod prerušenia s kódom 4. Dlhodobú OČR oznamuje do SP až od 91.
- Materská dovolenka: Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku a začala poberať dávku materské od 10. 3. Počas poberania materskej dávky zostáva zamestnankyňa stále prihlásená v zdravotnej poisťovni.
- Materské pre muža: Zamestnanec (muž) je s dieťaťom doma, nepracuje a poberá dávku materské od 7. 3. Oznámenie o nástupe na rodičovskú dovolenku a poberaní dávky materské zamestnávateľ neoznamuje do ZP ani do SP. Zamestnávateľ si oznamovaciu povinnosť voči SP plní len v prípade, keď muž čerpá rodičovskú dovolenku a poberá rodičovský príspevok, alebo čerpá rodičovskú dovolenku a zároveň nepoberá materskú dávku ani rodičovský príspevok.
- Rodičovská dovolenka: Zamestnankyňa po ukončení MD nastúpila 28. 3. Oznamovacia povinnosť do SP: oznamuje sa vznik dôvodu prerušenia s kódom 6 a dátumom 28. 3. Oznamovacia povinnosť do ZP: oznamuje sa odhláška s kódom 2 K s dátumom 27. 3. Zamestnankyňa počas čerpania rodičovskej dovolenky nebude vykazovaná na MV do ZP.
Sociálne poistenie počas materskej a rodičovskej dovolenky
Na účely sociálneho poistenia sa zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke považujú za osobitnú skupinu. Ich osobitosť spočíva v tom, že v období, kedy zamestnanec poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na dôchodkové poistenie štát a zostáva ním stále aj zamestnávateľ. Za zamestnanca skutočnosť, že sa platiteľom poistného za zamestnanca stáva aj štát, oznamuje zamestnávateľ. Po ukončení poskytovania dávky materské a nástupu na rodičovskú dovolenku dochádza k prerušeniu povinného sociálneho poistenia, a platiteľom poistného na dôchodkové poistenie už zamestnávateľ nie je, a neplatí zaňho poistné ani štát. Štát sa stane platiteľom poistného za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky len vtedy, ak sa sám zamestnanec prihlási na dôchodkové poistenie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát.
Obdobie, kedy sa poberá materské: platiteľom poistného je zamestnávateľ + štát, pričom oznamovaciu povinnosť plní za zamestnanca zamestnávateľ.
Čerpanie rodičovskej dovolenky: platiteľ poistného zamestnávateľ zaniká a platiteľom poistného sa stáva štát, ale len v prípade, ak sa zamestnanec prihlási ako poistenec štátu.
Zdravotné poistenie - kto je zamestnanec?
Zamestnávateľ je platiteľom poistného za tú fyzickú osobu, ktorá sa na účely zdravotného poistenia považuje za zamestnanca. Za zamestnanca sa na účely zdravotného poistenia považuje fyzická osoba v tých dňoch príslušného kalendárneho mesiaca, počas ktorých:
- poberá príjem zo závislej činnosti, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, ošetrovné alebo materské, náhradu služobného platu policajta, profesionálneho vojaka alebo
- je fyzickou osobou, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia, a dočasnej pracovnej neschopnosti trvá alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa a ošetrovanie člena rodiny stále trvá alebo
- je fyzickou osobou, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie člena rodiny, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné, materské (nakoľko ide o zamestnanca s odvodovou úľavou).
Za zamestnanca, ktorý poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ. Štát sa však stáva platiteľom poistného nielen v období, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku „materské“, ale ak zamestnanec poberá aj štátnu sociálnu dávku „rodičovský príspevok“, príp. ak trvá starostlivosť o dieťa aj dlhšie a bez nároku na rodičovský príspevok, najdlhšie však do 6 rokov veku dieťaťa, ale v tomto prípade musí poistenec splniť ďalšie zákonné podmienky.
Rodičovský Príspevok a Dohoda o Pracovnej Činnosti: Zdravotné Poistenie z Pohľadu Zamestnávateľa
Máte zamestnancov, ktorí pracujú ešte počas poberania sociálnej dávky materského alebo rodičovského príspevku? Aké pravidlá platia pre príjem zo zamestnanca alebo živnosti a aké práva majú títo zamestnanci po návrate do práce?
Práca popri materskej dovolenke je možná, a to aj u toho istého zamestnávateľa a na tú istú pracovnú zmluvu, na ktorú pracoval zamestnanec pred nástupom na materskú dovolenku. Zamestnanec môže uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu buď u pôvodného zamestnávateľa na inej pracovnej pozícií alebo uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu u iného nového zamestnávateľa. Pre matky je najvýhodnejší variant materská dovolenka a práca na dohodu.
Zamestnanec vs. SZČO
Najzásadnejším rozdielom medzi zamestnancom a samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) pri nástupe na materskú je v možnosti pracovať. Kým zamestnanec popri materskej nemôže chodiť do rovnakej práce na rovnakú pracovnú pozíciu, živnostníčka na materskej nemusí prerušiť ani rušiť živnosť.
Podľa zákona o sociálnom poistení nemá podnikateľka povinnosť prerušiť svoju činnosť ani počas poberania materskej dávky, čo jej umožňuje ďalej podnikať bez prerušenia, prípadne sa matka môže rozhodnúť, že si počas materskej založí živnosť.
Predĺžená rodičovská dovolenka
V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o predĺženú rodičovskú dovolenku, a to najdlhšie do 6 rokov veku dieťaťa. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe podanej žiadosti. Pokiaľ úrad žiadosť schváli, zamestnanec môže byť na rodičovskej dovolenke aj naďalej a zároveň bude poberať rodičovský príspevok.
V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o neplatenú rodičovskú dovolenku, najdlhšie však do veku 6 rokov dieťaťa. V tomto prípade je potrebný súhlas zamestnávateľa a dieťa môže navštevovať škôlku maximálne na 4 hodiny denne. Hoci už zamestnanec nebude dostávať štátny rodičovský príspevok, bude zaňho odvádzané zdravotné poistenie a štát bude aj naďalej sporiť na jeho dôchodok.
Zamestnávanie matky na materskej je výhodné aj pre zamestnávateľa, pretože počas čerpania materskej dovolenky platí odvody za matku štát. Počas obdobia materskej dovolenky je matka podnikateľka oslobodená od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne. Nemusí platiť ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie, ale ak má aktívne príjmy zo živnosti, môže vzniknúť výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia nedoplatok na poistnom.
Rozdiel oproti materskej dávke je v tom, že živnostníčka pri poberaní rodičovského príspevku musí začať platiť odvody vo výške, ktorú jej naposledy predpísala Sociálna poisťovňa.
Návrat do práce po materskej/rodičovskej dovolenke
Po skončení materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky zamestnávateľ musí zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko. Ak to nie je možné (napr. Pokiaľ na pracovisku nastali zmeny, kvôli ktorým zamestnávateľ už nemôže prideľovať pôvodnú prácu, ide o tzv. prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú náleží náhrada mzdy. Zároveň je možné v uvedenom prípade ukončiť pracovný pomer výpoveďou z tzv.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi ponúknuť aj iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho pracovnej zmluve. V prípade, že zamestnanec nechce na toto miesto nastúpiť, musí dať výpoveď alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu, tu už ale nárok na odstupné nevzniká.
Rodinné Situácie a Zdravotné Poistenie v EÚ
V kontexte cezhraničnej mobility v rámci Európskej únie je dôležité správne určiť, ktorému systému zdravotného poistenia podlieha rodina, ak jeden z rodičov pracuje v inom členskom štáte.
Príklad 1: Rodina Horváthovcov
Rodinu Horváthovcov tvorí otec Roman, mama Viera a dve deti Tomáš a Peter. Otec Roman sa zamestná v Maďarsku. Mama Viera - je osobou podľa §3 ods.2 písm. Deti Tomáš a Peter - sú osobami podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm.
Všetci 4 Horváthovci majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa. Nezaopatreným rodinným príslušníkom, v zmysle zákona o zdravotnom poistení, sú, okrem nezaopatrených detí, len osoby manžel - manželka.
Príklad 2: Rodina Kováčovcov
Rodinu tvoria otec Ján Kováč, mama Zuzana Nagyová, deti Tomáš a Peter. Rodina má bydlisko v Banskej Bystrici. Otec Ján sa zamestná v Českej republike. Nakoľko prácu vykonáva len Českej republike, podlieha českým právnym predpisom. Mama Zuzana - nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia, nie je teda osobou podľa §3 ods.2 písm. Deti Tomáš a Peter - sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm.
Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom. Majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.