Pády detí, najmä tých najmenších, sú pomerne bežné a často vedú k obavám rodičov. Hoci sú detské úrazy hlavy pomerne časté, je dôležité vedieť, ako správne reagovať a kedy vyhľadať lekársku pomoc. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na prvú pomoc pri páde dieťaťa z postele, vrátane rozpoznávania príznakov, ošetrovania bežných poranení a prevencie ďalších nehôd.
Úvod
Úrazy hlavy u detí môžu vyzerať desivo, no väčšina z nich nemá vážne následky. Napriek tomu je dôležité vedieť, ako správne reagovať a kedy vyhľadať lekársku pomoc. Rany na hlave môžu silno krvácať a niektoré hrče narastú aj do veľkosti vajca. No aj keď rana niekedy vyzerá nekomplikovaná, uvedomte si, že s úrazmi hlavy sa môžu spájať iné problémy, napríklad zlomenina lebky, zranenia chrbtice a otras mozgu.
Príčiny pádov u detí
Deti sú aktívne a zvedavé bytosti, ktoré neustále objavujú svet okolo seba. To ich často vedie k pádom, ktoré sú najčastejšou príčinou úrazov v detskom veku. Lekári Národného ústavu detských chorôb upozorňujú na výrazný nárast počtu detských pacientov po páde z výšky. U najmenších detí od narodenia do troch rokov je ich od začiatku tohto roku v porovnaním s rovnakým obdobím minulého roka až o 70 percent viac. Deti najčastejšie padajú z postelí, kočíkov, prebaľovacích pultov, kuchynských liniek, skríň, sedačiek, sušičiek bielizne.
Daniela Šandorová, lekárka Kliniky detskej chirurgie, hovorí: „Je to spôsobené aj tým, že malé deti sú veľmi aktívne, všetko skúšajú a objavujú. Ďalším dôvodom je učebná fáza detí - učia sa stáť, chodiť bez opory, pričom ešte nemajú dostatočne vyvinuté motorické schopnosti a koordináciu pohybov."
Ako postupovať bezprostredne po páde
V prvom rade treba ihneď sa dostať do blízkosti dieťa a zistiť vážnosť situácie: či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí. Ak dieťa ostalo v bezvedomí, postupujte nasledovne:
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
- Skontrolujte dýchanie: Presvedčte sa, či dieťa dýcha. Ak nie, skontrolujte ústnu dutinu, či mu niečo v dýchaní nebráni. V tom prípade, opatrne to odstráňte. Ak aj naďalej nejaví známky dýchania alebo sa jeho dych javí ako nedostatočný, okamžite mu dajte umelé dýchanie: Zakloňte mu hlavu dozadu, aby boli dýchacie cesty uvoľnené a poskytnite mu dýchanie z úst do úst. Ak dieťaťu nebije srdce, je nutné vonkajšie stláčanie hrudníka na rozbehnutie srdcovej činnosti.
- Stabilizovaná poloha: Ak dieťa dýcha, uložte ho opatrne do stabilizovanej polohy, ktorá umožní dostatočné presunutie jazyka dopredu, voľné vytekanie tekutín z úst a dýchanie bez dusenia.
- Zastavenie krvácania: Zastavte silné krvácanie tlakom ruky na miesto rany. Ak máte k dispozícii tlakový obväz, použite ho. Omotajte ho pevne s celou silou, na konci roztrhnite a uviazaním zafixujte postihnuté miesto.
- Ošetrenie zranení: Ošetrite iné zistené zranenia, no s dieťaťom manipulujte čo najmenej.
- Privolanie pomoci: Privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112.
V prípade, že dieťa nie je v bezvedomí, no môže mať vážne zranenie:
- Zastavte silné krvácanie.
- Pokúste sa ho upokojiť a sledujte jeho reakcie, môže byť v šoku.
- Pokúste sa zistiť jeho zranenia, no zbytočne s ním nemanipulujte.
- Privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112.
Kedy volať záchrannú službu
Rýchlu zdravotnú pomoc je nutné privolať vždy, ak:
- Ostalo dieťa v bezvedomí.
- Má ťažkosti s dýchaním.
- Utrpelo vážnejšie zranenie.
- Krváca.
- Má zlomeninu.
Keď voláte na číslo rýchlej zdravotnej pomoci, snažte sa poskytnúť dispečerovi na druhej strane linky čo najviac smerodajných informácií: vek dieťaťa, spôsob pádu, rozsah poranenia. A samozrejme čo najpraktickejšie opíšte orientačné body, pomocou ktorých sa sanitka dostane k vášmu domu. Ak usúdite, že jednoduchšie bude, ak sa sami dostavíte na pohotovostnú službu. To však jedine v prípade, že máte k dispozícii dospelého človeka, ktorý vás odvezie k lekárskej pohotovostnej službe, pričom vy na zadnom sedadle budete dávať dieťaťu prvú pomoc. Určite to však nerobte, ak môže mať dieťa poranenú chrbticu, či zlomenú nohu. Potom bude potrebovať nosidlá a prílišná manipulácia je preň nebezpečná.
Zlomenina lebky
Dieťa so zlomeninou lebky má niekedy číry výtok z nosa alebo uší. Neprítomnosť krvi alebo tekutiny však neznamená, že zlomeninu neutrpelo. Ak spozorujete krv alebo tekutinu, zavolajte sanitku a popíšte nehodu a príznaky. Vždy predpokladajte, že dieťa s poranením hlavy môže mať tiež poranený krk a chrbticu. Ak máte podozrenie na zranenie chrbtice, podoprite dieťaťu hlavu a krk a nehýbte s ním, pokiaľ nie je v nebezpečenstve alebo v bezvedomí. V takom prípade ho uložte do stabilizovanej polohy. Než dorazí sanitka, sledujte dieťa, či sa nemení jeho reakcia, strážte mu pulz a dýchanie. Ak dieťa upadne do bezvedomia, uvoľnite mu dýchacie cesty. Skontrolujte kožu na hlave bez toho, aby ste s dieťaťom hýbali. Pokiaľ má výtok z ucha, prekryte ho sterilným krytím a jemne obviažte, ale ničím ucho nezapchávajte.
Otras mozgu
Otras mozgu sa môže rozvinúť za nejaký čas po úraze, zostaňte preto ostražití a dieťa kontrolujte aj v noci tak, že ho preberiete zo spánku. Ak sa ktorýkoľvek z týchto príznakov otrasu mozgu prejaví počas 24 hodín od úrazu hlavy, vyhľadajte urgentnú lekársku pomoc a dopravte dieťa do nemocnice! Nečakajte na všetky symptómy, než sa vydáte na pohotovosť. Na pohotovosti budú chcieť vedieť, kedy k nehode došlo, z akej vzdialenosti dieťa spadlo na hlavu, napr. či z výšky väčšej ako je ono veľké, a do čoho hlavou udrelo, napr. do kamennej podlahy, ostrého rohu stola. Pri podozrení na otras mozgu a týždeň po ňom nedovoľte dieťaťu sledovať televíziu, ani mu nedávajte mobil či tablet.
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
Symptómy otrasu mozgu:
- Závrat.
- Nevoľnosť.
- Krátke alebo dlhšie bezvedomie.
- Akýkoľvek významný opuch na hlave.
- Zmeny v správaní - malátnosť, ospalosť, zmätenosť.
- Väčšie zrenice ako obvykle alebo zrenice nerovnakej veľkosti.
Ošetrenie poranenia hlavy
Ak má dieťa krvácajúcu ranu na hlave, zastavte krvácanie, ranu dezinfikujte a obviažte.
Postup pri ošetrení rany na hlave:
- Ranu prekryte sterilným obväzom s vankúšikom.
- Otvorte obal obväzu a odrolujte ho až po absorpčný vankúšik.
- Ak je vankúšik veľký, preložte ho na polovicu a prekryte ním ranu.
- Položte vankúšik na ranu a ak je to možné, požiadajte dieťa, aby si ho pridržal.
- Teraz obtočte obväz dieťaťu okolo hlavy, aby ste vankúšik upevnili na miesto.
- Obväz obtáčajte okolo hlavy z oboch strán, vytvoríte tak akúsi šatku.
- Konce obväzu zviažte dohromady.
- Uistite sa, že obväz nepadá a nezakrýva dieťaťu oči.
- Upokojte dieťa a uistite ho, že sa o neho postaráte.
Kedy ísť s dieťaťom k lekárovi
Rodičia často nevedia, kedy po páde treba ísť s dieťaťom k lekárovi. Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, ale v zásade platí, že ak má rodič obavy, je lepšie, ak zdravotný stav dieťaťa posúdi lekár. Daniela Šandorová hovorí: „Závisí to od viacerých faktorov, akými sú napríklad vek dieťaťa. Čím je dieťa menšie, tým je pád rizikovejší. Ďalej výška, z akej spadlo, na aký povrch dopadlo, ako sa dieťa po úraze správa. Všímať si treba hlavne zmeny správania, či je prítomné bezvedomie, vracanie, opuch na hlavičke, rana, prípadne iné príznaky. Čím je dieťa menšie, napríklad novorodenec, tým sú riziká väčšie a je lepšie, keď dieťa vidí lekár.“
Podľa lekárov neplatí jednoznačne, že čím z menšej výšky dieťa spadne, tým menšie riziko úrazu hrozí. ,,Stretávame sa aj s vážnymi úrazmi po páde z malých výšok - vnútrolebečným krvácaním, zlomeninami lebky po páde z manželskej postele a podobne. Zisťovali sme, pri páde z akej výšky hrozia deťom závažnejšie poranenia, ale nie je tam korelácia a nedá sa orientovať len podľa výšky. Najčastejším poranením pri pádoch z výšky je otras mozgu, s ktorým dieťa musí byť hospitalizované a sledované. Časté sú zlomeniny lebky, predovšetkým u detí vo veku dvoch troch rokov.
Príznaky vážneho úrazu hlavy
- Strata vedomia.
- Ťažkosti s dýchaním.
- Opakované vracanie.
- Zmätenosť alebo dezorientácia.
- Krvácanie z uší alebo nosa.
- Kŕče.
- Nerovnaké zreničky.
- Slabosť alebo necitlivosť v končatinách.
Prevencia pádov
- Nikdy nenechávajte dieťa bez dozoru na vyvýšených miestach, ako sú prebaľovacie pulty alebo postele.
- Používajte bezpečnostné zábrany na posteliach a schodoch.
- Uistite sa, že detský nábytok je stabilný a bezpečný.
- Používajte bezpečnostné pásy v kočíkoch a autosedačkách.
- Učte deti, ako sa bezpečne pohybovať a hrať.
- Ak chce rodič minimalizovať riziko pádu, môže dieťa nosiť v šatke či nosiči.
Čo robiť, keď dieťa spadne z postele
Aj vám sa to už stalo? Podarilo sa vášmu bábätku prekotúľať tak nešťastne, že spadlo z postele? Neviete, či ísť k lekárovi? Alebo sa vlastne ani nič nestalo a dieťatko si len poplače? Ako odhalíme, že sa niečo deje? MUDr. Marián Koperniech hovorí: „Zažil som ľahké pády z postieľky s krvácaním do mozgu, ale aj také, po ktorých dieťatku nič nebolo. Preto je dôležité pozorovanie rodiča, či tam je stav spojený s poruchou vedomia aj tesne po úraze, aj v nasledujúcich hodinách. Ak sa dieťa javí rodičom v poriadku a rozhodnú sa ho pozorovať sami, odporúčam dopĺňať tekutiny a jedlo len v malých dávkach a nedráždivé. Ak sa dostaví nevoľnosť a vracanie, vieme, že to nie je zo stravy a je to už znamenie ísť do nemocnice. Sledujeme spôsob komunikácie, či nie je dieťa ospalé, ako chodí, pohybuje sa, hýbe končatinami. Odchýlky od normy odporúčam riešiť s lekárom. Často je to len o pocite a aj my lekári vieme, že matka má cit pre dieťa a nespochybňujeme ho, ak matka povie, že sa jej dieťa “nezdá”,“ prízvukuje odborník. Zároveň však dodáva, že ak je po domácom pozorovaní dieťatko v poriadku, nie je potrebná návšteva nemocnice. Práve tá môže byť totiž pre dieťa zbytočne stresujúca. Opäť je preto potrebné prízvukovať, že rodič by mal zachovať pokoj, rozvahu a všímať si, ako dieťa po páde reaguje.
Dôležitosť sledovania dieťaťa po páde
Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy (napr. krvácanie do mozgu) sa môžu prejaviť až s oneskorením.
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti
Symptómy, ktoré treba sledovať:
- Zmeny v správaní (podráždenosť, ospalosť).
- Opakované vracanie.
- Bolesti hlavy.
- Závraty.
- Problémy s chôdzou alebo koordináciou.
- Zmeny v zraku.
- Kŕče.
- Výtok tekutiny z uší alebo nosa.
Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia. Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.
Vyšetrenia v nemocnici
Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí.
Možné vyšetrenia:
- Röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky: Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania.
- CT vyšetrenie: Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlasnté kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania.
- Neurologické vyšetrenie: V prípade, ak má dieťa niektoré z uvedených symptómov, je možné realizovať neurologické vyšetrenie.
Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici.
Typy poranení hlavy
- Otras mozgu: Je najčastejší typ poranenia. Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu.
- Epidurálny hematóm: Je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.
- Subdurálny hematóm: Je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia: Znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie: Následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky: Jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.
- Impresívna zlomenina lebky: Pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.